Naše poďakovanie patrí zosnulému kňazovi, rodákovi Ladislavovi Francovi za jeho celoživotnú ušľachtilú a zodpovednú prácu.
Dôstojný pán Ladislav Franc ako výborný rečník, múdry a sčítaný človek, bol výborným kazateľom. Vedel sa pripraviť na každú tému a žiadna mu nebola cudzia. Osobu pána Franca dostatočne charakterizoval aj jeho nový domček, v ktorom chcel stráviť jeseň života. Všade boli rozložené knihy, rozčítané knihy s poznámkami a dôležitými informáciami, ktoré slúžili nielen jeho práci, ale aj práci iných, ktorí jeho informácie potrebovali. Tie boli častokrát autentické a preto boli dôležité a významné pre ľudí pracujúcich v kresťanskej žurnalistike a kresťanských médiách.
Dnes už nebohého pána Ladislava Franca si hlboko vážime, pretože jeho skutočným zmyslom života bolo hľadanie nielen jedinej objektívnej pravdy – Boha, ale aj každodenných malých právd. Pri ich hľadaní sa neriadil vzťahmi, alebo tzv. „vzťahovou pravdou“, ale objektívnou realitou a poznaním. Na základe týchto skutočností dokázal počas svojho pôsobenia v totalitnej dobe verejne vyjadriť nesúhlas s praktikami totalitného režimu, nielen v cirkevnej hierarchii, ale aj vo verejnom spoločenskom živote.
Nám rodákom vo svojich príhovoroch častokrát pripomínal totalitný režim, držal sa pri tom myšlienky, že iba ten národ, ktorý pozná svoju minulosť, históriu, môže slobodne budovať svoju budúcnosť. V súlade s touto myšlienkou nás upozorňoval, až karhal za naše nedostatky. Ale ak upozorňuje kňaz, tak vždy v dobrom preto, aby sme odstránili chyby pre budúce dobro.
Keď môžeme spomenúť jeden konkrétny fakt, ktorým pán Franc obohatil náš kresťanský obzor, tak sú to sv. omše v latinskom jazyku a tlak na veriacich, aby sa naučili modlitbu „Otčenáš“ v latinčine, ktorú ako dôležitú a užitočnú vedomosť sme ocenili najmä pri cestovaní a poznávaní krajín.
Veľkosť človeka určí vždy čas a budúcnosť, na svojho rodáka, zosnulého kňaza, pána Ladislava Franca môžeme už teraz byť právom hrdí, a preto ďakujeme. Nech odpočíva v pokoji!
Lucia a Jozef Blizmanovci, Víťaz