Mesiac: apríl 2011

– 9. 3. – Popolcová streda, začali sme 40-dňové putovanie k Veľkej noci

– 25. 3. – na sviatok Zvestovania Pána sme si uvedomili hodnotu každého nenarodeného života

– 26. 3. – v našom kostole sv. Ondreja slúžil sv. omšu náš arcibiskup Mons. Bernard Bober pri príležitosti Roka sv. Ondreja

-re-

Čo musia mať manželia?

– dobrú hlavu, pretože ju často stratia,

– dobré zuby, pretože musia často kadečo prehrýzť,

– dobrý chrbát, pretože toho musia často veľa uniesť,

– dobrý žalúdok, pretože musia často stráviť tvrdé sústa,

– dobré nohy, pretože ich často tlačia topánky hneď na mnohých miestach.

Jednoducho trpezlivosť patrí k hlavnej výzbroji, ktorú si manželia nesmú zabudnúť vziať so sebou na spoločnú životnú cestu.

Ak si správny muž, budeš svojej manželke dôverovať, že so svojimi chybami bude bojovať a ty jej v tom budeš pomáhať – že sa ich časom zbaví, keď ty budeš pri nej vždy verne stáť a to ako v kruhu rodiny, tak aj na verejnosti. Ak si opravdivý muž a hlava rodiny, potom budeš stáť pri svojej žene neochvejne ako Kristus pri svojej Cirkvi. Keď v tejto skúške neobstojíš a postavíš sa za svojich príbuzných – mamičku, sestry – proti svojej žene, prehral si u nej a pripravil si sa o jej dôveru. Ty sám by si zasial do srdca svojej ženy nevraživosť voči tvojim príbuzným – a to by tak nikdy nemalo byť!

Neostýchaj sa dávať stále všetkým ľuďom a všade najavo, že tvoja žena ti je skutočne oporou a tou najprvšou ženou. Uvidíš, ako v takom ovzduší dôvery bude tvoja manželka prekvitať.

A ako hlava rodiny sa má muž prejaviť aj v hospodárení s peniazmi. Hovorí sa, že peniaze hýbu svetom; no mohli by rozhýbať aj tvoje manželstvo! Dohodnúť sa na hospodárení s peniazmi sa majú už ako snúbenci, keď ešte spolu chodia. Ak si nevnesiete do používania peňazí poriadok, rozvráti vás to. Vo väčšine domácností drží rodinnú pokladnicu pevne v rukách žena. Mužom potom zostáva vykladať si trápne vtipy, ako robia po výplate stojku.

To je pre kresťanských manželov nedôstojné. Manželia sa majú dohodnúť a rozdeliť si finančné starosti, aby túto nepopulárnu zodpovednosť neniesla len sama žena. Majú si urobiť obálky: nájomné, inkaso, domácnosť, dane, oblečenie, no i rezerva. Vládu nad tou najtučnejšou obálkou – domácnosť – má mať žena a nikto sa do jej hospodárenia nemá starať. Správu ostatných obálok má mať na starosti hlava rodiny, muž. Tak je to spravodlivé a pre obidvoch dôstojné. Veľmi sa tým uľahčí žene a muž získa na autorite v rodine.


Pre úspech manželstva chcem odporučiť dvoch výborných pomocníkov: 1. Tým prvým je spoločná chvíľka večernej modlitby. Zaveďte si ju. Keď dokážete jeden pred druhým, obidvaja spolu, predkladať radosti a starosti dňa Pánovi, pomôže vám to vyjasniť a uniesť všetky situácie. Božia láska bude vždy s vami a nebudete na nič sami (spomeňte si na Ježišove slová: „Bezo mňa nemôžete nič urobiť“). Pripomeňme si aj babičkine nástenné motivácie: „Bez Božieho požehnania márne naše namáhania.“

2. Druhým pomocníkom vášho manželstva je spoločnosť – dobrá partia niekoľkých ďalších párov veriacich manželov, ktorí vykročili na rovnakú cestu. Schádzajte sa, aj spolu s deťmi, pomáhajte si skutkom, ale hlavne radou a humorom. So smiechom si overujte svoje omyly – nie pre výsmech, ale pre radosť a poučenie.

Ale je tu jedna dôležitá vec: ty, muž, svoju ženu nikdy v spoločnosti nezosmiešňuj, nehaň a neohováraj ju (že nevie uvariť knedľu). Ukáž, že ju máš rád takú, aká je (aj bez tej knedle). A v takejto chvíli ťa žena prijme za svoju hlavu a oporu a bude mať k tebe úctu a úprimnú lásku.

A keď budete každú nedeľu sedieť vedľa seba v kostole, spolu v pokore odprosovať za svoje chyby a nedostatky, spolu načúvať aj Božiemu slovu, spolu pozývať hosťa Ježiša, aby jeho Duch bol vo vás a s vami, potom vám tento Boží Duch pomôže prekonať situácie, pri ktorých sa domovy neveriacich otriasajú zlobou, nenávisťou a hriechom.
Pri pohľade na Jána Krstiteľa možno povedať, že dnešnému svetu by pomohli mužovia, ktorí by mali jeho vlastnosti. Je pravda, že dnešní mužovia nie sú v ľahkej situácii. Vyžaduje sa od nich enormné úsilie, aby zvládli svoje pracovné, spoločenské a rodinné postavenie. Mnohí muži pracujú veľa hodín a sú vystavení rozličným stresom.

Rodina od nich žiada, aby boli jej ľudskou a materiálnou oporou. Spoločnosť im ponúka mnoho projektov, v ktorých sa môžu vo voľnom čase realizovať. A napokon je tu aj Cirkev, ktorá očakáva od mužov, že si ako veriaci ľudia splnia svoje životné poslanie.

V čom môže byť pre dnešných mužov Ján Krstiteľ vzorom a povzbudením? Jána charakterizuje predovšetkým vernosť poslaniu, ktoré mu určil Boh. On sa pripravoval na toto poslanie na púšti. To je dôležité posolstvo aj pre dnešných mužov. Majú sa ľudsky, duchovne, intelektuálne a nábožensky pripraviť na svoje životné poslanie.
Ján hovorí jasnou a pravdivou rečou. Je mužom v službe pravdy, no nie svojej, ale Božej. Farizeji a Herodes sú nervózni, keď musia počúvať jasné Jánove slová. Preto aj dnešní mužovia by mali žiť pravdivo a hovoriť pravdu.

Ján pôsobí na ľudí ako pravý muž. Jeho reč a gestá nemajú v sebe nič sladké, zženštilé, nie sú pózou. Muž môže ostať v plnej miere len vtedy mužom, keď si zachová svoju prirodzenosť. Tak ako dnes vidíme ženy, ktoré napodobňujú mužov, ktorí pod náporom rozličných spoločenských vplyvov strácajú svoju prirodzenú mužskosť. Ján je ochotný za pravé ideály položiť život. Aj dnešní muži sa musia učiť, že za svoje svedectvo budú prinášať obete.

Ján napokon pripravoval cestu Pánovi. To patrí medzi výsostné poslanie kresťanského muža. Jeho žena a deti by ho mali vnímať ako „kňaza v rodine“. Pri všetkej úcte a vďake našim ženám a matkám, ktoré sa snažia vytvárať náboženskú klímu v rodinách, treba povedať, že bez pomoci mužov je ich úsilie zoslabené. Naše deti rady neskôr odchádzajú od veriacej matky k ľahostajnému otcovi.

Je tu preto priestor a čas, v ktorom si naši mužovia a otcovia majú klásť otázky, ako sa im darí plniť poslanie, ktoré dostali od Boha. Nikto iný na svete to za nich neurobí!

MUDr. Blažej Vaščák, Široké

Hocijaká stresová situácia má dva rozmery (parametre): intenzívnosť a dĺžku trvania. Udalosť sa stáva stresom v tom prípade, ak vnáša do nášho života veľké množstvo zmien, vyvádza nás z rovnováhy a žiada dodatočné vydaje energie k adaptácii. A čím viac nás ona vyvádza z rovnováhy, čím viac zmien prináša, tým viac je intenzívnejším stresom. Toto je očividný fakt, pravda. Avšak ukázalo sa, že druhý rozmer stresu – dĺžka jeho trvania – zohráva oveľa dôležitejšiu úlohu. t.j. silný a krátkodobý stres je menej nebezpečný pre zdravie, než slabý, ale s dlhou trvanlivosťou. A práve i v tomto spočíva zákernosť stresov druhého rozmeru.

Aby sme mohli ovládať stresom na úrovne udalosti, v prvom rade je dôležité si uvedomiť, koľko ich je a ktoré z nich sú prítomné v mojom živote.

Vychádzajúc z toho, o čom sme písali vyššie – intenzívnosť a dĺžka trvania stresovej udalosti – sa vymedzujú dve skupiny stresov:

Prvá skupina – životné situácie. Pre tieto stresy je príznačná vysoká intenzívnosť a krátkodobosť. Sám názov – životné udalosti – už hovorí sám za seba. Sú to situácie, ktoré majú veľký vplyv na celý život človeka, niekedy zanechávajú nezmazateľnú stopu v ľudskom srdci. Americký vedec Jerrold S. Greenberg podáva zoznam týchto udalostí:

– smrť manželky (manžela), blízkeho člena rodiny, priateľa,

– dlhodobá odlúčenosť od manžela (manželky); výrazná zmena v osobnom vzťahu s manželom (manželkou); urovnávanie seriózneho konfliktu s manželom (manželkou),

– vstup do manželstva; zásnuby; rozvod; roztrhnutie zasnúb alebo stabilných vzťahov,

– narodenie alebo adoptovanie si dieťaťa; vyskytnutie sa nového člena rodiny (sťahovanie zostarnutého príbuzného, atď.); odchod dospelých detí z domu,

– seriózna trauma alebo ochorenie; zhoršenie svojho zdravotného stavu alebo jedného z členov rodiny,

– prepustenie; zmena práce; odchod do dôchodku; citeľná zmena v povinnostiach v práci (povýšenie, veľká hmotná odmena, strata dobrého postavenia v práci),

– prijatie na vysokú školu; prechod na inú vysokú školu; práca počas štúdia, zmena špecializácie,

– dlhé cestovanie počas prázdnin alebo dovolenky; zmena plánovaného štýlu oddychu,

– náhla zmena finančnej situácie (v lepšiu alebo v horšiu stranu); otvorenie si hypotéky alebo úveru, zobratie si pôžičky,

– narušenie zákona; spáchanie trestného činu,

– zvýšený pocit nezávislosti alebo zodpovednosti; vážna zmena v sebahodnotení, samoidentifikácii, uvedomení si seba samého alebo celkovej predstavy o sebe; vynikajúci osobný úspech, prehodnotenie hodnôt,

– zmena ubytovania alebo podmienok bývania,

– zmena svojich zvykov, ľudí, s ktorými prichádzame do kontaktu; zmena režimu dna; nečakaná zmena obyčajného režimu spánku (spánok sa buď predĺžil alebo skrátil); nečakaná zmena zabehnutého režimu stravovania sa (zmenil sa čas príjmu jedla alebo jeho množstvo).

Do akej miery môžeme ovládať vyššie vymenované udalosti? V malej miere. Väčšina z nás nechce: ani sa ženiť, ani sa zamilovať, ani mať deti len preto, aby sa vyhli stresom. Obyčajne sme pripravení prijať a zmieriť sa so stresom, vyzvaným pozitívnymi a radostnými udalosťami.

Keď sa udeje nešťastie – choroba, smrť, zrada – prijať a prežiť to je veľmi ťažké.
Pomáha tu podpora iných ľudí, pripravenosť prijať pomoc od blízkych a nezostávať trápiť sa osamote.

Veľmi často je to ťažké, pretože vieme, že nie je jednoduché nachádzať sa s človekom, ktorý utrpel stratu niekoho alebo niečoho.

Ak niekto z ľudí prichádza o zdravie, stráca blízkych, keď umiera dieťa, veľmi ťažké je nájsť slová útechy. “Dieťa je už teraz v nebi”, “Už bolo veľmi choré a trápilo sa, a teraz je mu už dobre”. Niektorí ľudia hovoria: “Boh má svoj plán s tebou”, “Treba žiť ďalej”. Všetky tieto otrepané frázy sú zbytočné. Aj keby to bolo tak, aj keby v nich bola pravda, bude to znieť neprirodzene, nezapadajúc v situáciu. Pretože jedine, čo sa skutočne v tejto situácii človeku chce, je preklínať Boha za nespravodlivosť a seba za to, že som niečo neurobil na čas… Tú najväčšiu pomoc, ktorú môžeme preukázať trpiacemu človeku – vďaka milosti vžiť sa do jeho situácie a zostať s ním.

V situácii veľmi ťažkých emocionálnych zážitkov, depresií je dôležité včas sa obrátiť za pomocou ku odborníkovi (psychológ, psychoterapeut, psychiater).

Najdôležitejšie je nezabúdať, že Boh je s nami i v našom strachu, i v našej bolesti. Netreba si myslieť, že v našom utrpení sme len my sami. Boh je pripravený spolu s nami tento strach i bolesť precítiť, prijať a premeniť. Pre nás by bolo lepšie hovoriť: “Bojím sa, Pane, ako prekonať tento môj strach?” Povedzte Bohu, že ste zranení, že váš život sa zrútil, že ste stratili milovanú osobu, zostali ste bez práce. A neviete, ako ďalej žiť vo viere, v nádeji a láske.

My všetci budeme mať problém, ak si budeme Boha predstavovať ako toho, ktorý netrpí. Utrpenie Ježiša Krista a Jeho vtelenie nám hovorí o tom, že Boh nestojí mimo ľudských skúšok, On nie je len jednoduchým pozorovateľom a divákom, uňho jest svoj údel v našom živote, trpí spolu s nami. Práve toto dáva veriacim nádej a zmysel života, ktorý je preplnený bolesťou.

Žijeme vo svete, kde všetko zomiera a stráca svoju silu. Je to ťažké prijať. Ale práve prijatie neodvratných udalostí, zmierenie sa s nimi môže odolávať stresu.
O stresových udalostiach druhej skupiny, drahí čitatelia, vám rozpovieme v budúcom čísle.

Miroslav a Lilia, Sankt-Peterburg

9. marca sa začalo pôstne obdobie. Verím, že ste si v tomto čase tiež dali nejaké predsavzatie. Či už to bolo zrieknutie sa sladkostí, menej času tráveného za monitorom počítača alebo snaha viac počúvať rodičov.

Blíži sa Veľká noc a s ňou aj veľkonočné Trojdnie: Zelený štvrtok, Veľký piatok a Biela sobota. Čo si v týchto dňoch pripomíname, hádam, nemusím písať. Ale pre istotu 🙂
Zelený štvrtok je dňom, keď si pripomíname Poslednú večeru Pána Ježiša s apoštolmi.
Veľký piatok je dňom Ježišovho mučenia a smrti na kríži za naše hriechy a na Bielu sobotu večer po západe slnka si pripomíname víťazstvo života nad smrťou – Ježišovo zmŕtvychvstanie.

A už nám zostali len veľkonočná nedeľa spolu s veľkonočným pondelkom.
Iste, podľa tohto vymenovania veľkonočné prázdniny zbehnú rýchlo, ale želám Vám, aby ste si ich užili.

A dievčatá, nezabudnite sa na veľkonočný pondelok poriadne schovať 🙂
Jedným zo symbolov Veľkej noci je aj baranček. Tohto si môžete vymaľovať 🙂

stránku pripravila: Lenka Novotná, Víťaz

Nie, nebojte sa, ľúbostné príbehy o neopätovanej láske sa písať nechystám. Ale určite viete, že 25. marec je dňom počatého dieťaťa. A aj keď už je tento deň za nami, chcem vo svojom článku poukázať na jeho zmysel a posolstvo. Nie je to totiž len obyčajný deň, určený na to, aby zaberal miesto v kalendári alebo na to, aby nám ako každý iný pracovný deň priniesol viac povinností…

Život každého z nás sa začal počatím. Nasledovalo 9 dlhých mesiacov plných obáv a strachu, potom mamine bolesti, až kým sme sa prvýkrát nepozreli na tento svet vlastnými očami. Zázrak dosiaľ nepochopený vedou. Nestačia len učebnice biológie či presné výklady lekárov alebo vedcov.

Odkiaľ sme? Prečo sme? Aké máme poslanie? Kto nás sem poslal? Je veľa otázok. Na niektoré odpovede vieme, pri iných sa len domnievame. Ale život každého človeka je zázrak, ktorý je potrebné chrániť. Či už pred narodením alebo po ňom.

V dnešnom svete, kde je už interrupcia bežnou záležitosťou vykonávanou ako vytrhnutie zuba v kresle zubného lekára, je to o to dôležitejšie. Každý človek má predsa právo na to, aby sa na tento svet mohol pozrieť. Aj keď si veľakrát myslíme, že v súčasnosti už niet čo obdivovať. Vraždy, vojny, podvody, nespravodlivosť… S týmto všetkým nás každý večer oboznamuje denná tlač či spravodajstvo v televízii.
Ale predsa je tu ešte tá „ružovejšia“ stránka života. Všetko má predsa aj svoje pozitíva.

Deti, ktorým nebolo dovolené sa narodiť, nikdy neuvidia dúhu, nebudú si môcť upiecť v piesku koláče a svet môže takýmto zjavne ľahkým, no krutým spôsobom prísť o budúcich lekárov, profesorov či ľudí s významným prínosom pre ľudskú spoločnosť.
Každý človek bol predsa na tento svet poslaný ako bytosť, s ktorou má Boh plán. Veľký plán. A čo robíme my?! Jednoducho mu ho prekazíme.

Veď to poznáte – tie nervy, keď si všetko poctivo naplánujete a niečo(alebo niekto) vám vaše plány prekazí. Iste, môžete povedať, že sa vám Boh mstí. Veď platí staré známe: Človek mieni, Pán Boh mení. Ale vedzte, že to tak nie je. Boh presne vie, čo je pre nás najlepšie a ak sa mu naše rozhodnutia nepozdávajú, musí nás nejako varovať.

Ale pred čím varujeme Boha my? Tým, že mu zabitím ešte nenarodeného dieťaťa prekazíme plány, mu nedokážeme náš údajne „dobrý“ úmysel uchrániť dieťa pred zlom vo svete. Nevyhráme nijakú Nobelovu cenu za mier ani nič podobné.

Boh sa nepomstí a ani sa s trestom nebude ponáhľať. Lebo presne vie, že trestom pre matku, ktorá sa rozhodne pre takýto krok, bude jej vlastné svedomie.

Iste, sú prípady, keď sa matky pre takýto zásadný krok rozhodnú zo zúfalstva. Možno ste videli film Bella, ktorý sa práve premieta v slovenských kinách. Nechcela som prísť k pasáži článku, keď vám rovno napíšem celý dej filmu, lebo vám ho odporúčam pozrieť.

Je to nenásilný film plný krásnych myšlienok, ktorý dáva životu druhú šancu a nesie v sebe tri slová…Tri silné slová: Právo na život. Osobne by som vám mohla priblížiť pár motívov tohto filmu z môjho pohľadu.

Prvým mojím postrehom je myšlienka, že aj keď sa neopatrnosťou nechtiac dopustíme v živote obrovského množstva chýb, predsa nám Boh dá šancu tieto chyby napraviť a zároveň tak urobiť krásnym aj život iných ľudí.

Druhým motívom sú možno naše samotné rozhodnutia. V dnešnej dobe predsa nikto nemá rád, keď ho niekto do niečoho núti. Celý film sa nesie v pokojnom a harmonickom duchu a predostiera nám jednu závažnú skutočnosť: jediným oporným bodom pri rozhodovaní je rozhovor. Nenútený rozhovor, empatia, schopnosť druhého pochopiť. Lebo aj takáto výmena slov a viet dokáže predchádzať katastrofe. A dokáže ovplyvniť rozhodnutie matky, ktorá je vzhľadom na svoj momentálny psychický stav a po materiálnej stránke úplne na dne, rozhodnutá dať si vziať dieťa.

A tretím motívom je to, čo je nám najbližšie – rodina. Film vykresľuje harmonickú rodinu ako základnú bunku života spoločnosti a základ pre plnohodnotný život človeka.
Keď si tento film pozriete, budete vedieť celkom presne, čo týmto (možno pre niekoho) filozofovaním myslím. Jednoducho vám ho môžem len odporúčať. V súvislosti s Dňom počatého dieťaťa má veľmi hlboký význam.

Život každého človeka má zmysel, preto sa o tento zázrak neoberajme nezmyselným rozhodovaním na základe verejnej mienky. Pretože to, čo sa možno zdá ako svetsky správne, je z morálneho hľadiska kruté a zarážajúce.

Dajme životu druhú šancu a neničme to najcennejšie, čo máme…

Lenka Novotná, Víťaz

Vďačnosť – tento pojem som v článkoch viackrát rozoberala a asi každý vie, čo ten pojem znamená. Všetko okolo nás aj v nás – teda naša osoba – za to všetko môžeme ďakovať ako za dar od Stvoriteľa, Darcu, Lásky. Ak ďakujeme, uvedomujeme si prijatie od toho, ktorý všetko dáva z lásky bez ohľadu na našu vieru, povahu, hodnosť, zásluhy. Dôležité je uvedomiť si, že všetko je dar, dokonca aj to, čo nás sužuje, trápi, teda náš KRÍŽ. Ďalším krokom v uvedomení si Boha je šíriť jeho milosti a dary skrz Neho cez seba na svet – teda ľudí a všetko, čo existuje prostredníctvom požehnania.

My ako krehké ľudské bytosti si veci vieme zdôvodniť len z krátkodobého hľadiska a skúšky či utrpenie vnímame ako problém, bolesť, chorobu alebo trest. Dôležité je ale vedomie, že nielen pozitívne dary sú darmi, ale aj skúšky a kríže sú dary, cez ktoré nás Boh nechce trestať, ale v prvom rade naprávať a poúčať. Lebo práve omyly a pády nás majú naučiť vstať a ísť ďalej, lebo život a viera nie sú cestou bez nástrah, ale je to cesta postupného a neustáleho hľadania Boha, lebo viera spočíva v hľadaní, duchovnom prebudení a rozvoji. Aby sme vieru prakticky využívali, učme sa od prvých kresťanov, lebo oni Krista nielen prijali krstom ako my, ale ho neustále sprítomňovali v sebe cez požehnávanie.

Čo to požehnanie vlastne je – je to zvolávanie milosti Božej v sebe, lebo sme chrámom Boha – Ducha Svätého na ľudí okolo nás, lebo aj oni sú Božím stánkom a na všetko okolo nás, lebo to stvoril Boh pre človeka. Niečo, alebo niekoho požehnávať znamená vzdať mu úctu ako stvorenému Bohom a tak Boha chváliť a ďakovať mu, zvýrazniť pozitívnu vlastnosť a dobro pre človeka s úmyslom, že to chválené a ďakované bude rásť, pokračovať, zotrvá alebo sa uskutoční.

Sú 3 dôvody, prečo je požehnanie také nápomocné k zmene tvojho života, alebo k dosiahnutiu toho, čo si s vierou od Boha praješ a čo potrebuješ:

1. Pozitívne nasmerovanie tvojej mysle k Bohu prináša dobro, pozitívnosť, tvorivú silu Boha voči tebe a svetu.

2. Milosť požehnania preniká von cez teba na požehnávané a ty prijímaš viac duchovnej sily a vzrast tvojej viery – teda dávanie lásky iným prináša prijímanie lásky pre seba.

3. Ak vyslovíš požehnanie, môžeš preklenúť nevedomý strach pred tým, čo chceš dosiahnuť, lebo máš oporu v Božej prítomnosti a viere v jeho pomoc. Súčasne pôsobia žehnania aj na to dobré v tebe. Nádherné je, že aj požehnania pre druhých pôsobia hneď. Žehnať môžeš tak, že si buď niečo predstavíš alebo sa toho dotkneš, či urobíš znak kríža, teda zdôrazníš vedomie, v koho mene žehnáš. Najpoužívanejšia a zároveň najľahšia metóda je, žehnanie vysloviť.

Najdôležitejšie požehnania sú:

Obdiv – vyslovíš kompliment alebo spomenieš to dobré, krásne, čo vidíš. Z osobnej skúsenosti môžem potvrdiť, že požehnaním milým slovom, obdivom či pochvalou, vždy dosiahnete prílev lásky nielen pre blížneho, ale aj pre seba – láska láskou rastie. V dnešnej dobe plnej kritiky a veľkých nárokov je nevyhnutné ukázať ľuďom to krásne čo je v nich, alebo na nich a že o tom vieme a uznávame to.

Potvrdenie – Požehnanie, ktoré má vyjadrovať rast alebo pokračovanie („Žehnám moje telo…“, “Žehnám tvoje telo, nech je zdravé…“). Naše telo je od Boha a tým, že uznáme a požehnaním zvoláme jeho starostlivosť o nás, sa naše zdravie, alebo zdravie iných upevní v Božej milosti. Napríklad môj metabolizmus bol vždy veľmi spomalený, tak som cez prosbu a požehnanie upevnila v sebe vedomie starostlivosti a milosti Božej a môj metabolizmus sa upravil. Bohu nie je nič malicherné, ani keď ho prosíme o lepšie trávenie či pomoc pri chudnutí. On vie, čo je pre nás dobré a prečo sa trápime – chce nám pri všetkom pomôcť, chce pre svoje dieťa to najlepšie.

Ocenenie – vďačnosť za to, že existuje, alebo sa stalo niečo dobré („ďakujem dažďu, že vyživuje krajinu“, „ďakujem slnku, že daruje radosť“). Boh stvoril – a videl, že je to dobré. Pred započatím všetkého stvorenia sme boli v Božej mysli ako prví – teda Boh stvoril všetko s láskou pre človeka a jeho osoh. Znova je dôležité vedomie a vďačnosť Bohu – nie sme tu len tak a nie sme sami, Boh neodišiel odpočívať, keď dokončil stvorenie, ale zostal a stále tvorí.

Lucia Galdunová, Víťaz

Ešte v lete minulého roku ma náš výpomocný duchovný otec František Stahovec zoznámil so svojím bývalým miništrantom, dnes už duchovným otcom Adriánom Kovaľom, pôsobiacim v miestnej izszcevskej Cirkvi, farnosť Dovhe na Ukrajine. Stretli sme sa z dôvodu, ktorý bol a je pre mňa veľkou Božou milosťou – vo farnosti Dovhe, filiálka Lisičevo si chcú veriaci postaviť nový kostol, pretože sv. omše sa teraz slúžia iba v staršom rodinnom dome. S mojím kolegom Tomášom sa máme podieľať na príprave projektovej dokumentácie. Bola už vypracovaná štúdia na tento kostolík vo viacerých variantoch. Návrh, ktorý bol vybratý, vám predstavujeme na obrázku. Veľmi sa páči aj veriacim a duch. otcovi Adriánovi. Návrh oslovil aj duch. otca Františka, ktorý ako bývalý člen liturgickej a stavebnej komisie sa podieľal na posudzovaní mnohých kostolov. Kostolík nie je veľký, ale spĺňa všetky požiadavky priestoru pre liturgiu sv. omše. Pri vybavovaní potrebných povolení sú však veľké problémy a preto nás veriaci cez duch. otca Adriána prosia o modlitby.

Veľmi pekne ďakujem za žičenia a modlitby k meninám. Som vďačný Pánu Bohu za každého, kto si na mňa spomenie, pravda, ani ja nezabúdam. Včera som spolu s veriacimi prežil čosi krásne. Pred sv. omšou sme sa modlili krížovú cestu za nenarodené deti. Modlili sa ju mladé mamky a detičky pred každým zastavením polozili pred oltár zapálený kahanček. Bolo to veľmi dojímavé, niektorí si aj poplakali. Modlime sa po ukrajinsky, aby rozumeli, ja tiež kážem po ukrajinsky už štvrtý rok a vidím, že je to pre farnosť požehnaním. Pravda, je mi ťažšie, ako keby som hovoril po slovensky, ale aj to je to požehnané. Na konci sv. omše sme si aj v tomto roku duchovne adoptovali jedno nenarodené dieťa s úmyslom, že budeme sa modliť každý deň až do 25. decembra. Jedného mladého otca rodiny (má 4 deti) to tak oslovilo, že dnes sme sa stretli a prosil ma, či mu požičiam tú krížovú cestu, aby sa ju ešte raz pomodlil. Pravda, prefotím ju a darujem mu ju.

Tejto noci ste sa mi Vy aj pán architekt snívali. Boli sme na stavbe, ale to bol ťažký sen. Prebudil som sa smutný. Viete, ťažko to ide. Teraz som zistil, že pozemok, na ktorom chceme stavať, nie je sprivatizovaný. Je náš, ale nemáme k nemu papiere. Začal som ich vybavovať, ale všade je korupcia, všade chcú úplatky. Minule som chodil ohľadom domu, kde teraz slúžime sv. omše, lebo ani to nebolo celkom v poriadku. Potreboval som len jeden podpis z Obecného úradu, lebo z okresu som mal všetko, tak som musel čakať 6 týždňov. Možno aj to ma trošku zarmútilo, ale nevzdávam sa. Všetko som zveril Pánovi na príhovor Jána Pavla II.

Píšem aj preto, že nás to možno trošičku zdrží, ale verím, že po Veľkej noci sa bude dat začať. Naďalej Vás všetkých prosím o modlitby za toto Božie dielo, pre ktoré sme sa rozhodli.

o. Adrián, Lisičevo, Ukrajina

Prichádza jar, všetko sa prebúdza k novému životu. Sú to pravidelné premeny času, všetko zo zeme pučí, tešíme sa na teplejšie počasie. Fašiangy boli v cirkevnom roku najdlhšie, navštívili sme svojich priateľov a známych, na chorých sme nezabudli, navštívili sme ich, porozprávali sa, povzbudili ich do života, aby Pána Ježiša prosili za zdravie a každý deň prežili v láske trpezlivosti.

Nastala pôstna doba, kedy sa máme zamyslieť a vstúpiť si do svedomia, čo robíme zle, aby sme Ježišovi nepriťažili krížu, ktorý nesie za nás z lásky, ale odľahčili ho našimi skutkami a našou pokorou.

Na Popolcovú stredu na sv. omši sme dostali znak kríža na čelo, že sme prach a na prach sa obrátime. Z lásky k Pánu Ježišovi sme zachovali prísny pôst a uvedomili si našu dočasnosť na tomto svete. Viera v Pána Ježiša Krista dodáva zmysel nášmu životu a istotu. Každý z nás máme chyby, máme si to priznať a kajať sa. Ponorme sa do Ježišovho utrpenia, úzkosti, ako sa krvou potil, bol bičovaný, tŕním korunovaný, niesol kríž, ukrižovaný, na dreve kríža za živa pribitý. A to všetko z lásky k nám, za celý svet.

Prosme ho, aby nám odpustil všetky hriechy, lebo ho veľmi milujeme a cítime tú bolesť s ním. Na krížovej ceste pri každom zastavení prežívame veľký smútok. Trikrát si padol a vždy si vstal, Šimon z Cyrény ti pomohol niesť kríž, lebo ho prinútili. Šiel veľký zástup ľudí a plakali. Ježiš sa obrátil a povedal: „Dcéry jeruzalemské, neplačte nado mnou, ale sami nad sebou a nad svojimi deťmi.“ Panna Mária stala pri kríži, no Ježiša neopustil ani učeník Ján, Mária Magdaléna, Mária Kleofášova. Keď Ježiša zložili z kríža do lona jeho matky, „ľúbala“ mŕtve telo svojho syna. Milovala ho a vo svojom srdci prežívala veľkú bolesť.

Slávili sme aj sv. Jozefa, ženícha Panny Márie. Boli sme na slávnostnom odpuste v Prešove vo františkánskom kostole. V kázni nás povzbudil duchovný otec Hillár Jozef Štefurik, ktorý bol tajne ukrývaný na Floriánovej ulici v Prešove. Hovoril, že aj jeho mamka bola väzení, lebo ukrývala kňaza. Cez okno vo väzení videla kostol, modlila sa a prosila Boha, aby jej požehnal syna a stal sa z neho kňaz. To sa aj stalo , aj brat sa stal kňazom. Povzbudil nás, aby Kristus bol uprostred našich rodín, vtedy tam bude láska.

Mária Tobiášová, Ovčie

Znak Krista, ktorý zvíťazil nad temnotou hriechu. Pri našom krste bola zažatá naša krstná svieca a kňaz hovoril našim rodičom: „Prijmite svetlo Kristovo. Milí rodičia a krstní rodičia, vám sa zveruje toto svetlo dbajte o to, aby vaše dieťa vždy kráčalo vo svetle Kristovom ako dieťa svetla a vytrvalo vo viere až do konca. Tak bude môcť ísť so všetkými svätými v ústrety Pánovi, keď príde v nebeskej sláve“.

Keď sa pozriem na paškál, alebo na sviecu na oltári, mal by som sa pýtať, koľko je vo mne svetla a koľko tmy. Je to podstatná otázka, od ktorej záleží veľa. Ak je vo mne tma ťažkého hriechu, nie som dedičom Božieho kráľovstva a ako taký sám som sa odsúdil na zatratenie. Ako veľmi nám môžu pomôcť sviece, ktoré svojím malým svetlom porážajú aj najväčšiu tmu, ako veľmi potrebujeme svetlo Božej milosti v našom živote. Ako veľmi potrebujeme svetlo Božieho slova a ako veľmi toto svetlo odsúvame na bočnú koľaj. Ako ho odsúvame? Ignorovaním bohoslužby slova. Nemám ani najmenšiu túžbu zapamätať si, o čom sa v kostole čítalo, čo mi Boh hovorí cez toto slovo, nesústredím sa na kázeň… Ako veľmi potrebujem Tvoje svetlo, Bože, aby som porazil tmu nevedomosti, hriechu…

Vy ste svetlo sveta, hovorí Ježiš svojím apoštolom. Veľakrát sme si hovorili, že aj my sme apoštoli, lebo sme pobirmovaní. Aj my máme byť svetlo sveta, čiže máme byť pre tento svet istotou, jasom, tam, kde je svetlo, je aj život. V absolútnej tme sa nič neurodí. Podobne aj v našom živote. Pokiaľ sme v temnote hriechu, nemôžme čakať, že náš život prinesie dobré ovocie. Je ťažké vyjsť na svetlo, keď sme si zvykli na tmu. No to nie je dôvod na to, aby sme ostali v temnote hriechu. Vo svetle Božieho slova uvidíme svoje chyby, zlobu, hriechy, ale tiež uvidíme aj to, aké prostriedky nám Boh ponúka na zmenu tejto našej situácie. Vo svetle nádeje uvidíme aj budúce ovocie a to nám pomôže k zmene života. Len aby nám sviece pripomenuli svetlo milosti posväcujúcej, ktorú by sme mali mať všetci pokrstení.

Tak ako paškál symbolizuje zmŕtvychvstalého Krista, to isté Ježiš pripravil aj nám. Aj my máme byť vzkriesení z mŕtvych k večnému životu v nebi, ale iba za predpokladu, že budeme svietiť v temnote zla dobrými skutkami. V opačnom prípade nás čaká tiež večný život, ale v pekle. Nech nás od toho ochraňuje Pán. Tma sama nemôže zhasnúť svetlo, nebojme sa! Svieťme tomuto svetu, ktorý tápe vo tmách, aby sa zachránil. Múdra panna sa dostala na svadbu iba preto, že si zachovala svetlo aj vtedy, keď bola tma. Aj tie múdre panny nech sú pre nás výzvou svietiť.

„Všetko o sv. omši“ Mgr. Vladimír Balucha

Máj

Mariánsky mesiac

Máj je oddávna zasvätený Panne Márii. Úcta k najsvätejšej Panne sa šíri v tento mesiac v našich končinách aj cez modlitbu takzvanej májovej pobožnosti. Je to nádherná, kratučká, ale pritom veľmi účinná pobožnosť. Sú to vlastne Loretánske litánie v spievanej forme, aby sme tak hlbšie mohli precítiť a premyslieť ich význam. V súčasnosti je však táto pobožnosť dosť zaznávaná, ba až ignorovaná zo strany veriacich. Ale chcela by som vás povzbudiť, milí rodičia, aby ste modlitbu týchto litánií v mesiaci máj opäť „oprášili“ a aj so svojimi deťmi sa ju začali v rodinách spoločne modliť a šíriť.

My sme túto tradíciu zdedili po našich rodičoch a je na našej zodpovednosti, aby sme ju odovzdali aj našim deťom. Pamätám si, ako mi raz moja dcéra po jednej takejto májovej pobožnosti dala otázku: „Mamka, a čo to znamená, keď hovoríme Veža zo slonovej kosti, alebo Hviezda ranná…?“

Keď deti niečomu nerozumejú, tak sa pýtajú, chcú poznať význam toho, čo počuli, alebo povedali. Možno aj vy dostanete podobnú otázku, keď sa budete spoločne modliť a bude to fantastická príležitosť vysvetliť deťom pojmy z nášho náboženstva a byť im tak skutočne prvými svedkami viery. Veď nakoniec tomu sme sa pri ich krste zaviazali. Možno sa niektorí pri vysvetľovaní aj „zapotíme“, ale aspoň sami zistíme, že aj my máme rezervy a potrebujeme sa neustále zdokonaľovať.

Veža zo slonovej kosti

Veža vo Svätom písme bola chápaná ako pevnosť, ochrana pre nepriateľom, poskytovala útočište. Preto je v prenesenom význame slova Panna Mária vežou, pretože ju diabol – nepriateľ nikdy nedobyl. A zo slonovej kosti preto, pretože je to najvzácnejší materiál. Slonovina je krásna, biela bez škvrny. Mária je tak veža zo slonovej kosti (slonoviny).

Hviezda ranná

Narodenie Márie je predzvesťou príchodu Božieho Syna, ktorý je Svetlom pre celý svet. Ranná hviezda – zornica je predzvesťou príchodu dňa. Preto obrazne je Panna Mária ranná hviezda.

Tak aj takto môžeme deťom vysvetľovať jednotlivé nápevy z litánií.
Máj je považovaný zo všetkých mesiacov v roku za najkrajší, najvoňavejší, najzelenší mesiac. Všetko kvitne, je v rozpuku a preto mesiac máj venovala cirkev Márii, pretože aj ona je najkrajšia, najčistejšia Kráľovná neba i zeme.

Keď sa budete v máji celá rodina potulovať v prírode a budete deťom pritom rozprávať o celej tej nádhere, ktorú stvoril náš Nebeský Otec, môžete si pritom spievať krásnu mariánsku májovú pesničku „Kvetinky májové…“ a pritom deťom rozprávať, čím symbolizujú Pannu Máriu. Napríklad fialka je odpradávna obrazom skromnosti, ako naša nebeská Matka. Ľalia je symbolom čistoty panenskej Matky. Jalovec, o ňom sa spomína legenda, že keď Svätá rodina utekala pred Herodesom do Egypta, uvidela jalovec, ktorý náhle vyrástol a ona pod ním našla prístrešie a úkryt. Konvalinka – o nej sa traduje, že tieto drobné kvietky vyrástli z Máriiných sĺz pod krížom. No a moja babka hovorila, že levanduľa získala svoju príjemnú vôňu vtedy, keď Mária sušila na tomto kríku Ježiškove šaty.

Takto cez spoločnú modlitbu a rozprávania o Márii môžeme cez celý mesiac máj viesť naše deti k úcte k našej nebeskej Matke.


Jún

Sviatok Najsvätejšieho Srdca Ježišovho

Mesiac jún je zasvätený Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu. Slávi sa v piatok po sviatku Kristovho tela a krvi. V júni majú rodičia nádhernú príležitosť zoznámiť svoje deti s Ježišovým presvätým srdcom. Zo skúsenosti viem, že aj na tie najmenšie deti zapôsobí jeho obraz s tŕňmi a plameňmi hlbokým dojmom. Rodičia, skúste predstaviť deťom sochu Pána Ježiša, alebo obrázok s jeho srdcom a porozprávať im o tom, ako veľmi miluje každého z nás. Samozrejme, primerane veku detí a ich chápaniu vysvetliť im, že z jeho srdca plynie nekonečné a bezodné milosrdenstvo. Čo samotné slovo milosrdenstvo znamená.

Bolo by krásne a ideálne, keby sa celá rodina cez tento mesiac utiekala k Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu – či už pri spoločnom stolovaní, alebo pri inej modlitbe. Vieme, že je to náročný mesiac najmä pre školákov, keď finišujú v škole, majú množstvo písomiek a skúšania. Čo tak to všetko obetovať a dať sa celá rodina pod ochranu Srdca Ježišovho? Stačia jednoduché slová: „Srdce Ježišovo, dôverujeme Ti, zmiluj sa nad nami!“

Šikovnejšie a aktívnejšie detičky, ktoré mamičky potrebujú stále niečím zamestnať, môžu sa týmto sviatkom inšpirovať a vyrobiť si prívesok v tvare srdca, ktorý môžu podarovať babke, dedkovi, alebo nejakej kamarátke.

Budete potrebovať farebnú modelársku hlinu, vykrajovačku v tvare srdca, farebnú šnúrku a bezfarebný lak. Z rozvaľkanej modelárskej hliny si vykrojíte srdiečko, kým je hlina mäkká, pri hornom okraji v strede urobte dierku. Potom na neho fixou napíšte krátky nápis, napríklad z jednej strany „Najsvätejšie Srdce Ježišovo“ a z druhej „Oroduj za nás!“ Srdiečko položte na papier a nasprejujte ho bezfarebným lakom, samozrejme to urobí mamka, alebo ocko. Po uschnutí navlečte šnúrku a srdiečko ešte ozdobte kresbou, nálepkou, nalepením perličkami, tvorivosti sa medze nekladú. Uvidíte, akú zázračnú účinnosť bude mať to, keď poviete svojmu dieťaťu, že si do kostolíka na svätú omšu môže zobrať svoj výtvor.

Môžete ho pochváliť a hrdo mu oznámiť, že teraz sa už naozaj môže radiť k ctiteľom Srdca Ježišovho. Toto má pre deti veľký význam. Ale zároveň im treba vysvetliť, aby pochopili, že nielen cez to vonkajšie nosenie rôznych príveskov na krku sme v spojení so Srdcom Ježišovým, ale hlavne, keď chodíme na svätú omšu a v modlitbe sa utiekame pod jeho ochranu.

Prajem vám veľa požehnania a dôvery v Najsvätejšie Srdce Ježišovo.

Martina Gondová, Víťaz