Mesiac: marec 2012

– 11. 2. – na 20. Svetový deň chorých sme vysluhovali sviatosť pomazania chorým a starým ľuďom

– 13. 2. – po ôsmykrát sme putovali k sv. Valentínovi do Krížovan

-re-

Vôkol ticho ani muk, Ježišu,
vkladám sa do Tvojich rúk.
Na kolenách kľačím,
na Teba pozerám,
v tichosti sa s Tebou,
Ježišu, rozprávam.

Ďakujem a prosím,
lebo Teba v srdci nosím.
Ježišu, Ty si so mnou stále,
cítim ja to neustále.
Buď mi stálou oporou
každý deň a v každom kroku.
Ako v starom,
tak aj v novom roku.

Daj mi sily, zdravia a pomoci,
ochraňuj ma vo dne,
ochraňuj ma v noci.
Nájdem si pre Teba čas,
na kolená padnem zas.
By som s Tebou v tichosti,
splnila Ti žiadosti.
Čas strávený s Tebou, Ježišu,
je balzam na moju dušu.

Marta Pacovská, Široké

Aj napriek tomu, že zdôrazňujeme potrebu tráviť čas spolu, mnoho manželov a manželiek bude tráviť určitý čas oddelene.

Naši priatelia, ktorí sú šťastnými manželmi už niekoľko rokov, mi rozprávali, ako musel manžel odísť na týždeň z domu, len 3 týždne po svadbe. Každý ľutoval úbohú manželku, pričom ona bola nadšená. Znova sa mohla poriadne vyspať. Náročnosť zdieľania spoločnej postele s ďalšími končatinami, kmitajúcimi všade naokolo plus iné “nočné aktivity” ju totálne vyčerpali. Týždenný oddych bol presne to, čo potrebovala.

Ak čas odlúčenia nie je nutný, bude naň potrebný úprimný a slobodný súhlas obidvoch manželov. Priveľa “pánskych víkendov” alebo “dámskych jázd” nebude manželstvu na prospech a pozvania tohto druhu treba starostlivo a spoločne zvažovať. Vždy je správnejšie a lepšie sklamať priateľa, než ublížiť svojmu vlastnému manželstvu.

Niektoré priateľstvá z obdobia, keď sme ešte boli slobodní, sa môžu prehĺbiť, ak taký vzťah zdieľajú obaja manželia. Ale nebude možné udržiavať všetky priateľstvá z oboch strán. Tie, ktoré nejakým spôsobom predstavujú pre manželstvo hrozbu, sa musia nechať odumrieť, najmä ak je tam nebezpečenstvo fyzickej príťažlivosti. A tak vlastne s istotou ostaneme verní nášmu manželskému sľubu.

Týmto nie je povedané, že musíme všetko robiť spoločne. Nemáme sa pokúšať nútiť nášho partnera, aby bol v každom smere ako my. Môžu byť spoločné akcie, náboženské aktivity, udalosti v komunite, voľno časové aktivity, ktoré vnímame odlišne. Našou prioritou je nájsť také aktivity, ktoré obľubujeme obaja, ale nájdu sa aj záujmy, ktoré nebudeme zdieľať a nebudeme mať o nich záujem.

Mnohí majú s týmto aspektom manželstva veľký problém. Keď chce byť ich partner sám, cítia sa opustení. V skutočnosti partneri tento čas odlúčenia potrebujú, aby si uvedomili, aké je pre nich dôležité byť opäť spolu. Partneri v zdravom manželstve navzájom s láskou rešpektujú svoj priestor a stoja jeden za druhým.

Tu sú 4 otázky, nad ktorými sa musíme zamyslieť a to najmä vtedy, keď máme malé deti:

1. Majú obaja – manžel aj manželka – príležitosť rozvíjať svoje osobné záujmy?
2. Sú tieto záujmy zdrojom negatívnych reakcií, alebo nás úprimne teší poskytnúť čas svojmu partnerovi?
3. Snažíme sa radšej dožičiť voľno partnerovi, alebo skôr uchmatnúť si čas pre seba?
4. Sme ochotní vzdať sa našich osobných záujmov, ak to vyžadujú rodinné okolnosti?

Ak je postoj obidvoch manželských partnerov správny, individuálne záujmy môžu ochrániť vzťah pred jednostrannosťou či “ponorkovou chorobou” a priniesť do manželstva osvieženie, stimuláciu, nové myšlienky a príbehy. Niektoré záujmy však bude nutné obmedziť či úplne vypustiť, ak nás od seba vzďaľujú, alebo sú v našom vzťahu zdrojom napätia.

Vytvárať jednotu v manželstve nie je jednoduché. Stojí nás to niekedy veľmi veľa a treba na to vynaložiť veľké úsilie. Proces spájania dvoch životov do jedného sa môže uskutočniť, iba ak rozvíjame model pravidelného odkrývania našich oddelených svetov tomu druhému. To môže vyžadovať spomínané značné úsilie, ale naše rozličné príspevky vytvoria počas života rezervoár spoločných zážitkov a vybudujú stupeň vzájomného porozumenia a to nás pripúta ešte bližšie k sebe. Je však dôležité zostávať v stálom kontakte s odovzdanými informáciami.

Náš bežný deň máme začínať modlitbou a rozhovorom o našom programe, ako aj o možných potencionálnych zdrojoch nepokoja či stresu. Kým sa rozídeme, modlime sa jeden za druhého a vzájomne sa povzbuďme s požehnaním a krížikom na čele.

Ak takto zostávame v kontakte aspoň tých pár minút denne, má to pre naše manželstvo obrovský dlhodobý prínos. Pokiaľ trávime jednu alebo viac nocí oddelene, snažíme sa byť v kontakte tak, že si aspoň raz za deň zatelefonujeme. To nám umožní byť súčasťou sveta toho druhého. Má to hlboký vplyv na naše vzájomné porozumenie a je to aj príležitosť na povzbudenie partnera. Taktiež nám to pomáha znovu sa aklimatizovať jeden na druhého po návrate.

Cez deň mávame veľa povinností, sme často vyčerpaní a preto večer sa nám môže veľmi ľahko postupne rozbiť a každý si robí svoje: jeden z nás môže zaspať na pohovke a druhý sa ukladá do postele sám. V záujme uchovania nášho vzťahu sa aj napriek únave obvykle snažíme stretnúť sa na konci dňa pred spaním s krátkou spoločnou modlitbou, ďakovaním za prežitý deň a s prosbou nerušeného odpočinku, prípadne kúpeľom. Jedna priateľka sa zdieľala, že aj po 25 rokoch manželstva prežíva neskorý večer tak, akoby to bola šľahačka na torte ich vzťahu – keď sa po zhasnutí svetla spolu s manželom delia o zážitky z celého dňa.

V srdci pevného manželstva je miesto pre pevné priateľstvo. I dobré priateľstvo upadá, ak sa pozitívne nesnažíme o jeho udržanie. Model pravidelného spoločne straveného času – denné, týždenné a ročné – je pevnou investíciou, potrebnou na udržanie rastu nášho priateľstva. A poskytne pevný základ pre pevné manželstvo.

Náš týždenný manželský čas má byť pre nás nádhernou investíciou a prostriedkom ako zostať v úzkom spojení jeden s druhým a ako udržiavať stále živú romantiku. Musíme si urobiť čas na veci, o ktorých sme presvedčení, že sú dôležité a musíme to urobiť hneď teraz, lebo pokojnejší čas a pokojnejší deň sám nepríde! Verte!

Rozhodne si vymedzte čas jeden pre druhého a radostne ho spolu prežívajte.

MUDr. Blažej Vaščák

Drahí čitatelia! V 8. čísle časopisu v roku 2008 vyšiel náš prvý článok. Už tri a pol roka s malými prestávkami sa delíme s vami o poznatky a skúsenosti z oblasti psychológie, ktoré, podľa nás, pomáhajú človeku ísť po ceste duchovného rozvoja. Dnes by sme vám chceli povedať niečo o našom pôsobení tu, v Sankt Petersburge, o jednej z našich skupiniek.

Skupinové stretnutie v našej farnosti Navštívenia Panny Márie začalo fungovať v apríli 2008.

O čom je toto skupinové stretnutie? Členovia skupiny sa stretávajú raz do týždňa a diskutujú o problémoch, ktoré sa ich dotýkajú. Diskutujú bez obáv, že niekto by sa mohol smiať, alebo ich odmietnuť. Kvôli tomu existujú v skupinke pravidlá skupinovej interakcie, a samozrejme, jedna z hlavných úloh vedúcich skupiny – vytvoriť atmosféru prijatia, bezpečnosti a slobody. To najcennejšie, čo môžeme podarovať druhému človeku – náš čas, našu skúsenosť, preto aj my sa delíme s osobnou skúsenosťou a zoznamujeme sa so skúsenosťou druhých ľudí.

Už sme hovorili o neznalosti ako o príčine mnohých problémov dnešného sveta. Informačná časť našich stretnutí nám umožňuje dozvedieť sa o tých vedeckých úspechoch v oblasti psychológie, sociológie, teológie, medicíny, histórie a iných vied, ktoré môžu byt užitočné pre riešenie osobných problémových situácií.

Naše skupinové stretnutia sú taktiež aj spoločnou oslavou Boha a spoločnou modlitbou s konkrétnym úmyslom.

Koncepciou našej skupiny sa stali myšlienky Carla Rogersa, amerického psychológa, ktorý založil skupiny stretnutí ako metódu psychoterapie. Na svojej skúsenosti z práce s ľuďmi potvrdil, že pozitívne premeny v živote človeka sú možné, ak existuje skupina – komunita, rodina, kde sa vzťahy budujú na otvorenosti a prijatí. Žiaľ, mnohí ľudí dnes toto nemajú.

Takmer štyri roky existencie našej skupiny potvrdili naše teoretické znalosti praktickou skúsenosťou. Teraz môžeme s istotou povedať, že prístupy, ktoré sa využívajú na našich stretnutiach, sú efektívne a reálne, pomáhajú ľuďom niečo zmeniť vo svojom živote. Dnes by sme sa chceli s radosťou podeliť s týmito skúsenosťami – možno budú pre niekoho z vás cenné a užitočné.

Prvý praktický záver: bez úsilia nie je možný nijaký rast, nijaký vývoj.

Aby sme sa niečomu mohli naučiť, zmeniť vo svojom živote – je nevyhnutné vynakladať veľké úsilie. To sa prijíma u nás ako samozrejmosť, keď hovoríme o niektorých zručnostiach, návykoch práce, alebo napr. štúdiu jazykov. Avšak aj osobný rozvoj a duchovný rast vyžaduje úsilie. Pre tých členov skupiny, ktorí nielen prichádzali na stretnutia, ale sa aj snažili aplikovať tieto znalosti do svojho života – začali u nich pozitívne zmeny.

Druhý praktický zaver: Je veľmi dôležité žiť a konať v určitom reálnom svete.

Na prvý pohľad nič extra. Pokúsime sa vysvetliť, o čo ide. V našej skupine existuje presné pravidlo: pozývame ľudí deliť sa svojou skutočnou skúsenosťou, udalosťami zo svojho života, so svojimi osobnými zážitkami. U nás sú zakázané uvažovania a výpovede na všeobecné témy, o spoločenských problémoch. Mnohí ľudia sú ochotní diskutovať o tom, čo sa deje vo svete, v meste, u našich susedov, atď. Lenže mnohým je veľmi ťažko hovoriť o sebe – hovoriť otvorene a úprimne. Popularita mnohých televíznych seriálov, reality show sú založené na tom, že poskytujú príležitosť ponoriť sa do života druhých ľudí, ale pritom odvádzajú diváka od svojich problémov.
Všetci z nás sú ochotní diskutovať o problémoch – ekonomických, politických, duchovných mimo kontext nášho života. Tých, ktorí však chcú niečo zmeniť vo svojom živote, pozývame vrátiť sa k sebe, k svojej realite, špecifikám. Podeliť sa s druhými nie svojimi znalosťami, ale v prvom rade so svojou skúsenosťou a zážitkami.

Tretí praktický záver: Pre rozvoj je nevyhnutné pravidelné vynakladanie úsilia.

V priebehu niekoľkých rokov existencie našej skupiny sme mohli vidieť, že pozitívne zmeny vo svojom živote dosiahli tí, ktorí prichádzali na stretnutia pravidelne, kto ich nevynechával bez serióznych príčin. Pre ilustráciu vám chceme rozpovedať jeden konkrétny príklad.

Mladý človek, ktorého volajú Vladimír, sa obrátil s prosbou o pomoc na kresťanské psychologické centrum „Verbum”. Po niekoľkých konzultáciách ho pozvali na našu skupinku. Zdalo sa nám, že na riešenie tých problémov, s ktorými prišiel, je to to správne miesto. Čo ho trápilo? Po prvé, pretrvávajúce neúspechy v práci. Pracoval ako manažér predaja rôznych potravinárskych výrobkov. Zakaždým na novom pracovnom mieste dochádzalo k treniciam, ktoré ho viedli k prepusteniu z práce, alebo sa situácia tak vyhrotila, že bol sám nútený z nej odísť. V priebehu dvoch rokov zmenil 7 pracovných miest. Po druhé, stále ho prenasledovali neúspechy v komunikácii, aj v nadväzovaní vzťahov s dievčatami. S tými, s ktorými sa zoznámil, ho odmietali po niekoľkých stretnutiach. Vladimír nemohol pochopiť, prečo sa to stáva.

Začal sa zúčastňovať našich stretnutí, prichádzal pravidelne na každé stretnutie, prekonával svoju lenivosť, únavu, zlé počasie i nálady. Čo dosiahol? Za posledných dva a pol roka pracuje na stálom pracovnom mieste. Čo sa týka jeho osobného života, v septembri 2010 sa oženil a celá naša skupina bola svedkom jeho celoživotného rozhodnutia.

Tieto zmeny v jeho živote sa uskutočnili nie preto, že naša skupina je taká super, alebo že využíva nejakú unikátnu metódu. Nie. Jednoducho Vladimír pravidelne prichádzal na naše stretnutia, učil sa pozerať na seba i na svoj život v pravde, učil sa otvorene hovoriť o sebe – o takom, akým skutočne je, aj o tom, aké konkrétne reálne kroky môže urobiť, aby sa čosi zmenilo v jeho živote.

“Proste a dostanete! Hľadajte a nájdete! Klopte a otvoria vám!“ (Mt 7, 7-8)
Tieto slová v prvom rade treba vztiahnuť na seba: klopte na dvere svojho srdca, hľadajte v sebe, vynakladajte úsilie, proste Ducha Svätého – a všetko sa uskutoční.

Boh vás žehnaj!

Miroslav a Lilia, Sankt-Peterburg

Máme tu február a s ním snáď aj miernejšiu zimu (ale zatiaľ sa to nezdá, však?). Okrem horúceho čaju sa môžeme zahriať aj niečím iným. A to láskou, ktorú máme v srdiečkach.

V tomto mesiaci máme jeden významný deň a to 14. február. Je to sviatok sv.Valentína.

Viete, kto bol sv. Valentín?

Kňaz a lekár sv. Valentín žil v 3. stor.n.l za vlády cisára Claudia. Claudius bol krutý tyran, ktorý sa rozhodol zrušiť manželstvo. Ženatých mužov totiž nepovažoval za dobrých bojovníkov. Manželky a deti pokladal za príťaž a príčinu zbabelstva.

Kňaz Valentín sa proti cisárovi vzbúril, mladých snúbencov pozýval k sebe a sobášil ich potajme. Hoci to bola tichá vzbura, Claudius sa to dozvedel a pokúšal sa Valentína presvedčiť, aby zanechal kresťanstvo. Valentín sa však kresťanstva nemienil vzdať. Ani kruté zaobchádzanie neodradilo Valentína od jeho presvedčenia a tak cisár rozhodol o jeho poprave.

V roku 496 pápež Gelasius vyhlásil 14. február za sviatok sv. Valentína. A neskôr sa tento sviatok stal známym po celom svete ako Deň zaľúbených a sv. Valentín ako ich patrón.

A ak ste tento rok zabudli na peknú „valentínku“, mám pre vás jeden návod, vďaka ktorému môžete potešiť mamku, ocka, babku či dedka, alebo si ju vyrobiť len tak pre radosť 🙂

Stačí mať len šikovné ruky, pomôcky a trpezlivosť 🙂

Potrebujeme: červený výkres, biely výkres, ceruzu, nožnice, disperzné lepidlo a kryštálový cukor.

1. Červený výkres zložíme na polovicu. Aby sa prehol ľahko, urobíme v mieste prehybu ryhu pomocou nožníc a pravítka.

2. Na biely výkres si nakreslíme srdiečko – šablónu.

3. Srdiečko vystrihneme.

4. Podľa šablóny obkreslíme srdiečko na prvú stranu valentínky.

5. Vnútro srdiečka vyplníme lepidlom. Je potrebné, aby vrstva lepidla bola rovnomerná.

6. Na lepidlo nasypeme rovnomerne hrubú vrstvu cukru.

7. Prstom cukor pritlačíme na lepidlo.

8. Aby sme mamičke nezašpinili stôl, dáme si naň podložku (napr. aj noviny) a lepidlom natrieme aj okraje prednej strany.

9. Z vnútornej strany urobíme lepidlom vlnovku a cukrom posypeme „lepidlový rámik“.

10. Vrstva cukru musí byť dostatočná. Cukor na lepidlo pritlačíme prstom a zosypeme cukor, ktorý sa neprilepil.

11. Ešte mokrú Valentínku položíme napr. na radiátor, aby sme jej sušenie urýchlili. Cukor po vysušení opäť získa svoju pôvodnú bielu farbu.

12. Na biely lístok napíšeme venovanie a vlepíme ho dovnútra Valentínky.

No a Valentínka je hotová 🙂

stránku pripravila: Lenka Novotná, Víťaz

Numerológia

Je to druh veštenia, ktorý pomocou číselných hodnôt mien a dátumov narodení predpovedá ľudský osud a povahu.

Veštenie zrkadlom

Je to druh veštenia, v ktorom sa veštec pomocou krištáľovej gule, zrkadla, kryštálu kameňa alebo stojatej vody usiluje odhaliť zločiny, nájsť skryté predmety a diagnostikovať choroby. Tento druh veštenia, ako tvrdia mnohí, ktorí ho používajú, má údajne priviesť do pohybu skryté sily, ktoré sú v podvedomí. Aj v tomto druhu veštenia ide o pomoc démonických síl.

Radistézia

Ide o druh veštenia, v ktorom si veštec pomáha prútikom alebo kyvadielkom – závažím zaveseným na tenkej niti alebo vlase. Kyvadlom môže byť napríklad zlatá obrúčka, náušnica, prívesok alebo hoci aj nejaká skrutka. Názov radistézia vychádza z tvrdenia, že všetko vysiela žiarenie. V radistézii je najznámejší prútik. Ide o vetvičku v tvare „V“. Väčšinou sa používa liesková vetvička. Človek, ktorý pomocou nej hľadá vodu, sa volá prútikár. Prútikár vychádza z tvrdenia, že vodné žily vysielajú žiarenie a to núti prútik otočiť sa smerom dole alebo hore. Veda však toto tvrdenie vyvrátila. Kyvadlo sa dnes často používa na hľadanie zmiznutých osôb (napríklad nad mapou sa rozkýva kyvadlo a zastaví sa tam, kde je stratený človek), na hľadanie zlata, kovových mincí, atď. Niektorí liečitelia používajú kyvadlo na hľadanie ochorení vnútorných orgánov.231 Používanie kyvadla a prútikov má svoje korene v pohanskom veštení. Preto Pán prostredníctvom Mojžiša a prorokov vyzýva Izraelitov, aby nepreberali pohanské veštecké praktiky od okolitých národov. Ide o okultné praktiky, ktoré sú v úzkom spojení s démonickými silami. Kyvadlo funguje takým spôsobom, že sa vychyľuje na jednu alebo druhú stranu podľa položenej otázky. Napríklad v miestnosti sú traja ľudia. Veštec, ktorý drží kyvadlo, sa opýta, či sú prítomní traja ľudia. Kyvadlo sa pohne na stranu, ktorá znamená áno.

Druhou otázkou môže byť napríklad, či je otvorené okno a podobne. To sa deje preto, aby dotyčný zákazník videl, že to funguje. Po týchto skúšobných otázkach sa ide k „dôležitejším“ otázkam. Napríklad, či mu je partner neverný, či je nezvestný syn mŕtvy, alebo mnohé iné otázky. Vidíme, že je to niečo podobné ako pri špiritizme. Hneď sa nám vynára otázka: „Kto dáva odpovede cez kyvadlo?“ Otázky nie sú smerované Bohu, nie sú smerované ani strážnemu anjelovi, Panne Márii, ani svätcom. Všetko nasvedčuje, že odpovede pochádzajú od „poradcu“ – Zlého (démona). Ducha, ktorý neváha pred podsunutím úplne mylnej a niekedy až zdrvujúcej informácie poskytnúť na oklamanie niekoľko pravdivých rád.

Veštenie z kariet – kartomantia

Je to druh veštenia pomocou zvláštne vyzerajúcich kariet. Ide o tzv. „tarotové karty“. Ich pôvod nie je veľmi známy, mienky autorov sa rozchádzajú. Niektorí tvrdia, že vznikli v starovekom Egypte, iní, že v Ríme okolo 1. storočia. V minulosti boli známe ako škatuľka malých hlinených alebo voskových tabuliek, pomaľovaných mnohými čudnými znakmi. Dnes sú známe ako 78 obrázkových kariet so záhadnými znakmi a symbolmi. Obsahujú 56 normálnych hracích kariet a 22 špeciálnych.
Tieto karty majú iné zobrazenia: milovníka, blázna, obesenca, diabla. Každá má svoj vlastný význam. Tí, ktorí hľadajú pôvod kartových hier v starovekom Egypte, hovoria o hermetickom tarote. Najpravdepodobnejšie však je ich pôvod v stredoveku.232 Aj táto technika veštenia, v ktorej sa vykladajú karty a tým sa predpovedá človeku budúcnosť, (niekedy na presvedčenie zákazníka aj minulé udalosti zo života), sa deje pomocou vplyvu démonických síl.

Chiromantia – čítanie z ruky

Chiromantiu odlišujeme od grafológie – vykladanie rukopisu, ktoré bolo známe už v starom Ríme. Používali ju už Arabi. Osobný lekár cisára Bedficha II. napísal o nej v 13. storočí knihu. Chiromanti skúmajú smer štyroch alebo viacerých čiar na ruke, ktoré, značia srdce, hlavu a osud, ako aj sedem planetárnych „vrcholov“, nazvaných po Merkúre, Apole, Saturne, Jupiteri, Venuši, Marse a Mesiaci.
Je tu teda aj vzťah k astrológii. Čítanie z rúk sa väčšinou nazýva „chiromantia astrologica“ a pod týmto názvom sa prednášalo aj ako vedecká disciplína. V súčasnosti prikladá chiromantia význam aj prstom. Väčšinou sa pri veštení prikladá väčšia dôležitosť ľavej ruke pred pravou. Mal som možnosť nahliadnuť do knihy pod názvom Abeceda okultizmu alebo využitie tajných vied v praxi. Nachádza sa v nej aj stať o chiromantii, o ktorej sa sama autorka vyjadrila, že je to „zaujímavá veda z okultnej disciplíny“. Okultizmus je biele rúcho pre samotného Satana. Okultizmus je nebezpečenstvo, ktoré číha zabalené v pozlátku.

Irimantia – očná diagnostika

Môže sa z dúhovky vyčítať charakter, minulosť či budúcnosť pacienta? Nie je to nič iné ako jasnovidectvo! Väčšina okultistov považuje očnú diagnostiku za okultnú schopnosť!
Nebezpečenstvo je pre nás, veriacich, veľké a rozmanité, preto potrebujeme varujúce hlasy. Keď sa spojíme s „okultnými prúdmi“, platia o nás slová Pavla Timotejovi: „Lebo príde čas, keď ľudia neznesú zdravú náuku, ale podľa vlastných žiadostí budú sa zháňať za učiteľmi, pretože majú svrbľavé uši, a odvrátia sluch od pravdy, no priklonia sa k bájkam“.

Astrológia – astromantia

Táto forma predpovedania budúcnosti je veľmi stará. Pochádza z Babylonie spred viac než štyritisíc rokov. Babylonskí kňazi – astrológovia – pravdepodobne ako ich kolegovia v Číne a Mexiku, vypočítavali pre svojho kráľa rôzne udalosti podľa postavenia siedmich planét v znamení zverokruhu: ide o Slnko, Mesiac, Saturn, Jupiter, Mars, Venušu a Merkúr. Ďalšími dôkazmi o tom, že ľudia sa už v dávnej dobe zaoberali pozorovaním hviezd, sú praveké kultové miesta z doby kamennej.233 V stredoveku sa Európa ocitla priam v zajatí astrológie.

Mimoriadne ovplyvnila cisára Fridricha II. (1194-1250). Na jeho dvore získali astrológovia profesionálne postavenie. V období racionalizmu vplyv astrológie upadol. Zatiaľ čo v staroveku sa astronómia (skúmanie hviezd) a astrológia (výklad postavenia hviezd) chápali ako jedna veda, v období racionalizmu sa rozdelili. Astrológia opäť nabrala plný rozmach v období oboch svetových vojen. Veď je veľmi známe, že Hitler neučinil ani jediný krok bez svojho astrológa.

Výraz „astrológia“ v mnohých prípadoch vzbudzuje nedorozumenie, lebo koncovka „lógia“ sa používa pri rôznych vedách (napr. psychológia, teológia, antropológia, atd‘.). Preto mnohí vedci namietajú a odporúčajú používať radšej výraz astromantia. O tom, že astrológia nie je vedou, ale sa za vedu len vydáva, existuje množstvo dôkazov. Napríklad, keď si porovnáme obdobie Babylončanov a dnešnú dobu, ako hovoria astronómovia, znamenie zverokruhu sa značne posunulo. Kto sa teda podľa astrológie narodil v znamení strelca, je podľa astronómie v znamení škorpióna. Odborníci z oblasti psychológie tvrdia, že nie je ani tak dôležitý dátum narodenia, ako dátum počatia. Vysvetľujú to pomocou vplyvu okolitého prostredia v prenatálnom období dieťaťa. Ďalšou z námietok je, prečo majú väčší vplyv na povahu človeka planéty, než zákony dedičnosti. Tieto a mnohé iné nezodpovedané otázky obklopujú astrológiu ako napodobeninu vedy.

Astrológia je najrozšírenejšia forma okultizmu. Stretávame sa s ňou každý deň a na každom kroku cez veľmi rozšírené horoskopy. Otázka, ktorá hneď napadne človeku pri slove horoskop, je: „Skutočne to funguje?“ V dnešnej dobe sa s horoskopom stretneme všade: na internete, teletexte, skoro vo všetkých novinách a časopisoch, v rozhlase, môžeme sa k nemu dostať cez mobil a ešte všelijako ináč.

pokračovanie v budúcom čísle

-re-

Opäť sa blížia voľby. Opäť prišiel čas, keď môže mať človek, ktorý sa chce rozhodnúť podľa svojho svedomia, problém. Koho voliť? Zdá sa, akoby každými voľbami bolo toto rozhodnutie ťažšie. Máme vôbec alternatívu? Nejsť voliť? Ani to však nie je riešenie, lebo aj nevoliť je voľba. Či teda chcem, či nie, voľbám sa vyhnúť nedá. Ako sa má potom kresťan zachovať? Podľa čoho sa riadiť?

Sú to veľmi aktuálne a náročné otázky. Aby sme na ne vedeli odpovedať, vyžadovalo by si to dva dôležité prvky:

Solídne vzdelanie: poznať základné princípy sociálnej náuky Cirkvi – dôstojnosť ľudskej osoby, princíp spoločného dobra, univerzálne určenie dobier, subsidiarita, solidarita, participácia – a zisťovať, ktorá strana sa do akej miery usiluje riadiť týmito princípmi. Potrebujem teda poznať kritériá voľby a tiež strany, ich program, aby som mohol posúdiť, do akej miery sú v zhode s mojimi kritériami, a podľa toho sa rozhodnúť.

Sebakritiku: uvedomiť si motivácie svojho konania – na základe čoho sa rozhodujem dnes a aké to má dôsledky, lebo to, čo sa deje, je výsledkom toho, ako som sa rozhodol. Samozrejme, je to veľmi náročné, pretože sebakritika spochybňuje naše rozhodnutia, a to nemáme radi. My oveľa radšej spochybňujeme druhých.
Po takejto dôkladnej analýze by sme mohli uvidieť cestu, ktorá by postupne mohla viesť k náprave aj v oblasti verejného života. Vravím postupne, lebo verejný život je o ľuďoch a najťažšie sa menia ľudia – ich mentalita, zmýšľanie, hodnotová orientácia, motivácia. Ja osobne vidím len túto cestu, cestu premeny zmýšľania. Potrebujeme si uvedomiť základné kritériá slobodnej spoločnosti – byť a nie mať; predovšetkým vláda zákona a nie vláda ľudu; sloboda pre a nie sloboda od; osoba žijúca v spoločnosti a nie individualizmus ani kolektivizmus; hodnota čnosti a nie hodnota svojvoľnosti a podobne
.
Marcové voľby. Čo s nimi? Ako sa k nim postaviť? Konkrétnu odpoveď musí nájsť každý sám

Poznámka:

Slobodnú spoločnosť môžeme definovať ako spoločnosť, ktorá umožňuje integrálny rozvoj človeka. Všíma si všetky aspekty osoby a umožňuje, aby sa všetky rozvíjali. Ani jeden nezanedbáva alebo nepotláča. Inými slovami, je to spoločnosť založená na troch pilieroch – na demokracii, slobodnom trhu a pevných etických zásadách.
prevzaté z edície Viera do vrecka

autor: Jozef Vadkerti, katolícky kňaz

V nedeľu 12. februára 2012 sa pre birmovancov našej farnosti konala púť k sv. Valentínovi do Krížovan. Pred odpustovou sv. omšou bol pre birmovancov pripravený duchovný kultúrny program, v ktorom sa predstavil zbor G.O.D.´S. Sú to mladí ľudia spievajúci americký gospel. Americký gospel je emotívna a pôsobivá duchovná hudba, ktorá vychádza z tradície a kultúry amerických černochov.

Názov zboru G.O.D.´S znamená v preklade BOŽÍ (Boží ľud)… Zbor pôsobí pri ZUŠ sv. Mikuláša v Prešove. Toto spievajúce spoločenstvo mladých študentov existuje už 5 rokov. Teraz v ňom spieva sedem dievčat a dvaja chlapci.

Toto povedali o sebe: „To, že spievame, nenapĺňa len nás, ale snažíme sa, aby napĺňal aj ľudí, ktorí nás počúvajú. Prostredníctvom tejto hudby sa snažíme o evanjelizáciu a šírenie Božej lásky medzi nás všetkých. Sme vám a Bohu veľmi vďační, že sme mohli pre Vás a nášho Pána spievať vo vašom nádhernom kostole Božského Srdca Ježišovho.

Ďakujeme!“

-re-

Pani zima je vo svojej paráde,
pokryté sú snehom
všetky stromy v záhrade.
Aj na strechách domov
sa sniežik ligoce.
Škoda,
že už skončili Vianoce.

Tie najkrajšie sviatky
sa pominuli,
len krásne spomienky
v srdci nám zostali.

Vonku fúka, pofukuje,
do piecky sa prikuruje,
aby sme v izbe
teplučko mali
a zimné večery
čo najkrajšie prežívali.

Hoci vonku vládne metelica,
deťom dobrá je sanica.
Na hlavu si čiapku dajú,
hore kopcom sane už ťahajú.
Do očí im vietor vanie,
výborné je sánkovanie.

Keď sa dobre vyšantia,
do domu sa navrátia.
Teplého čajíku
za dúšok si dajú
a príjemne strávený deň
za sebou už majú.
Na viečka im únava sadá,
na nočný spánok
rodinka sa ukladá.

Marta Pacovská, Široké