Bohoslužba obety pri slávnosti Sedembolestnej Panny Márie v Doline. Celebroval dp. Mikuláš Uličný, farár v Budyni nad Ohří.
-re-
Novinky zo života rímskokatolíckej farnosti sv. Jozefa, Víťaz. On-line verzia časopisu SPEKTRUM
Bohoslužba obety pri slávnosti Sedembolestnej Panny Márie v Doline. Celebroval dp. Mikuláš Uličný, farár v Budyni nad Ohří.
-re-
Michael Quoist
Kto je moja matka? Kto sú moji bratia? Kto plní vôľu nebeského Otca je môj brat, sestra i matka.“
Aké úžasné je to, čo Ježiš povedal! Nazval obyčajných, všedných ľudí – hriešnikov, akými sme my – svojimi bratmi a sestrami. Kto to bol? Obyčajní ľudia, ktorí prišli k nemu a túžili poznať vôľu jeho Otca. To bolo všetko, čo urobili, aby sa dostali do takého dôverného vzťahu s Ježišom.
Je to pravda! Ježiš Kristus, Kráľ všetkých kráľov a Pán pánov, sa rozhodol stať sa tvojím bratom. Jednoducho chce tú nenútenú blízkosť milovaných bratov a sestier, vzájomne zdieľanú dôveru a porozumenie. Chce vzťah naplnený pokojom, spokojnosťou a vzájomným prijatím.
Aj keď naša ľudská skúsenosť so súrodencami – bratmi a sestrami – môže byť poznačená zraneniami, hnevom, horkosťou, vzťah, ktorý nám ponúka Ježiš, je dokonalý. Od nás žiada len to, aby sme mu otvorili svoje srdce a urobili maximum pre to, aby sme kráčali po jeho cestách. Je to jednoduché: urob to a pocítiš, ako zdieľa s tebou tvoje srdce a dovoľuje ti vstúpiť do jeho myšlienok a plánov. Nikto nie je bezvýznamný, nikto nie je príliš hriešny, aby sa nemohol stať súčasťou jeho rodiny. Prostitútky, podvodníci a hriešnici všetkého druhu ho našli a aj ty ho môžeš nájsť. A práve modlitba posvätného ruženca je tou modlitbou, ktorou spoznávame rozmýšľaním nad životom Krista samého Krista.
Mária sa stala Bohorodičkou tým, že prijala Ducha Svätého a celá sa mu dala k dispozícii. Dala Bohu ľudské telo, aby sa narodil na tejto zemi. To by sa nestalo, keby nebola prijala Božie slovo svojím súhlasom „hľa, služobnica Pána“ a nežila ho.
Mesiac október nie je len o držaní ruženca v rukách, nie je len o recitovaní „zdravas“, ale je to o uvažovaní nad tajomstvami z Kristovho života, je to o obracaní sa na Krista cez tú, ktorá „uchovávala tieto slová vo svojom srdci, premýšľala o nich“ a uskutočňovala ich vo svojom živote. Ruženec sa teda opiera o evanjelium a jeho stredobodom je tajomstvo vtelenia a ľudského vykúpenia. Preto je to kristologická modlitba. Modlitba, cez ktorú máme možnosť, aby sa narodil Kristus aj v našom živote. Aby sme ho stelesnili v svojich skutkoch, tak ako v živote Márie.
Jeden misionár cestoval rýchlym japonským vlakom a po ceste sa modlil breviár. Pri jednom prudkom pohybe vlaku mu z knihy vypadol obrázok Panny Márie a spadol na podlahu.
Malý chlapec, ktorý sedel oproti misionárovi, sa zohol a obrázok mu podal. Bol zvedavý ako všetky deti a tak si ho najprv poobzeral.
„Kto je tá krásna pani?“ opýtal sa misionára.
„To je moja matka.“ odpovedal kňaz po krátkom zaváhaní.
Chlapec sa pozrel na misionára a potom ešte raz na obrázok a povedal:
„Nejako sa na ňu nepodobáš.“
Misionár sa usmial a povedal: „No vidíš, a predsa sa celý život snažím, aby som sa na ňu aspoň trošku podobal.“
duchovný otec Marek Hnat
Bleskovka s dp. Pavlom Ondríkom, farárom kluknavskej farnosti
Duchovný otec, táto púť bola obohacujúca aj tým, že bola spojená so spomienkou na svätých Cyrila a Metoda. Ako ste pripravovali tohtoročný odpust?
Hm, nijako. Pán Boh pripravuje všetko, troška aj rok svätých Cyrila a Metoda. Každý rok sa objavujú nové a nové okolnosti, na ktoré stačí byť len vnímavý a to sa potom ukazuje samo, o čom, akú tému, aký program, ako liturgicky pripraviť. Ja sa tu cítim naozaj len ako ten, ktorý je tu a robí to, čo treba. V tom je táto služba. To nie je ani zďaleka nejaká vedomá, cieľavedomá a neviem aká náročná práca. To sa nedá takto vymyslieť. To si Pán Boh pripraví sám.
Iste je to veľmi cenné, lebo nielen vo mne hlboko rezonovali slová, ktoré ste citovali z „Proglasu“. Pretože takéto slová treba ľuďom neustále pripomínať a stále silnejšie.
Považujem za vážne to, že prišli a hovorili v zrozumiteľnej reči. Pán profesor doc. ThDr. Trstenský to tak s príkladom svätého apoštola Pavla použil, že kde prišiel, všade hovoril v zrozumiteľnej reči. U tých Rimanov, u múdrych Aténčanov, u týchto, u tamtých ohlasoval toho istého Krista, ale na ich spôsob, aby ho porozumeli i pochopili. A toto asi dnes chýba. Prepotrebné je, aby nám zaznelo Božie slovo zrozumiteľným spôsobom pre dnešné časy a naše problémy, aj pre našu biedu, v ktorej žijeme. Takže asi takáto myšlienka, ale to sa objavilo v priebehu tohto všetkého a s veľkou bázňou, že nájdeš na ceste poklad, len zodvihneš a takto ho zodvihneš na svetlo Božie. Takto to ja vnímam i toto svoje. A tých pokladov, žiaľ, máme porozhadzovaných. Nie je to len spomínaný Proglas, alebo diela o živote Konštantína či Metoda, ale tu sú vzácne poklady našich veľkých básnikov. Nemôžem nespomenúť Hviezdoslava a mnohých iných, napr. Viliam Turčány. Včera v krátkom programe tu zaznela jeho báseň Pochvala. To sú strašné veci, mrazí po chrbte a my prechádzame okolo toho bez povšimnutia. Takže toto bol aj priestor, že takýmto spôsobom rozoznávame.
Ďakujem.
Bleskovka s J. E. Mons. Dominikom Tóthom, trnavským emeritným biskupom
Chcel by som vás poprosiť o krátke interview pre náš časopis. Ako ste sa tu ku kostolíku svätej Anny na tento kluknavský odpust vôbec dostali?
Jednoducho tak, že ma duchovný otec pozval. Povedal som mu, že v tom čase už mám naplánovanú dovolenku v Tatrách. Tak sme sa dohodli, že tým lepšie, aspoň som tu na blízku a že on sa postará o všetko ostatné. Tak som sem prišiel. A prišiel som sem s radosťou. Musím vám povedať, že na tieto pútnické miesta chodím rád. Ale to, čo sa tuná stalo, to presahovalo moje predstavy. Nikdy som na takéto niečo nemyslel a v celom svojom kňazskom živote, alebo aj v biskupskom úrade som takýto zážitok ešte nemal ako tu. Lebo najviac ma tu potešilo, že som videl mladú cirkev, nádejnú cirkev.
Hovorili ste o rodinách. Nemyslíte si, že kňazi by mali ešte viac hovoriť o rodinách?
Nielen rozprávať. Viete, my máme úlohu pomáhať najmä mladým ľuďom vytvoriť pekné rodiny. Je to ťažké, mladí ľudia sa boja zodpovednosti a je potrebné ich usmerniť v tomto zmysle, ako som povedal. Ty nemôžeš rozhodovať sám o sebe, to je vyššia moc. Pán Boh ti určil to miesto a plň tú jeho vôľu, len tak môžeš dosiahnuť šťastie života.
Počas slávnosti tu bola krásne prepojená pamiatka na svätých Cyrila a Metoda a rodiny. Bez komunikácie, bez zrozumiteľnosti by vlastne ani rodiny nefungovali, respektíve nefungujú.
My si kladieme otázku: ako mohol slovenský národ dospieť k tomuto cez tisíc rokov utláčania? Koľko tam bolo všelijakých pohrôm, katastróf, čo ohrozovalo priamo existenciu národa. Dospievame k tomu, že sa to mohlo stať len tak, že Cirkev žila vtedy v rodinách. A najpevnejší základ doniesli oni, v tom Nomokánone už doniesli zákony o manželstve, ktoré boli zhodné so slovom Božím, alebo so Svätým písmom o manželstve. Takže rodiny nám zachovali náš národ. A teraz, keď je to ohrozené tým vonkajškom a my máme obavy, ako sa to v tom mladom slovenskom národe potom negatívne prejaví. Ale zostaňme pri tom pozitívnom, modlime sa, dôverujme, budujme, len toto jedno nám môže pripraviť krajšiu budúcnosť.
Pán Boh zaplať za rozhovor.
pripravili: M. Magda a M. Gondová
– 7. 7. – požehnanie pútnikov na odpust do Levoče ráno o 05:00
– 10. 7. – narodeniny výpomocného duchovného otca Jana Biroša
– 26. – 29. 7. – večerné sv. omše pri sv. Anne a hlavná odpustová slávnosť, ktorú celebroval emeritný pomocný biskup Dominik Tóth
– 30. 7. – uctenie si relikvie bl. Zdenky Schelingovej po sv. omši v Ovčí, kde je uložená jej relikvia pri príležitosti jej sviatku
– 31. 7. – ustanovenie do úradu farára Mareka Hnata pri večernej svätej omši za účasti dp. dekana Ladislava Cichého
– 15. 8. – slávnosť Nanebovzatia Panny Márie v Doline, ktorú celebroval výpomocný duchovný Ján Biroš
– 20. – 22. 8. – detský letný tábor pri Slanej vode, ktorý usporiadali mladí animátori spolu s Janou Iskrovou
– 25. 8. – požehnanie novo osadeného nerezového kríža s korpusom na kopci Roháčka, za ktorý vďačíme manželom Jozefovi Jenčovi s Renátou a ich rodine
– 26. 8. – sv. omša na kopci Sľubica, o ktorú sa pričinil jej vďačný farník Jozef Grega s rodinou
-re-
– sobáš 15. septembra v Ovčí o 16:00
Martin Krištofík, syn Rudolfa a Evy rod. Kundrikovej, narodený v Prešove, bývajúci vo Víťaze a Natália Balogová, dcéra Pavla a Marty rod. Jenčovej, narodená v Krompachoch, bývajúca v Ovčí
– sobáš 22. septembra v Ovčí o 15:00
Jozef Jenča Bednárik, syn Jozefa a Renáty rod. Uličnej, narodený v Prešove, bývajúci v Ovčí a Dominika Bakošová, dcéra Jána a Dariny rod. Užíkovej, narodená v Krompachoch, bývajúca v Ovčí
– sobáš 22. septembra v Širokom
Martin Tobiaš, syn rodičov JUDr. Petra a JUDr. Moniky rod. Gumanovej, narodený v Prešove, bývajúci v Širokom a Zuzana Ondriová, dcéra rodičov Mgr. Petra a Marcely rod. Liptákovej, narodená v Prešove, bývajúca vo Víťaze
– sobáš 29. septembra vo Víťaze o 15:00
Marek Lendacký, syn Matúša a Alžbety rod. Gurčikovej, narodený v Prešove, bývajúci v Širokom a Martina Čechová, dcéra Františka a Márie rod. Matvejovej, narodená v Prešove, bývajúca vo Víťaze
– sobáš 29. septembra vo Víťaze o 16:30
Lukáš Cerva, syn Petra a Emílie rod. Komarovej, narodený v Prešove, bývajúci v Prešove a Petronela Uličná, dcéra Petra a Heleny rod. Balogovej, narodená v Prešove, bývajúca vo Víťaze
– sobáš 29. septembra v Ovčí
Rastislav Mega, syn Pavla a Andrey Roškovej, narodený v Hnúšti, bývajúci v Hnúšti a Mária Hudáková, dcéra Petra a Viery rod. Kolarčíkovej, narodená v Prešove, bývajúca v Ovčí
-re-
Zaľúbenosť, ktorú môže ľahko vyvolať skôr fyzický výzor, než skutočné poznanie druhej osoby, a ktorá sa pravdepodobne vytratí rovnako rýchlo a podivuhodne, ako aj prišla. Populárne chápanie lásky sa väčšinou redukuje na city. Ale existuje ešte iný druh lásky, ktorý je vedomý a treba ho pestovať dlhý čas. Láska je to, čo zostáva, keď zamilovanosť “zotlie”.
Niektorí ľudia vstúpili do manželstva na základe zaľúbenosti. Myslia si, že silné city vzájomného očarenia sú dostatočné na to, aby ich manželstvo prežilo. No zaľúbenosť sa skôr, či neskôr nevyhnutne vytratí, a potom, ak nevedia, ako budovať lásku, ktorá sa rozvíja s časom, ich korene lásky sa nedokážu spojiť a ich manželstvo “vyschne”.
Láska zahŕňa konanie – t.j. vyjsť zo seba a naplniť potreby toho druhého, často na úkor seba. V manželstve to môže znamenať z lásky partnerovi napr. prať, hoci by sme radšej pozerali televíziu. Znamená to tiež sadnúť si a rozprávať sa so svojím manželom, manželkou, aj keď by sme radšej pokračovali v nejakej práci. Môže to znamenať objať nášho partnera vtedy, keď vieme, že prežil ťažký deň. Iba tento druh lásky môže byť oporou manželského vzťahu počas mnohých rokov a priviesť ho k zrelosti a hĺbke.
V praxi existuje 5 spôsobov, ako môžeme nášmu manželskému partnerovi aktívne prejaviť lásku:
1. láskyplné slová
2. skutky lásky
3. kvalitný čas
4. dômyselné pozornosti
5. telesné prejavy
Tieto spôsoby sa nazývajú päť jazykov lásky.
Tak ako máme všetci svoj rodný jazyk, v ktorom sa ľahko vyjadrujeme a rozumieme mu, tak má každý z nás aj svoj rodný jazyk lásky, v ktorom najľahšie vyjadruje a rozumie láske. Každý z týchto päť jazykov je dôležitým spôsobom prejavovania lásky, ale ktorý je prvoradý? Manžel môže zahŕňať manželku pozornosťami, ale ona predovšetkým potrebuje počuť od neho láskyplné slová, aby sa cítila milovaná. Manželka môže doma pre manžela namáhavo pracovať, ale on potrebuje pravidelné telesné dotyky, aby cítil jej lásku voči nemu.
Najväčšia potreba, ktorú máme všetci spoločnú je vedieť, že sme milovaní, že tomu druhému na nás záleží, že sme pre neho výnimoční. Musíme sa preto sami seba spýtať: „Čo dáva môjmu manželovi, alebo manželke pocit, že je najviac milovaný?” Môžeme to objaviť prostredníctvom rozhovorov a pomocou vnímavého a dôkladného pozorovania.
Manželia, aby mali šťastné manželstvo, musia “starostlivo študovať jeden druhého”. Ak toto poctivo robíme, objavíme dôležité a niekedy aj neočakávané informácie. Zatiaľ, čo počas medových týždňov môžeme preukazovať lásku mnohými romantickými spôsobmi s minimom slov, neskôr v každodennom živote je to takmer nemožné, ak neobjavíme spoločný jazyk s naším partnerom.
Nemôžeme denne prejavovať lásku nášmu manželovi, či manželke, ak sa nenaučíme ich prvoradý (a možno aj druhý a tretí v poradí) jazyk lásky. Pre manželku je najmocnejším vyjadrením lásky čas a dotyky, zatiaľ čo pre manžela najdôležitejšie sú slová a činy. Preto by bolo pre vzťah katastrófou, ak by muž venoval čas a dotyky iba svojmu počítaču a nie manželke, alebo keby ona preukazovala lásku slovami a činmi deťom a nie manželovi.
Ak sme objavili, čo dáva nášmu partnerovi pocit, že je milovaný, potom sa musíme rozhodnúť podľa tohto nášho objavu aj konať. Zo začiatku sa to môže zdať neprirodzené, bude si to vyžadovať čas, odhodlanie a dlhodobú prax. Niekto vyrastal v rodine, kde bolo málo telesných dotykov alebo skoro žiadne, takže nebude ich jednoducho prejavovať. Ale tento prejav lásky sa dá naučiť. To je veľmi dôležité najmä vtedy, ak je práve toto spôsob, kedy sa ich manželský partner cíti milovaný. Iný počas svojej výchovy nepočuli žiadne láskyplné slová, ako prejav náklonnosti. No ak je to obzvlášť dôležité pre ich partnera, budú sa musieť v tomto spôsobe preukazovania lásky cvičiť. Ak to začnú robiť, čoskoro im to pôjde plynule. O týchto piatich spôsoboch vyjadrenia lásky píšem tak podrobne takto, lebo z vlastnej skúsenosti viem, že je to vo svojej jednoduchosti dômyselný a ďalekosiahly princíp, ktorý môže používať každý manželský pár na posilnenie a prosperitu ich vzťahu. Mnohé manželské páry, ktoré poznáme, sú ešte stále veľmi “zaľúbené” aj celé roky potom, ako ich prvotná zamilovanosť vyprchala, pretože po celý čas tisíckrát preukazujú svojmu partnerovi lásku spôsobom, ktorému rozumie najlepšie.
Niektoré manželské páry nikdy neobjavia, čo dáva ich manželskému partnerovi pocit, že je milovaný. Možno aj skúmajú jeden druhého, no so zlým úmyslom – hľadajú, čo môžu kritizovať, a nie potreby toho druhého. Ako manželia sa môžeme navzájom skúmať, ale nie kritickým pohľadom, ale pohľadom plným lásky a hľadať, čo náš partner potrebuje, aby sa cítil milovaný a výnimočný.
Je ľahké očakávať, že náš manžel, či manželka budú intuitívne vedieť o našich potrebách a potom sa cítiť dotknutý, ak nám ich nesplnia. Všetci máme sklon vyjadrovať lásku spôsobom, akým ju radi prijímame. Napriek naším dobrým úmyslom to nebude fungovať, ak sa potreby nášho manželského partnera líšia od našich vlastných.
Môžeme nechať naše manželstvo stagnovať, alebo môžeme využiť príležitosť urobiť ho, čo najlepším. Ak naozaj chceme mať pocit intimity a opravdivej radosti jeden z druhého, musíme sa navzájom skúmať očami lásky a potom sa v živote podľa toho správať. Naše slová, činy, čas, peniaze, aj naše telo – všetko musí efektívne komunikovať a prejavovať lásku.
MUDr. B. Vaščák, Široké
1. Pri počúvaní máme venovať plnú pozornosť – v manželstve podobne ako v rodičovstve – venovaním plnej pozornosti, komunikujeme lásku. Štúdie o komunikácii zistili, že len 7% toho, čo chceme povedať je obsiahnuté v slovách, ktoré používame. Tón hlasu, ktorým to povieme, obsahuje ďalších 38% a zvyšných 55% podáva reč nášho tela. Toto je rovnako dôležité pri počúvaní, ako aj pri hovorení.
Fyzická blízkosť pomáha komunikácii. Viesť rozhovor tak, že na seba pokrikujeme cez niekoľko miestností, nie je veľmi efektívne. Ak nám náš manželský partner chce povedať niečo, čo ho vyviedlo z miery, sadneme si vedľa neho, objímeme ho a predovšetkým sa naňho pozeráme, aby sme mu ukázali, že nás zaujíma to, čo nám chce povedať. Očný kontakt odovzdáva posolstvo – „zaujíma ma, čo hovoríš a venujem ti plnú pozornosť”.
2. Vyhýbajme sa zbytočnému rozptyľovaniu – veľmi ťažko dokážeme venovať plnú pozornosť, ak musíme urobiť nejakú praktickú prácu. Niekto zasa môže sedieť uprostred neporiadku alebo upratovať (to skôr my chlapi) a zároveň viesť rovnaký rozhovor. Veľmi ťažké je tiež počúvať niekoho, keď je v pozadí príliš veľa hluku. Niekedy, ak je v miestnosti zapnutá televízia, pre mňa je prakticky nemožné sústrediť sa na to, čo mi niekto hovorí. Rovnako ma ľahko vyruší iný hovor v tej istej miestnosti.
Ale oveľa väčšou prekážkou ako televízia alebo správy je to, že často podvedome pri rozhovore venujeme čas počúvaním seba! Je to, akoby sme mali v sebe zapnutú televíziu, ktorá neustále upútava našu pozornosť. Slová druhej osoby spúšťajú naše myšlienky a spomienky.
Keď náš manžel povie: „Hovoril som dnes s priateľom, práve mu zomrela matka”, okamžite začneme myslieť na to, ako sme sa cítili, keď zomrel niektorí z našich rodičov. Alebo keď manželka povie: „Keď som cestovala domov, tie zakvitnuté stromy vyzerali úžasne”, našu myseľ hneď naplnia pochmúrne myšlienky o tom, koľko práce treba porobiť v záhrade.
Takto naše vlastné myšlienky a spomienky prekážajú nášmu počúvanie a naša ďalšia poznámka môže mať veľmi málo spoločné s rozhovorom s naším partnerom. Môže byť ťažké nesledovať tento oddelený rozhovor v našej hlave, najmä, ak máme veľa práce a naša myseľ je zaplnená. Pri počúvaní sa pokúsme odložiť vlastný pohľad a záležitosti bokom a skúsme vnímať, čo nám hovorí náš partner.
Ak by som mal zhrnúť do jednej vety najjednoduchšiu zásadu, ktorú som sa naučil v oblasti medziľudských vzťahov, bola by to táto: „Najprv sa snažte pochopiť, až potom byť pochopený.“ Druhé zlaté pravidlo: „Neustále hovorte a počúvajte toto druhého.“
Je zaujímavé, že čínsky znak pre počúvanie zhŕňa symboly pre oči, srdce a myseľ rovnako ako pre ucho.
3. Prejavme záujem – ak sme rozhodnutí zaujímať sa o to, čo nám druhá osoba hovorí, počúvame pozorne, inak sa môže ľahko stať, že vypneme. Nedá sa vyhnúť tomu, že ľudia majú odlišné záujmy. Snaha počúvať, čo iní považujú za zaujímavé, je presvedčivý spôsob preukazovania našej lásky. Ak chceme byť dobrými spoločníkmi, treba preto niečo urobiť. Ak sa teda chcete stať zaujímavými, zaujímajte sa o druhých. Klaďte svoje otázky ľudom, na ktoré vám veľmi radi odpovedia.
4. Počúvajme inteligentne – môže byť ťažké znova podrobne opisovať bolestivé alebo dlhotrvajúce problémy. Niekto takýto predmet radšej obíde. Niekedy je nevyhnutné počúvať, čo je za slovami, aby sme objavili skrytý zmysel. Dobrý poslucháč nájde odvahu povzbudiť partnera nenásilným otázkami, ktoré položí vo vhodnej chvíli. Pri rozhovore musíme dať jeden druhému dostatok času. Zrozumiteľné vyjadrenie našej bolesti nám umožňuje veci lepšie chápať. Nebojme sa ticha. Niektorým ľuďom ticho pomáha usporiadať si myšlienky a naše tiché čakanie je dôkazom nášho záujmu.
5. Počúvajme bez kritizovania – komunikácia prekvitá, keď sa vzájomne akceptujeme, ale kritizovanie komunikáciu ničí! Musíme byť schopní počúvať než obranného postoja a poznámok. Ak dokážeme porozumieť, čo náš manžel alebo manželka cíti, už sme na polceste k vyriešeniu ťažkej situácie. Často hovoríme s naším partnerom vtedy, keď sú naše pocity čerstvé. A vtedy naše slová sa môžu zdať zmätené a protirečivé. Počas toho, ako rozprávame, môžeme zmeniť názor na to, čo cítime.
6. Uznajme pocity nášho partnera – veľmi pomáha, ak svojimi vlastnými slovami zopakujeme, čo nám hovorí náš partner, najmä, ak sa vyjadrujú hlboké emócie. Tak dajme partnerovi pocítiť, že sme s ním na rovnakej vlnovej dĺžke a že sme ho pochopili. Cieľom počúvania je pochopiť a akceptovať pocity nášho partnera, a nie posudzovať, či má pravdu alebo nie.
7. Dávajme radu, iba ak nás o to požiadajú – naučiť sa počúvať jeden druhého môže premeniť celé naše manželstvo. Skoro v každom manželstve, ktoré sa rozpadá, zlyháva komunikácia. V manželstve neexistuje žiadna náhrada za efektívne hovorenie a efektívne počúvanie. Dve individuality s rozdielnym myšlienkami a citmi sa stanú akoby jedným. Komunikácia je most, ktorý spája jedného s druhým. Ak zlyhávame v komunikácii, vtedy dvíhame tento most a zatvárame sa v našom osamelom zámku. Ak sa rozhodneme komunikovať, nechávame padací most spustený a pozývame jeden druhého dnu. Dovoľujeme jeden druhému vstúpiť aj do našich tajných komnát.
MUDr. B. Vaščák
Ani sme sa nenazdali a už tu máme opäť september. Deviaty mesiac v roku, mesiac zberu úrody a v neposlednom rade aj mesiac, počas ktorého sa pomaly, ale isto skracujú dni a blíži sa jeseň.
Prázdniny ubehli ako voda a vás čakajú staré známe školské lavice, usmievavé pani učiteľky, domáce úlohy a povinnosti.
Verím, že ste si cez uplynulé dva mesiace dobre oddýchli a načerpali dosť síl do nového školského roka.
Želám Vám v ňom veľa šťastia a radosti z objavovania nových informácií.
www.populo.sk
stránku pripravila: Lenka Novotná
A je to za nami! 🙂 Od 20. do 22. augusta sme s deťmi z Víťaza znovu prežili tri dni plné hier, smiechu, tanca, zábavy aj duchovného oddychu. V snahe nadviazať na minulé prázdniny sme sa my animátori znovu rozhodli spestriť deťom prázdniny letným táborom. Deti po minuloročnom vydarenom tábore strávenom na fare očakávali aj tento rok program, ktorý im pripravíme. Nechceli sme deti sklamať a preto sme pripravili znovu originálny tábor, ktorý sa niesol v indiánskom duchu.
Prvý deň sme boli nedočkaví my, ako aj deti. Blížil sa ten čas, kedy sa mali deti začať schádzať na fare, príprava bola v plnom prúde. Ani sme sa nenazdali a farský dvor zaplnili deti so spacími vakmi a ruksakmi. Päťdesiatštyri detí čakalo na dvore na to, kým sa to všetko začne. Všetkých sme privítali a deti si postupne ťahali farebné papieriky, podľa ktorých už vedeli, ku ktorej zo štyroch skupiniek pôjdu. Rozdali sme si indiánske čelenky, pripravili sme si piesne na svätú omšu a pobrali sme sa so spevom a radosťou do kostola, kde sme tábor oficiálne začali. Prosili sme Pána, aby sa tábor vydaril a s požehnaním sme sa mohli vydať na našu púť. Pri kostole sa už každá skupinka, každý kmeň, so svojimi dvoma animátormi vydal svojou vlastnou cestou pri hľadaní stratenej indiánskej osady. Bolo to vzrušujúce. Hľadali sme stopy v prírode a všímali si okolie, lebo to bolo nevyhnutné k tomu, aby sme všetci našli svoju osadu. Po ceste nám pribúdali indície, až sme sa dostali do Oddychového centra, teda našej indiánskej osady. Tak ľahko sme sa tam nedostali. Pri vstupe nás už čakali strážcovia osady, ktorí nám kládli svoje hádanky a pýtali sa na našu cestu. Po zvážení nás vpustili a mohli sme ísť pozdraviť náčelníka do veľkého indiánskeho stanu. Deti boli nadšené! 🙂
Pustili sme sa do hier, súťaží a vyvrcholilo to šialenou hrou, pri ktorej veru nikto nezostal suchý. Deti mali radosť z toho, že mohli oblievať vodou svojich animátorov a nakoniec sme sa už oblievali všetci. To bolo kriku! 😀 Slnko pálilo a tak naše tričká rýchlo vyschli. Všetci vyhladli, dali sme si špekáčiky a po večeri prišlo prekvapenie. Poukladali sme sa do kruhu, zapálili ohník a spravili sme indiánsku oslavu po krásnom dni. Tancovali sme v kruhu indiánsky tanec a nasmiali sme sa až-až. Nastal čas putovať. Zoradili sme sa, zapálili fakle a hurááá. So spevom sme sa vrátili späť na faru. Deti si pripravili svoje spacáky, umyli sa a po večernej modlitbe bol už čas spať. Hoci na spanie sa to nepodobalo. Plná izba detí a ich smiechu, no nakoniec ich to umorilo a všetci zaspali.
Druhý deň ráno už skoro o piatej mali niektorí energie na rozdávanie, a preto pobudili ostatných. Nudili sa a tak prišla na rad ranná rozcvička. Takú rozcvičku už asi viac nezažijú. Bol to beh o život 😀 . Po rozcvičke, raňajkách a rannej modlitbe sme sa znovu pripravili na cestu do osady. Čakal nás nabitý deň. Začali sme s tzv. workshopmi, pri ktorých sa deti naučili veciam, ktoré dodnes využívajú Indiáni. Na jednom stanovišti sa ako Indiáni maľovali, na druhom sa naučili a zberali liečivé rastlinky, na treťom si vyrobili luky, šípy a oštepy, no a na poslednom využívali prírodu na vytváranie hudby z pralesa. Keď sa všetky skupinky vystriedali pri každom stanovišti, nastal čas obeda. Pochutili sme si na výbornom guláši a dali sme si krátku oddychovku. Na rade bola súťaž, kde deti museli ako skupinka súťažiť a byť súdržní ako tím. Čakali ich rôzne úlohy, pri ktorých museli byť rýchli, šikovní a obetaví, veď úlohy boli na čas a najlepší vyhráva. Po týchto disciplínach sme si dali večeru a nastala príprava na svätú omšu v prírode. Deti sa mohli vyspovedať, pripravili sme si piesne a svätá omša sa mohla začať. Ďakovali sme Bohu za to, čo sme prežili a ešte prežijeme, spievali sme a tancovali a ako sa omša schyľovala ku koncu, tak sa aj vonku začalo stmievať. Čakala nás už veľká vatra, ktorú sme zapálili a fascinovaní obdivovali krásu ohňa v tme.
A potom to prišlo, nastala skúška odvahy. Na rad prišla nočná hra, ktorá ako inak bola v lese a po tme. Mali sme našťastie baterky a čím dlhšie sme kráčali lesom, tým viac stúpalo napätie. Samozrejme, deti, ktoré sa báli, zostali v osade a tí, čo sa rozhodli po ceste, že chcú odísť, sme taktiež odviedli späť do osady. Nočná hra mohla začať. Rozdelili sme sa na štyri skupinky a našou úlohou bolo prejsť pripraveným úsekom nočnej hry. Jedným sa to zdalo strašidelné, jedny plakali a jedny sa smiali, no po príchode do osady už boli všetci frajeri a všetci boli šťastní, že sa ideme na faru konečne po dlhom dni vyspať. Po večernej modlitbe deťom netrvalo dlho a všetci spali ako dobití. 😀
Tretí deň sa nikomu veľmi nechcelo vstávať, no čakal nás náročný deň. Rannou svätou omšou sme poďakovali Bohu za tábor a po raňajkách sme sa už vybrali znovu do osady. Pripravená bola túra, ktorej cieľ bol pri kríži s krásnym výhľadom na našu dedinku. V cieli našej túry sme sa s deťmi vybláznili a pomaly sme sa pobrali späť do našej osady, odkiaľ nás už čakala cesta do reštaurácie, kde sme ukončili náš tábor výborným obedom. Pochutnali sme si na polievke, na rezňoch so zemiakmi a uhorkovým šalátom. Veru na tanieroch veľa nezostalo. Každému po takom vyčerpávajúcom dni veľmi chutilo.
Nakoniec sme ešte vyhodnotili súťaže a všetkých sme odmenili. Nezabudli sme odmeniť deti, ktoré na tábore spravili pre niekoho niečo výnimočné. Prezreli sme si aj fotografie, ktoré sme spravili počas tábora. Veru to bolo smiechu :D. Po príchode na faru nás ešte čakalo spoločné foto, no a prišla chvíľa rozlúčiť sa. Priznám sa, že po troch dňoch strávených s týmito deťmi sa mi lúčilo ťažko, veď sme prežili toľko zábavy, no nedalo sa nič robiť. A tak sme zamávali tým malým usmievavým tváram a boli sme zároveň aj radi, že sa počas troch dní okrem škrabancov nič vážne neošetrovalo a všetko prebehlo tak, ako malo.
Na záver sa ešte chceme poďakovať všetkým, ktorí akokoľvek prispeli a pomohli zorganizovať tento tábor. Osobitne vám, duchovný otec Marek, za veľkú pomoc a ústretovosť pri jeho organizovaní. Ďakujeme!
Deti, vaše úsmevy a postrehy nám boli a sú odpoveďou na to, že sa vám na tábore páčilo a budete mať na čo spomínať. Veríme, že túto atmosféru s vami budeme môcť prežiť aj o rok. Tešíme sa na vás!
Vaši animátori!
animátor Tomáš Magda