Nezhody v manželstve sú celkom normálne a v skutočnosti dobrou vecou pre manželov. Tí, ktorí majú úspešné manželstvo, to sú tí, ktorí sa spoločne popasujú so svojimi problémami a dokážu ich prekonať. Hlavnou príčinou hádok sú peniaze, osobné zlozvyky (najmä neupravenosť), deti, domáce práce, sex, rodičia a priatelia. Najbežnejšou formou sporu je zúrivá hádka, nasledovaná totálnym nedostatkom komunikácie.
Manželstvo – to sú dvaja ľudia s odlišným pôvodom, typom osobnosti, túžbami, názormi a prioritami spojení tým najintímnejším možným vzťahom až do konca života. K tomu treba pripočítať vrodenú sebeckosť ľudskej prirodzenosti: túžbu mať to po svojom, chrániť svoje práva, propagovať svoje názory a pretláčať svoje záujmy.
Nesúhlas a konflikt buď posilňujú alebo ničia manželstvo. Keď sa manžel a manželka rozhodnú presadzovať svoju vlastnú cestu a robia všetko preto, aby primäli toho druhého prijať ich spôsob myslenia, výsledkom je obvykle určitý druh “zákopovej vojny”. Zakopeme sa, aby sme bránili vlastnú pozíciu, bránime sa tým, že si držíme toho druhého od tela a príležitostne podnikneme nejaký útok. Jednému z nás sa môže zdať, že v tejto prestrelke vyhráva, ale v skutočnosti obidvaja prehrávame, pretože je medzi nami obrovský vyľudnený priestor, plný ostnatého drôtu a ostnatých slov, nevybuchnutých bômb a nedoriešených vecí. Konflikt zničil našu intimitu.
Nezhody však môžu viesť k rastu – ak sú obidvaja partneri pripravení spoločne sa s nimi popasovať. Riešenie však môže od nás vyžadovať hlbokú zmenu. Musíme obaja zladiť svoj krok. Treba si dobre uvedomiť naše rozdielnosti. Jedinečnosť prispieva ku vzniku konfliktu, ale poskytuje aj vzrušenie a pestrosť. Ak by sme mali na všetko rovnaký názor manželstvo by bolo nudné. Je to o tímovej práci. V našom prístupe k životu objavíme ešte veľa rozdielov, najmä preto, že protiklady sa priťahujú. Podvedome nás priťahuje niekto, kto nám dáva pocit úplnosti, kto má vlastnosti, ktoré nám chýbajú.
Na začiatku vzťahu sa obvykle snažíme vychádzať si navzájom v ústrety. Mnohé páry si dokonca ani neuvedomujú ich základné rozdiely. Zaľúbenosť spôsobuje, že sme veľmi tolerantní a prispôsobujeme naše správanie, aby nám to spolu ladilo. Potom, keď sa “medová fáza” pominie, práve tieto rozdiely, ktoré nás priťahovali, môžu sa stať príčinou konfliktu.
V tomto štádiu vzájomné prispôsobovanie sa nahrádzajú snahy eliminovať rozdiely. Pokúšame sa nútiť nášho partnera, aby myslela, správal sa, tak ako my. Ak radi plánujeme vopred, očakávame, že aj on bude rád plánovať vopred. Ak si každý večer ukladáme oblečenie do šatníka, očakávame od partnera to isté. Ak vytláčame zubnú pastu odspodu tuby, očakávame, že bude náš partner postupovať rovnako. Kladieme požiadavky, manipulujeme, stávame sa podráždení a nahlas prejavujeme našu nespokojnosť. Toto všetko nevyhnutne udúša našu intimitu. Smutné je, že mnohé páry z toho potom vyvodia, že sa nehodia jeden k druhému, ale nie je to tak. Rozdiely Boh vložil do muža a ženy na to, že sa môžu vzájomne dopĺňať a pracovať v náš prospech. Musíme prejsť poznaním od snahy eliminovať ich k vedomému oceneniu našej rozmanitosti.
Pri vzájomnej rozdielnosti si musíme všimnúť:
• Naše rozdielne osobnosti – uvedieme si teraz popis 5 kategórií odlišných typov osobnosti. V každej z tých kategórií máme všetci svoje preferencie, ktoré môžu byť mierne alebo extrémne. Pri extrémnych sa spoznáme pomerne ľahko! Miernu preferenciu je niekedy možné rozoznať iba v porovnaní s naším manželským partnerom. Pri každej z týchto piatich kategórií sa opýtajte sami seba, ku ktorému osobnostnému typu patríte vy a ku ktorému váš partner. Tam, kde sa líšime, musíme zvážiť či tieto rozdiely spôsobujú konflikt, alebo viac vzájomnej úcty.
1. introvert alebo extrovert – táto prvá kategória sa vzťahuje na náš zdroj energie. Extroverti odvodzujú svoju energiu od interakcií s ľuďmi. Väčšinu času chcú tráviť s inými a ožívajú na večierkoch. Rozhovory sú pre nich dôležité, pretože im umožňujú zorganizovať a vyjasniť si myšlienky. Extroverti si sem-tam dokážu užívať aj samotu, ale ak jej je príliš veľa, vyčerpáva ich to emocionálne. Potrebujú stimuláciu z vonkajšieho sveta, aby si “dobili batérie”. Introverti, naopak, odvodzujú svoju energiu z tichej reflexie. Ich prirodzené zameranie je smerom na vnútorný svet myšlienok a ideí. Môžu byť prívetiví, priateľskí a starostliví, ale príliš veľa spoločenských kontaktov ich vyčerpáva a potrebujú čas osamote, aby sa spamätali. Obvykle uprednostňujú niekoľko blízkych priateľov pred množstvom známych a často si zvolia radšej večer strávený doma pred nejakým večierkom. Majú sklon byť tichší a usporiadať si myšlienky skôr, než niečo povedia. Introvert môže oceňovať ľahkosť, s ktorou extrovert nadväzuje vzťahy s takým množstvom rôznych ľudí, zatiaľ čo extrovert oceňuje u introverta jeho tichú hĺbavosť a ľahkú meditáciu.
MUDr. Blažej Vaščák, Široké