HOMÍLIE

V minulom čísle nášho Spektra sme uverejnili prvú z homílií nášho rodáka kňaza Mgr. Jána Biroša. Tieto homílie budeme uverejňovať v rámci katechézy k Roku viery.
Keď ich duchovný otec doniesol do redakcie, veľmi som sa potešil, lebo nám do nášho duchovného života pribudne aj jeho dlhoročný pohľad na našu vieru cez vysluhovanie sv. omší, zložených z bohoslužby slova a bohoslužby obety.


Drahí bratia a sestry,
v Ríme v jednej veľkej obrazárni som videl nádherný obraz veľkých rozmerov, kde slávny maliar namaľoval práve ten okamih, keď Ján Krstiteľ ukazuje na Krista, ktorý prichádza k rieke Jordán a hovorí: „Hľa Baránok Boží, ktorý sníma hriechy sveta!“
Maliar na tomto obraze pracoval dvadsať rokov a ešte ho stále nedokončil. Na obraze je vidno ľudí, ktorí sa chystajú prijať krst pokánia od Jána Krstiteľa a ktorí obracajú svoj zrak tým smerom, kde ukazuje Ján a odkiaľ prichádza Ježiš. Na tvárach týchto ľudí sa zračí veľká radosť, že konečne prichádza ten, ktorého vykúpenie očakávajú národy, aby im priniesol pomoc a vykúpenie. K Jánovi Krstiteľovi prichádza Pán Ježiš, aby sa tiež dal od neho pokrstiť.

Ján Krstiteľ je jedna z najväčších postáv Svätého písma. Celý svoj život od detstva až po mučenícku smrť obetoval pre jeden jediný cieľ. Aby pripravoval ľudí na príchod Mesiáša – Ježiša Krista. Ľudia si ho veľmi vážili, aj nepriatelia sa ho báli pre jeho prísnosť a svätosť. A pritom Ján nevyužil túto svoju slávu pre seba, ale ostal pokorný ako dieťa. Upozorňoval ľudí, že po ňom príde mocnejší ako je on, ktorému on nebude hoden ani rozviazať remienky na obuvi. Svojim poslucháčom opakoval, že on sa musí zmenšovať, aby ten druhý, ktorý príde po ňom, mohol rásť. Ján Krstiteľ sa tak dostal do väzenia pre svoje statočné hlásanie Božieho zákona a tam si, ako najmenší Boží sluha pokorne položil svoju hlavu pod katov meč, aby uvoľnil cestu tomu jedinému, ktorý má právo na slávu, aby uvoľnil cestu Ježišovi a jeho práci na založení Božieho kráľovstva. V tomto bol veľký svätý Ján Krstiteľ a preto ho Pán Ježiš pochválil ako nikoho iného. Hovoril o ňom, že sa nenarodil zo žien väčší ako Ján Krstiteľ. Preto aj cirkev oslavuje zvlášť Narodenie Svätého Jána Krstiteľa, ako oslavuje aj Narodenie Krista Pána.

Posledná veta z dnešného druhého čítania zo Skutkov apoštolov znie: „…a uzdravoval všetkých posadnutých diablom, lebo bol s ním Boh.“ Dnešná slávnosť Krstu Pána Ježiša nám pripomína, že aj my sme boli ponorení do krstnej vody a že sme dostali milosť posväcujúcu. Koľkokrát sme však už biele rúcho krstnej milosti pošpinili, ba dokonca roztrhali svojimi hriechmi? Zamyslime sa nad tým. Čítal som, že udalosť Krstu Pána Ježiša robila ťažkosti prvým kresťanom. Oni nedokázali pochopiť, prečo Pán Ježiš, ktorý je bez hriechu a ktorý vo vzťahu k Jánovi bol označovaný ako silnejší a mocnejší, ktorému on nebol hoden ani preukázať otrocké služby – zaviazať remienok na obuvi. Ako to, že ten mocný Ježiš spolu so zástupmi hriešnikov prosí Jána Krstiteľa o krst pokánia? Krst pokánia bol predsa znamením obratu hriešnych ľudí k dobrému. Pre nich bolo teda nevysvetliteľné, ako môže Sudca – Mesiáš, ktorý má v ruke sudcovskú vejačku, dať sa pokrstiť od svojho predchodcu Jána. Veď sám Ján o ňom povedal, že bude krstiť Duchom Svätým. Evanjelium svätého Matúša dáva odpoveď aj na túto nezrovnalosť. Uvádza rozhovor medzi Jánom Krstiteľom a Pánom Ježišom. A to je kľúčom k vysvetleniu.

Všetky pochybnosti vyvrcholia vo váhaní Jána, ktorý sa zdráha Ježiša pokrstiť. Odpoveď Pána Ježiša znie prekvapujúco už samotnou svojou formou: „Len nechaj, lebo tak sa nám sluší, aby sme splnili všetko, čo je vôľa Božia.“ Tu nejde o nejaký rozdiel medzi predchodcom a Mesiášom, lebo Pán Ježiš sa stavia spoločne s Jánom pod vôľu Božiu, ktorá je nad nimi a pred ktorou sa majú obaja skloniť. To je prvá a bezpodmienečná úloha. Táto poslušnosť voči Otcovi je príkladné plnenie vôle Božej v živote a utrpení Pána Ježiša. Ale omnoho viac je v tomto výroku myšlienka zameraná na nás. I my máme byť ochotní splniť vôľu Božiu. O niekoľko veršov ďalej sa vo svätom evanjeliu hovorí: „Každý, kto plní vôľu Otca nebeského, je môj brat, sestra a moja matka“ (Mt 12, 50).

Takáto ochota plniť vôľu Božiu je príspevkom človeka k tomu, aby získal podiel na spoločenstve s Bohom. V poslušnosti a ochote Pána Ježiša vidíme nové spoločenstvo medzi Nebeským Otcom a jeho milovaným Synom. Počujeme tu uznanie a potvrdenie: „Toto je môj milovaný Syn! Toho počúvajte! Zostúpenie Pána Ježiša do vody hovorí o poníženosti a poslušnom prijatí života ľudského, utrpenia a smrti. Ale je tiež predzvesťou vzkriesenia, víťazstva a oslávenia. Oboje majú hlbokú súvislosť, poníženie i povýšenie, kríž i vzkriesenie, plnenie vôle Božej i prijatie jeho obety. Kristus však nie je osamotený. Nasleduje ho človek, ktorý je povolaný. Ten, kto činí vôľu nebeského Otca, získava podiel na spoločenstve s Pánom Ježišom a získava podiel na Jeho sláve.

Mohlo by sa nám zdať, že kresťanský život je len naplnením a splnením záväzkov a mravne dobrých skutkov. Toto všetko my dávame pod pojem plnenia Božej vôle. Potom by však Ježiš bol len akýmsi učiteľom z dávnych dôb a kresťanský život akýmsi plnením zákona. Ale to by bolo strašne málo. Druhá polovica evanjelia nám ukazuje naozajstné radostné posolstvo. Podľa neho je kresťanský život predovšetkým prijatie, povolanie, dar nebeského Otca. A toto má väčšiu váhu. To druhé je náš malý podiel, o ktorom vieme len to, ako je nedostačujúce. Ale je aj rozhodujúce, pretože Boh nám pri povolaní ponechal našu slobodnú vôľu a berie nás vážne.


Krst Pána Ježiša nám ukazuje, že Pán Boh ponížených dvíha k sebe a tých, ktorí si o sebe veľa namýšľajú a povyšujú sa nad druhými, prepúšťa naprázdno. Ale ako Pán Ježiš zostal poníženým až na smrť na kríži, tak aj my máme ostať pokorní, aj keď sme jeho krstom boli povýšení do hodnosti dietok Božích a môžeme mať účasť na jeho sláve. Náš krst je bránou do neba. Ale do neba sa dostaneme len tak, keď sa zohneme cez bránu, keď sa uponížime, keď si budeme stále uvedomovať svoju slabosť a hriešnosť. Keď nezabudneme, že len milosťou Božou sme tým, čím sme. A keď všetko urobíme preto, aby táto jeho milosť neostala v nás márna. Amen.

Mgr. Ján Biroš, výpomocný duchovny vo farnosti Víťaz

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.