Pod krídlami anjela strážcu


Tesne pred západom slnka, v stredu 5. augusta 1942, v jednom z novomestských kostolov vyznávali kresťanskú vieru dvaja bratia – Ernest a Fridrich Kohnovci. Urobili tak spolu s rodičmi – otcom Hermanom a matkou Kornéliou v snahe zachrániť sa pred deportáciou do tábora smrti – Osvienčimu.

Starší mládenec Ernest, ktorý mal sedemnásť rokov, vybral si meno Milan a mladší Fridrich, ktorý nemal ešte ani pätnásť rokov, prijal krstné meno Pavol. Po príchode z kostola sa Pavol opýtal matky: „A to mám veriť aj tomu, že existujú anjeli a že každý má svojho strážneho anjela?“ Matka mu odpovedala, že áno, že sa to zhoduje s ich pôvodným židovským náboženstvom, ale podrobnejšie mu o tom povie otcova sestra Frída Buchlerová, ktorá od smrti manžela žije v Bzinciach u svojho brata Gejzu. Pavol sa rozhodol, že pôjde za tetou do Bziniec.

Ešte predtým si však všimol, že otec odnáša obilie a rôzne trvanlivé potraviny do skrýše, ktorá bola v zadnej časti dvora. Vchod do nej bol pod kurínom. Bola to tajná chodba, pripájajúca sa k ďalším chodbám pod zemou, zachovaným ešte z čias tureckých vpádov na Považie. Keď otec zistil, že ho Pavol pozoruje, riekol mu: „To pre každý prípad. Možno to ani nebude potrebné, ale opatrnosti nikdy neradno odporovať. Opatrnosť je matka múdrosti.“

Aj napriek zákazu opúšťať Nové Mesto nad Váhom sa Pavol vydal na cestu do Bziniec, kde mu teta Frída matkine slová potvrdila a naviac mu ešte povedala: „Anjelov poznáme ako strážcov, ochrancov, sprostredkovateľov. Jeden z nich sa volá Michal. Dolnobzinský kostol kresťania zasvätili najhlavnejšiemu anjelovi Michalovi. A ten nás, Paľko, určite ochráni, len tomu musíš veriť.“

Paľko netušil, že od toho okamihu sa dostal pod ochranné krídla anjela ochrancu. Kým bol v Bzinciach, vládna moc zatkla jeho rodičov i brata Milana, neuznala ich prestúpenie na kresťanstvo. Odviezli ich do zberného tábora v Seredi a odtiaľ do Osvienčimu, kde boli zavraždení. Paľko sa síce za tmy dostal do rodného domu, no tam ho skučaním privítal iba jeho verný pes. Napadla mu spásonosná myšlienka – ukryje sa do tajnej skrýše. V prednej časti ich domu bol ubytovaný okresný veliteľ žandárov. Ten ťažko znášal, že o Paľkovi nikto nič nevedel. A tak bolo až do konca roku 1942. Prešiel aj celý rok 1943, ba ubehlo aj deväť mesiacov z roku 1944…

Raz si veliteľ žandárov všimol, že pes, ktorému hodil omastený krajec chleba, schmatol ho do pysku a utekal s ním ku kurínu do zadnej časti dvora. Veliteľovi to bolo divné, preto išiel za psom. To, čo uvidel, mu prikulo nohy k zemi a z očí mu vytryskli slzy. V kuríne s chuťou jedol chlieb, čo veliteľ pred chvíľou hodil psovi, Paľko Kohn. Celý čas, teda dvadsaťšesť mesiacov sa takto ukrýval a keď sa mu minuli zásoby, ktoré jeho otec nazhromaždil, bol odkázaný len na to, čo mu priniesol pes. Najväčšie utrpenie zažil v zimných mesiacoch, keď namiesto pramenitej vody si ústa mohol ovlažiť iba snehom. Paľko mal deň za noc a noc za deň. Druhého októbra sa to však všetko skončilo. Veliteľ žandárov bol dobrý človek. Odviedol Paľka domov, nahrial vody, vykúpal ho a uložil ho do postele so slovami: „Neboj sa! Urobím všetko pre tvoju záchranu!“

Paľko mal šťastie, lebo veliteľ bol statočný a nábožný človek. Išiel do Bziniec k rodine Masarovičovcov, ktorých otec pracoval na statku Kohnovcov. S jeho dcérou a manželom Zemaníkom dohovoril prevoz Paľka do Bziniec. No skôr, ako to vykonali, veliteľ nazhromaždil plné vrecia kŕmnej repy a kukurice. Do jedného veľkého vreca zašil Paľka. Keď ho opatrne naložil na voz medzi ostatné vrecia, povedal: „Boh ťa ochraňuj! Jeho anjel ťa bude sprevádzať, aby si sa dostal do bezpečia!“ Zemaníkovci však tŕpli. Čo ak povyše kasární Nemci budú chcieť skontrolovať náklad, ktorý vezú? Slová veliteľa sa však splnili.

V Klčovom požiadal Zemaníkovcov ujo Strelák, aby ho na voze odviezli. Tí súhlasili. Ujo Strelák sa na vrecia pokojne posadil a začal si šúľať svoju obľúbenú cigaretku. Nemci ich skutočne zastavili, no keď videli dobrácku Strelákovú tvár, ako si naviac s chuťou poťahoval z cigaretky, v očiach sa aj im zračila túžba urobiť to isté. A Strelák to vystihol. Svoju cigaretu podal jednému a urobil aj druhú, pre ďalšieho. Tí si s chuťou potiahli a iba mávli rukou, čo značilo, že môžu pokračovať v ceste a že žiadna kontrola nebude. Tak sa Paľko dostal do Bziniec a od statočných Zemaníkovcov sa dozvedel, že aj jeho teta Frída a strýc Gejza sa bezpečne ukrývajú len asi sto metrov od kostola v rodine Paľka Harmadyho. Paľko pochopil, že slová jeho tety Frídy o tom, že anjel Michal ich určite ochráni, sa vyplnili.

Paľka si potom z Bziniec odviezol jeho krstný otec doktor Tomáška a keď sa vojna skončila, pomohol mu dostať sa do Ameriky. Tu Paľkovi lekári odstránili aj jeho telesnú chybu – prestal krívať a mohol riadne chodiť. No je tu ešte jedno. V deň, keď ho okresný veliteľ objavil v zúboženom stave v kuríne, bolo 2. októbra – deň svätých anjelov strážcov, ktorým sa jeho záchrana oprávnene pripisuje.

spracoval: Pavol Majerník ml.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.