Tajomstvá zo života Panny Márie

V mesiaci Ružencovej Panny Márie vám chceme ponúknuť čítanie z praktickej príručky pre každého kresťana Viera do vrecka – Tajomstvá zo života Panny Márie od autora ThLic. Petra Mášika , ktorý je kňazom v Bratislavskej arcidiecéze. Študoval teológiu na CMBF Univerzity Komenského v Bratislave a na Pápežskej univerzite Svätého kríža v Ríme. Od roku 2000 prednáša dogmatickú teológiu na CMBF Univerzity Komenského v Bratislave.


ŽIVOT A NANEBOVZATIE PANNY MÁRIE

Niektorí odborníci hovoria, že Jakubovo protoevanjelium malo veľký vplyv i na dielo Život Panny Márie vo videniach blahoslavenej Anny Kataríny Emmerichovej. Ešte skôr, ako prejdeme ku konkrétnym udalostiam z ďalšieho života Panny Márie, je potrebné, aby sme si bližšie predstavili mystičku Annu Katarínu Emmerichovú. Aj na základe jej vízií sa dozvedáme viac z Máriinho života.

Videnia blahoslavenej mystičky

Anna Katarína Emmerichová sa narodila 8. septembra 1774 v blízkosti nemeckého Munsteru. Bola piatou z deviatich detí, jej rodičia boli jednoduchí roľníci. Anna Katarína začala žiť veľmi zavčasu intenzívnym duchovným životom. Veľa sa modlila, uvažovala o Ježišovom utrpení a bola šťastná, keď mohla ísť do kostola. Veľmi skoro začala mať videnia. Najprv si myslela, že to, čo vidí, je normálne a že všetci vidia to, čo ona. Len postupne si uvedomovala, že je výnimkou.
Keď mala dvadsaťosem rokov, podarilo sa jej vďaka pomoci istej priateľky a jej rodiny naplniť svoju veľkú túžbu. Stala sa rehoľníčkou u augustiniánok v Dúlmene. Tam strávila deväť rokov. V kláštore žila mimoriadnym mystickým životom. Okrem vízií Ježišovho a Máriinho života mala videnia zo života rôznych svätých. Bola stigmatizovaná. Je dokázateľné, že neprijímala od istého času nijakú potravu. Pri živote ju celé roky držalo trocha vody a svätá hostia, ktorú jej kňaz každodenne prinášal.

Annu Katarínu navštevovalo množstvo ľudí. Bol medzi nimi aj nemecký romantický básnik Clemens Brentano. Jej osobnosť ho natoľko uchvátila, že sa usadil v Dúlmene a zostal tam šesť rokov. Až do jej smrti denne trávil pri jej lôžku dlhé hodiny. Pozorne počúval jej slová a starostlivo si ich zapisoval. Po jej smrti zoradil a literárne spracoval množstvo napísaného materiálu do šiestich zväzkov. Medzi ne patrí aj zväzok Život Panny Márie vo videniach blahoslavenej Anny Kataríny Emmerichovej. Kniha mala hneď veľký úspech a významnou mierou ovplyvnila šírenie mariánskej úcty v Európe.

Ak je dnes Anna Katarína Emmerichová blahoslavená, určite je to dôvod, aby sme s väčšou dôverou čítali jej videnia zo života Panny Márie.
Thomas Wegener, najdôležitejší životopisec blahoslavenej Anny Kataríny, napísal: „Boh opakovane zjavoval svojej služobnici, že poznanie svätých právd nebolo určené len jej, ale malo slúžiť na povzbudenie veriacich, malo byť znamením toho, že On neustále žije so svojou Cirkvou a je stále prítomný. Preto sa Anna Katarína vždy usilovala sprostredkovať svoje videnia, ale až do veku štyridsaťštyri rokov nenašla nikoho, komu by s dôverou vyrozprávala to, čo jej bolo umožnené vidieť. Často prosila svojho spovedníka a ďalších kňazov, aby ju vypočuli, ale nikto si nedal tú námahu, aby podrobne napísal to, čo hovorila, a aby bližšie analyzoval hodnotu a hodnovernosť jej videní.“

Mystička v Brentanovi hneď spoznala človeka, ktorý mal zapísať jej videnia. S tým, aby trávil roky pri jej posteli počúvaním jej rozprávania, súhlasili miestny farár aj munsterský diecézny biskup. Kriticky treba povedať, že mnohé videnia mala Anna Katarína oveľa skôr, ako mu ich mohla vyrozprávať. Musela teda pracovať s pamäťou. K tomu treba pridať úsilie Brentana literárne spracovať a upraviť zápisky. Bude teda istý rozdiel medzi tým, čo mystička vo videniach skutočne videla a počula, a tým, ako sú nám tieto videnia uchované v spisoch, ktoré redigoval Brentano. Akokoľvek, Brentano po tom, čo hodiny zapisoval rozprávanie Emmerichovej, doma ešte zápisky upravil a prepísal. Na druhý deň ich opäť čítal mystičke, ktorá hneď opravila to, čo nebolo tak, ako mu povedala. Toto je dôležitý fakt, ktorý pridáva na hodnovernosti Brentanových redakcií. Z technického hľadiska tu boli aj ďalšie ťažkosti spôsobené tým, že mystička sa vo svojich videniach nedržala chronologického poradia. Z rôznych príčin bolo rozprávanie často prerušené a pokračovalo neskôr. Z tohto množstva poznámok musel Brentano vyčleniť rôzne témy a usporiadať ich. Do konca svojho života triedil a spracúval nekonečný poklad rozhovorov s už vtedy zosnulou Emmerichovou. Následne postupne publikoval jednotlivé knihy. Spolu ich bolo šesť.

Proces blahorečenia Anny Kataríny Emmerichovej bol jedným z najdlhších a najzamotanejších procesov v dejinách. Napokon ju blahoslavený Ján Pavol II. 3. októbra 2004 zapísal do zoznamu blahoslavených. Tento fakt nie je cirkevným schválením nadprirodzenosti jej videní, ale vyjadrením toho, že táto osoba žila kresťanské čnosti v hrdinskom stupni. Tento proces by bol isto neúspešný, keby sa našlo v jej živote a diele niečo, čo protirečí katolíckej viere a mravom. Ak je dnes Anna Katarína Emmerichová blahoslavená, určite je to aj dôvod, aby sme s väčšou dôverou čítali jej videnia. Avšak tento duchovne užitočný spis stigmatizovanej rehoľnej sestry nemožno – podobne ako apokryf – klásť na úroveň inšpirovaných evanjelií.


Overovanie vízií

Mystička Anna Katarína v diele Život Panny Márie vo videní blahoslavenej Anny Kataríny Emmerichovej hovorí v prvej osobe. Jej rozprávanie je živé a svedčí o účasti na tom, čo videla vnútorným zrakom. Toto dielo je pozoruhodné aj pre enormné množstvo historických a zemepisných informácií (oblečenie, zariadenie domácností, obydlia, miesta, rastlinstvo, fauna, zvyklosti, ľudia). Všetko je opísané šokujúco presne a reálne, najmä keď si uvedomíme, že Anna Katarína prežila celý svoj život vo svojom rodnom kraji a nemala nijaké vyššie vzdelanie. Ona a ani Brentano nikdy neboli vo Svätej zemi a na iných miestach, ktoré sa v spisoch opisujú. Sám Brentano dúfal, že vďaka týmto údajom, vzťahujúcim sa na miesta, ktoré on ani mystička nikdy nenavštívili, presvedčí budúcich čitateľov o božskom pôvode videní.

Keď tieto vízie čítal parížsky farár abbé Gouyet v roku 1881, bol spočiatku veľmi skeptický. Nakoniec sa však rozhodol cestovať na Blízky východ. S knihou v ruke sa chcel presvedčiť priamo na miestach, ktoré sú dejiskom opisovaných udalostí, či ide o tajomné videnia, alebo skôr o ilúzie, ako si najprv myslel. Svoju cestu začal v Egypte, kde zažil prvé veľké prekvapenie. Miesta, kde mala Svätá rodina bývať po svojom úteku nielen existovali, ale zodpovedali presne opisom stigmatizovanej mystičky. Ďalšie potvrdenia presnosti videní skonštatoval v Palestíne – od Kafarnauma, vrchu Tábor až po horu Karmel.
Skonštatoval prekvapivé detaily pri opisoch prostredia a zemepisných reálií, pričom mystička sama nikdy tieto krajiny nenavštívila. Počas celého svojho života neopustila svoj rodný kraj.

Najprekvapujúcejšie zhody našiel v Efeze. Toto mesto, ktoré patrilo medzi najdôležitejšie v antike, bolo už iba hŕbou zrúcaním pokrytých nánosom stáročí. Asi tri hodiny cesty od starovekého Efezu vystúpil na vrch nazývaný miestne Alagad (v staroveku Solmissos), kde našiel základy osamelého starého domu na mieste, ktoré presne zodpovedal opisu Emmerichovej. Nemal však prostriedky, aby mohol začať seriózny archeologický výskum a preto sa vrátil domov. Na jeho objavy a zistenia sa časom zabudlo.

Dom Panny Márie

O desať rokov neskôr, v roku 1891, čítali francúzski lazaristi v Turecku spolu so svojím provinciálom otcom Poulinom Život Panny Márie od Anny Kataríny Emmerichovej. Provinciál plný skepticizmu zorganizoval archeologickú výpravu do Efezu, aby preverila či skôr poprela obsah spisu. Na čele expedície bol archeológ Francois Young, ktorý neprekvital práve veľkou zbožnosťou. Bol prekvapený, keď archeologický výskum ukázal pravdivosť opisov a tvrdení. Vďaka upozorneniam a indíciám miestnych roľníkov našli osamelý polozrúcaný dom, ktorý dokonale zodpovedal popisu vizionárky. Tak sa našli základy Máriinho domu. Jeho pôdorys a dispozícia miestností presne zodpovedalo tomu, čo opisovali vízie mystičky. K tomuto domu sa viazala aj miestna tradícia zvyškov kresťanského spoločenstva. Miestni ho nazývali Panaya Kapuli, čo preložené z turečtiny znamená Kaplnka Celej svätej. Iní toto miesto volali Meryem Ana Evi, čo znamená Dom našej Matky Márie. Členovia výpravy sa dozvedeli, že miestni ortodoxní kresťania sem prichádzali odjakživa každý rok 15. augusta z dedinky vzdialenej niekoľko kilometrov sláviť sviatok Usnutia Panny Márie. Napriek tomu, že ich liturgické knihy označujú za miesto usnutia Jeruzalem, títo veriaci boli presvedčení, že toto je miesto konca Máriinho pozemského života. Asi štyri tisícky kresťanov, ktorí žili v okolí, boli potomkami starých Efezanov, ktorí sa uchýlili do týchto kopcov v období mohamedánskej invázie. Tu verne zachovávali svoje tradície, medzi ktorými vynikala pamiatka domčeka Panny Márie.

Vykopávky odkryli základy a zvyšky domu, ktorý pochádzal s istotou z rímskej epochy. Zvlášť silné bolo objavenie ohniska, ktoré sa podľa Anny Kataríny nachádzalo presne medzi dvoma miestnosťami domu. Archeológovia dokonca našli kamene, ktoré boli z jednej strany zanesené popolom a dymom a z druhej boli čisté. Jaskyňa, do ktorej vložili telo Panny Márie po jej smrti, bola v blízkom okolí domčeka, ale túto sa nikdy nepodarilo nájsť.

Už v roku 1892 nový arcibiskup Izmiru, ktorému územie okolo starého Efezu patrí, chcel nielen celebrovať svätú omšu na tomto mieste, ale vydal aj dlhé oficiálne vyhlásenie. V ňom hovorí, že po tom, ako si prečítal videnia Anny Kataríny Emmerichovej, pozorne preskúmal domček objavený archeológmi a preveril miestne pradávne tradície, ktoré potvrdzujú, že Panna Mária bývala niekoľko rokov na tomto mieste, je silno naklonený veriť, že objavené zvyšky domu sú skutočne zostatkom domčeka, v ktorom Panna Mária bývala. Dnešný pútnik, ktorý navštívi toto miesto pomenované ako Dom Panny Márie, sa hneď pri vchode do areálu dozvie z veľkej tabule, že bol objavený vďaka spisom blahoslavenej Anny Kataríny. Dom Panny Márie v Efeze navštívili aj niektorí pápeži: Pavol VI. v roku 1967, blahoslavený Ján Pavol II. v roku 1979 a naposledy pápež Benedikt XVI. v roku 2006.

pokračovanie v budúcom čísle

ThLic. Peter Mášik, kňaz v Bratislavskej arcidiecéze

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.