Začal sa predposledný mesiac tohto roka – november. Jesenné prázdniny (hoci trošku krátke) máme za sebou a teraz nám len ostáva odpočítavať dni do Mikuláša a potom do Vianoc.
Určite ste v týchto dňoch aj Vy boli s rodičmi alebo starými rodičmi na cintoríne a zapálili ste na hroboch svojich blízkych sviečku. Mnohí ľudia si však tieto dni spájajú aj s iným sviatkom, ktorý v našej kresťanskej krajine sa nám snaží nanútiť pohanský a ateisticky svet. Pre všeobecný prehľad vám stručne predstavujeme túto nič duchovne nepripomínajúcu oslavu. Halloween je oslavovaný večer 31. októbra. Oslavuje sa hlavne v západných krajinách sveta, najmä v USA, Írsku, Veľkej Británii, Kanade, ale aj v Austrálii a na Novom Zélande.
Súťaž
Milí naši detskí čitatelia!
V tomto dušičkovom období si intenzívnejšie spomíname na našich predkov, ktorí nás už predišli do večnosti. Zároveň sa však tešíme z tých, čo sú ešte medzi nami.
Dostala sa nám do redakcie dobová fotografia, na ktorej sú odfotografované deti. Dobré si ju poprezerajte, nielen tváre, ale aj oblečenie a všimnite si ešte, aké bolo niekedy oplotenie. Potom sa deti opýtajte ak ešte máte svojich dedkov a babičiek, alebo mamky, otecka, čie sú deti na tejto fotografií.
Keď ich všetkých identifikujete a určite máte doma internet, pošlite nám ich mená do redakcie na emailovú adresu uvedenú v tiráži nášho časopisu (na strane 3). Stačí ich rodné priezviská a mená. Najrýchlejšieho a najpresnejšieho odmeníme darčekom – hodnotnou knihou Naša farnosť. Nezabudnite uviesť svoje meno, vek a adresu.
K samotnej fotografii: Majiteľkou fotografie je Mária Magdová r. Motýľová 1936 (s jej súhlasom ju aj uverejňujeme) a na fotografii sú deti po pohrebe Mateja Gregu 1939, brata žijúceho Ladislava Gregu, ktorý zomrel ako trojtýždňový. Dievčatá oblečené v bielom niesli truhlu.
Ak máte doma veľmi starú fotografiu vhodnú na súťaženie, pošlite alebo doneste nám ju do redakcie (v kostole po sv. omši). My ju skopírujeme a vrátime vám ju. Poznávaním našich predkov si pripomíname našu históriu. Existuje totiž výrok: „Národ, ktorý nepozná svoju históriu, musí si ju zopakovať!“
-re-
Za dobrú radu
Mesiac október je mesiacom Úcty k starším ľuďom. Zapojili sme sa do akcie „Za dobrú radu“, kde sa deti, vnúčatá mali porozprávať so svojimi starými rodičmi ako oni žili a tak počúvali dobrú radu ako žiť a čo je dôležité pre život.
Moja babka sa volá Žofia. Má 69 rokov. Narodila sa ako najstaršia zo siedmych súrodencov. Keď bola babka malá, nebola ešte elektrina, svietili lampou, petrolejkou. Nebol televízor ani rádio. Vodu si nosili zo studne. Ťažko sa žilo. Prežila aj 2. svetovú vojnu. Mala asi päť rokov, trošku si z toho pamätá. Keď boli ukrytí v pivnici a prišli ich zavolať Rusi, že už je koniec vojny, tak ju ruský vojak zobral na ruky a od radosti vyhadzoval. Keď bola väčšia, musela pracovať, pásť husi, kravy. Musela pomáhať v domácnosti. Jej mamka a dvaja bračekovia ochoreli na týfus. Chlapci zomreli. Babka pral plienky, varila, chodila robiť na roľu, lebo bola najstaršia. Jedla nemali dostatok, jedli zemiaky a mäso bolo iba v nedeľu. Na prvé sv. prijímanie bola vo Víťaze. V Ovčom bola sv. omša iba raz v mesiaci. Do základnej školy chodila 8 rokov, nemohla ísť ďalej do školy, lebo ako najstaršia musela doma pomáhať a starať sa o súrodencov. Chlieb sa piekol iba raz za týždeň, jedli aj suchý. Ľudia boli veselší, šťastnejší. Mali sa radi a nebol taký zhon ako dnes.
Peter Magda
Moja babka sa volá Regína. Za ich čias nemali televízor, internet. Mali jedno rádio a jednu kravu. Predali ju a kúpili televízor. Babka chodila pásť husi a sliepky. Mali aj svine. Keď bola zabíjačka, prišla celá rodina a bola hostina. Chlapci chodili pásť kravy. Naša babka nemali sprchu a tak museli sa kúpať v budvánke. Nemali vodovod a tak chodili po vodu k studni. Večer sa tkali pokrovce na krosnách. Chlapi robili košalky, prútkové metly, aby mohli v zime odmetať sneh. Večer, keď boli doma, vždy sa pomodlili svätý ruženec. Otec s mamou začali a deti sa pridali.
Dominika Balogová
Rodičia kopali zemiaky. Babka mne aj bratovi dali obed, fazuľovú polievku do kantiky, aby sme rodičom zaniesli na „zatky“, kde robili. Mne bolo ťažko, preto som dala niesť bratovi. Jemu spadlo z ruky a vylialo sa. Báli sme sa. Tak sme pozbierali, čo sa dalo. Keď rodičia zistili, že sme vyliali dostali sme bitku a oni museli byť o hlade až do večera.
autor neznámy
Starí ľudia žili v skromných a chudobných podmienkach. Nemali internet, telefón, chladničku, práčku a ani televízor. Deti chodili pásť zvieratá. Dievčatá husi a chlapci kravy. Po večeroch sa stretávali ženy z celej dediny na priadkach, kde párali perie z husí do perín a vankúšoch.
Miriam Kollárová
stránku pripravila: Lenka Novotná