V našom vnútri ešte doznievajú tóny z nádherného novoročného koncertu kvarteta Ad Gloriam Dei v našej „katedrále“ sv. Jozefa, robotníka. Zo „zásobníka“ rozhovorov pre Spektrum vyberáme krátke interview s mladým, už dobre známym klaviristom – vo svojej vekovej kategórii najlepším na Slovensku.
Bol hosťom na otváracom skoro už vianočnom koncerte ZUŠ v Širokom.
Pôvod ma z Víťaza – Matej Stašík.
Keď som ťa už predstavil, to ďalšie môžeš prezradiť sám.
Bývam v Košiciach, študujem vo štvrtom ročníku na konzervátoriu u pani profesorky Debrovej. Študujem hru na klavír a popritom aj dirigovanie.
Bol som unesený tvojou hrou. V zákulisí som sa dozvedel, že patríš v rámci určitej kategórie k najlepším klavíristom na Slovensku. Ako si začínal alebo alebo ako si dostal ku klavíru?
Celé to vlastne vzniklo tak, že moja mamka hrala tiež na klavír, tiež chodila na konzervatórium. Teraz učí na ZUŠ-ke, ona ma k tomu priviedla. Zo začiatku to bolo také trošku viac-menej z prinútenia, veľmi ma to nebavilo. Až v dvanástich rokoch ma to začalo veľmi baviť. Začal som intenzívnejšie cvičiť.
Koľko sa tomu venuješ denne?
Skoro celý deň, takých päť, šesť hodín. To je maximum.
Chodíš na denné štúdium?
Áno, je to denné štúdium.
Hudba napĺňa aj duchovno v človeku a ty tú hudbu prežívaš, to sme mali možnosť vidieť. Posúvaš aj ďalej to duchovno, ktoré ti dáva hudba.
Áno, to už ide jedno s druhým.
Aké máš plány do budúcna?
Po konzervatóriu by som chcel ísť na vysokú školu, konkrétne ešte kde. Skôr niekam za hranice, možno do Čiech, alebo niekde inde do zahraničia.
Na záver nám povieš ešte nejaký „life“ motív pre mladých, ktorí sa zaujímajú o klasickú hudbu, alebo recept, ako sa stať najlepším klavíristom…?
V prvom rade, aby bola hudba pre nich aj záľubou. Aby to nebolo z povinnosti, že niečo musím, ale aby sa tomu chceli venovať. A potom veľa cvičiť a modliť sa.
Ďakujem za rozhovor.
Na tomto koncerte bola hosťom aj mladá a nádejná akordeonistka, ktorú som tiež poprosil o rozhovor.
Predstav sa nám.
Volám sa Veronika Pemová. Študujem na konzervatóriu v Košiciach hru na akordeóne.
Stretli sme sa tu na otváracom koncerte ZUŠ v Širokom. Vedela si už niečo o ZUŠ-ke v Širokom?
Pred týmto koncertom som o nej nevedela. Pochádzam z Medzeva, čo je opačným smerom odtiaľto, ale povedala mi o nej kamarátka a vlastne ona ma aj sem zavolala.
Povedz nám, ako to u teba začalo s muzikou, čo ťa priviedlo k hudbe?
U nás to funguje tak, že deťom v škôlke sú väčšinou predstavované určité koncerty a tak to bolo aj v mojom prípade. Keď som chodila ešte do škôlky a mali sme nejaký koncert, mňa zaujal cez tieto koncerty aj klavír aj akordeón. Tak som sa dala na tú dráhu a študujem oboje nástroje. ZUŠ-ku som navštevovala 9 rokov od prvého ročníka a teraz pokračujem na konzervatóriu.
Máte niekoho v rodine, kto sa hudbe venuje, alebo venoval?
V podstate ani nie. Otec hral istý čas v „dychovke“ a babka vie hrať na husliach, lebo študovala na pedagogickej škole.
Špecifikácia pre akordeón sa zrodila náhodne?
U mňa to v podstate bol najprv klavír, ale rodičia ma potom dali na akordeón, ale ani klavír mi neodopreli. Študovala som aj hru na klavíri.
K akordeónu je potrebná aj väčšiu fyzická sila…
Trošku áno, ale nie je to len o sile.
Každý interpret cez hru na hudobný nástroj čosi vyjadruje. Čo chceš svojou hrou vyjadriť? Dá sa aj cez akordeón vyjadriť krása hudby?
Myslím, že áno. Každý nástroj má svoje pre aj proti a myslím si, že sa dá aj s týmto nástrojom veľa vyjadriť. Máme rôzne možnosti, čo si týka artikulácie, sú tu všetky možné spôsoby, môžeme si meniť zvuk, farbu hudby, registre. Meniť farbu tónu nemá možnosť meniť každý nástroj, napríklad husle sú naladené na jeden tón, klavír je tiež naladený na jeden tón.
Prináša tvoja hudba aj duchovné zameranie, zaoberáš sa tým? Myslím si, že muzikanti sú vo všeobecnosti ľudia viac vnímaví na duchovnú oblasť.
Áno, človeka to napĺňa radosťou, keď to robí s láskou a vybral si to sám. Je to pekné, ak môže svoju záľubu preniesť do práce. Pretože toto bude v budúcnosti naša práca a je to pekné, keď to môžeme robiť s tým, že nás to baví a teší.
Si mladý človek. Vedela by si odporučiť alebo dať nejaký návod, ako sa stať takým dobrým muzikantom ako si ty?
Určite je aj to cvičením, ale musí to vychádzať z človeka. Nedá sa to nanútiť, nedá sa to tak naučiť ako sa napríklad dokážete naučiť nejaké príklady na matematiku. A ten človek sám chcieť a sám po tom túžiť. Iste, niektorí to majú naučené, ale neverím, že je to presne také isté, ako keď to niekto robí s láskou a s radosťou fakt ho to baví.
Robíš aj nejaké dobročinné koncerty či vianočné koncerty?
Počas celého roka chodievam k nám na ZUŠ-ku pomáhať do súboru. No nie sú to dobročinné akcie, ale väčšinou, keď ma potrebujú, tak idem.
Na záver ti želám, aby si aj naďalej rozdávala to duchovno z tvojej hudby, pretože som to cítil z tvojej hudby. Prajem ti úspešné dokončenie školy.
Ďakujem.
Ďakujem za rozhovor.
pripravili: M. Gondová a M. Magda