Novinky zo života rímskokatolíckej farnosti sv. Jozefa, Víťaz. On-line verzia časopisu SPEKTRUM
Netreba inej nádeje,
len odpustenie, úľavu.
Boh do nás milosť preleje
a dá nám ruku na hlavu.
Ale keď človek stále iné hľadá
a neprizná si vinu!
Zlaté sú oči pekelného hada
a naše dni sa míňajú a minú.
Kto nekaja sa, väzí v starom brude,
veď nič iné mu vlastné neostáva.
Z prázdnoty vietor pieseň hudie.
Nechápe prázdno, čo je Božia sláva.
Mikuláš Šprinc
Každoročne nám Pôstne obdobie ponúka vhodnú príležitosť hlbšie sa zamyslieť nad zmyslom a hodnotou nášho kresťanského života. V tomto pôstnom čase sa zamyslíme nad praxou dávania almužny.
Aká silná je príťažlivosť materiálneho bohatstva a aké rázne musí byť naše rozhodnutie neurobiť si z neho modlu, to jasne potvrdzuje Ježiš: „Nemôžete slúžiť aj Bohu, aj mamone“ (Lk 16, 13).
Almužna nám pomáha víťaziť nad týmto neustálym pokušením, vychováva nás, aby sme vychádzali v ústrety potrebám blížnych a delili sa s druhými o to, čo z Božej dobroty vlastníme.
Podľa evanjeliového učenia nie sme vlastníkmi, ale len správcami dobier, ktoré máme: preto ich nemôžeme považovať za nedotknuteľný majetok, ale za prostriedok, cez ktorý Pán každého z nás volá, aby sme sa stali voči svojim blížnym sprostredkovateľmi jeho prozreteľnej starostlivosti.
Kresťanská almužna má byť skrytá. „Nech nevie tvoja ľavá ruka, čo robí pravá“ (Mt 6, 3–4). Ak pri konaní nejakého dobrého skutku nemáme za cieľ Božiu slávu a opravdivé dobro blížnych, ale zameriavame sa skôr na osobný zisk alebo jednoducho na pochvalu, nezodpovedá to evanjeliu.
Zakaždým, keď sa z lásky k Bohu delíme o naše dobrá s núdznym blížnym, zakusujeme, že plnosť života pochádza z lásky a že všetko sa nám vracia ako požehnanie vo forme pokoja, vnútorného uspokojenia a radosti. Nebeský Otec nám odplatí naše almužny svojou radosťou.
Almužna vychováva aj k láskyplnej veľkodušnosti. Svätý Giuseppe Cottolengo mal vo zvyku odporúčať: „Nikdy nepočítajte mince, ktoré dávate. Preto vždy vravievam: ak pri dávaní almužny ľavá ruka nemá vedieť, čo robí pravá, ani pravá nemá vedieť, čo robí ona sama.”
Pôstne obdobie nás aj prostredníctvom dávania almužny vedie k tomu, aby sme nasledovali príklad Pána Ježiša, ktorý sa stal chudobným, aby nás svojou chudobou obohatil (porov. 2 Kor 8, 9). Sám seba dal za nás. V jeho škole sa môžeme naučiť urobiť z nášho života dar. Keď ho nasledujeme, učíme sa byť pripravení nielen dávať to, čo vlastníme, ale dávať samých seba.
Pôstna prax dávania almužny sa teda stáva prostriedkom na prehĺbenie nášho povolania byť kresťanmi. Keď kresťan nezištne obetuje sám seba, svedčí o tom, že zákony života nediktujú materiálne bohatstvá, ale láska. To, čo dáva almužne hodnotu, je láska.
z pôstneho posolstva Svätého Otca, Benedikta XVI.
1. 1. – privítanie nového roka 2007
6. 1. – posviacka domov vo Víťaze a v Ovčí
7. 1. – novoročný koncert žiakov Základnej umeleckej školy v Širokom vo farskom kostole
24. 1. – celodenná poklona pred Oltárnou sviatosťou
7. 2. – rekolekcie Sabinovského dekanátu, Mons. Alojz Tkáč
11. 2. – valentínská púť birmovancov do Krížovan; program pripravila Komunita Jána Krstiteľa v Zlatej Idke
21. 2. – Popolcová streda – celý pôst zbierka na krompašskú tragédiu
16. – 18. 3. – duchovná obnova pátrami redemptoristami po piatich rokoch od misií 2002
6. 4. – Veľký piatok – krížová cesta od kostola sv. Ondreja do Hliníka
14. 4. – s birmovancami sme sa zúčastnili na Celodiecéznom stretnutí mladých v Sabinove
28. 4. – putovali sme na 3. celoslovenskú púť rádia Lumen do Svätyne Božieho milosrdenstva v Krakove
1. 5. – odpust k sv. Jozefovi, robotníkovi; slávnostný kazateľ Mons. Juraj Kamas, kancelár Arcibiskupského úradu v Košiciach
11. 5. – sv. omšu doprevádzali spevom a hudbou mladí z farnosti Košice-Šaca, kde pôsobí duch. otec Vladimír Balucha, rodák z Víťaza
20. 5. – svätá omša k úcte sv. Floriána za hasičov v Doline
27. 5. – 1. sv. prijímanie v Ovčí – 9 detí
3. 6. – 1. sv. prijímanie vo Víťaze – 31 detí
15. 6. – zúčastnili sme sa na historicky prvom odpuste Najsvätejšieho Srdca Ježišovho v Krížovanoch
1. 7. – 10. výročie existencie farnosti sv. Jozefa, robotníka
2. 7. – putovanie k Levočskej Panne Márii
17. – 18. 7. – prijatie sochy Panny Márie v rámci prípravy na fatimskú sobotu v Obišovciach
26. – 29. 7. – putovanie k sv. Anne v kluknavskej farnosti
28. 7. – rožňavský biskup Mons. E. Kojnok navštívil filiálnu obec Ovčie z príležitosti 25.-ky kňaza ICLic. Michala Jenču, rodáka z Ovčia
4. 8. – zúčastnili sme sa na fatimskej sobote v Obišovciach
25. 8. – sv. omša na Sľubici – pripomenuli sme si 50. výročie neúnavnej, obetavej práce nášho brata Jozefa Gregu pri kríži na Sľubici
28. 8. – 2. 9. – na stretnutí novinárskeho združenia Network Slovakia v Ružomberku sa náš farský časopis Spektrum umiestnil na vynikajúcom treťom mieste spomedzi všetkých farských časopisov na Slovensku
3. 9. – začiatok nového školského roka sv. omšou k Duchu Svätému
17. – 27. 9. – farská púť z príležitosti 10. výročia existencie farnosti do La Salette, Lúrd, Santiago de Compostella, Fatimy a na Montsserat
1. 10. – sv. omša k úcte sv. Huberta v Doline – poďakovanie poľovníkov
1. 11. – pobožnosť na cintoríne za všetkých verných zosnulých
11. 11. – koncert pre deti pripravilo spevácke duo Richard Čanaky a Mária Podhradská
22. – 23. 11. – nová rozvádzacia skriňa vo farskom kostole
28. 11. – slávili sme 7. a 15. výročie konsekrácie kostolov sv. Ondreja a sv. Jozefa vo Víťaze
29. 11. – oslávili sme 15. výročie posvätenia kostola sv. Barbory v Ovčí
30. 11. – odpustovú sv. omšu k úcte sv. Ondreja, apoštola na Vyšnom konci, slúžil vdp. farár Peter Čorba z Krížovan
2. 12. – odpustovú sv. omšu k úcte sv. Barbory, patrónky kostola vo filiálnej obci v Ovčí slúžil vdp. Milan Balica, farár v Dlhej nad Cirochou
5. 12. – navštívili sme nový rozšírený kostol sv. Mikuláša v Širokom, ktorý žiari v novej kráse a na krásnom priestranstve
16. 12. – deti z Dobrej noviny sa stretli s otcom arcibiskupom A. Tkáčom na sv. omši v Košiciach nad Jazerom
19. 12. – začiatok výmeny vitráží uložených do dvojskla
25. – 26. 12. – vianočná akcia Dobrá novina na pomoc deťom v Afrike
30. 12. – vianočný koncert žiakov Základnej umeleckej školy v Širokom vo farskom kostole
31. 12. – Te Deum – poďakovanie na konci roka 2007 za uplynulé milosti a dary
-re-
Prijali sviatosť krstu:
Ján Horváth, nar. 18.5.2005 (Dolina);
Pavol Macko, nar. 4.5.2006 (Dolina);
Marek Estočák, nar. 5.5. (Děčín, Česko);
Diana Zdenka Kolářová, nar. 7.12. (Víťaz);
Pavol Čech, nar. 21.12. (Víťaz);
Šarlota Sabolová, nar. 21.12. (Víťaz);
Sandra Zuzana Magdová, nar. 23.1.2007 (Víťaz);
Lukáš Pokuta, nar. 4.2. (Dolina);
Matúš Pavljuk, nar. 6.2. (Víťaz);
Martin Rázus, nar. 19.2. (Prešov);
Jozef Tulej, nar. 1.3. (Dolina);
Viktória Uličná, nar. 2.3. (Víťaz);
Marko Blizman, nar. 2.4. (Víťaz);
Lukáš Kubinec, nar. 8.4. (Ovčie);
Adrián Forgáč, nar. 11.4. (Víťaz);
Judita Baluchová, nar. 12.4. (Víťaz);
Veronika Sedláčková, nar. 27.4. (Mečíchov, Česko);
Filip Lacko, nar. 9.5. (Dolina);
Natália Durkáčová, nar. 21.5. (Víťaz);
Karolína Kišková, nar. 21.5. (Víťaz);
Olívia Mária Horváthová, nar. 4.6. (Dolina);
Alena Lacková, nar. 4.6. (Dolina);
Blanka Šibríková, nar. 8.6. (Dolina);
Jana Tulejová, nar. 8.6. (Dolina);
Miroslava Tulejová, nar. 25.7. (Dolina);
Nina Novotná, nar. 29.7. (Víťaz);
Lucia Blizmanová, nar. 6.8. (Víťaz);
Šimon Markulík, nar. 16.8. (Víťaz);
Karolína Mária Kostelníková, nar. 7.9. (Víťaz);
Lucia Pokutová, nar. 8.9. (Dolina);
Martin Pokuta, nar. 12.9. (Dolina);
Elizabeth Hanah Bednáriková, nar. 27.9. (Víťaz);
Adam Novotný, nar. 15.10. (Víťaz);
Ester Kostelníková, nar. 25.10. (Ovčie);
Valentína a Vanda Sirovičové, nar. 4.11. (Víťaz);
Sebastián Bednárik, nar. 8.11. (Ovčie);
Damián Baran, nar. 5.12. (Víťaz);
Patrik Baran, nar. 9.12. (Ovčie)
Sviatosť manželstva prijali:
19.5. Branislav GALIS (Bánovce nad Bebravou) & Jana KOVAĽOVÁ (Víťaz);
9.6. Martin ULIČNÝ (Víťaz) & Anna ŠTOFAŇÁKOVÁ (Víťaz);
16.6. Miroslav BERTHOTY (Kluknava) & Mária STAŠÍKOVÁ (Víťaz);
30.6. Urban BIEL (Bratislava) & Antónia KRÁĽOVÁ (Bratislava);
21.7. Milan KURUC (Víťaz) & Monika BEDNÁROVÁ (Víťaz);
11.8. Stanislav ŠTOFILA (Víťaz) & Ľudmila ONDROVÁ (Víťaz);
18.8. Vladimír NOVOTNÝ (Hermanovce) & Mária VERBOVÁ (Víťaz);
1.9. Martin ZÁHRADNÍK (Klčov) & Jana SABOLOVÁ (Víťaz);
8.9. Jozef FÁBRY(Spišské Bystré) & Anna ULIČNÁ (Ovčie);
29.9. Jaroslav GREJTÁK (Malý Šariš) & Anna STAHOVCOVÁ (Víťaz);
29.9. Dárius JENČA (Fintice) & Zuzana NEHYLOVÁ (Víťaz);
6.10. Rastislav VÝROSTEK (Ovčie) & Marcela FERKOVÁ (Děčín, Česko)
Predišli nás do večnosti:
2.1. Bartolomej Jenča (Ovčie);
1.2. Adolf Uličný (Víťaz-Dolina);
9.2. Margita Baranová rod. Tobiášová (Ovčie);
18.2. Veronika Uličná rod. Adamkovičová (Víťaz-Dolina);
26.2. Alojz Baran (Ovčie);
25.4. Albert Jenča (Ovčie);
12.6. Valent Juraško (Víťaz);
13.6. Martin Hudák (Víťaz);
29.6. Štefan Kočiš (Víťaz);
30.7. Juliana Čechová rod. Novotná (Víťaz);
31.7. Apolónia Novotná rod. Gregová (Víťaz);
8.8. Žofia Hudáková rod. Krankotová (Víťaz);
28.8. Ján Farkaš (Ovčie);
29.8. Apolónia Hudáková rod. Jenčová (Ovčie);
4.9 Štefan Uličný (Ovčie);
20.9. Štefan Jenča (Ovčie);
3.10. Alžbeta Bednárová rod. Forišová (Víťaz);
11.10. Regína Farkašová rod. Jenčová (Ovčie);
31.10. Václav Novotný (Víťaz);
20.11. Ján Adamkovič (Víťaz);
24.12. Veronika Kollárová rod. Jenčová (Víťaz)
-re-
Užite si vlastný život
tu v slovenskom štáte,
lebo ruku na srdiečko:
– dobre sa tu máte!
Na Nový rok prajem zdravia,
šťastia, pevnosť nervom…
aby sa raz aj koruna
pokonala s eurom,
aby sme už nesnívali
len o štáte takom,
kde sa iba politici
vozia BAVORÁKOM…
-re-
– 25. 12. 2007 – 1. 1. 2008 – vianočná oktáva – oslávili sme narodenie nášho Pána Ježiša Krista a spolu s jeho panenskou Matkou sme privítali nový rok 2008
– 6. 1. – Nedeľa Troch Kráľov – požehnávali sme novopostavené príbytky, v ktorých máme žiť v láske, pokoji a v ustavičnom odpúšťaní.
-re-
Čo musia mať manželia?
– dobrú hlavu, pretože ju často stratia,
– dobré zuby, pretože musia často kadečo prehrýzť,
– dobrý chrbát, pretože toho musia často veľa uniesť,
– dobrý žalúdok, pretože musia často stráviť tvrdé sústa,
– dobré nohy, pretože ich často tlačia topánky hneď na mnohých miestach.
Jednoducho trpezlivosť patrí k hlavnej výzbroji, ktorú si manželia nesmú zabudnúť vziať so sebou na spoločnú životnú cestu.
Určite všetci túžime po šťastí v manželstve. A vieme, čo je šťastie v manželstve? Manželstvo – to nie je pojem, to je skutočnosť. Naše manželstvo – to nie je nehybná skutočnosť, je to zdroj úžasnej energie umožňujúcej našu premenu a rast zdokonaľovania. Naše manželstvo – to nie je problém, ktorý sa má riešiť. To je tajomstvo cesty dvoch do zasľúbenej zeme nazvanej „šťastie“. Preto zastavme sťažnosti na našu minulosť, tá patrí včerajšiemu dňu. Netrápme sa nad našou budúcnosťou, tá bude skutočnosťou zajtrajšieho dňa. Sústreďme sa na našu prítomnosť, na náš spoločný dnešok, na naše „spoločné teraz“. Lebo naše manželstvo je také, aké ho urobíme dnes. Náš život sa predsa skladá zo sumácie prítomných chvíľ.
Manželská láska – to nie je uprený pohľad jedného na druhého, ale je to spoločný pohľad tým istým smerom – na našu spoločnú večnosť. Mnohé skúsenosti manželov a manželiek, žijúcich hlboký vzájomný vzťah, často poukazujú na to, že obaja manželia sa uzatvárajú do svojho intímneho života. Stávajú si okolo seba kruhovú bariéru. Z toho kruhu vylučujú ostatný svet a vytvárajú si „vesmír pre seba“. Táto individualistická a hrdá póza je proti Božiemu plánu, proti Božej vízii a teda proti samotným manželom. Boh nestvoril muža a ženu preto, aby sa zadusili v uzavretom kruhu sebalásky, ale preto, aby odovzdávali zmysel života a lásku celému vesmíru.
Skutočne Boh stvoril muža a ženu – človeka – na svoj obraz (Gn 1,27). Boh nie je uzavretý do kruhu, prichádza medzi ľudí, je nositeľom a tvorcom Života a Lásky. A toto poslanie zveril aj manželom, keď hovoril: „Ploďte a množte sa a naplňte zem! Podmaňte si ju…“ (Gn 1,28). Láska je veľmi drahá energia. Rastie a rozmnožuje sa tým, že sa rozdáva. Manželská láska je ako oheň. Musí sa šíriť alebo zhasne. Preto je pre manželský pár dôležité, aby sa zamýšľali nad tým, ako sa môžu deliť o svoju energiu spoločného života a vzájomnej lásky s inými ľuďmi. Hľadanie šťastia v manželstve si vyžaduje, aby sme rozvinuli svoje predstavy a perspektívu za manželské vzťahy. Musíme sa dostať z našej „manželskej ulity“ a otvoriť sa iným.
Dnešnou spoločnosťou sú manželia vyzývaní, aby zastavili šíriaci sa individualizmus a izolovanosť manželských dvojíc a rodín. Stvoriteľom sú manželia pozvaní, aby prekročili kruh manželskej a rodinnej lásky a z preplneného kalicha povolania manželov a rodičov rozvíjali univerzálnu lásku vo svete. A nakoniec, ako manželia sme tu na to, aby sme sa stali živou špirálou lásky. Na tieto výzvy musíme všetci pozitívne reagovať.
Aký postoj máme zaujať k našim deťom?
Naše deti sú pre nás prioritou číslo jedna po Bohu a našich manželských vzťahoch. Oni majú prednosť pred akoukoľvek spoločenskou kariérou a ambíciami. Deti nie sú našim vlastníctvom, ale Božím darom zvereným do starostlivosti rodičov.
Aké majú byť atribúty rodičovskej lásky?
– Byť v osobnom, priamom kontakte s každým dieťaťom tak, že im venujeme pozornosť a najmä angažované počúvanie. To si vyžaduje venovať kvalitný čas, pozornosť a energiu rovnako každému z nich. Nerobiť rozdiely!
– Rešpektovanie detí tým, že nerozhodujeme o ich budúcnosti bez rozhovoru s nimi, ale dávame im príležitosť urobiť si vlastný a zodpovedný výber.
– Deti akceptujeme jednoducho preto, že ich máme a súčasne ich vedieme k zodpovednosti za svoje konanie. Ak v dome prevládajú negatívne postoje, tak sa v deťoch rozvíja neprimeraná túžba sebaúcty a zameranie sa na seba, ktoré sú dôsledkom chudobných vzťahov medzi rodičmi a s rodičmi. Majú väčšiu náklonnosť hľadať potom kontakty mimo domu k drogám, alkoholu, cigaretám, k predmanželskému sexu, k úteku z domu, delikvencii, ku kriminalite a v niektorých narušených vzťahoch až k samovražde.
– Prejavujeme dôveru a nádej voči deťom v každom veku, ale špeciálne, keď dorastajú a začína s nimi lomcovať puberta. Skúsenosť ukazuje, že kvalita ich zodpovednosti je priamo úmerná kvalite predávanej rodičovskej dôvery. Rodičia nemôžu požadovať dôveru a spoľahlivé správanie sa od ich detí len tak z úplnej samozrejmosti. Musia si ich získať a zaslúžiť si zo strany detí.
– Deti potrebujú uznanie a istotu, špeciálne každé z nich. Drahí rodičia, vo vašom milujúcom ocenení a láske je zakotvená jeho (jej) zdravá sebaúcta a budúce správanie sa v živote. Toto sa buduje už od útleho veku.
– Treba sa vedieť dôverne a otvorene porozprávať s deťmi – viesť s nimi dialóg o silných aj slabých stránkach ako rodičov, tak aj detí, o našich potrebách a hodnotách, o našich starostiach a očakávaniach, o našich námahách, o talentoch, o našich snoch a túžbach – v dôvernom vzťahu.
– Treba sa vedieť zmieriť s deťmi tým, že ich požiadame, aby zabudli na naše vzájomné nedorozumenia, nedostatky a chyby počas našej výchovy. Je potrebné dokázať zahojiť ich rany olejom rodičovskej pokory, čestnosti, srdečnosti a lásky. Deti si veľmi cenia, ak si rodičia priznajú chyby!
– Treba sa starať o deti s citlivosťou ako o krehkú zrenicu svojho oka!
– Hrajme sa a tešme sa s nimi. Deti to majú radi v každom veku. Pamätajme, že vtip a akákoľvek veselosť zbližuje a je kľúčom k opravdivému priateľstvu.
– Žiadajme ich o pomoc a povzbudenie. Ak dostaneme od nich to, čo majú oni a nemáme my, to je kľúč k úprimnému zlepšeniu vzťahov medzi rodičmi a deťmi. Ak je možnosť, poskytnime našim deťom príležitosť dávania.
– Modlime sa spolu, najmä po rozhovore s nimi. Bez láskavej Božej sily porozumenia medzi deťmi a rodičmi bude iba neuskutočniteľným snom.
– Ak máte príležitosť, napíšte svojím synom a dcéram láskavý list. Je to najvhodnejšie vyjadrenie vášho ocenenia, rešpektu, porozumenia, dôvery, prijatia, podpory a lásky vašim deťom.
Aj keď dnes moderná doba ponúka iné možnosti komunikácie – telefón, SMS a iné – list vždy poteší a k jeho obsahu sa môžeme kedykoľvek vrátiť.
MUDr. Vaščák Blažej, Široké
Rozprávka Tri oriešky pre Popolušku mala premiéru v roku 1974 a odvtedy ju vysielajú v televízii skoro každý rok.
Popoluška vždy našla v lieskovom oriešku to, čo práve najviac potrebovala.
Našla tam krásne šaty na ples, ale aj poľovnícku výstroj. A čo je najdôležitejšie, našla aj svoju veľkú lásku.
Aj ja mám pre vás tri zázračné oriešky novoročných želaní:
1. aby ste boli veselí
2. aby ste boli spokojní
3. aby ste boli milovaní
A ako bonus mám pre vás pripravené tieto tri januárové úlohy:
Úloha 1: Všetci si na nový rok prajeme PF 2008. Viete, čo znamená P.F.? Podľa encyklopédií je to skratka, ktorá sa v spojení s letopočtom používa na novoročné prianie. Pochádza z francúzskeho Pour Féliciter a znamená Pre Šťastie…
Úloha 2: Tie slová, ktoré nepatria do stĺpca vyškrtni a ich začiatočné písmená napíš do štvorčeka. Tak doplníš spojenie v citáte:
Hľa, ja ……………………………………, teraz to klíči, nebadáte?
(Iz 43,19)
Mgr. Stanka Kolářová, Víťaz
Za spevu piesne Mikuláš, Mikuláš sa začal nádherný kultúrny program. Klienti – tak sa po novom obyvatelia rôznych domovov úradne nazývajú – pripravili pre svojich rodičov pri tejto príležitosti niečo nezabudnuteľné. Tieto Veľké deti, ako ja ich zvyknem nazývať, sú rozumovo, telesne aj psychicky postihnuté, ale majú „zdravé a veľké srdce“. Srdce tak úprimné, že by sa vám celé rozdalo.
V Domove sociálnych služieb MUDr. Vladimíra Pospíšila v Petrovanoch žijú aj naši rodáci – Stanko Kráľ z Ovčia a Martin Balucha z Víťaza. Tento ústav navštevujem 32 rokov odmalička, keď som s rodičmi začala chodiť na návštevy k otcovmu bratovi Jožkovi. Neskôr, keď zomrel, bola som už taká naviazaná na moje Veľké deti, že som si dve z nich „osvojila“- Vlastičku a Helenku.
Ženy, ktoré nikdy nepoznali svoju rodinu a za ktorými nikto okrem niekoľkých priateľov nechodil. Vlastička pred dvomi rokmi zomrela a ostala mi Helenka. Má cez 70 rokov a celý svoj život žije v tomto domove.
Títo klienti vedia, kto je Svätý Otec, ako sa volá košický arcibiskup, aj kto je prezident čiže názvy a základy. Ťažko sa im chápe, prečo sú a čo je náplňou ich práce. Oni to ani nepotrebujú vedieť, lebo to, čo vedia a čo cítia, aj keď sú akokoľvek postihnutí, ovládajú tak, že ja osobne sa skláňam pred ich dokonalosťou v tomto cite, a tým je láska. Vštepovali im ju do srdca rehoľné sestričky, ktoré tam boli aj za bývalého režimu. Zdravotné a sociálne sestry, ktoré svojou kresťanskou vierou potvrdzujú Ježišove slová o láske. Sú tam rôzne stavy postihnutia – chodiaci, ležiaci, ktorých je potrebné stále kŕmiť, prebaľovať, preväzovať rôzne rany a sú aj takí, ktorí sú v takzvaných uzavretých postieľkach. Mnohí neovládajú svoje telo a tak robia rôzne gestá či mimiku. Chcem tým povedať, že táto práca si vyžaduje citlivého človeka, ktorému nebude vadiť, že niekomu tečú slinky, že si strháva zo seba šaty, že na vás zakašle alebo vám práve olízaným prstom podá ruku. V domove panuje neuveriteľná čistota a poriadok, na ktorú striktným a predsa láskavým okom dohliada pani riaditeľka PhDr. Anna Homzová.
Keď otvorím bránu domova, ten, kto je vonku, beží ku mne a víta ma. Keďže sú už zvyknutí, že im rozdávam cukríky, nastavujú ruky a sami si pýtajú. Odmenou pre mňa je, že ma bozkávajú, hladkajú alebo sa ma len dotknú. Je to veľmi dojemné a pre mňa zaväzujúce.
Celou cestou na ženské oddelenie počúvam novinky, čo je v domove nové, čo kto dostal, aké nové ručné práce sa naučili. Potom mi na izbe tieto veci aj poukazujú. Radujú sa tou najúprimnejšou radosťou zo všetkého, čo im pochválite. Keďže bol čas Mikuláša, tak som na izbe počúvala básničky a spevy aj tých, ktorí nevystupovali. Akí boli šťastní, keď som im zatlieskala. Tá úprimná radosť z toho, že môžu urobiť radosť inému, nám zdravým chýba.
Preto si všetci poprajme v tento povianočný čas, aby sme boli k sebe milší. Niekedy je potrebné znížiť sa na „úroveň“ mojich Veľkých detí, aby sme pochopili pravý význam čistej, hlbokej a úprimnej lásky.
Slávka K., Široké
Nepíše sa mi to ľahko. Prežil som toľko nádherného, toľko zázračného a plného lásky, že sa to slovami ťažko opisuje. Ani neviem, kde by som mal začať.
Sú ľudia aj z Víťaza, ktorí boli na stretnutí Taizé. Buď to bolo priamo v Taizé alebo na stretnutí, ktoré organizujú bratia z Taizé každý rok, koncom roka, v niektorom meste v Európe. Aj preto mám trému, aby som všetko opísal tak, ako to cítili aj oni.
Autobus, ktorým som cestoval do Ženevy, vyrazil zo Sabinova. Väčšina cestujúcich bola „naša“ z východu, ale mali sme spolucestujúcich aj od Nitry, Žiliny či Bratislavy. Dorazili sme na miesto, kde sme opustili autobus. Privítali nás Slováci, ktorí boli na stretnutí ako dobrovoľníci a boli tam už pár dní skôr. Dali nám inštrukcie, zaradili nás do skupín a farností. Dali nám adresu, kde sa máme dopraviť a šli sme. Samozrejme, ako na každom stretnutí s veľkým množstvom ľudí, hľadanie sa nezaobišlo bez komplikácií. Dav nás natlačil do vlaku. Boli sme radi, lebo išiel naším smerom. Problém sa ukázal až neskôr, keď „prefrčal“ okolo stanice, kde sme mali vystúpiť. Ale malo to aj svoju výhodu, precestovali sme väčší kus Švajčiarska :-). Nakoniec sme predsa len prišli do cieľovej stanice, odkiaľ nás rozvážali minibusy do dedín, kde sme boli ubytovaní.
Ja aj s kamarátkami sme smerovali do dediny Gimel (v preklade to znamená dvojičky). Dedina má okolo 1 050 obyvateľov, tri viery, tri kostoly, nemocnicu, školu a pod. V dedine bolo ubytovaných 120 účastníkov Taizé z rôznych krajín ako Bielorusko, Srbsko, Poľsko, Taliansko, Holandsko, Maďarsko a Slovensko. Zo Slovenska sme tam boli piati, z toho dvaja boli vždy mimo dediny, lebo spievali v zbore, ktorý sprevádzal všetky spoločné modlitby. Ja som býval u jednej panej, ktorá mala 76 rokov. Hovorila francúzsky, trošku anglicky a nemecky. Keďže ja s kamarátkami sme vedeli anglicky a trošku nemecky, tak sme sa pomocou obrázkov, rúk a nôh dohovorili. Môžem vám povedať, že sme rozprávali veľmi často. Nevzdala to ani ona a ani my.
V dedine sme dostali rozpis, ako sa máme dopravovať na miesta modlitieb (časy autobusov, vlakov). To, čo sa hovorí o Švajčiaroch, je pravda. Organizáciu zvládli na jednotku.
40 000 ľudí rôznych náboženstiev a národností, všetci spolu sme oslavovali Boha. To dostalo aj najväčších skeptikov. Bola to nádhera. Všetci sme boli v jednej miestnosti. Brat Alois viedol celú modlitbu a preklad bol do všetkých jazykov. Všetci sme spolu spievali a rozjímali o Božej láske. Celé stretnutie sa viedlo v duchu zmierenia. Rozjímalo sa o rôznych úryvkoch zo Svätého písma a o liste, ktorý dostal každý účastník s príkladom zo života. Ako príklad sme mali zmierenie ľudí z Cochabamby (bratia z Taizé tam organizovali podobné stretnutie). Po večerných modlitbách sme všetci išli do svojich farností. Vo farnosti sme sa na ranných modlitbách stretávali tak, ako nás rozdelili do rôznych skupín, približne po 10 ľudí z rôznych národností. Nikto neriešil, či niekto rozpráva cudzím jazykom. Jednoducho bola to nádhera. Hrali sme spolu rôzne hry a uzatvárali sa priateľstvá medzi mladými z rôznych krajín. Po modlitbe sme mali ísť na bohoslužby s rodinou, v ktorej sme bývali. Aj keď sme katolíci, mali sme ísť tam, kde bola rodina. Ja som mal „tú výhodu“, že naša babka už nechodila na bohoslužby (mala problém chodiť), takže bez problémov sme chodili do katolíckeho kostola. Keďže v dedine bolo veľa Bielorusov a Poliakov, medzi nimi aj kňazov, mali sme omše, ktorým som rozumel.
Silvester sme trávili v dedine, kde sme bývali. Domáci nám pripravili pohostenie a my sme im na oplátku urobili program. Asi okolo tretej ráno sme sa rozišli do svojich domovov. Na druhý deň sme mali ranné modlitby, kde sme sa poďakovali za pohostinnosť a láskavé srdcia domácich. Potom mal každý obed v rodine, kde býval. My sme sa spojili dve rodiny. V druhej boli ubytovaní Bielorusi. O pol tretej po obede sme mali autobus, ktorý nás viezol na vlakovú stanicu. Celá dedina sa prišla rozlúčiť a môžem vám povedať, že nejeden z nás a aj domácich sme mali slzičky v očiach. Ťažko to opísať. Dali nám nielen miesto na spanie, jedlo, darčeky a …, ale aj kúsok svojho srdca. Som si istý, že na takýto prejav lásky sa nezabúda. Keď sme dorazili k nášmu autobusu, mali ste vidieť tie tváre, bolo to akoby vo sne. Každý z nás sa vrátil iný ako odišiel.
Ešte k Švajčiarsku. Ľudia tam boli dostatočne bohatí. No nežili luxusne. Žili jednoducho. Malé domčeky, vykurovanie drevom (plyn v tých horách nemali), no upravené mestečko a útulne zariadené domy. Boli hrdí na svoju krajinu aj dedinu a všetko robili spolu.
V jeden deň sme mali stretnutie Slovákov. Bolo nás tam okolo 350. Každý rozprával o svojich zážitkoch a bol pri nás brat, ktorý mal na starosti Slovákov. Pôvodom bol Nemec, ale učil sa aj po slovensky. Už vedel povedať Ahoj :-). Brat Alois ešte na Taizé stretnutí v Záhrebe daroval Slovákom ikonu Ježiš – priateľ. Tá mala putovať po všetkých farnostiach, z ktorých bol aspoň niekto na stretnutí. Keďže už bola v daných dedinách, tak sme nahlasovali ďalšie dediny, kde chceme mať túto ikonu, aby sme pripravil nejaký program. Verím, že dôjde aj do Víťaza a aspoň trošku zažijete túto atmosféru stretnutia Taizé.
Mladým ľuďom z Víťaza odporúčam absolvovať takéto stretnutie. Okrem toho, že spoznáte novú krajinu, mnoho ľudí z iných krajín, prekonáte komplex z toho, že Slováci sú neznámi a že neviete jazyk, zistíte, že Boh sa neriadi našimi pravidlami, že nás miluje všetkých bez rozdielu. A keby toto ekumenické stretnutie nebolo požehnávané naším Bohom, tak by sme spolu neoslávili 30. výročie od prvého stretnutia, ktoré organizovali bratia z Taizé. Ešte mladým a aj všetkým veriacim, ktorí sa snažia žiť svoj život s Kristom naplno odkazujem, že na stretnutí bolo 40 000 rovnakých „bláznov pre tento svet“, tak že sa nemusíte cítiť sami a opustení. Boh pôsobí a koná veľké zázraky, hoci mi to občas nevnímame. Nech Vás aj tento môj príspevok povzbudí tvoriť spoločenstvá a nebáť sa postaviť tomuto svetu. Veď výhovorka, že dnes je taká doba, je smiešna. Túto dobu tvoríme a s Božou pomocou zdokonaľujeme práve my. Ako brat Alois povedal: „Odovzdajme sa Bohu v celej svojej jednoduchosti, náš kúsok viery na to stačí a Boh bude konať zázraky.“
Ešte pár pikošiek a detailov k stretnutiu. Poliakov bolo 9 000, Talianov okolo 2 000. Z Bieloruska tam bola veľmi početná skupina a pritom, každý z nich potreboval víza, za ktoré musel platiť ďalších 60 dolárov. Poľština bola druhým najpoužívanejším jazykom v Ženeve. Mesto je veľmi pekné a umiestnené pri Ženevskom jazere. Vstup sme mali všade zadarmo. Od múzeí cez plavbu na lodiach až po cestovanie vo všetkých hromadných prostriedkoch. Samozrejme, všade už z diaľky bolo vidno značky Rolex, Tissot, Omega a tak. Len k Rolexkám. Chcel som si nejaké kúpiť, ale lacnejšie ako v prepočte 100 000,- Sk som nenašiel. Podľa príchodu vlakov na stanicu ste si mohli nastaviť hodinky. Vo Švajčiarsku sa rozpráva oficiálne štyrmi jazykmi. No my sme boli vo francúzskej časti, takže som bol „nahratý“. Keď som sa ubytoval a pýtal sa domácej panej, čo pozná zo Slovenska, tak mi povedala že slivovicu. Švajčiarsko nie je súčasťou Európskej únie, preto sú tam obmedzenia pri prenášaní tovaru cez hranice. Bolo tam aj veľa ľudí na vozíčkoch. Na každej stanici bola služba, ktorá im pomáhala nastupovať pomocou výťahu. Ale poznáte nás, Slovanov. Jedna pani išla vystupovať. Chlapci z Poľska chytili vozík a vyniesli ju von z vlaku. Kým došla služba, tak sa tá pani akurát spamätávala zo šoku.
Nepíšem viacej, lebo celé Spektrum by bolo len o Taizé. Najbližšie stretnutie bude v Bruseli, tak verím, že z Víťaza tam budeme mať opäť zástupcu.
Peťo Jenča, Víťaz