„Medžugorie možno poznať prostredníctvom literatúry, z rozprávania pútnikov, avšak prežiť sa dá len osobnou účasťou na samotnom mieste.“ (časopis Medžugorie č. 80)
Začiatok mesiaca Božského Srdca Ježišovho zostane v mojom srdci a verím, že aj v srdciach všetkých účastníkov púte do Medžugoria, zapísaný zlatými písmenami. Prežil som spolu s manželkou prekrásny týždeň úžasnej Božej lásky, pokoja, dobroty a milosti, ktorý nám bol darovaný skrze Pannu Máriu, Kráľovnú pokoja v Medžugorí.
Veľmi ťažko sa mi hľadajú slová, ktorými je možné vyjadriť veľkú vďaku, že som bol jedným zo 40-tich pútnikov, ktorí vytvorili pod láskavým vedením duchovného otca Petra Čorbu spolu s našim duchovným otcom Oliverom jedno krásne spoločenstvo modlitby, lásky a vzájomného porozumenia. Za nádherné exercície, obohacujúce duchovný a manželský život, ktoré dával otec Peter. Bolo nás 11 manželských párov. Skúsený pútnik otec Peter, (bola to jeho 15. cesta) nám cestou rozprával o tom, čo sa v Medžugorí stalo, že sme Božou milosťou pozvaní predovšetkým na modlitbu srdcom, na ktorú nás pozýva Panna Mária skrze posolstvá. Cez vizionárov nás oslovuje „drahé deti“ už 25 rokov. Toto ešte v dejinách cirkvi nebolo.
Každý deň s vymodleným príjemným počasím bol bohatý na nový duchovný zážitok.
Prvá sv. omša na Malhorskej Veprici (v malých Lurdoch), prvý pohľad na more a omočenie si boľavých nôh v slanej morskej vode. Po našej prvej sv. omši výstup na Podbrdo, miesto zjavenia sa Kráľovnej pokoja šiestim deťom. Kráčame aj my pomalšie po kameňoch, modliac sa bolestný ruženec. Všetci sa v modlitbe striedali a už sme pri milostivej soche Panny Márie, ktorú darovali kórejskí pútnici. Ďakujeme našej Mamke za to, že nás tu privítala a prosíme o ochranu. Je to milostivé miesto v prírode, kde sa tak dobre a vrúcne môžeme modliť a rozprávať s našou Nebeskou Matkou: „veď nikdy nebolo počuť, aby bol niekto opustený, kto sa pod jej ochranu utiekal, aby nebol vypočutý …“
Poobede máme stretnutie s krásnym človekom, dievčinou Terezkou. Žije v Medžugorí 10 rokov a pochádza z Trenčína. Jej príhovor o Panne Márii, o Božej láske a milosrdenstve, o modlitbe, o častej účasti na sv. omši bol akoby príhovorom Božej Matky. Pripomenula nám posolstvo Panny Márie o kňazskom požehnaní, ako si to máme ceniť, veď za každým kňazom stojí Pán Ježiš a to On sám nás požehnáva. Jej príhovor o modlitbe, ako sa vyhovárame, že nemáme čas; modlitba je dýchanie duše. O koľko viac milostí a zásluh má jedna zbožne prežitá sv. omša pre našu spásu, než desiatky sv. omší slúžených za nás po smrti. Potvrdzujem, že počas jej takmer dvojhodinového príhovoru sme takmer nedýchali a mnohí z nás mali v očiach slzy šťastia a pokoja. Veríme, že skrze to útle dievča účinkovala veľká Božia milosť, ktorá tu pôsobí skrze Pannu Máriu na každom kroku.
Večerné pobožnosti a sv. omša vo veľkom kostole sú nezabudnuteľné. Tak ľahko sa modlíme celé dva ružence pred sv. omšou a po nej tretí. To medzinárodné Svätá Mária, keď sa jej prihovárajú všetky jej deti, je úžasné. Jednotní v reči sme, iba keď sa modlí Zdravas po latinsky. Každý z nás má nejaké zranenia, duševné či telesné a upokojujúca modlitba pátra Ljuba Kurtoviča za uzdravenie prináša do duše úžasný pokoj. Prekrásna je adorácia po sv. omši so spevmi z Taizé. Prekladá náš anjel Terezka. Záverečné požehnanie so Sviatosťou oltárnou po celom kostole je niečo neopísateľné. Cítiť, ako On, Ježiš, Pán a Boh je blízko, že sa ku mne hriešnemu znižuje, že mi dáva pocítiť, že som milovaný, taký, aký som … Iba moje vrúcne vďaka, Pane!
Že Boh robí zázraky, máme možnosť sa presvedčiť pri návšteve komunity Cenacolo. Bývalí narkomani modlitbou a prácou menia svoje životy a sú svedkami, ktorí smelo vyznávajú, ako ich Boh uzdravil. O Božej dobrote sa presviedčame aj návštevou „Majčinho seba“ (Matkinej dediny). Je to dielo nebohého pátra Slavka Barbariča, ale ako všetci v nej vyznávajú, predovšetkým dielo Božie. Počas vojny prichyľoval opustené siroty. Tie sú tam aj teraz. Výrobou suvenírov si prilepšujú a tak aj my im tam nechávame pár eur. Návšteva Oázy pokoja v malom kostolíku s nepretržitou adoráciou v tichu, ktoré ozdobuje iba spev vtáčikov, je našou vďakou za všetky milosti, ktoré sú nám darované, predovšetkým dar viery.
Najúžasnejší deň, piatok, ostane najhlbšie zapísaný v mojom srdci. Po rannej sv. omši pobožnosť krížovej cesty na vysoký kamenný vrch s rovnomenným názvom Križevac. Viedli ju naši duchovní otcovia podľa meditácií, ktoré napísal nebohý Slavko Barbarič. Práve tu pri 12. zastavení 24. 11. 2000 zomrel. Pred jej začatím nás otec Peter vyzve, aby sme si otvorili srdcia a nehanbili sa plakať alebo kľačať. Vyznáva, že aj jeho kňazstvo sa zrodilo práve v Medžugorí. Veľakrát som sa modlil pobožnosť krížovej cesty, ale pri spomienke na túto, predstaviac si, ako Pán Ježiš nesie moje hriechy, moje pády viery, môžem iba povedať: „Pane, odpusť mi. Mária, obráť nás, naše srdcia k modlitbe, aby sme vstali so svojimi krížmi a nech nás uzdraví kríž tvojho syna.“ Večer bola po sv. omši poklona sv. krížu. Akoby pokračovanie pobožnosti krížovej cesty, najmä 12. zastavenia. Pán Ježiš prosí Nebeského otca: „Otče, odpusť im …“
Ježišu! Za tvoju lásku sa Ti ľudia odplácajú takouto ukrutnosťou a medzi nimi som aj ja. Daruj mi slzy, aby som zaplakal pred tvojím krížom, ktorý je znakom našej ľudskej ukrutnosti, ale ešte väčšej tvojej lásky k nám ľuďom.
Panna Mária nás v posolstve z 12. septembra 1985 prosí o modlitbu pred krížom, z ktorého prichádzajú veľké milosti. Prosí o zvláštne zasvätenie sa sv. krížu. Prosí o sľub, že nebudeme urážať Ježiša, ani kríž a potupovať ho. Mali sme ešte jedno obohacujúce stretnutie s pátrom Ljubom. Prekladala nám ho „naša“ Terezka. Páter Ljubo nám povedal, že Medžugorie je darom, ktorý sme si nezaslúžili, ktorý nám Boh a Matka Božia ponúkajú. To, že je Matka Božia už 25 rokov v Medžugorí, máme vyvodiť pre seba veľké poučenie. Tieto roky nám majú veľa povedať o trpezlivosti Matky Božej, o jej láske a vytrvalosti, ako chce viesť svoje „drahé deti“. Už v minulých rokoch povedala, že príde čas, keď už nebude u nás. Preto často zdôrazňuje, že toto je čas milosti, v ktorom prúdia mimoriadne milosti. V jednom posolstve Matka Božia povedala: „Milé deti! Rada by som bola, keby toto miesto nebolo iba miestom modlitby, ale aj miestom stretávania sa sŕdc a preto si želám, aby Srdce Ježišovo a moje i vaše srdcia boli jedným srdcom lásky a pokoja.“ Lebo Ona a Boh potrebujú konkrétne miesto v ľuďoch a tým miesto je ľudské srdce. Páter Ljubo zdôraňuje pútnikom: „Nenechávajte Matku Božiu tu, ale zoberte si ju do svojich domovov tak, ako apoštol Ján.“ Ak si z medžugorskej púte zoberieme Matku Božiu do svojho domu, spoznáme pravú príčinu, prečo sme išli do Medžugoria. Veď ona, naša Nebeská Matka, svoje deti napomína a usmerňuje už 25 rokov. V dobe, keď sily zla útočia zo všetkých strán, toto ešte vo svete nebolo. Naša matka je s nami každý deň a žehná nás svojim materským požehnaním, aby nás Boh obdaril plnosťou milosti pre náš každodenný život (posolstvo 25. 7. 1992).
Odchodom z Medžugoria, dávajúc Matke Božej dovidenia, ak Boh dá, zastavujeme sa na Malhorskej Veprici, kde sme začínali. Keďže je spomienka Panny Márie, máme tu poslednú sv. omšu. Po nej do poobedia voľno, ktoré využíva každý po svojom. Chvíľku pred odchodom využívame na krátku adoráciu v kaplnke ďakujúc za všetko a prosiac o šťastný návrat k rodinám. Konečne sme na Slovensku a čaká nás milé prekvapenie, akýsi bonbónik od otca Petra. Všetkých nás pozýva do svojho rodiska, bývalých Kostolian (dnes Družstevná pri Hornáde) a do pútnického kostola Narodenia Panny Márie v Malej Vieske, kde miništroval a kde pred deviatimi rokmi slúžil prvú primičnú sv. omšu.
Spolu s otcom Oliverom tu odslúžil sv. omšu. V homílii nás povzbudil, aby sme to, čo nesieme v srdciach, uskutočňovali vo svojich rodinách. To hlavné, čo žiada Panna Mária, je päť kameňov proti Zlému: modlitba sv. ruženca – modlitba srdcom, Eucharistia, Sväté písmo, pôst v stredu a piatok (o chlebe a vode), mesačná sv. spoveď. Toto je čas nových Turíc, ktorý má pre nás Boh na naše osobné obrátenie, lebo len tak môžeme pocítiť Jeho blízkosť.
Potvrdzujem pravdu z úvodnej vety tohto článku. Stanem sa ďalším odberateľom časopisu Medžugorie.
P.S.: Keď vyjde prázdninové číslo nášho Spektra, vrátia sa naši vzácni duchovní otcovia Peter a Oliver z Máriinej školy v Medžugorí.
Načúvajme pozorne ich slovám, lebo cez nich k nám bude hovoriť jej Syn Ježiš Kristus.
účastník púte