Bol piatok popoludnie 3. júna, popíjali sme s manželom kávu a len tak som prehodila, že dnes je sviatok Najsvätejšieho Srdca Ježišovho a naši, teda rodičia, idú na sv. omšu, na taký malý odpust do Krížovan. Spomenula som, že aj ja by som rada išla, len nemám ako. „A išla by si na bicykli?“ spýtal sa ma. Vedela som, že je to signál, že pôjde aj on. S radosťou som súhlasila, hoci som vedela, že šľapať zo Širokého do Krížovan a späť je kus cesty. Tak sme sa vybrali. Keď sme došli do Ovčia, mamka povedala, že nemusíme ísť na bicykloch, lebo ide autobus a je dosť miesta.
O 17. hodine sme vyrazili v plne obsadenom autobuse. Hneď pri dverách kostola nás vítal duchovný otec z Križovan a ujo Michal, ktorý vypomáhal. Každý z nás prispel do krabice svojou finančnou troškou na pomoc pri dostavbe kostola, za čo sme dostali pekný zarámovaný obrázok. Aj keď je kostol nedokončený, všetko bolo pripravené na slávenie sv. omše. Ešte predtým sa nás zopár vyspovedalo na fare. Čakali sme na začiatok sv. omše, ujo Michal zapol magnetofón a keď zbor začal spievať „Jak ten chlieb, čo spojil zlaté klásky, nech nás spojí sila Jeho lásky …“, Božia láska nás naozaj spojila, pretože v tej chvíli túto pesničku spieval celý kostol. Sv. omša sa začala a celebroval ju váš – náš duchovný otec z Víťaza spolu s duchovným otcom z Krížovan. V príhovore vyzdvihol „Božské Srdce a jeho nekonečné milosti, ktoré sú nám hriešnym ľuďom také potrebné. Ak máme naozajstnú vieru, tak nás žiaden problém či neskôr kríž nemôže prekvapiť tak, aby sme ho spolu s Božským Srdcom neuniesli. Lebo Božské Srdce nielen pomáha niesť ťarchu a ísť ďalej, ale má tú milosť, kedy môžeme prosiť za odpustenie našich hriechov, hriechov našich blízkych, aj celého sveta. A Božské Srdce vo svojej nekonečnej láske nám odpustí, nech by bol hriech akýkoľvek, len musí byť odprosený úprimne a s vôľou, že už ho nezopakujeme. No Božské Srdce prijíma nielen naše odprosenia, ale aj poďakovania za všetko aj zlé, ktoré asi tak malo byť alebo muselo byť, aby sme si uvedomili, že Boh je s nami a že nás neopustí ani v ťažkých chvíľach.Ja osobne som mala a mám toho veľa, za čo som Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu vďačná, odprosila som Ho aj poprosila o silu ísť ďalej, o zdravie nielen pre moju rodinu a mojich blízkych, ale pre všetkých chorých a nevládnych, za pokoj a svornosť vo svete a v rodinách. Keď sme sa potom začali modliť pred Sviatosťou Oltárnou a vo chvíľke ticha mal každý predniesť svoju prosbu či žalosť, to ticho by sa dalo krájať; iba cvrčky obďaleč bolo počuť. Zaujali ma tiež aj litánie k Božskému Srdcu spievané v troch tóninách.Po slávnostnom požehnaní Sviatosťou Oltárnou celý chrám zaznel pozdravom pre Sv. Otca – hymnou „V Sedmobrežnom kruhu Ríma …“; v tej chvíli bolo mäkko pri srdci nielen nám, ale aj duchovnému otcovi z Krížovan. Bolo to určite z radosti, šťastia a vďaky Pánu Bohu za to, že hoci kostol ešte nie je dokončený, v ten deň bol tam s nami živý Ježiš Kristus v podobe chleba a vína, v požehnaní Sviatosťou Oltárnou, v našich prosbách a modlitbách, v myšlienkach na Sv. Otca.Pán farár potom ďakoval všetkým, nechcel vynechať nikoho, ani jeho počerných bratov a sestry z Chminianskych Jakubovian, ani nášho či vášho duchovného otca, ktorý bol zjavne hrdý na svojich veriacich. Okrem toho, že vzdali vďaku Bohu a potešili duchovného z Krížovan, ešte mu aj zaspievali ľudovú pesničku „Pred farára moscik …“. Ale to už bol každý z hostí pozvaný na malé – veľké pohostenie aj kalištek na zohriatie. Potom sme sa skoro všetci presunuli pred kostol, zoradili sa, urobili „sýr“ a fotoaparáty nás zvečnili na fotkách.Tak, ako pán farár ďakoval všetkým, aj ja sa chcem spolu s manželom poďakovať Ružencovému bratstvu, že sme nemuseli ísť na bicykloch do Krížovan, ale mohli sme sa odviezť autobusom. Ďakujeme. Slávka K., Široké
Božské srdce, buď s nami! Bože, ako len ten čas letí, aj mesiac jún je za nami. Je to mesiac zasvätený Božskému srdcu. Drahý Ježišu, či si my ľudia vôbec uvedomujeme, aký význam má tento mesiac? Je zasvätený Božskému Srdcu, ktoré bolo prebodnuté kópiou na kríži a ktoré je stále pre nás otvorené a milujúce. Len nech každý z nás popremýšľa, koľkokrát Pána Ježiša urazil; ale On nás stále miluje a priťahuje nás k sebe cez sviatosť zmierenia. Akí sme šťastní, že Pán Ježiš ustanovil sviatosť zmierenia, akí sme vyrovnaní, keď ideme zo spovede. Pán Ježiš ustanovil aj sviatosť kňazstva. Je to veľká Božia milosť obetovať sa Pánu Bohu. Celú svoju mladosť, všetky svetské rozkoše a všetky pozemské radosti zanechať a dať sa na Božie cesty. Chcem poďakovať Pánu Bohu i za našich novokňazov, ktorí ešte v dnešnom čase obetujú svoje životy a svoje zdravie; tak ako keď Pán Ježiš hľadal svojich učeníkov – zanechali všetko a šli za ním. Drahý Ježišu, Ty si dal aj svoje srdce kópiou prebodnúť za nás hriešnikov. Som veľmi rada, že tu nablízku v Križovanoch bude zasvätený kostolík Božskému srdcu. Aby sme na to srdce nikdy nezabudli, ale nech kraľuje v našich rodinách. Srdce Ježišovo, ochraňuj našich kňazov!
Slávka K., Širké
