Značka: Spektrum 2006 – 7

– 11. jún – šťastlivo sme sa vrátili z púte v Medžugorí. Vďaka, Panna Mária!

– 23. jún – putovali sme do farnosti Krížovany, v ktorej sme oslávili Najsvätejšie Srdce Ježišovo, ktorému bude zasvätený nový kostol

– 30. jún – sv. omšou žiaci i škôlkári ďakovali za ukončený školský rok 2005/2006

– 2. júl – opäť skupina pútnikov pešo a ostatní na kolesách putovali na najvýznamnejšiu a najväčšiu púť na Slovensku v Levoči, kde si uctievame Pannu Máriu, Matku Božiu

Opäť sú tu prázdniny, dni voľna a oddychu od školy a práce. Nastávajú dni voľna, ktoré sú potrebné na zrelaxovanie tak pre telo ako aj pre dušu. Zabehnutý denný stereotyp sa zmení. Niečo vynecháme, niečo nemusíme urobiť a niečo nové zažijeme na inom mieste a s inými ľuďmi. Jednoducho sú tú dni voľna a oddychu, tak dlho očakávané. Preto neváhajte a využite ich naplno. Tešte sa z každého dňa, či bude zamračené alebo jasno, či bude lejak alebo páľava.
Nezabudnite: v čase voľna môžete aj lepšie vnímať Boha – v tichu kostola, pri čítaní dobrej knihy, v ľúbeznom šume storočnej lipy, pri východe či západe slnka, vlniacom sa obilí, pestrofarebnej lúke, k nebu týčiacich sa horských končiarov, pri pokojnom mori …
Zvlášť by sme mali jeho prítomnosť zažiť aj pri bohoslužbách, na ktorých sa môžete zúčastniť v pokoji, bez náhlenia. To je dobrá investícia. Preto zájdite aj do chrámov, ktoré budú vo vašom prostredí, kde budete oddychovať a v nich s Ním nájdete pokoj a občerstvenie pre svoju dušu.
Oddýchnutí, obohatení, spokojní, po dňoch voľna a prázdnin sa opäť vrátite do škôl, ku svojej práci, každodenným povinnostiam, aby ste ďalej budovali Božie kráľovstvo a plnili svoje poslanie, ku ktorému sme povolaní a ku ktorému potrebujeme aj tieto dni voľna a oddychu.
Nech sa páči, prázdniny, dni voľna, sú tu. Využite ich k svojej spokojnosti. Príjemné letné dni Vám praje duchovný.

Oliver Székely

Čo musia mať manželia?
– dobrú hlavu, pretože ju často stratia,
– dobré zuby, pretože musia často kadečo prehrýzť,
– dobrý chrbát, pretože toho musia často veľa uniesť,
– dobrý žalúdok, pretože musia často stráviť tvrdé sústa,
– dobré nohy, pretože ich často tlačia topánky hneď na mnohých miestach.
Jednoducho trpezlivosť patrí k hlavnej výzbroji, ktorú si manželia
nesmú zabudnúť vziať so sebou na spoločnú životnú cestu.

Taká to bola veľká láska. On bol úžasný. Obidvaja mali spoločné záľu­by. „Toho a žiadneho iného!“ A o mesiac po svadbe už plakala: „On sa pretva­roval! On to iba hral! Je iný, je sebec!“ „Ona bola perfektná“, hovorí on, „bláznivo som sa zamiloval.“ Po svadbe príšerné rozčarovanie: „Ona myslí len na seba!“ Teraz pred rozvodovým súdom na seba obidvaja chrlia výčitky. Nie, nebudú to spolu skúšať – už ani hodinu spolu! A že dieťa je už na ceste? To je mi jedno – spolu už ani hodinu!
Prečo to často aj takto dopadne? Obidvaja vlastne nevedeli, čo robia, keď vstupovali do manželstva nepripravení. Obidvaja mladí vstupujú do manželstva s určitými návykmi z domu. Teraz sa majú prispôsobovať. Nie, nech sa prispôsobí ona, prečo ja!? Okrem iného, obaja si vypočuli rady „skúsených borcov“ v manželských otázkach: „Ty sa ženíš? Keď nebudeš mať pri tej svojej od začiatku pevnú ruku, bude zle s tebou. Každá ženská chce z muža urobiť svojho sluhu, aby s ním mohla zametať podľa svojej vô­le. Musíš začať energicky!“ A manželka počuje tiež podobné rady: „Ty sa ideš vydávať? Beda ti, keď toho svojho nebudeš od samého začiatku držať nakrátko! Chlapi chcú mať zo ženy len poslušnú slúžku všetkých ich chúťok. Nesmieš sa dať zotročiť!“ A tak sa podarilo zlo zasiať!!!
A keď sú obaja mladí nerozumní a dajú na takéto rady, začne sa ich spoločný život niesť v snahe vnútiť druhému vlastné hľadisko na všetko namiesto toho, aby sa učili, kedy je dobré ustúpiť a kedy sa prispôsobiť. V čom bude rozhodovať žena a mužovi zostane len hlas poradný, napríklad domácnosť a čo bude mať na starosti on. Čo všetko sa musia manželia v prvom roku manželstva naučiť, koľko zdanlivo drobných vecí, napríklad musia si vyvinúť vlastnú reč, vlastný slovník.
Keď spolu chodili, hovorili veľa. Ale žena skoro spozoruje, že muž hovorí stále me­nej, ba často nič. Určite sa znepokojí – on ma snáď už prestáva mať rád, nebaví ho rozprávať sa so mnou. Nikto jej však nepovedal, že normálny muž je skúpy na slovo. Vyrozprával sa, keď sa ju usiloval získať. Teraz ju už má, načo ešte rozprávať. Všetko je v poriadku a muž si občas spokojne „zafuní“ a to je všetko. Toto by mala žena vedieť. I keď ten môj nič nehovorí, hovorí, že je celkom spokojný so všetkým, aj so mnou.
Ale keď mlčí žena, mlčí naschvál, zlostne, vzdorovito. Keď je nor­málna žena spokojná, tak šteboce. Štebotanie je krásne slovo a znamená rozprávanie len tak, aby reč nestála, aby sa žena cítila dobre. Muž to má vedieť a občas jej zamrmlať svoje, „ale áno,“ „ale kde,“ „tak vidíš.“ Druhou zábehovou ťažkosťou pre muža je, že jeho žena čaká, že uhádne, čo si želá, ba čo si myslí. Keď to tak nie je, je mrzutá.
Žena prežíva svoje šťastie len vtedy, keď jej to niekto hovorí, keď o tom s niekým môže hovoriť; keď to tak nie je, je mrzutá. Muž by to mal vedieť a venovať žene viac pozornosti. A žena, tá by si mužovu pozornosť nikdy nemala vynucovať. Toto napätie vzniká pravidelne, keď sa manžel vracia z práce a žena je s dieťaťom celý deň doma. On celý deň pracoval, hovoril a teraz chce mlčať a mať pokoj. Ona bola celý deň sama a teraz chce hovoriť, baviť sa. Jedna žena sa vyjadrila: „Keď ten môj príde z práce, tak sa mu dám poriadne najesť, nechám ho pol hodiny oddychovať a potom je použiteľný na všetko.“
Múdra žena vezme na vedomie, že to je nátura normálneho muža, že veľa toho nenahovorí, nesnaží sa ho polepšiť. Múdry muž vezme na vedomie, že je to už nátura každej normálnej ženy, že rada šteboce a snaží sa nebyť otrávený a mrzutý; ženy sa často snažia predvádzať svoju dô­ležitosť tým, že príliš upratujú, starajú sa. Zmoria sa a potom predhadzujú svojmu mužovi „svoju mŕtvolu“: „Čo som všetko pre teba, pre rodinu urobila.“ Radšej by mala zostať „živá“, veselá, vľúdna, láskavá a nežná. Takú ju potrebuje jej manžel a rodina. Aj askéza /umŕtvovanie/ patrí do manželského života. Nemyslí sa tým, že by sme mali umŕtvovať seba, že muž či žena by sa mali pre svoju rodinu zodrieť. Umŕtvovať máme svoje zlé vlastnosti, svoje zlé sklony – pýchu, žiarlivosť, zlobu a tlmiť svoje nerozumné predstavy, aby sme dokázali prežívať aj všedné dni rodinného života šťastne, pekne a radostne. Aby to cítili aj naše deti.
Dobré manželstvo však nemôže vydržať v obyčajnej každodennej sivosti. Je potrebné stále hľadať pekné sviatočné chvíľky na ochranu pred nudou. Od Pána sme dostali nedeľu, ktorá má byť prežívaná skutočne sviatočne. Tak ako v kostole, tak aj pri obedňajšom stole, tiež pri hre a zábave s krásnymi zážitkami aj s deťmi. Aj všedný deň má mať svoju voňavú sviatočnú chvíľku. Žiadne narodeniny a meniny, žiadne výročie svadby by nemalo ostať zabudnuté. Ba ani žiadne udalosti cirkevného roka by nemali zostať len v kostole – aj doma by mali mať svoju odozvu a tú budú vnímať aj deti.
Je potrebná vynachádzavosť na vymýšľanie dôvodov pre spoločne prežité pekné chvíľky (TV, gramoplatne, knihy, hry). Že na to všetko nie je čas? Toto je dôležitejšie než všetky práce dohromady, pretože to napomáha vášmu spolužitiu a dozrievaniu na dobrých a spoľahlivých manželských partne­rov. Dobrý partnerský vzťah musí mať čas na dozrievanie. Učiť sa milovať navzájom stále nežnejšie, telom i srdcom, to potrebuje čas na pozvoľné narastanie dôvery, vernosti, pravdivosti, jednoty a lásky.
A tak milí mladí manželia, nevešajte hlavy, keď vám ešte všetko doko­nale nejde. Dajte si navzájom čas na duchovné dozrievanie, na vytvorenie domova, kde muž je opravdivou hlavou a žena opravdivým srdcom rodiny.
Svätá Terézia z Avily napísala, že potrebovala 47 rokov, kým dozrela natoľko, aby sa nechala viesť Duchom Božej lásky.

Dr. Vaščák Blažej

Milí čitatelia Spektra, chcem vám napísať, akú sme mali babku a deda, ktorí žili medzi nami. Babka sa dožila 100 rokov a dva týždne, dedo 93 rokov. Poznala ich celá farnosť, volali sa Štefan a Žofia Kollárovci, prezývku mali Županovo. Vlastnili 60 hektárov zeme, mali v manželstve 12 detí – 3 synov a 9 dcér. Traja zomreli a deviatich vychovali. Mali syna Jozefa, lekára a dcéru Helenku, učiteľku cudzích jazykov. Ostatní súrodenci museli pracovať na poli. Držali sluhov a slúžky, lebo mali aj krčmu a sklady na zrno a seno. To posielali po Slovensku.

Mali 42 vnúčat a 145 pravnúčat, medzi nimi aj kňazov Michala Jenču a Jozefa Bednárika. Babka sa predmodlievala v kostole 80 rokov sv. ruženec a sprevádzala spevom sv. omšu. Keď bol kongres v Maďarsku, boli tam biskupi, kňazi, rehoľné sestry z iných štátov, pán biskup Čársky zvolali na babku: „Žofko, začni!“ Babka smelo zaspievala Tisíc raz buď pozdravená o Mária, Mária, pripojila sa hudba a kráčalo sa do jozefovského kostola. Keď zbadali tú krásu oltára, plakali od radosti, že Boh im dal tú veľkú milosť vidieť to a prežiť. Najstaršia dcéra Barbora sa učila hrať na organe. Vypomáhala babke pri sv. omši.
Dedo sa v kostole v pôste modlili krížovú cestu. Dodnes ich hlas mám v ušiach, keď si spomeniem, ako sa od obrazu k obrazu modlili a prežívali to. Boli 20 rokov kurátorom, ich otec 30 rokov. Keď sme boli na návšteve, vždy nám hovorili: „Pana Boha še neopušce. On vás neopušči. Milujce ho a dotrimujce jeho prikazaňa.“ To sme si vštepili do svojich sŕdc. Kňazi v týždni chodili do nich na raňajky a v nedeľu na obedy. Prežili 19 kňazov, pomáhali im pri sv. omši s piesňami. Keď prišli Nemci v roku 1944 do Ovčia, prišli k dedovi do krčmy: „Davaj palenku, bo pujdzece do ľuftu.“ Dedo dal spiritus, opil ich a 20 chlapov spalo na zemi do rána. Zachránili Ovčie. Prišila správa, že Rusi sú už v Prešove. Nemci utekali preč do Richnavy, zničili kostol a domy. Babka mali 4 bratov v Amerike. Poslali krížovú cestu do Ovčia, ktorá je ako pamiatka v Košiciach na arcibiskupskom úrade. Keď sme ženy z Ovčia chodievali spievať do Sabinova na prehliadku Krásu života, pozvala som babku, aby išli s nami zaspievať. Získali 1. miesto, veľkú vázu, ktorá je v kostole pri bohostánku. Porota sa babky vypytovala všeličo. Babka hovorila: „Mám doktorov, inžinierov, stolárov, murárov i vojakov. Ani Regana sa nebojím.“ Babka bola 52krát v Levoči na odpuste.
Nech Panna Mária levočská sa prihovorí u Nebeského Otca i u svojho Syna Pána Ježiša. Nech im je otvorené Nebeské kráľovstvo, to im vyprosuje celá rodina. Nech odpočívajú vo svätom pokoji.

Mária Tobiášová, Ovčie

Vybrali sme si 21. jún na výlet, ktorý zorganizovala pani starostka Šimčíková. Nahlásil sa plný autobus. Nastúpili sme pred Obecným úradom v Ovčí. Vo Víťaze prišli k nám náš duchovný otec Oliver a duchovný otec Peter z farnosti Krížovany. Najprv ranná modlitba s požehnaním dobrého dňa, cestou sme sa modlili ruženec k Božskému Srdcu Ježišovmu a osobitne modlitby za kňazov, za vodiča. Dopĺňali sme ich nábožnými piesňami.

Cesta nám ubiehala dosť rýchlo. Došli sme na veľmi pekný vŕšok, kde je kláštor kapucínov Hriňová. Bol tam prekrásny výhľad na všetky strany. Posilnení kávou sme sa vybrali ďalej za svojím cieľom na Staré Hory. Mali sme tam sv. omšu v prekrásnom starohorskom chráme, kde sme si uctili Pannu Máriu, našu patrónku. Sv. omšu celebrovali naši duchovní otcovia. Posilnili sme sa duchovným slovom a eucharistickým Kristom. Pozdravili sme našu nebeskú matku Pannu Máriu. Bolo nám tam veľmi dobre. Každý mohol predniesť svoje prosby a životné ťažkosti. V kostole nám rozprával jeden pán o vzniku tohto kostola a o vzniku Studničky, ktorá sa nachádza neďaleko kostola na kopci.
Nasledoval obed v reštaurácii, ktorý bol veľmi chutný. Počasie nám prialo, bolo pekne a teplo. Poobede sme išli k Studničke, kde sa po ružencových schodoch modlí sv. ruženec. Každý meditoval sám. Na konci schodov stojí kríž. Vyšli sme hore na prekrásne upravené priestranstvo, tu je tá Studnička, kde tečie voda z piatich kohútikov. Išli sme ku kaplnke, kde je socha Panny Márie. Sú tam aj lavice, kde sa dá posedieť, oddýchnuť. Pomodlili sme sa Korunku k Božiemu milosrdenstvu a mariánskou piesňou sme sa rozlúčili s Pannou Máriou.
A tak zas nastala cesta. Zastavili sme sa na jednom mieste, bolo tam pekne, potôčik, hory a čistý vzduch. Duchovný otec nám povedal, že na kopci asi dva kilometre sa nachádza dedinka Vlkolínec. Niektorí sa tam boli pozrieť. Cesta domov so spevom rýchlo ubiehala. Pani starostka nás ponúkala s občerstvením. Domov sme docestovali večer.
Bože, ďakujeme Ti za tvoje dobrodenia, lebo Ty si Boh a všetko spravuješ.

Helena Hudáková, Ovčie

Bol piatok poobede 2. júna. Spolu s manželom sme sa vybrali na návštevu k našim rodákom kňazom. Hoci bolo upršané počasie, ani to nás neodradilo. Prvá zastávka bola v Hnúšti. Milo nás privítal pán dekan Michal Jenča. Spolu so svojou mamkou nám pripravili chutnú večeru; občerstvili sme sa, trocha oddýchli a tak sme pokračovali v ceste. Keď sme prišli do Kokavy nad Rimavicou, pán farár Jožko Bednárik už bol v kostole, kde pripravoval deti na prvé sväté prijímanie. Nasledovala detská sv. omša, deti veľmi pozorne počúvali, čo pán farár rozpráva a tak sa v tichosti hlásili a odpovedali na otázky. Na konci sv. omše ich pán farár vyžreboval a odmenil. Získal si už dosť veľa detí a majú ho veľmi radi.
V sobotu ráno bola fatimská sv. omša, zúčastnilo sa dosť veľa ľudí. Večer sme slávili svätodušnú vigíliu. Začalo to ako na Bielu sobotu vstupom s veľkonočnou sviecou paškálom. Kňaz trikrát zvolal: „Zošli svojho Ducha a všetko bude stvorené“ a ľud odpovedal: „A obnovíš tvárnosť zeme.“ Na sv. omši bol prítomný aj pán farár zo susednej obce. V kázni nám vysvetlil sedem darov Ducha Svätého a ako ich máme žiť my kresťania. Čítania sa čítali v siedmich jazykoch, kde boli zapojení stredoškoláci a vysokoškoláci. Bolo to pre náš niečo nové. A tak obohatení na tele a duchu, ako keby sme boli na duchovných cvičeniach, vrátili sme sa šťastne domov.

Manželia Balogovci, Ovčie

„Medžugorie možno poznať prostredníctvom literatúry, z rozprávania pútnikov, avšak prežiť sa dá len osobnou účasťou na samotnom mieste.“ (časopis Medžugorie č. 80)

Začiatok mesiaca Božského Srdca Ježišovho zostane v mojom srdci a verím, že aj v srdciach všetkých účastníkov púte do Medžugoria, zapísaný zlatými písmenami. Prežil som spolu s manželkou prekrásny týždeň úžasnej Božej lásky, pokoja, dobroty a milosti, ktorý nám bol darovaný skrze Pannu Máriu, Kráľovnú pokoja v Medžugorí.
Veľmi ťažko sa mi hľadajú slová, ktorými je možné vyjadriť veľkú vďaku, že som bol jedným zo 40-tich pútnikov, ktorí vytvorili pod láskavým vedením duchovného otca Petra Čorbu spolu s našim duchovným otcom Oliverom jedno krásne spoločenstvo modlitby, lásky a vzájomného porozumenia. Za nádherné exercície, obohacujúce duchovný a manželský život, ktoré dával otec Peter. Bolo nás 11 manželských párov. Skúsený pútnik otec Peter, (bola to jeho 15. cesta) nám cestou rozprával o tom, čo sa v Medžugorí stalo, že sme Božou milosťou pozvaní predovšetkým na modlitbu srdcom, na ktorú nás pozýva Panna Mária skrze posolstvá. Cez vizionárov nás oslovuje „drahé deti“ už 25 rokov. Toto ešte v dejinách cirkvi nebolo.
Každý deň s vymodleným príjemným počasím bol bohatý na nový duchovný zážitok.
Prvá sv. omša na Malhorskej Veprici (v malých Lurdoch), prvý pohľad na more a omočenie si boľavých nôh v slanej morskej vode. Po našej prvej sv. omši výstup na Podbrdo, miesto zjavenia sa Kráľovnej pokoja šiestim deťom. Kráčame aj my pomalšie po kameňoch, modliac sa bolestný ruženec. Všetci sa v modlitbe striedali a už sme pri milostivej soche Panny Márie, ktorú darovali kórejskí pútnici. Ďakujeme našej Mamke za to, že nás tu privítala a prosíme o ochranu. Je to milostivé miesto v prírode, kde sa tak dobre a vrúcne môžeme modliť a rozprávať s našou Nebeskou Matkou: „veď nikdy nebolo počuť, aby bol niekto opustený, kto sa pod jej ochranu utiekal, aby nebol vypočutý …“
Poobede máme stretnutie s krásnym človekom, dievčinou Terezkou. Žije v Medžugorí 10 rokov a pochádza z Trenčína. Jej príhovor o Panne Márii, o Božej láske a milosrdenstve, o modlitbe, o častej účasti na sv. omši bol akoby príhovorom Božej Matky. Pripomenula nám posolstvo Panny Márie o kňazskom požehnaní, ako si to máme ceniť, veď za každým kňazom stojí Pán Ježiš a to On sám nás požehnáva. Jej príhovor o modlitbe, ako sa vyhovárame, že nemáme čas; modlitba je dýchanie duše. O koľko viac milostí a zásluh má jedna zbožne prežitá sv. omša pre našu spásu, než desiatky sv. omší slúžených za nás po smrti. Potvrdzujem, že počas jej takmer dvojhodinového príhovoru sme takmer nedýchali a mnohí z nás mali v očiach slzy šťastia a pokoja. Veríme, že skrze to útle dievča účinkovala veľká Božia milosť, ktorá tu pôsobí skrze Pannu Máriu na každom kroku.
Večerné pobožnosti a sv. omša vo veľkom kostole sú nezabudnuteľné. Tak ľahko sa modlíme celé dva ružence pred sv. omšou a po nej tretí. To medzinárodné Svätá Mária, keď sa jej prihovárajú všetky jej deti, je úžasné. Jednotní v reči sme, iba keď sa modlí Zdravas po latinsky. Každý z nás má nejaké zranenia, duševné či telesné a upokojujúca modlitba pátra Ljuba Kurtoviča za uzdravenie prináša do duše úžasný pokoj. Prekrásna je adorácia po sv. omši so spevmi z Taizé. Prekladá náš anjel Terezka. Záverečné požehnanie so Sviatosťou oltárnou po celom kostole je niečo neopísateľné. Cítiť, ako On, Ježiš, Pán a Boh je blízko, že sa ku mne hriešnemu znižuje, že mi dáva pocítiť, že som milovaný, taký, aký som … Iba moje vrúcne vďaka, Pane!
Že Boh robí zázraky, máme možnosť sa presvedčiť pri návšteve komunity Cenacolo. Bývalí narkomani modlitbou a prácou menia svoje životy a sú svedkami, ktorí smelo vyznávajú, ako ich Boh uzdravil. O Božej dobrote sa presviedčame aj návštevou „Majčinho seba“ (Matkinej dediny). Je to dielo nebohého pátra Slavka Barbariča, ale ako všetci v nej vyznávajú, predovšetkým dielo Božie. Počas vojny prichyľoval opustené siroty. Tie sú tam aj teraz. Výrobou suvenírov si prilepšujú a tak aj my im tam nechávame pár eur. Návšteva Oázy pokoja v malom kostolíku s nepretržitou adoráciou v tichu, ktoré ozdobuje iba spev vtáčikov, je našou vďakou za všetky milosti, ktoré sú nám darované, predovšetkým dar viery.
Najúžasnejší deň, piatok, ostane najhlbšie zapísaný v mojom srdci. Po rannej sv. omši pobožnosť krížovej cesty na vysoký kamenný vrch s rovnomenným názvom Križevac. Viedli ju naši duchovní otcovia podľa meditácií, ktoré napísal nebohý Slavko Barbarič. Práve tu pri 12. zastavení 24. 11. 2000 zomrel. Pred jej začatím nás otec Peter vyzve, aby sme si otvorili srdcia a nehanbili sa plakať alebo kľačať. Vyznáva, že aj jeho kňazstvo sa zrodilo práve v Medžugorí. Veľakrát som sa modlil pobožnosť krížovej cesty, ale pri spomienke na túto, predstaviac si, ako Pán Ježiš nesie moje hriechy, moje pády viery, môžem iba povedať: „Pane, odpusť mi. Mária, obráť nás, naše srdcia k modlitbe, aby sme vstali so svojimi krížmi a nech nás uzdraví kríž tvojho syna.“ Večer bola po sv. omši poklona sv. krížu. Akoby pokračovanie pobožnosti krížovej cesty, najmä 12. zastavenia. Pán Ježiš prosí Nebeského otca: „Otče, odpusť im …“
Ježišu! Za tvoju lásku sa Ti ľudia odplácajú takouto ukrutnosťou a medzi nimi som aj ja. Daruj mi slzy, aby som zaplakal pred tvojím krížom, ktorý je znakom našej ľudskej ukrutnosti, ale ešte väčšej tvojej lásky k nám ľuďom.
Panna Mária nás v posolstve z 12. septembra 1985 prosí o modlitbu pred krížom, z ktorého prichádzajú veľké milosti. Prosí o zvláštne zasvätenie sa sv. krížu. Prosí o sľub, že nebudeme urážať Ježiša, ani kríž a potupovať ho. Mali sme ešte jedno obohacujúce stretnutie s pátrom Ljubom. Prekladala nám ho „naša“ Terezka. Páter Ljubo nám povedal, že Medžugorie je darom, ktorý sme si nezaslúžili, ktorý nám Boh a Matka Božia ponúkajú. To, že je Matka Božia už 25 rokov v Medžugorí, máme vyvodiť pre seba veľké poučenie. Tieto roky nám majú veľa povedať o trpezlivosti Matky Božej, o jej láske a vytrvalosti, ako chce viesť svoje „drahé deti“. Už v minulých rokoch povedala, že príde čas, keď už nebude u nás. Preto často zdôrazňuje, že toto je čas milosti, v ktorom prúdia mimoriadne milosti. V jednom posolstve Matka Božia povedala: „Milé deti! Rada by som bola, keby toto miesto nebolo iba miestom modlitby, ale aj miestom stretávania sa sŕdc a preto si želám, aby Srdce Ježišovo a moje i vaše srdcia boli jedným srdcom lásky a pokoja.“ Lebo Ona a Boh potrebujú konkrétne miesto v ľuďoch a tým miesto je ľudské srdce. Páter Ljubo zdôraňuje pútnikom: „Nenechávajte Matku Božiu tu, ale zoberte si ju do svojich domovov tak, ako apoštol Ján.“ Ak si z medžugorskej púte zoberieme Matku Božiu do svojho domu, spoznáme pravú príčinu, prečo sme išli do Medžugoria. Veď ona, naša Nebeská Matka, svoje deti napomína a usmerňuje už 25 rokov. V dobe, keď sily zla útočia zo všetkých strán, toto ešte vo svete nebolo. Naša matka je s nami každý deň a žehná nás svojim materským požehnaním, aby nás Boh obdaril plnosťou milosti pre náš každodenný život (posolstvo 25. 7. 1992).
Odchodom z Medžugoria, dávajúc Matke Božej dovidenia, ak Boh dá, zastavujeme sa na Malhorskej Veprici, kde sme začínali. Keďže je spomienka Panny Márie, máme tu poslednú sv. omšu. Po nej do poobedia voľno, ktoré využíva každý po svojom. Chvíľku pred odchodom využívame na krátku adoráciu v kaplnke ďakujúc za všetko a prosiac o šťastný návrat k rodinám. Konečne sme na Slovensku a čaká nás milé prekvapenie, akýsi bonbónik od otca Petra. Všetkých nás pozýva do svojho rodiska, bývalých Kostolian (dnes Družstevná pri Hornáde) a do pútnického kostola Narodenia Panny Márie v Malej Vieske, kde miništroval a kde pred deviatimi rokmi slúžil prvú primičnú sv. omšu.
Spolu s otcom Oliverom tu odslúžil sv. omšu. V homílii nás povzbudil, aby sme to, čo nesieme v srdciach, uskutočňovali vo svojich rodinách. To hlavné, čo žiada Panna Mária, je päť kameňov proti Zlému: modlitba sv. ruženca – modlitba srdcom, Eucharistia, Sväté písmo, pôst v stredu a piatok (o chlebe a vode), mesačná sv. spoveď. Toto je čas nových Turíc, ktorý má pre nás Boh na naše osobné obrátenie, lebo len tak môžeme pocítiť Jeho blízkosť.
Potvrdzujem pravdu z úvodnej vety tohto článku. Stanem sa ďalším odberateľom časopisu Medžugorie.

P.S.: Keď vyjde prázdninové číslo nášho Spektra, vrátia sa naši vzácni duchovní otcovia Peter a Oliver z Máriinej školy v Medžugorí.
Načúvajme pozorne ich slovám, lebo cez nich k nám bude hovoriť jej Syn Ježiš Kristus.

účastník púte

Hovorí sa, že vraj žijeme v dobe sexuálnej revolúcie … A nie náhodou v dobe citovej deprivácie?

Preto nechválim smilstvo, lebo vďaka nemu vyhasínajú veselé ohníky v očiach dievčat.
Nechválim smilstvo, lebo mladí vďaka nemu robia hazardné skoky do krátkotrvajúcich manželstiev, namiesto toho, aby do nich vstupovali.
Nechválim smilstvo, lebo je to základná škola manželskej nevery.
Nechválim smilstvo, lebo mení chlapov na volov vedených na jatku (Pr 7,21-22) a ženy na divé mulice, ktoré zacítili vodu.
Nechválim smilstvo, lebo je to tobogan k strate viery v zmysle blahoslavenstva, keď Ježiš prisľúbil čistým videnie Boha (Mt 5,8).
Nechválim smilstvo, lebo ničí vieru v čistú lásku. Ľudia už neveria na pravé priateľstvá tak, ako prasatá neveria na dodržiavanie hygieny.
Nechválim smilstvo, lebo kradne deťom z rodín ockov a v poslednom čase, žiaľ, aj emancipované mamky a takto ich necháva bez ochrany …
Beda nám, lebo sme zamenili romantiku za erotiku, priateľstvo za smilstvo, sexualitu za perverzitu a lásku za volanie divočiny. Panny sú pre nás neúctyhodné čudáčky a prostitútky priam sociálne pracovníčky. Výchovu k rodičovstvu a k dospelosti sme nahradili morálnou prezervatívnou devastáciou -násťročných a nazvali sme to sexuálna výchova. Ak sexuálnu žiadostivosť chceme liečiť pornom, tak potom môžeme popáleniny liečiť plameňom, alkoholizmus môžeme liečiť ešte vaším pitím, omrzliny môžeme liečiť v mraziacich boxoch a špiny sa zbavíme tak, že sa vykúpeme v septiku.
A hoci to naše konanie nemá logiku, ty nás za to, Pane Bože, požehnávaj!“

Jožko Krišanda, kňaz

Keď odpočívam v tráve a hľadím na belasé nebo s bielymi barancami,
obkľúčený červeným mrakom,
maslovo žltými kvetmi
a ihrajúcimi sa živočíchmi, žasnem
nad tvojou fantáziou.
Koľko farieb je na tvojej palete:
hory odeté do lesklých ľadovcov,
smaragdové moria,
slnkom ožiarené roviny …
Tvoja ruka sadila tônisté lesy, pestré lúky
a dala vzrast plesnivcom na ústraní
a riasam na morskom dne.
Ďakujem ti, že svet je taký pestrý,
mnohotvárny a rôznorodý,
akoby tvoje všemohúce ruky hrali posvätnú hru,
akoby si Ty sám mal radosť z výzdoby tejto zeme.
Vesmír je odbleskom tvojej nádhery a krásy
a svet odbleskom tvojej lásky.
Už teraz žijem v nádeji,
že raz budem môcť hľadieť na Teba
a na nekonečné bohatstvo tvojej nádhery.

neznámy autor

•keď sa vraciaš z práce, pobozkaj manželku a preukáž jej pozornosť
•venuj jej chvíľu predtým, než zoberieš do ruky noviny
•niekedy jej podaruj kvety, malý darček a nezabúdaj na dôležité sviatky
•povedz jej, že je pekná a že ju máš rád
•keď je unavená, pomôž jej s domácimi prácami
•keď vieš, že meškáš, zavolaj jej
•odlož noviny, keď ti manželka niečo hovorí
• často si ju pritúľ, ona to veľmi potrebuje
•usteľ za sebou posteľ, z času na čas poupratuj izbu a umy po sebe vaňu
•vynášaj smeti
•občas jej zavolaj z práce, aby vedela, že na ňu myslíš
•keď cestuješ, zavolaj jej, že si šťastne došiel
•neprepínaj každú minútu programy v TV
•za volantom sa správaj pozorne, šoféruj bezpečne
•ak niekde cestujete, pred cestou si spoločne dohodnite trasu
•pozeraj na ňu ako v prvý deň vašej lásky
•sľúb jej, že naostríš nože
•vymeň žiarovky, keď sa niekde vypália
•čítaj jej nahlas zaujímavé články
•nos jej ťažké veci
•keď sa s tebou rozpráva, pozeraj jej do očí
•keď sa vracia od lekára, spýtaj sa jej, čo povedal
•zasmej sa na jej vtipoch
•choď spať v rovnakom čase ako ona
•keď sa vracia od kaderníka, venuj pozornosť jej novému účesu
•využívaj príležitosť, aby ste boli často spolu
•keď sa vraciaš z cesty, povedz jej, že ti chýbala
•kúp jej obľúbenú sladkosť
•neprejedz sa na spoločnej večeri, aby si neskôr  nebol malátny a ospalý
•zlož po sebe dosku na WC
•pozývaj ju do kina, divadla, ale vždy skôr, aby sa stihla pripraviť
•pochváľ jej jedlo
•zorganizuj nejaký rodinný výlet alebo prechádzku
•nevracaj sa denne neskoro z práce
•nezanedbávaj svoj vzhľad a svoje oblečenie
•zaujímaj sa o to, čo denne prežíva
•keď niekedy spolu niekde idete, vezmi ju za ruku
•pýtaj sa jej, čo má rada

internet