Značka: Spektrum 2007 – 1

Prijali sviatosť krstu

Lukáš Čonka, nar. 2. 2. 2005 (Dolina);
Martin Černohorský, nar. 5. 8. 2005 (Praha, Ovčie);
Katarína Ilčíková, nar. 8. 12. 2005 (Mníchov, Víťaz);
Albína Lacková, nar. 18. 12. 2005 (Dolina);
Ráchel Magdová, nar. 27. 12. 2005 (Víťaz);
Soňa Mária Grusová, nar. 7. 1. 2006 (Ovčie);
Richard Jozef Lacko, nar. 20. 1. (Víťaz);
Bernadeta – Anna Baranová, nar. 25. 1. (Víťaz);
Sebastián Grus, nar. 7. 2. (Víťaz);
Adam Sabol, nar. 18 .2. (Víťaz);
Viliam Jenča, nar. 24. 2. (Víťaz);
Tomáš Šimčík, nar. 13. 3. (Ovčie);
Ilona Lacková, nar. 31. 3. (Dolina);
Matej Tkáč, nar. 2. 5. (Víťaz);
Alexandra Pavlíková, nar. 13. 5. (Víťaz);
Šimon Blizman, nar. 15. 5. (Víťaz);
Martin Magda, nar. 17. 5. (Víťaz);
Daniel Pacovský, nar. 20. 5. (Víťaz);
Tatiana Anna Lacková, nar. 20. 6. (Dolina);
Tomáš Centko, nar. 12. 7. (Ovčie);
Miroslav Pavlík, nar. 17. 7. (Víťaz);
Laura Andrejkovičová, nar. 18. 7. (Víťaz);
Sofia Anna Humeňanská, nar. 21. 7. (Ovčie);
Sofia Anna Bednárová, nar. 27. 7. (Ovčie);
Richard Holub, nar. 8. 9. (Dolina);
Charlotte Kostelníková, nar. 13. 9. (Víťaz);
Martina Pokutová, nar. 14. 9. (Dolina);
Agnesa Čonková, nar. 19. 9. (Dolina);
Bruno Janovický, nar. 28. 9. (Bratislava, Ovčie);
Tatiana – Anna Baluchová, nar. 6. 10. (Víťaz);
Damián Pendrák, nar. 6. 10. (Víťaz).

Sviatosť manželstva prijali

25. 2. Vladimír Bednárik (Granč-Petrovce) & Marcela Uličná (Víťaz);
29. 4. Ján Pendrák (Víťaz) & Miroslava Liptáková (Víťaz);
13. 5. Jozef Sirovič (Víťaz) & Lenka Dědková (Liběšice, Česko);
10. 6. Jozef Uličný & Miroslava Olejníková (Chmin. Nová Ves);
24. 6. Ľubomír Galdun (Víťaz) & Erika Čechová (Víťaz);
8. 7. Stanislav Sedláček (Mečíchov, Česko) & Jana Čechová (Víťaz);
22. 7. Lukáš Kubinec (Česko) & Anna Kollárová (Ovčie);
22. 7. Martin Galeštok (Chmiňany) & Eva Galdunová (Víťaz);
19. 8. Marcel Tomko (Sabinov) & Zuzana Šeďová (Víťaz);
23. 9. Dušan Ondáš (Hrišovce) & Terézia Andrejkovičová (Víťaz);
23. 9. Vladimír Kravec (Ľubotín) & Lucia Humeňanská (Ovčie);
14. 10. Marián Medvec (Kluknava) & Marta Jenčová (Víťaz);
18. 11. Michal Durkáč (Malý Šariš) & Lucia Baluchová (Víťaz);
30. 12. František Jurčišin (Víťaz) & Elena Uličná (Košice).

Predišli nás do večnosti

22. 1. Pavlína Kočišová rod. Mattová (Víťaz);
5. 2. Mária Birošová rod. Šimčíková (Víťaz);
17. 3. Helena Galdunová rod. Šimčíková (Víťaz);
24. 3. Žofia Jenčová rod. Hatalová (Ovčie);
7. 4. Alžbeta Magdová rod. Forišová (Víťaz);
13. 4. Jozef Čech (Víťaz);
7. 5. Eva Balogová rod. Adamkovičová (Víťaz);
12. 5. Filip Baloga (Ovčie);
23. 5. Marián Hudák (Ovčie);
25. 5. Ján Čech (Víťaz);
19. 7. Helena Čigarská rod. Ondriašová (Ovčie);
1. 8. František Štofaník (Víťaz);
25. 8. Anna Uličná rod. Polačková (Víťaz);
8. 10. František Jenča (Ovčie);
16. 10. Helena Birošová rod. Čechová (Víťaz);
30. 10. Jozef Jenča (Víťaz);
3. 11. Mária Magdová rod. Kočíková (Víťaz);
14. 11. Michal Humeňanský (Ovčie);
23. 11. Jozef Lacko (Dolina);
28. 11. Štefan Novotný (Víťaz).

farnosť Víťaz

1. 1. – Začiatok Nového roka 2006 s Bohorodičkou Pannou Máriou

6. 1. – Novoročný koncert žiakov Základnej umeleckej školy v Širokom v kostole sv. Jozefa, robotníka

6. a 8. 1. – posviacka domov v Ovčí a vo Víťaze

21. 1. a 11. 2. – zimný farský deň, lyžovačka v Levočskej doline

28. 1. – hranolková party a zábava skautov v Ovčí

5. 2. – stretnutie vedúcich ruží s horliteľkou a duchovnými otcami pri čaji na Farskom úrade

12. 2. – valentínska púť s birmovancami do Krížovian, stretnutie s biskupom Bernardom Boberom

19. 2. – koncert Jiřího Zmožka a jeho priateľov pre deti a dospelých

24. – 25. 3. – celonočná adorácia k úcte k životu a za nenarodené deti

14. 4. – Veľký piatok – krížová cesta od kostola sv. Ondreja k cintorínu

1. 5. – odpustová slávnosť sv. Jozefa, robotníka; hlavný celebrant a kazateľ Pavel Kaminský, dekan z Michaloviec

7. 5. – 1. sv. prijímanie v Ovčí

7. 5. – účasť na 2. národnej púti rádia Lumen v Krakove

13. 5. – púť detí na Mariánsku horu v Levoči

20. 5. – sviatosť birmovania z rúk Mons. Stanislava Stolárika prijalo 80 mladých

29. 5. – večeradlo s Pannou Máriou v Gaboltove

4. 6. – 1. sv. prijímanie vo Víťaze

4. – 11. 6. – púť do Medžugoria

21. 6. – výlet s dôchodcami z Ovčia na Staré Hory

23. 6. – púť k Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu do Krížovian

2. 7. – putovanie k Levočskej Panne Márii

13. 7. – začiatok generálnej opravy filiálneho kostola sv. Barbory v Ovčí

26. – 30. 7. – päťdňová púť k sv. Anne v kluknavskej farnosti

3. 8. – pohreb nášho dlhoročného kostolníka Františka Štofaníka

15. 8. – v Dóme sv. Alžbety v Košiciach zložila večné sľuby do rúk predstavenej
Inštitútu Milosrdných sestier sv. Kríža sr. Adela Jenčová; poobede sv. omša na Doline k úcte Nanebovzatej Panny Márie

20. 8. – finančná zbierka na nové zvony filiálnej obci Stretava vo farnosti Senné

21. 8. – ukončenie generálnej opravy v kostole sv. Barbory

23. – 25. 8. – oprava elektrifikácie zvonov v kostole sv. Jozefa, robotníka

3. 9. – obnova Ružencového bratstva vo Víťaze a posvätenie novej mariánskej
procesiovej zástavy pátrom Šimonom Tyrollom

8. 9. – odpustová sv. omša k Narodeniu Panny Márie na Doline, slúžil duchovný otec
Ladislav Franc

15. 9. – sv. omša na Doline k úcte Sedembolestnej Panny Márie, slúžil Mirko Foriš,
SVD, misionár v Rusku

17. 9. – finančná pomoc na dokončenie kostola Najsvätejšieho Srdca Ježišovho v Krížovanoch

1. 10. – poľovníci sa poďakovali sv. omšou na Doline; hlavný celebrant a kazateľ Jozef Humeňanský, rodák z Ovčia, misionár v africkej Rwande • účasť na odpustovej slávnosti Ružencovej Panny Márie v Obišovciach

21. 10. – púť ku krížu na Sľubici, ktorý dal postaviť rodák Jozef Grega, sv. omšu slúžil farár z Krížovian Peter Čorba

27. 10. – putovanie do nového kostola Najsvätejšieho Srdca Ježišovho v Krížovanoch, ktorý po piatich rokoch stavania posvätil J. Ex. Alojz Tkáč dňa 8. októbra 2006

1. 11. – pobožnosť na cintoríne za všetkých verných zosnulých v Pánovi

30. 11. – odpustová sv. omša k úcte sv. Ondreja, apoštola na „Vyšnom konci“, slúžil farár Peter Čorba z Krížovan

3. 12. – odpustová sv. omša k úcte sv. Barbory v Ovčí; hlavný celebrant a kazateľ Jozef Dugas, farár – dekan v Prešove na sídlisku III

4. 12. – požehnanie nového sedesu a ambóny v kostole sv. Barbory v Ovčí

17. 12. – deti Dobrej noviny sa na sv. omši v Sabinove stretli s arcibiskupom Alojzom Tkáčom

25. – 26. 12. – koledovanie Dobrej noviny

31. 12. – Te Deum

farnosť Víťaz

– 25. 12. – oslávili sme narodenie Pána Ježiša Krista

– 1. 1. – Bohorodičky Panny Márie, Nový rok 2007

– 6. 1. – požehnávali sme novostavby vo Víťaze a v Ovčí

– 7. 1. – novoročný koncert detí Základnej umeleckej školy v Širokom v kostole sv. Jozefa, robotníka vo Víťaze

Bratia a sestry, opäť nám bolo dopriate sláviť narodenie nášho Pána Ježiša Krista. Prežili sme najkrajšie kresťanské sviatky, aj keď nebolo snehu. Ale sneh nie je podstatou Vianoc. Vianoce sú sviatkami Boha Otca, ktorý tak miloval svet, že nám poslal svojho jediného Syna, ktorý sa stal človekom, aby sme sa my mohli stať Božími deťmi.

Počas Vianoc sa schádzajú členovia rodiny – deti zo škôl, otcovia z práce zo zahraničia. Trávia spolu viac času, ale nie hocijako, ale má to byť čas lásky, pokoja, pozornosti, obdarúvania. Od každého sa vyžaduje pokoj srdca a niekedy je to ťažké, ak si cez rok tento pokoj nechránime. Náročnosť Vianoc spočíva aj v častejšej návšteve Božieho chrámu ako inokedy. Som však presvedčený, že to boli pre nás opäť neopakovateľné dni Božej lásky v našich rodinách. A už je po nich. Vianočný čas skončil. Alebo začal?

V liturgickom kalendári začalo obdobie „cez rok“ alebo tzv. fašiangový čas, ktorý bude trvať do Popolcovej stredy. Nech je tento čas predĺženým časom Vianoc. Túto túžbu napísal jeden žiak: „Drahý Ježiško, splň moje túžby a urob, aby sa všetky mamy podobali Panne Márii, otcovia pripomínali sv. Jozefa a všetky deti sa podobali Tebe. Vtedy Božie narodenie bude trvať večne.“

Bratia a sestry, do ďalších dní si zaželajme, aby sme aj cez všedné dni boli k sebe pozorní;
– dokázali si všímať druhých, ich potreby, aj keď nebude svietiť vianočný stromček;
– vytvárali pokojnú, láskou naplnenú atmosféru, aj keď sa vianočná ozdoba z ulíc odstránila;
– nezabudli darovať aj inokedy dar, i keď vianočný zhon už skončil;
– dokázali prejaviť lásku, aj keď obdobie lásky, pokoja, porozumenia bude už len v našich srdciach.

Vianočne obdobie sme skončili. Pre nás koniec vianočného času znamená začiatok šírenia vianočného posolstva medzi ľuďmi po celý rok 2007.

Nech nás dobrotivý Boh počas celého roka žehná a chráni od zlého.

Oliver Székely, duchovný otec

Čo nám ostáva?
Máme sa hanbiť za evanjelium Kristovo?
Či sa život hanbí za to, že žije?
Či sa hanbia jedle za svoju výšku?
Alebo biele ruže za svoju krásu?
Či sa hanbí pšeničné pole za to, že vonia chlebom?
Či sa pred niekým schovávajú oblaky?
Či vietor neletí slobodne
a či slnko prijíma svetlo z vyhasnutej hviezdy?
Všetko, všetko na nebi,
všetko na zemi oslavuje Tvorcu.
A človek, obraz samého Boha,
by sa bezmocne krčil, schovával sa a bál?
Ó, človek, veriaci človek,
padol by si tak, že by si sa hanbil za Otca v nebi?

Milan Jurčo

V podvečer na Vigíliu v deň sviatku Adama a Evy, kedy sa v mnohých dedinách a mestách ľudia zberajú do chrámu na slávenie svätej vianočnej liturgie, sa v jednom zasneženom malom mestečku vybralo taktiež do chrámu jedno dievča. Už dávno chrám nenavštívivalo. Bývali časy kedy tam chodila častejšie. Pre rôzne príčiny ako je práca – pracovala v sobotu a nedeľu a pre vzdialenosť – pretože najbližší chrám bol vzdialený asi 30 km od domu sa často chodiť do chrámu nedalo. A keď si k tomu všetkému ešte predstavíme že v celom mestečku bola jediná katolíčka potom si už ľahko domyslíme ako prežívala vianočné sviatky. Po atmosfére Vianoc navôkol nebolo ani stopy. Docestovala do malého farského spoločenstva, kde ju väčšina poznala. No ich pohľady jej dávali pocítiť, že tam nie je veľmi vítaná. Bolo jej to nakoniec však jedno, rozhodla sa, že po skončení sv. omše hneď odíde.

Na spiatočnej ceste domov cestovala v malom autobuse (marsrutka) v ktorom sedel naproti nej muž so zakrvavenou tvarou, ktorého niekto poriadne zbil. Prišlo jej ho ľúto. Počas cesty sa s nim pustila do rozhovoru a dala mu všetky svoje hygienické servítky, ktorými si mohol vytrieť svoju zakrvavenú tvar. Neskôr o tom povedala: “tato spiatočná cesta a stretnutie sa s týmto zraneným človekom, boli tie najkrajšie momenty celej vigílie i celých mojich Vianoc. Cítila som skutočnú radosť a pokoj z toho, že som mohla byt nápomocná tomu, kto sa cítil sám a na dne.”


Takže vidíme, že aj takto možno prežiť vianočné sviatky. Boh – Emanuel, Ježíš Kristus sa nám dáva poznať skutočne v slabých a bezmocných a čo je podivuhodné, prichádza vždy nečakane. Možno že aj mnohý z nás, ktorí navštevujeme kostoly, Ho tam často nenachádzame, lebo Ho prehliadame v našich bratoch a sestrách. A práve cez nich On prichádza, nebadane a ako vtelený Boh. Stal sa človekom a chce žiť v nás a nie mimo nás kdesi v oblakoch. Preto aj tieto Vianoce ak neboli sprevádzané milosrdenstvom, odpúšťaním, zmierením, službou druhému a prejavením nežnosti, pozornosti a lásky konkrétnemu človeku, potom prešli mimo nás.

Nepozerajúc na to, že tunajšia atmosféra Vianoc sa nedá porovnať s tou na Slovensku, keďže tu sa pracuje počas sviatkov a Vianoce sa slávia až 7. januára, predsa všetko záleží od spoločenstva ako to prežívajú a od osobného vnútorného prežívania sviatkov – pre nás bol ten hlavný deň 24. 12 večer, vigília. Spolu s farníkmi sme slávili narodenie Krista a potom prelomením oplatky sme jeden druhému zaželali všetko dobré k Vianociam. Ostatné dni keďže boli pracovné do kostola prišlo len zopár ľudí. No aj napriek tomu Ježíš bol vždy v strede nás a usmieval sa na tento svet, na mňa aj na Teba. A Jeho posolstvo znelo: “Som tu pre Teba.” Záviselo len od nás, či sme chceli pocítiť Jeho blízkosť a nehu.

Nech vás všetkých v tomto Novom roku naplní Ježíš svojim Duchom Svätým, aby ste našli a stretli Ho ako toho, ktorý sa neprestal rodiť, obetovať, zomierať a zmŕtvychvstávať kvôli nám. Jeho LÁSKA nech zvíťazí vo Vašich srdciach. Držte sa. Žehnám Vás a ďakujem za vašu podporu a lásku. S Ježišom navždy.

Váš rodák p. Miroslav Foriš SVD, Rusko

Otázka, ktorú si kladie z radov veriacich veľa ľudí, ale aj tí, čo sa problematike histórie Spasiteľa venujú.

Raz v noci spozorovali traja mudrci čudnú hviezdu na oblohe. Túto hviezdu spozoroval aj mudrc v ďalekej Perzii. On bol nielen dobrým hvezdárom, ale vyznal sa aj v lekárstve. Navzájom si odkázali, že ak sa hviezda ešte raz objaví, stretnú sa o desať dní na istom pahorku a tak spoločne vykročia hľadať Spasiteľa, o ktorom vedeli, že sa má narodiť.

Artaban – také bolo jeho meno. Svoj majetok rozpredal a za obdržané peniaze si kúpil tri drahokamy: zafír, rubín a nádhernú perlu. Tieto cennosti chcel odovzdať novému kráľovi ako dar. Povolal si známych do svojho obydlia a vyzýval ich, aby ho nasledovali. Lenže nikto to nechcel urobiť. Každý mal majetok alebo nejakú výhovorku či pochybnosť. Keď odchádzali, bola noc. Artaban im ukazoval novú hviezdu a pri pohľade na oblohu povedal slová: „Toto je znamenie, Kráľ prichádza a ja mu pôjdem v ústrety!“


Artaban sa vydal včasráno na cestu. Cestoval už deväť dní. K hore, kde sa mali stretnúť, už nemal ďaleko, keď tu zrazu kôň spomalil. Prichádza noc. Zoskočil z koňa, aby overil vzdor svojho tátoša. Na zemi ležal človek. Vari ešte žije, pomyslel si. Z úst raneného vychádzali bolestné vzdychy. Artaban bol v rozpakoch. Pokľakol si a prosil o silu a osvietenie. Trvalo dlho, kým muž prehovoril a ďakoval mu za pomoc. Keď Artaban obdaroval muža a videl, že ho môže opustiť, vyskočil na koňa a v tom čul radu, kde má Kráľa hľadať. Keď došiel na stanovené miesto, nikoho už nenašiel. Darmo sa rozhliadal. Vyšiel na iný kopec, odkiaľ túžil vidieť priateľov. Našiel len palicu zastoknutú do zeme, na ktorej čosi povievalo: „Čakali sme do polnoci, no ďalej sme už čakať nemohli.“ Na smrť unavený mudrc už nevládal. Potraviny sa mu minuli a kôň tiež potreboval oddych.

Minulo niekoľko dní, keď Artaban vyrazil. Konečne dorazil do Betlehema. Traja králi odišli od novonarodeného Kráľa už pred tromi dňami. Všade bolo ticho, len z malého domčeka sa rozliehal hlas. Vstúpil dnu, keď sa žena práve skláňala nad dieťaťom. Od nej sa dozvedel, že novonarodený Mesiáš s matkou a pestúnom odišli do Egypta, lebo v Betleheme im hrozilo nebezpečenstvo. Artaban vzlykavo vzdychol. V tom začul rozruch. Rýchlo vybehol von, kde sa ozývali náreky: „Herodesovi vojaci zabíjajú naše deti,“ vzlykali plačúci. Artaban sa vrátil, postavil sa do dverí domu a nedal sa odsotiť vojakom: „Dám drahokam tomu, čo ma nechá na pokoji.“ Vojak farizejský prezrel mohutnú postavu, vystrel ruku pre rubín a hneď naznačil vojakom, aby šli ďalej. Matka žehnala Artabana. Prešli týždne, kým Artaban dorazil do Egypta. Hľadal, vypytoval sa, ale darmo. Nikto nič nevidel, nič nepočul. Istý pocestný mu poradil, aby Mesiáša hľadal medzi chudobnými a nie po palácoch. Pochodil, kde sa len dalo, ale daromne. Toho, ktorého hľadal, nenašiel.

Prešlo tridsaťtri rokov, šedivý a zostarnutý Artaban sa vracal z Egypta do Jeruzalema. Nezvyklé davy ľudí prúdili a zhlukovali sa na jednom mieste. Vypytoval sa, čo sa deje? Budú ukrižovávať lotrov a Ježiša z Nazareta, ktorý sa vydával za židovského Kráľa. Pomyslel si, že azda by to mohol byť ten, ktorého hľadá. Po ceste viedla skupina vojakov mladú devu, ktorá sa vrhla Artabanovi k nohám prosiac o pomoc. Mala trpieť pre otcove dlžoby. Z pokladov mu zostala už len drahocenná perla. Podal ju deve, bola už tma. V tom sa zem zatriasla a domy pukali. Vojaci zutekali, ale Artaban s devou zostal stáť. V tom kus kameňa padol na starca, Artaban klesol na zem. Z diaľky bolo počuť nežný hlas. Deva sa obzrela, ale nikoho nevidela. Vtedy sa otvorili Artabanove ústa: „Nie, nie, Pane môj! Kedyže som Ťa videl hladného a nakŕmil som Ťa? Kedy som Ťa videl nemocného a navštívil som Ťa? Kedy som Ťa stretol smädného a dal som Ti piť? Tridsaťtri rokov som Ťa hľadal, ale Tvoju tvár som nezazrel.“ Artabanov zrak smeroval k nebu. Lahodný hlas pokračoval: „Veru, hovorím ti, čokoľvek si urobil jednému z týchto maličkých, mne si to urobil.“


Artabanova tvár sa rozjasnila radosťou a ústa vydávali posledné vzdychy. Asi takto sa skončilo putovanie štvrtého kráľa. Jeho skutky boli prijaté. A tak štvrtý mudrc našiel svojho Kráľa, Vykupiteľa, Spasiteľa sveta!

sprac. Ján Jenča, Víťaz

Keď 3. decembra 2006 zaznela naším obnoveným chrámom pieseň „Veľký kňaz k nám dnes prichádza“, mnohým z nás bolo mäkko na srdci. Bolo to od dojatia, od radosti, že sme opäť vo svojom kostole. Tak túžobne sme túto chvíľu čakali a veľmi sme sa na ňu tešili.

Obdivovali sme prácu majstrov rôznych profesií, ľudí, ktorí akýmkoľvek spôsobom pomáhali pri rekonštruovaní kostola. Kostol po prestavbe je očarujúci a úchvatný. Najväčšia vďaka so všetkou úctou patrí nášmu Pánu Bohu za to, že sme pri zdraví, bez zranení , hoci aj s problémami, ktoré občas nastali, prestavbu zvládli. Keď ktosi čiernym humorom povedal, že by bolo treba vybaviť tam hore, aby v posledný týždeň nikto nezomrel, aj vtedy nás Pán Boh počul a vyslyšal nás. Pri slávnostnej sv. omši arcibiskup Mons. Alojz Tkáč apeloval na ľudí, aby sa naďalej snažili zveľaďovať chrám, lebo ešte veľa vecí je nedokončených. Vyzdvihol sv. Mikuláša, nášho patróna, aby sme Ho tak ako on vierou a štedrosťou nasledovali. Náš duchovný otec Miroslav Kyšeľa nám povedal, že tak ako je kostol nový, čistý, biely, aby sme aj my akokoľvek začali odznova s čistou dušou a pevnou vierou.

Vianoce v našom novom kostole mali svoje úžasné čaro. Prekrásny vianočný stromček a vedľa betlehemské mesto s malým Ježiškom. Keď sme na polnočnej sv. omši spievali pieseň Tichá noc, svätá noc nášmu duchovnému otcovi vyhŕkli slzy od dojatia. My všetci sme taktiež cítili živý príchod Ježiška do nášho kostola a do naších duší.

Rekonštrukcia kostola mala tiež za cieľ ľudí zblížiť a nie rozdeliť. Aj toto sa v podstate podarilo. Mnohí spolu celý deň pracovali, hoci len počas dňa sa stihli zoznámiť. A takto bolo aj na agapé – na stretnutí v kultúrnom dome. Súdržnosť celej obce sa prejavila aj v podobe prinesenia zákuskov do kultúrneho domu. Skoro z každého domu boli donesené zákusky. K tomu kotol gulášu, parapety plné malinoviek, stoly plné dobrôt, aj vínka na zapitie.

Čo mňa najviac upútalo bolo to, že mnohí ľudia bezprostredne, bez ostychu a so všetkou úctou veselo debatovali s kňazmi a aj s otcom arcibiskupom. Vzájomná komunikácia veriacich s kňazmi, schopnosť prijať kňaza ako jedného z nás, zavolať ho medzi seba – to ľudí zbližuje.

Čaká na nás však ešte veľa dokončovacích prác. Veríme, že tak ako doteraz aj tento rok bude nad nami bdieť náš nebeský Otec. Túžime, aby náš kostol bol slávnostne konsekrovaný, teda posvätený dňa 14. 10. 2007. Bude to tri dni pred 64. výročím od posvätenia nášho chrámu. Prosíme vás o podporu vašimi modlitbami. Ďakujeme!

Slávka K., Široké

V dňoch od 28.12 – 4.1.2007 sa konala národná púť Slovákov do Svätej zeme pod vedením slovenských biskupov a otcov františkánov pri príležitosti posviacky nového kostola pri jaskyni Mlieka v Betleheme. Na tejto púti sa zúčastnili aj piati pútnici z farnosti Víťaz. V histórii slovenského národa to bola najväčšia púť do Svätej zeme, na ktorej sa zúčastnilo asi 500 pútnikov. Môžem povedať, že v tomto období celá Svätá zem patrila len a len Slovákom.


Svätá zem je krajina evanjelia a v čase Vianoc má významné postavenie mestečko Betlehem, kde sa začal pozemský život Ježiša Krista. Pri vstupe do Betlehema sa najprv stretávame s miestom oddychu Panny Márie. Je to miesto, kde Panna Mária oddychovala vyčerpaná z ďalekej cesty a kde cítila príchod narodenia malého Ježiška.

Najvýznamnejším miestom Betlehema je jaskyňa a bazilika Narodenia. Pre nás bolo veľkým sklamaním, že v čase Vianoc bolo pri jasličkách tak málo ľudí; totiž v Betleheme a v blízkom Jeruzaleme žije málo kresťanov, väčšinou sú ortodoxného vyznania – Vianoce začínajú sláviť až od 6. januára. Takže Ježiško sa určite potešil nám Slovákom. V tesnej blízkosti jaskyne narodenia je Jozefova jaskyňa, v ktorej sa vo sne zjavil Jozefovi a vyzval ho, aby vstal a zobral dieťa aj jeho matku a ušiel do Egypta, lebo Herodes dal hľadať dieťa, aby ho zmárnil.


Asi 300 metrov od jaskyne Narodenia je jaskyňa Mlieka – to bol cieľ celej našej púte. V tejto jaskyni žila Svätá rodina žila asi dva roky, až kým neušla do Egypta. Do tejto jaskyne prichádzajú aj traja mudrci, aby sa Mu poklonili a obetovali Mu svoje dary – zlato kadidlo a myrhu. Aj nám Slovákom Božia prozreteľnosť umožnila vzdať malému Ježiškovi a celej Svätej rodine poklonu tým, že nám za spoluúčasti talianskych františkánov bolo umožnené nad touto jaskyňou postaviť kaplnku zasvätenú Matke Božej. Je to kus zeme, ktorú od tejto chvíle vlastnia Slováci vo Svätej zemi. Len máloktorá krajina na svete dostala takú milosť a možnosť postaviť svoj chrám.

Samotná kaplnka je na terajšie pomery vo Svätej zemi dosť veľká (asi ako kostol v Ovčí), je dvojpodlažná a je spojená chodbou s jaskyňou Mlieka. Jaskyňu Mlieka si betlehemskí kresťania veľmi uctievajú. Traduje sa, že kvapky mlieka, ktoré padli z lona Panny Márie, keď kojila dieťatko Ježiška, spôsobili bielu farbu stien jaskyne, pričom všetky ostatné jaskyne v Betleheme sú sivé až sivočierne.


V samotnom chráme má osobitné miesto Madona s dieťaťom, ktorú darovali veriaci z obce Lendak (bolo ich asi 30 pútnikov) a ktorí spolu so svojím duchovným otcom ju osobne doniesli do Svätej zeme. Môžem povedať, že je to nádherný poklad, ktorý darovali malému Ježiškovi a ktorý bude reprezentovať naše Slovensko. Nie menej hodnotný skvost, ktorý bude zdobiť túto kaplnku je aj dar gréckokatolíckych pútnikov, ktorí darovali výnimočne krásnu ikonu – dojčiacu Pannu Máriu.

Na všetkom, čo sa urobilo pre Slovensko vo Svätej zemi, má najväčší podiel slovenský rodák ThDr. Ján Majerník. On nielenže Slovákov po Svätej zemi sprevádza, ale najviac sa pričinil o to, aby Slováci mali vo Svätej zemi svoj chrám – svoj dom Boží.
Táto nová kaplnka bude slúžiť mnohým pútnikom, ktorí navštívia v Betleheme sväté miesta spojené s narodením Ježiša Krista. Nech je pre všetkých veriacich kostolom, kde môžu prežiť hlbokú mystickú skúsenosť.

účastníci púte

Jaskyňu Mlieka, ktorú si uctievajú podnes betlehemskí kresťania, spravujú otcovia františkáni od 14. storočia. Traduje sa, že kvapky mlieka, ktoré padli z lona Panny, keď kojila dieťatko Ježiša, spôsobili bielu farbu stien jaskyne. Tá sa stala cieľom pútí veriacich, ktorí prosili od Matky Božej milosti k pôrodu a kojeniu.

Malý hospic a kostolík boli postavené nad jaskyňou v r. 1871 a následne v r. 1935 miestni umelci ozdobili priečelie vchodu do jaskyne opracovaním perlorodky. V blízkosti miesta boli objavené zvyšky železnej doby, stredoveké hrobky a byzantská mozaika. Nová kaplnka v priľahlej oblasti jaskyne a jej prepojenie priamym prechodom bude slúžiť pútnikom, ktorí navštívia v Betleheme sväté miesta spojené s narodením Ježiša Krista.

Inšpirujúce motívy

Nová kaplnka zasvätená Matke Božej v blízkosti svätyne jaskyne Panny Márie mlieka chce byť svedectvom krásy a lásky Márie. Vytvoril som ju s myšlienkou na čistý kvet, ktorý vo svojej korune prijíma ako v kolíske Dieťa Ježiša. Prial by som si, aby všetci veriaci, ktorí vstupujú do nového kostola, mohli prežiť hlbokú mystickú skúsenosť.

Technické poznámky

Projekt: 2002 začiatok prác: 2004 Stavba konštrukcie: palestínski technici a robotníci. Kaplnka sa rozprestiera na ploche 300 m2. Oltár, ambón a sedadlá pre celebrantov sú bloky vytesané z lokálneho kameňa. Steny sú z liateho betónu, posilnené železnou štruktúrou. Vonkajšok je obložený hrubými, ružovými obkladačkami z Betlehema. Ume­lecké okná v rozmere 62 m2 sú z fúkaného (antického) skla zmiešaného olovom. Okolitý ambient určený na expozície a výstavy dosahuje 400 m2.

Architekt: Luigi Leoni

Slovenskí katolíci spolupracovali na diele:

– finančnou podporou
– zhotovením lavíc
– darom kópie gotickej sochy Panny Márie z Lendaku (za rímskokatolícku Cirkev)
– darom ikony dojčiacej Panny Márie (za gréckokatolícku Cirkev)

podľa reklamného letáku