1. Sme na návšteve u Vyhonských, v rodine kňaza Jožka Vyhonského. Po mojej ľavej strane sedí Mons. Beeda, kňaz pôsobiaci v USA. Na úvod by som vás chcel poprosiť, aby ste sa nám predstavili.
Som kňaz pôsobiaci v USA na severe Pensylvánie blízko Filadelfie, asi hodinu a pol od New Yorku. Študoval som štyri roky v USA a potom štyri roky v Ríme. Vysviacku a primície som mal v Ríme. Narodil som sa v novembri 1936 v Scrantone. Rodičia sa tam tiež narodili. Stará matka a starý otec z matkinej strany sa narodili v Rudníku pri Košiciach. Z otcovej strany sa stará matka a starý otec narodili v Poľsku v Tarnove. Starí rodičia z matkinej strany žili s nami. Nič nevedeli po anglicky. Ja som bol z troch detí najmladší, tak som sa o nich staral. Po ukončení základných štúdií som študoval dva roky na University of Scrantone, dva roky u františkánov v Christ the King Seminary a potom štyri roky na North American College v Ríme. Tam sme študovali u gregorian. Štúdium v Ríme som ukončil v roku 1961 a my sme boli prví kňazi, čo boli vysvätení v Bazilike sv. Petra. Vysviacal nás rektor biskup Marcin, ktorý tiež pochádzal zo Scrantonu. Po ukončení štúdia som bol ešte rok v Ríme, lebo som si robil licenciát a potom som sa vrátil naspäť do USA.
2. Kedy ste pocítili volanie do Pánovej vinice? Mali ste nejaký vzor alebo to prišlo samo?
Už na základnej škole som pocítil túžbu stať sa kňazom. Raz do týždňa chodili ku nám rehoľné sestry, ktoré nás učili o Bohu, tak možno od nich.
3. Kde všade ste pôsobili?
Moje prvé pôsobisko bolo v Nanticoke, PA v kostole sv. Jozefa neďaleko Wilkes Barre, PA. Boli tam bane, preto tam bolo veľa Slovákov. Potom asi po štyroch rokoch som odišiel do Wilkes Barre, PA, do kostola Božského Srdca, kde som pôsobil dvadsať rokov. Teraz pôsobím pri kostole sv. Jozefa, pestúna. To je najstaršia farnosť v USA. Tohto roku sme oslávili 120. výročie.
4. Boli to veľké oslavy?
Obnovili sme kostol, zvnútra sme ho celý vymaľovali. Okolo oltára sú namaľované umelecké diela. Na ľavej strane je Melchizedech, veľkňaz ako obetuje chlieb a víno. Na pravej strane je obetovanie Izáka. Vpredu je socha sv. Jozefa a pod ním otvorené ruky, ktoré symbolizujú prijímanie obetných darov – kalich a chlieb a za nimi je kríž. Tie ruky vítajú tých, ktorí prišli na sv. omšu a tiež symbolizujú privítanie v nebi po smrti. Na vrchu sú namaľované zlaté hviezdy, ktoré symbolizujú tých, ktorí nás prežili, ako sú kňazi, rehoľné sestry, kapláni, farníci, ktorí sa obetovali a robili všetko pre farnosť. Oni tam svietia ako nebeské hviezdy.
Na oslavu každý poslal poslov. Sv. Otec poslal posla, prišli kardinál Tomko, otec biskup Tondra, otec arcibiskup Sokol, tiež prezident Bush, starosta mesta aj kardinál z Filadelfie. Hlavný biskup z biskupstva celebroval omšu a prvýkrát v živote zažil, že sme obetovali soľ a chlieb a tiež kvety a tí, čo niesli obetné dary, mali krásne slovenské kroje. Keď sme na konci omše zaspievali Mnoho rokov po anglicky, tak sa biskup až rozplakal. Po sv. omši sme mali hlavný banket, na ktorom bolo asi 175 hostí. Mali sme tiež krásnu hudbu a tancovalo sa až do polnoci.
5. Mohli by sme sa vrátiťk Vášmu pôsobeniu vo Wilkes Barre, konkrétne by ste nám mohli porozprávať niečo o otcovi Murgašovi?
Pôsobil som tam dvadsať rokov, desať ako kaplán a desať ako farár. Pred kostolom sme mali pamätnú tabuľu venovanú otcovi Murgašovi, ktorú venovala jedna rehoľná organizácia. Pred kláštorom, kde pôsobil otec Murgaš, je tiež tabuľa, ktorú venoval štát a tiež sme tam dali takú malú repliku. Vo vnútri kostola je na hlavnom oltári obraz Božského Srdca, ktorý namaľoval a tiež Panna Mária Nepoškvrnená. V škole sme mali obraz, na ktorom je zobrazený Ježiš ako dvanásťročný v chráme. Tiež chcel vytvoriť botanickú záhradu, v ktorej chcel vysadiť všetky stromy od severu USA, aby tam bolo miesto na šport, miesto na výlet. Túto myšlienku nestihol zrealizovať, lebo zomrel.
6. Kto teraz spravuje túto farnosť?
Mons. Sempa, ale on by chcel kostol zbúrať alebo venovať inej cirkvi, lebo treba veľa peňazí na jeho udržiavanie. Nie žeby ich nemal, ale nemá rád Slovákov a ani Murgaša. Slúži sa tam už málo omší. Keď ja som tam pôsobil, tak tam bola jedna osada, v ktorej žili sami Slováci a tiež jedna farnosť, ktorá bola medzinárodná a najviac v nej bolo anglicky hovoriacich obyvateľov. Tú však zatvorili a preto sa tie dve farnosti dali dokopy. Uprednostňoval však angličtinu a všetko chcel po anglicky. Teraz je tam už tretia farnosť a to poľská, ale aj tam chce všetko po anglicky. Má rád tento poľský kostol, lebo je malý a netreba sa oňho tak starať a preto ho aj uprednostňuje. V pôvodnej farnosti majú už len sobáše, pohreby, jednu sv. omšu v sobotu a jednu v nedeľu. Je to veľká škoda, lebo je to prekrásny kostol. Bola tam cirkevná základná škola, ktorá je však už zatvorená. Majú tam tiež dve rehoľné sestry. Jedna robí vo farnosti a jedna učí v škole.
7. Aká je situácia v USA? Ubúda veriacich alebo ich pribúda?
U nás je asi 1 050 domov. Máme 14 rímskokatolíckych farností – dve slovenské, dve poľské, tri talianske, jedna medzinárodná, jedna farnosť z Litvy a pod. Máme však nedostatok kňazov. Ja už mám tri farnosti na starosti – jednu slovenskú, jednu poľskú a jednu maďarskú.
8. Veľmi ste sa angažovali v slovenských organizáciách. Môžete nám povedať, čo všetko ste mali na starosti a čo máte na starosti teraz?
Asi dvadsať rokov som bol kaplánom Pensylvánskej ženskej jednoty a potom asi desať rokov pre Katolícky sokol. Starší, ktorí dali základy týmto spolkom, už zomreli a mladí už nevedia po slovensky a ani nemajú ochotu podporovať tieto spolky, napr. bol som na konvencii v ženskej Jednote v St. Luis, Missouri. Rozdávali ako milodar 1,5 mil. dolárov. Mali však už žiadosti od 150 organizácií.
Prvýkrát som prišiel na Slovensku v roku 1979. Mal som cestovať s pánom Štefanom Ungvarským z Víťaza, ale mi neprišli načas víza, tak oni odišli bezo mňa a ja som prišiel asi tri týždne po nich. V septembri bol vysvätený otec Tomko za arcibiskupa a tak som vlastne na jeho pozvanie ešte s jedným kňazom prišiel na Slovensko. Nocovali sme v Širokom, lebo v Rudníku som už nikoho nemal. Starý otec mal jedného slobodného brata, ktorý už v tom čase nežil. Súrodenci starej mamy odišli do USA. Jedna sestra odišla do Colorada a vychovala tam desať detí a pritom nevedeli nič po anglicky. Druhá sestra odišla tiež do Colorada. Nepáčilo sa im však tam a tak odišli štátu Iowa, potom do štátu Arkansas a nakoniec do Illinois. Aj ona mala desať detí.
9. Ako ste sa spoznali s pánom Františkom Galdunom?
Ten, čo prišiel so mnou, pán Krempašský, tak to bol jeho bratranec. Fero mal auto, takže on bol náš šofér.
Ešte by som spomenul, že som bol na námestí sv. Petra, keď bol zvolený za Sv. Otca nebohý Ján Pavol II.
10. Stretli ste sa so Sv. Otcom osobne?
Áno, mnohokrát. Jedno také zaujímavé stretnutie bolo ešte v čase, keď Karol Wojtyla bol ešte len kardinálom. Cestovali sme do Filadelfie na Eucharistický kongres a farnosť Wilkes Barre tam bola ako zástupca celého Slovenska. Všetci sme boli v krojoch. Spievali sme pred sv. omšou a tiež sme niesli obetné dary. Bolo to v čase, kedy sa oslavovalo 200 rokov od vzniku USA. Sv. omšu tam vtedy slúžil kardinál Wojtyla. Išiel nás plný autobus a jedna žena mala dobré vyprážané kurča. Ja som jej povedal, že už je čas jesť. Ona však povedala, že nebude jesť, kým neskončíme program. Nič nemôžeme mať v žalúdku, keď spievame. Tento náš slovenský zbor nahral množstvo kaziet. Keby ich nenahrali, tak by sa všetko po slovensky stratilo. Na Vianoce sme vydali kazetu Čas radosti, veselosti, nedávno spravili Pašie podľa Jána a na druhej strane je veľkonočná omša. Tiež sme nahrali mariánske a aj ľudové piesne. Keď mal primície jeden chlapec z našej farnosti, tak sme nahrali veľký disk s názvom Ty si kňaz naveky. Na čele väčšiny týchto činností bola Trudy Čechová. Ona bola vodkyňa a viedla nás do najvyššieho stupňa slovenskej kultúry. Je čestnou občiankou obce Široké a práve ona začala podporovať Základnú umeleckú školu v Širokom.
11. Čo by ste odkázali našim čitateľom?
Všetko je v rodinách a všetko záleží od rodiny. Ak deti od mala chodia s rodičmi do kostola, tak potom stále prídu, lebo ich rodičia k tomu viedli. Ak sa doma modlia, tak sa budú vždy modliť. Mali sme jednu slovenskú rodinu, ktorá mali troch väčších chlapcov. V sobotu si radi vyšli do krčmy a prišli neskoro domov. Ráno sa im nechcelo vstávať na sv. omšu a tak ich mama obliala vodou, potom vstali. Keď mám prvé sv. prijímanie, tak deťom hovorím: „Keď tvoj otec alebo tvoja matka nechcú vstať na sv. omšu, tak choď, vezmi vedro, naplň ho s vodou, vylej ju na nich a povedz: „Musím ísť na omšu.“ A oni vstanú, lebo už budú mokrí. Raz mi jeden hovoril: „Vedro vody by nestačilo pre môjho otca. Musel by som vziať hadicu a tak ho polievať.“
Ďakujeme za rozhovor.
pripravili Ing. G. Magdová a M.Magda, st.
