Stretnutie mladých Taizé



Úsilie o pokoj a zmierenie ľudí navzájom je vpísané v samotnej hĺbke povolania komunity bratov z Taizé (mestečko vo Francúzsku).

Po tom, čo bol zavraždený predstavený komunity brat Roger istým psychopatom počas adorácie, vedenia sa ujal brat Alois a spolu so svojimi spolubratmi pokračuje v organizovaní ekumenických stretnutí po celom svete. Posledné takéto celoeurópske stretnutie mladých sa odohralo v Belgicku, konkrétne v Bruseli od 29.12. do 2.1.2009.

Takéto stretnutia fungujú asi tridsať rokov a verím, že sú obohatením pre rast kresťanskej viery nielen samotných zúčastnených, ale aj pre tých, s ktorými sa stretávajú vo svojich farnostiach v rodných krajinách. Nakoniec každý z nás, ktorí ,,veríme a vyznávame, že Ježiš Kristus je Pán na slávu Boha Otca“ a v tejto viere žijeme každodenný život, máme byť povzbudením pre ostatných, aj tých, ktorí neveria, ale hľadajú pravdu.

Prečo som sa rozhodol prežiť prelom starého a nového roka v ekumenickom spoločenstve mladých z celej Európy? Samozrejme, ako každý mladý človek som bol zvedavý, lebo som ešte na takomto stretnutí nebol a chcel som svoj čas zmysluplne vyplniť. Neváhal som ani na chvíľku a hneď, ako som sa o takomto stretnutí dozvedel, prihlásil som sa.

Samotný program bol pestrý. Deň sa začínal v miestnych farnostiach Bruselu a okolia po predchádzajúcich prerozdeleniach účastníkov do rodín. Mne bolo dané bývať vo františkánskom kláštore sestier. Aj keď moja jazyková bariéra bola hmatateľná, nejako sme sa vedeli dohodnúť. Hneď zrána po hygiene a raňajkách sa zišlo vo farskom kostole St. Piereé asi 50 mladých (samotného stretnutia sa zúčastnilo asi 40 000 ľudí) z krajín ako je Poľsko, Anglicko, Rumunsko, Ukrajina, Francúzsko, Česko….a Slovensko. V peknom kostole sa spievalo, čítalo Sv. písmo, adorovalo a riešili sa konkrétne otázky života viery. Po tomto programe sme sa všetci z jednotlivých farností zišli vo veľkých halách na obed a na hlavné programy, kde sme si mohli vybrať prednášky rôznych tém tzv. workshopy. Po večeri ku koncu dňa sme sa zamýšľali nad rozjímaniami brata Aloisa sprevádzanými piesňami. Osobne pre mňa najkrajšou časťou celého programu bola modlitba okolo kríža, čo je tiež osobitným prvkom takéhoto stretnutia, keď svoje životy môžeme odovzdať jedinému a pravému Bohu v Kristovi Ježišovi so všetkým, čím je naplnený tento náš pozemský život.

Ekumenické stretnutie medzi katolíkmi, evanjelikmi, pravoslávnymi, protestantmi má svoje špecifikum. Adorácie neboli pred Najsvätejšou sviatosťou Oltárnou, samotným Kristom, v tom to bolo rozdielne od nás katolíkov. Vtedy som si viac uvedomoval to bohatstvo Božích milostí, prúdiacich počas adorácie nášho Spasiteľa aj tým jednoduchým pohľadom na premenenú hostiu v Slovo, ktoré sa Telom stalo. V tom som videl ochudobnenie takéhoto typu stretnutia mladých. Ďakujme Bohu za to, že sa nám dal a naďalej dáva ako dar, aj keď v našej hriešnosti nikdy nebudeme hodní tohto vzácneho daru, no veríme, že ak ho prijímame, prijímame život večný.

Preto prosme o pokorné srdce a usilujme sa prijímať Krista často a s hlbokou vierou v milosti posväcujúcej. Nech duch jednoty, pokoja a lásky pretvára často ustráchané a neisté srdcia na srdcia, ktoré budú schopné milovať odhodlane a úprimne.

Na záver sa chcem aj takýmto spôsobom poďakovať všetkým organizátorom a dobrovoľníkom, ktorí sa obetovali a pripravili potrebné záležitosti ohľadom tohto stretnutia, tak užitočného pre nesmrteľnú ľudskú dušu. Nech im Pán žehná! Povzbudzujem mladých k hlbšiemu prežívaniu duchovných hodnôt v kresťanskom duchu, aby si skutočne určili priority v živote a dávali Bohu prednosť za každých okolností pred tým, čo svet ponúka. Aby ich tak na pohľad lákavý, no vždy klamlivý svet nevtiahol do víru opíjania, hýrenia, nezriadených zábav a tak skôr či neskôr uvádzal ľudský život do duchovnej otupenosti až smrti. ,,Nespokojné je moje srdce, kým nespočinie v Bohu“ (sv. Augustín).

Možno aj takéto stretnutie Taizé môže byť návodom na hľadanie Boha v našom živote. Pamätajme na slová nebohého Svätého otca Jána Pavla II. adresované mladým: ,,Vy ste soľou sveta“.

Peter Uličný

Modlitba za deti



Otče náš, sú vonku a ja ich nemôžem chrániť. Čím sú väčšie, tým menej môžem byť s nimi. Idú svojimi vlastnými cestami a mne neostáva nič, iba ich zverovať Tebe a snažiť sa, ako im rozumieť a radiť. Daj im dobrých kamarátov a priateľov, aj dobrých dospelých ľudí okolo seba, ktorým by im na nich záležalo. Chráň ich, aby ich nič zlé nepostihlo, ale aby ani sami nezavinili nešťastie. Ochraňuj ich, aby nerobili nič zlé v spoločnosti, ani keď sú sami medzi sebou. Predovšetkým daj jedno, aby sa radi vracali domov, aby sa tešili na domov svojich rodičov a aby ho milovali.

Mne však daj, nech sa mi darí urobiť im tento domov i náš rodinný kruh milým a nech ho zachovám čo najdlhšie.

Im daj, aby nemysleli na svojich rodičov so strachom ani vtedy, keď niečo vyviedli. Zachovaj im dôveru, že tento domov je pre nich stále otvorený, napriek všetkým ich hlúpostiam. A nám všetkým daj, aby im náš domov ukazoval, čo znamená byť doma, byť doma u Teba tam, kde si Ty doma, pri stole v Tvojom večnom kráľovstve.
Amen.

-re-

Milí naši Víťazania


Milí naši Víťazania, ďakujeme za krásny kalendár a Spektrum, ktorý som prečítala na posedenie. Upútala ma spomienka na matku kňaza Michala Jenču, obrázky sú výborné, tradične, úvodník otca Olivera.

Kalendár je úžasný tým, že je spomienkový pre tých starších a pripomienkový pre tých mladších, aby nezabudli, za akých ťažkých podmienok sa kostol staval. A to nielen finančných, ale hlavne politických, v dobe kedy sa museli ľudia báť, čo bude s ich deťmi, či sa dostanú do škôl, atď. Ľudia riskovali, ale spoliehali sa na Pána Boha, že ich dielo bude požehnané.

Pri pohľade na obrázky a v zamyslení, a hlavne v porovnaní, s akou technikou sa teraz stavajú kostoly, možno povedať, že to bola otrocká práca a každá ruka by mala byť odtlačená na tehličke kostola. Boh však odmení každého, kto sa o toto krásne dielo zaslúžil. Teraz už chápem, prečo tento kostol dostal meno po sv. Jozefovi – robotníkovi.

Dal by Boh, aby mladých v kostole pribúdalo aspoň o toľko, o koľko zomrelo tých, čo sa zaslúžili o to krásne dielo vo Víťaze. Aby piesne, ktoré tak rada počúvam a hlasy, ktoré sú typické pre Víťazanov zneli naďalej zvučne po celé roky. Aby viera upevňovala vzťahy v rodinách. Potom aj dedinka Víťaz bude požehnaná a bude vzorom pre okolie, ako bola vzorom v dobe, keď viera ľudí dokázala postaviť tento krásny chrám.

Gratulujeme aj k 10. výročiu časopisu Spektra a želáme viac dopisovateľov, ktorí hlavne z prostredia dedinky Víťaz by mohli doniesť oživenie, lebo Spektrum je miestnym časopisom, ktorý by mali čítať hlavne tí, čo o kostol ako sa povie „nezavadia“ a zároveň by ich upútalo a dotklo sa ich srdca. Myslím aj na učiteľov, poslancov, žiakov ktorí, keď sú posmelení učiteľmi, vedeli by možno aj úsmevne zaťať do živého, ale o tom je život.

Milí Víťazania, ďakujeme za krásny vianočný pozdrav, a želáme vám hlavne zdravie a porozumenie do nového roka. Všetkým, ktorí pracujú v redakcii Spektra, veľa trpezlivosti a lásky, bez ktorej by to isto neišlo.

S láskou a úctou.

Anna a Jozef Biros, USA

ROZHOVOR

Drahí čitatelia nášho Spektra. Chcem vám tento raz ponúknuť netradičný, veľmi krátky ale duchovne obohacujúci rozhovor. Nahral som ho teraz, vo vianočnom období, konkrétne na sviatok prvého mučeníka sv. Štefana.

Už roky sa stretávame v početnej rodine môjho byvalého kolegu. Vždy keď sme u nich na návšteve duchovne pookrajem – vďaka ich piatim deťom. Najmladšou z nich je nositeľkou toho najkrajšieho mena Mária a tak ju aj volajú – Mária.



Na úvod sa nám predstav.

Volám sa Mária Rohaľová. Mám deväť rokov a pochádzam zo Sabinova. Chodím do tretieho ročníka. Mám 4 súrodencov – Tomáša, ktorý má 17 rokov, Matúša, ten má 25, potom je to Janka, ktorá ma 23 a Zuzana, ktorá má 21 rokov.

Ako si sa ty pripravovala na Vianoce?

Chystala som darčeky pre mojich rodičov a dala som si predsavzatie, že sa budem modliť za svojich blízkych počas celého adventu, ale hlavne za našu triednu pani učiteľku, ktorá bola v tom čase v nemocnici.

Ako sa volá tvoja pani učiteľka.

Anka Tomková.

Je to dobrá pani učiteľka?

Nie dobrá …, ale výborná!


Tu musím poznamenať, že keď Mária povedala „nie dobrá“, tak sa mi zastavilo srdce, pretože na jednej strane modlitba za pani učiteľku a na druhej strane „nie dobrá“. No Mária po nadýchnutí (možno zámerne s malou prestávkou) dodáva …ale výborná! Všetkým prítomným sa nám opäť vrátil úsmev na tvár.


Ako u vás doma prebieha príprava na Štedrú večeru?

Ja som vstala už skoro ráno. Najprv sme sa naraňajkovali. Potom sme s mamkou a sestrami piekli koláče. Ja a sestra Zuzana sme išli vinšovať. Keď sme sa vrátili, ostatní už robili šalát a my sme im ešte pomohli všetko dokončiť.

Nakoniec prišla Štedrá večera a samozrejme darčeky. Aké darčeky priniesol Ježiško tebe?

Zubára 2, sklenenú rybku na zavesenie, ponožky, rukavice, nálepky s menom, puzzle 500 ks a ešte ďalšie.

Čo sa tebe na Vianociach najviac páči?

Najviac sa mi páči to, že sme celá rodina spolu, že si navzájom pomáhame a že na vianoce je u nás vždy veselo.

Na koniec nášho rozhovoru nám Mária ešte zavinšovala:

A ja vám vinšujem všetko dobré, čo od Pána Boha milého požiadate, šťastie, zdravie, hojné božské požehnanie a po tomto márnom živote, aby ste dosiahli slávu nebeskú, korunu anjelskú. Pochválený buď Ježiš Kristus!

rozhovor pripravili: G. Magdová, M. Magda

Tu v rodinnom kruhu



Tu v rodinnom kruhu
sedíme si spolu,
tešme sa, radujme,
vzdajme Bohu chválu.
Že sme sa dožili
prekrásneho sviatku,
ktorý nám pripravil
Ježiš na pamiatku.

Svojím narodením,
keď na zem zostúpil,
by svojím učením
všetkých nás vykúpil.
Kázal sa nám všetkým
navzájom milovať,
jedine na láske
svet tento budovať.

A ja príkaz jeho
v srdci svojom nosím,
rodičia predrahí
s láskou si vás uctím.
Za vašu dobrotu
krásne vám ďakujem,
od milého Boha
vrúcne vám to prajem:

nech Pán Ježiš
v dome našom
vždy prebýva,
nech nás
v jedno spája
viera jeho živá.
Keď On nám požehná
nebeského chleba,
dá zdravia, dá sily,
všetko, čo nám treba.

Ó, rodičia moji,
chcem vám byť po vôli,
chcem, aby ste so mnou
vždy spokojní boli.

K-M Martin Petráško, Prešov

Tri veci sú potrebné



Tri veci chceme sebe aj druhým želať:

zdravie, priateľov a radosť.

Tri veci chceme ovládať:

svoju povahu, svoj jazyk a svoje správanie.

Tri veci chceme zdokonaľovať:

odvahu, dobrotu a lásku k blížnemu.

Tri veci chceme dať:

čo najviac chudobným, slovo útechy smutným

a slovo pochvaly tým, čo si ju zaslúžia.

Trom veciam sa chceme vyhýbať:

krutosti, namyslenosti a nevďačnosti.

Tri veci chceme obdivovať:

krásu prírody, deti a starých ľudí.


Nech Vám v tomto pomáha a sprevádza Vás Božie požehnanie počas nového roka 2009

duchovný otec s redakciou časopisu Spektrum

Smieme opäť začať



Bratia a sestry, opäť sme oslávili Vianoce – narodenie nášho Pána Ježiša Krista. Opäť sme počítali posledné minúty, sekundy starého roka a už je tu nový rok 2009 so svojimi minútami, dňami. Opäť, kde niečo skončilo, tam sa niečo začína. Začala realizácia našich plánov, snov, využívanie každého dňa k dosiahnutiu krásneho a dobrého. Aj v novom roku smieme opäť začať túžiť po Kristovi. Znova a opäť ísť za ním, s ním a k nemu. To je náš cieľ, cieľ každého kresťana a vôbec každého človeka.

Aj nový rok nechceme žiť preto, aby sme žili. Nechceme kráčať len preto, aby sme kráčali. Chceme poznať cieľ a zmysel života. Človek, ktorý nevie, prečo žije, nezaslúži si meno človek. V Božom slove čítame o Ježišovi, že je Počiatok a Koniec, Alfa a Omega. Znamená to, že je všetkým, že On je láska, pravda a život. On mohol o sebe povedať: Ja viem, odkiaľ som prišiel a viem, kam idem.

Celý tento rok opäť smieme chodiť do školy Ježišovho Srdca a učiť sa umeniu žiť. Učiť sa nikdy nie je neskoro a nikto nikdy nemôže povedať, že už všetko vie. Lebo nikdy nevieme dostatočne milovať a odpúšťať ako náš Nebeský Otec. Preto opäť smieme začať. Preto začnime čím skôr, neváhajme.

Na začiatok nového roka 2009 vám ponúkam modlitbu Márie Terézie od Ježiša: „Ježišu, v tvojej prítomnosti som začiatočník a začiatočníkom zostanem v mnohých veciach: v pokore prijať seba samého takého, aký som; v odvahe meniť seba samého tak dobre, ako to len dokážem. Som začiatočník, keď premýšľam, ako málo ti v podstate dôverujem; ako ťažko mi padne milovať mnohých blížnych; aký som citlivý v nespravodlivosti a v utrpení. To nádherné však je: Pri tebe, Ježišu, môj učiteľ, smiem vždy znova začínať, každý deň znova začať. Ty mi dávaš šancu až do posledného dychu; pretože ty miluješ všetkých začiatočníkov. Áno, ty sám dávaš počiatok tomu, kto by chcel úprimne začať. Ježišu, ďakujem za všetko, čo so mnou aj v novom roku začneš.“

Mgr. Oliver Székely, duchovný otec