Novinky zo života rímskokatolíckej farnosti sv. Jozefa, Víťaz. On-line verzia časopisu SPEKTRUM
Marta Pacovská, Široké
Čo musia mať manželia?
– dobrú hlavu, pretože ju často stratia,
– dobré zuby, pretože musia často kadečo prehrýzť,
– dobrý chrbát, pretože toho musia často veľa uniesť,
– dobrý žalúdok, pretože musia často stráviť tvrdé sústa,
– dobré nohy, pretože ich často tlačia topánky hneď na mnohých miestach.
Jednoducho trpezlivosť patrí k hlavnej výzbroji, ktorú si manželia nesmú zabudnúť vziať so sebou na spoločnú životnú cestu.
Na našej planéte nie je jediný človek, ktorý by existoval proti Božej vôli. V okamihu, keď sa stretne spermia s vajíčkom, dokonca aj keď sa to udeje v Petriho miske, je tam prítomný Boh, aby stvoril nesmrteľnú dušu. Ale aj keď Boh chce, aby technologicky počaté deti existovali a dovolí im, aby ich existencia začala týmto spôsobom, neznamená to, že chce, aby sme tieto technológie používali. Podobne Boh chce aj existenciu detí počatých pri znásilnení (ak by to nechcel, neexistovali by), pre nás to však neznamená, aby sme znásilňovali. Všetky tieto deti v sebe síce nesú Boží obraz a treba ich milovať a zaobchádzať s nimi ako s každou inou ľudskou bytosťou, ani jedno z nich však nebolo počaté v akte, ktorý je obrazom Boha. Toto však pre nich je a navždy zostane nespravodlivosťou.
Na tomto mieste sme konfrontovaní s mystériom Božej interakcie s našou slobodou. Boh nezasahuje do našich rozhodnutí konať hlúpo. Ak by to robil, upieral by nám našu slobodu. (Akým úžasným darom a akou zodpovednosťou je naša sloboda!) Božou prirodzenosťou je však tvoriť dobro aj v zlých rozhodnutiach, a to aj najväčšie z možných dobier – novú ľudskú bytosť. Znamená to, že by sme mali konať zlo, aby mohlo vzísť dobro? Ak by sme to robili, podľa sv. Pavla je naše odsúdenie spravodlivé (porov. Rim 3, 8).
Zdravie, telesná kondícia a život sú zapísané do nášho najvlastnejšieho bytia ako súčasť pôvodného Božieho plánu. Choroba, slabosť a smrť sú následkami porušenia, ktoré priniesol prvotný hriech. Boh ich dovoľuje, ale ako také si ich neželá. Za predpokladu, že použité metódy samy o sebe sú dovolené, ak použijeme medicínsku vedu a technológiu na záchranu života alebo obnovenie zdravia, konáme v plnom súlade s Božím plánom. V týchto prípadoch nekonáme ako páni ľudského života, ale ako Bohom ustanovení správcovia. Podobne, keď pomáhame manželskému spojeniu dosiahnuť jeho prirodzený cieľ, konáme ako správcovia, ktorí obnovujú Boží plán. Akonáhle však nahradíme Boží plán a snažíme sa vnútiť počatie, prekračujeme hranicu medzi správcom a pánom, medzi tvorstvom a hraním sa na Boha.
Neplodnosť je isté telesné postihnutie. Hľadanie spôsobov, ako ju liečiť, je chvályhodnou službou mnohým manželským párom, ktoré neplodnosťou veľmi trpia. Ale existujú limity, pokiaľ možno zájsť. „Cirkev je zo všetkých prvá, ktorá chváli a odporúča používanie ľudského rozumu v diele, ktoré človeka, obdareného rozumom, tak úzko spája so svojím Stvoriteľom. Tvrdí však, že sa to má diať pri zachovaní poriadku, ktorý stanovil Boh“ (encyklika Humanae vitae).
Ak použijeme inteligenciu na to, aby sme asistovali manželom v ich manželskom spojení, aby dosiahlo svoj prirodzený cieľ, vtedy konáme ako správcovia Božieho plánu a v súlade s poriadkom, ktorý ustanovil. Akonáhle však nahradíme manželské spojenie ako spôsob počatia, konáme mimo Božieho poriadku.
V skutočnosti iba pri asistovaní manželského styku môžeme hovoriť o reálnej liečbe neplodnosti. Ak nahradíme manželské objatie niečím iným, chorobu tak neliečime, iba ju obchádzame. Boží poriadok nie je svojvoľný. Je mienený pre naše dobro a náš zisk. To, že Boh dovolí niektorým smilníkom a cudzoložníkom počať a súčasne dovolí, aby milujúci sa manželia trpeli neplodnosťou, je mystérium (tajomstvo). Kto to môže pochopiť? Obe situácie však umožňujú zúčastneným, aby sa obrátili k Bohu a odovzdali mu seba samých.
Božie cesty nie sú nijako našimi cestami. „Ako sú nebesá vyvýšené nad zem, tak sú Božie cesty vysoko od našich ciest.“ (pozri Iz 55,9). Preto dôverujme mu. To nás učil aj Pán Ježiš. On sám sa cítil na kríži opustený Bohom (pozri Mk 15,34). Ale aj v tej najtemnejšej hodine dôveroval. A jeho zmŕtvychvstanie svedčí, že tá dôvera nebola márna.
„Pane, pomôž mi dôverovať ti v mojom živote v každej situácii, a to aj vtedy, a hlavne vtedy, keď veci nerozumiem. Daj mi milosť uveriť tvojmu prísľubu priniesť dobro z každého utrpenia a sklamania, ktoré si v mojom živote dopustil. Amen.“
Pre Boha, ktorý je čistý duch, ktorý je láska je to láska naozaj duchovná (1 Jn 4,8). Ľudské bytosti však nie sú čistými duchmi. Sme telesné osoby. Sú to naše telá, v ktorých a prostredníctvom ktorých sme obrazom Boha a zdieľame jeho lásku s druhými. Tento fakt nie je nikde zobrazený lepšie ako vo vyjadrení lásky, jedinečnej pre manželstvo: spojenie manžela a manželky v jedno telo.
Manželia, ktorí sa uchyľujú k takýmto technologickým procedúram, to môžu robiť preto, že chcú dieťa, ktoré by milovali. A ak sa to dieťa počne, môžu ho skutočne milovať. Ale bez ohľadu na to, ako veľmi si chceme myslieť, že to je možné, žiadna mentálna gymnastika alebo prianie nemôže vyňať „duchovnú lásku“ z ich tiel a preniesť ju na procedúru lekárov a vedcov. Faktom ostáva, že pôvod tohto dieťaťa nie je vo vtelenej láske rodičov, ale je výsledkom odosobnenej technologickej procedúry.
A tu je priestor na naše zamyslenie.
MUDr. Blažej Vaščák
– 40 dní sme kráčali cestou pokánia a konania skutkov lásky k Veľkej noci
-re-
Storočie, v ktorom žijeme, sa volá aj informačným storočím. Týmto názvom sa zdôrazňuje skutočnosť dôležitosti informácií v našom živote. Dôveryhodná a pravdivá informácia je naozaj veľmi dôležitá vo vzťahu medzi ľuďmi, v organizáciách a v živote celej spoločnosti. Avšak z výskumov psychológov vyplýva, že najväčšiu časť zo všetkých konfliktov vo firmách, organizáciách – až 60% – tvoria práve informačné konflikty.
Môže ich zapríčiniť nadbytok alebo nedostatok informácií. Ak je totiž informácií veľmi veľa, vznikajú typické chyby v ich prijímaní a odovzdávaní, ako je: strata informácie alebo pokrivenie informácie. Naopak, ak je informácií veľmi málo, ľudia si začnú informácie domýšľať, dopĺňať a z toho potom vyvodzujú nesprávne úsudky.
Čo možno urobiť, aby nevznikali informačné konflikty? Veľmi dobre v tomto smere pomáhajú techniky aktívneho počúvania, o ktorých sme už hovorili v našich predchádzajúcich článkoch.
Ak cítite, že sa začínate topiť v množstve informácií, využite techniku aktívneho počúvania, akou je parafrázovanie. Pripomeňme si, o čo ide. Podstatou parafrázovania je krátke prerozprávanie – vlastnými slovami – najdôležitejších faktov toho, čo vravel spolubesedník. Parafrázovanie zvyčajne začína vstupnými slovami: „Ak som ťa správne pochopil…“ „Máš na mysli…“ „Chceš povedať…“ „Ak sa nemýlim, máš na mysli…“ „Inými slovami hovoriac…“. Parafrázovanie pomáha skrátiť množstvo informácií, podčiarknuť v informácii jej podstatu a taktiež sa uistiť, či naše pochopenie podstaty informácie sa zhoduje s jej chápaním spolubesedníkom.
Zvládnuť veľký objem informácií nám pomáha taktiež základný poriadok, napr. rôzne poznámky na pracovnom stole, zakladanie rôznych materiálov do fasciklov podľa obsahu informácie, poriadok v informáciách v počítači a podobne. Rozdelením informácie na jednotlivé časti sa teda zmenší riziko, že na niečo zabudneme, či niečo popletieme.
Ak pociťujeme nedostatok informácií, vtedy zasa prejdeme k otvoreným otázkam. Tie predpokladajú širšiu odpoveď, stimulujú spolubesedníka a dávajú mu úplnú slobodu vyjadriť svoj názor. Otvorené otázky začínajú slovami: „Čo? Ako? Akým spôsobom? Za akých podmienok? Čo poslúžilo ako základ?“…
Techniky aktívneho počúvania ako „echo“, „zrkadlo“ taktiež stimulujú spolubesedníka, aby predložil svoju verziu a podal nám viac informácií. Podstata týchto techník spočíva v tom, že pomocou otázky zopakujeme časť slov, ktoré povedal náš spolubesedník.
Predstavte si nasledujúcu situáciu: váš známy, ktorého ste chceli pozvať tento víkend na chatu, vám ako prvé hovorí: „Myslím si, že by som mal začať opravovať kuchyňu.“ V tom okamihu sa vo vašej mysli začne odvíjať akoby film. V duchu vidíte, ako už presúva nábytok, chodí po obchodoch a nakupuje farby na maľovanie, ako mení linoleum, atď…. Isté je, že tento scenár sa odvíja vo vašej mysli. Pre vás potom z neho plynie, že tento známy nemôže ísť s vami cez víkend na chatu, lebo si ide dávať do poriadku kuchyňu. Dokonca sa priam ošívate čo i len spomenúť nápad s chatou, aby mu elán neopadol! A tak na chatu pozvete cez víkend niekoho iného. V pondelok sa však nestíhate čudovať: váš známy cez víkend nerobil s kuchyňou vôbec nič. Ba navyše na vás zazerá, tvári sa urazene a nekomunikuje s vami. Vy si myslíte, že vás oklamal. On si myslí, že vy s ním nechcete nič mať, lebo predtým ste s ním často chodili cez víkend na chatu a teraz ste tam boli s niekým iným.
Keby ste využili techniku „echo“, mohli by ste uniknúť nepríjemným pocitom a konfliktom. Ako by teda mal vyzerať správny dialóg ohľadom víkendu na chate?
On: „Myslím si, že by som sa mal pustiť do opravy kuchyne.“
Vy: „Opravy kuchyne?“ (technika „echo“ – zopakovanie časti vypovedaného spolubesedníkom).
On: „Áno, všetko je staré. Musím to obnoviť, dávno sa na to chystám.“
Vy: „Chystáš sa?“
On: „Myslím, že v lete, niekedy cez dovolenku, sa budem musieť tomu venovať.“
Vy: „V lete? A tento víkend máš už niečo v pláne?“ (otvorená otázka).
On: „Nie, zatiaľ nič.“
Vy: „A čo, keby sme išli spolu na chatu?“
Možno vám, milí čitatelia, tento príklad vyznie priveľmi jednoducho, až primitívne. Odhliadnuc od toho sú však v ňom veľmi jasne ukázané dva spôsoby: „echo“ a „otvorené otázky“. Naučiť sa využívať dané techniky – ako aj všetky ostatné techniky aktívneho počúvania – je nevyhnutné v jednoduchých situáciách. Treba vychádzať práve z nich. Pretože – a to treba zdôrazniť – zárodok informačného konfliktu sa skrýva práve v maličkostiach.
Jednou z príčin informačného konfliktu môže byť ešte rôzna interpretácia, rôzne pochopenie jednej a tej istej informácie. Vynikajúcou pomôckou ako takej situácii predísť sú všetky techniky aktívneho počúvania, ale hlavne úprimné želanie pochopiť spolubesedníka a uvidieť situáciu z jeho zorného uhla.
Či dôjde k informačnému konfliktu, záleží predovšetkým od nás. Máme na mysli také situácie, kedy sami ľudia skresľujú informáciu – úmyselne alebo neúmyselne – a tak hrešia proti pravde, porušujúc 8. prikázanie.
Človek prirodzeným spôsobom túži po pravde. „Ľudia by nemohli spolunažívať, keby si vzájomne nedôverovali, t.j. keby si navzájom nehovorili pravdu.“ (Katechizmus katolíckej Cirkvi, 8. článok 8. prikázanie, 2469). V tejto časti KKC máme vymenované mnohé príčiny informačných konfliktov, (ktoré nemusia byť v budúcnosti len informačnými): falošné svedectvo a krivá prísaha, nerozvážne posudzovanie, ohováranie a osočovanie, chvastanie sa alebo vystatovanie, lož.
K zoznamu príčin informačného konfliktu možno ešte doplniť klebetu. Často klebetíme – posudzujeme druhých – bez zlého úmyslu. Jednoducho len tak, aby reč nestála. Zdá sa nám, že to nič neznamená, že sa tak nič zlé nedeje. Ale to je chyba, lebo každé odovzdanie neoverenej, neúplnej alebo pokrivenej informácie sa stáva možným zdrojom konfliktu. Možno že nie teraz, ale neskôr, časom. Ruský básnik Fedor Tjutčev povedal: „Nemôžeme predvídať, ako sa naše slovo zvrtne.“
Ukončime náš článok výzvou: prijímajme informácie uvedomelejšie a zodpovednejšie ich odovzdávajme. Tak sa vyhneme nepochopeniu, negatívnym pocitom a taktiež predídeme informačným konfliktom.
Miroslav a Lilia, Sankt-Peterburg, snímka: M. Magda
Ježiš povedal: „Keď zostanete vo mne, ja zostanem vo vás.“ Znamená to, že keď budeme zachovávať Božie prikázania a budeme všetko robiť podľa Božích slov, zostaneme v Bohu. A Boh zas zostane v nás, čím nám zabezpečí miesto v raji nebeskom. Ako už vieme, Ježiš zomrel za naše hriechy. Keď Ježiš zomrel za naše hriechy, čo je to vlastne hriech? Hriech je to previnenie proti rozumu, proti pravde a proti správnému svedomiu. Je to priestupok proti opravdivej láske k Bohu a blížnemu. Bol definovaný ako skutok, slovo, alebo túžba proti večnému zákonu. Dôsledkom hriechu je narušenosť s Bohom, s ľudmi a so sebou. A preto, aby za nás netrpel ešte viac, tak mu nepridávajme viac hriechov. Aspoň cez pôst, ktorý nám poukazuje, aby sme prestali načas robiť zlé veci, ako je: hovoriť neslušné slová, nechodiť do kostola, kradnúť, klamať a mnoho ďalších zlých vecí. A preto dajme si predsavzatie.
Deti skúste vylúskať túto tajničku. Dozviete sa, že je…
Ježiš zomrel za nás.
Úloha 1: Nakresli seba pod kríž, ak si Ježišov verný nasledovateľ.
stránku pripravila: Miriam Čakurdová
V minulosti, keď boli kresťania prenasledovaní a nemohli sa schádzať na sv. omšu slobodne, museli používať hocijaké provizórne podmienky. Nemohli dať nijakú zámienku na ich kontrolu, či prezradenie miesta, kde sa schádzali. Ak by niekto z nich niesol stôl do katakomb, všetci by vedeli , že za tým musí niečo byť.
Katakomby sú podzemné cintoríny v Ríme. Sú to chodby, do ktorých prví kresťania pochovávali svojich zomrelých. Nik sa nečudoval, že vchádzali do katakomb, tak ako sa dnes nik nečuduje, keď niekto ide na cintorín. V týchto chodbách sa schádzali hlavne preto, aby mohli sláviť sv. omšu. Keďže ničím nemohli dať zámienku na to, aby ich kontrolovali, ako oltár slúžil hrob mučeníka. Bozkom „oltáru“ (hrobu mučeníka) sa vzdávala úcta Kristovi, ktorý dal silu tomuto mučeníkovi svedčiť o Ježišovi. Vzdávala sa vďaka aj mučeníkovi, ktorý svojím životom sprítomnil Ježiša v čase a priestore.
Dnes je tak isto bozkom uctievaný nie kameň, či drevo, z ktorého je zhotovený oltár, ale uctieva sa Ježiš a jeho obeta prinášaná na oltári, vďaka ktorej sme boli vykúpení. Kvôli tomu, aby sme napodobňovali starých kresťanov, začali sa dávať do oltára aj ostatky mučeníkov a svätých. Ak navštívime staršie kostoly, alebo nájdeme prenosné oltáre, presne, kde sa dáva corporál – stred oltára (látka, na ktorú sa dávajú obetné dary, chleba a vína, z ktorých sa stane telo a krv Ježiša Krista, od slova corpus – lat. telo), nájdeme zamurovanú a zapečatenú dutú mramorovú dosku, v ktorej sú ostatky nejakého svätca. Aby sme sa v liturgickej reforme (diala sa na Druhom vatikánskom koncile 1962-65) vrátili do apoštolských čias, Kongregáciou pre Boží kult bolo nariadené, aby sa pozostatky svätých umiestňovali na viditeľnom mieste, buď v oltári, alebo v jeho blízkosti, v cenných relikviároch tak, aby boli viditeľné.
Všetko, čo v liturgii symbolizuje Krista, sa okiadza kadidlom: oltár, obeta, Sväté písmo (evanjelium), kňaz, ľud, kríž, obetné dary, veľkonočná svieca, to všetko predstavuje Ježiša a preto sa všetko incenzuje kadidlom.
„Všetko o sv. omši“ Mgr. Vladimír Balucha
Svätý Patrik sa v Írsku nenarodil, ale skoro celý život bol s ním spätý. Pochádzal z rímskej Británie z kresťanskej rodiny.
V detstve bol unesený írskymi pirátmi do Írska, kde ho predali ako otroka. Pracoval ako pastier oviec asi 6 rokov. Kedykoľvek to bolo možné, obracal sa k Bohu. Keď sa mu podarilo ujsť z otroctva naspäť do rodnej krajiny, začal študovať. Neskôr počul Boží hlas, ktorý ho volal, aby sa vrátil do krajiny, v ktorej bol otrokom. Počúvol Božie volanie a prichádza na ostrov ako misionár. Po niekoľkých rokoch bol vysvätený za biskupa pre sever a západ Írska.
Pred jeho príchodom bolo Írsko pohanskou krajinou. Ľudia uctievali prírodu, stromy, kamene, oheň, oslavovali príchod ročných období. Viedli ich k tomu pohanskí kňazi, Druidi. Legenda hovorí, že svätý Patrik prerušil pohanskú oslavu začiatku jari. Všetky ohne boli uhasené a ľudia čakali na kráľa, aby vzkriesil oheň, ktorý si ľudia odnesú domov. Svätý Patrik narušil sviatok tým, že zapálil ako prvý veľkonočný oheň. Druidi sa rozhnevali a chceli ho zabiť. Ľudu tvrdili, že ak tento oheň neuhasia, hneď v tú noc bude horieť a oslabovať kráľovskú moc naveky. Nedokázali však prevládnuť nad svätým ohňom. Svätý Patrik bojoval proti Druidom ich vlastnými metodámi. Jeho víťazstvo mu dalo právo kázať kresťanstvo po krajine. Iná legenda hovorí, že svätý Patrik vyhnal všetky hady z ostrova. Preto sa na tomto ostrove žiadne hady nenachádzajú. Možno táto legenda hovorí o pohanských kňazoch Druidoch, ktorí sa po príchode svätého Patrika na ostrov začali vytrácať, až úplne vymizli.
Írsko sa stalo kresťanskou krajinou. 86,8% rímskokatolíkov, 3% protestanti, 4,4% neveriaci. Najznámejšie miesto spojené so svätým Patrikom je hora Croagh Patrick v Mayo. História hovorí, že na tejto hore sa v roku 411 n.l. modlil a postil svätý Patrik 40 dní. Írske zdroje uvádzajú, že pozostatky svätého Patrika sa nachádzajú v katedrále Downpatrik v grófstve Down.
Jeden z príbehov o svätom Patrikovi, ktorý sa pokladá za pravdivý je jeho náuka o svätej Trojici. Trojjedinosť Boha vysvetľoval obyvateľom ostrova na príklade zeleného trojlístka. Tri stavy (tri osoby) navzájom neoddeliteľné, ale nezávislé na sebe a každé samo o sebe božstvom.
Sv. Patrik: „Vstávam dnes mocnou silou, vzývaním Trojice, vierou v Trojnosť, vyznaním jedinosti Stvoriteľa stvorení.“
pripravila: Stanislava Novotná
Prežívali sme pôstnu dobu, kde sme si uvedomovali Ježišove utrpenie. Modlili sme sa svätý ruženec a chodievali do kostola na krížovú cestu, pri každom zastavení rozjímali sme o jeho živote, ako bol poslaný od Nebeského Otca z božej lásky k nám, aby nás vykúpil drahou krvou. Pre nás sa krvou potil, bol bičovaný, trním korunovaný, kríž niesol a bol ukrižovaný – zaživa na drevo kríža pribitý.
Matka Panna Mária prvorodeného syna obetovala v chráme. Bol tam Simeon, prorok, ktorý povedal: „Môžem zomrieť, lebo som videl Spasiteľa sveta. Tvoje srdce prenikne meč bolesti,“ hovoril Panne Márii, to znamenalo Ježišove umučenie, ukrižovanie. Na krížovej ceste ho sprevádzala jeho Matka, Mária Magdaléna a učeník Ján. Keď Pán Ježiš visel na kríži, zvolal z kríža: „Matka, hľa, Tvoj syn“ a Jánovi: „Hľa, Tvoja Matka,“ pretože apoštol Ján sa tak zachoval ako sa mali zachovať všetci učeníci – Pána Ježiša sprevádzal na krížovej ceste. Ján za to, že bol verný Ježišovi, dostal odmenu: dožil sa vysokého veku a zomrel v pokoji, ostatní učeníci zomreli mučeníckou smrťou.
Páne Ježišu, aj my ti chceme povedať, že ťa veľmi milujeme, že náš život bez teba nemá cenu. Ty si na prvom mieste v našich srdciach. Vďačíme ti za každý prežitý deň, ktorý nám dávaš a tvoju bolesť prežívame s tebou aj s tvojou Matkou. Panna Mária, chceme ti len dobre robiť, aby si z nás mala radosť. Pane, prosíme ťa, aby si bol milostivý našim zosnulým a otvoril im nebeské kráľovstvo, lebo sa snažili tu na zemi plniť tvoju vôľu. Požehnaj naše rodiny, aby kráčali po tvojej ceste a milovali len teba, lebo im dávaš silu prekonávať svoje trápenia. Pane Ježišu, očakávame tvoje zmŕtvychvstanie. Máme nádej, že pretvoríš naše úbohé telá a stanú sa podobnými tvojmu a na konci sveta vstaneme z mrtvých.
P.S.: Poprosila by som mládencov vzadu na chóre, aby sa nerozprávali počas svätej omše. Boli upozornení a to neplatí, mnohí im hovoria, že nemajú nič zo sv. omše, lebo vyrušujú. Je mi ľúto! Sv. omša je taká krásna, keď sa do nej vžijeme. Duchovný otec Oliver má také povzbudivé slová v kázni, že nás obohatia duchovne a my odchádzame s radosťou do svojich domovov.
Panna Mária, Matka neba
a zeme, oroduj za nás!
Mária Tobiašová, Ovčie
Dámy, mám pre Vás skvelú správu! Môžete si vybrať akékoľvek zamestnanie a byť čímkoľvek, pretože každá profesia je tu pre Vás. Neveríte? Len si prečítajte titulné stránky populárnych ženských časopisov. Nájdete v nich články s podrobným návodom, ako sa môžete (ale aj nemusíte) stať najlepšou manželkou, matkou či milenkou, najlepšou odborníčkou na krásu, či domácou paňou, politickou aktivistkou a už ani nehovorím o najštíhlejšej, najmúdrejšej, najsexi atď, atď… A to všetko bez toho, aby ste sa čo len zapotili, alebo si poškodili perfektnú manikúru na rukách.
Viem, že táto téma rezonuje v duši každej ženy. Dnešné ženy majú bohatý výber aktivít a viac príležitostí ako v minulosti, to je pravda. Moderná kultúra nás však vytrvalo presviedča, že žena sa môže rozhodnúť pre všetko a všetko aj stihnúť. A to v nás občas vyvoláva pocit neschopnosti, keďže my to všetko ani nemôžeme, ani nedokážeme. Nahovárame si, že sú ženy, ktoré to všetko skutočne majú a robia. No nie je to tak. Nájsť rovnováhu medzi takmer nekonečným radom povinností a našimi vlastnými potrebami býva neskutočne ťažké.
Môj najjednoduchší vzorec na takúto rovnováhu je: do stredu svojho života dosaďte Boha. Spoznajte svoje priority a potom sa pustite do každodenných úloh. To, čo Boh najviac očakáva od každého z nás na každom úseku života je radostná poslušnosť jeho vôli. To, že mladá rodina potrebuje takmer nepretržite vašu pozornosť, je jasná Božia reč. Hovorí Vám ako máte prežívať deň. Keď som sa raz rozhodla, že si niečo prečítam z duchovnej literatúry, v tú chvíľu, keď som otvorila knihu, môj jedenapolročný syn využil moju nepozornosť a hneď čosi vyparatil. Vtedy som pochopila, že je rozumnejšie knihu zavrieť. Veď viete ako to chodí, keď dieťa treba prebaliť, tak ho treba prebaliť, ak sa deti pobijú, žiada si to trest, keď batoľa spadne, treba ho utíšiť. A to práve teraz.
Väčšina mám, ktoré sú doma s deťmi, cíti rozpaky, keď sa ich niekto opýta na ich prácu. Odpoveďou býva, že sú „len mamy na plný úväzok“. Viem, že všetko čo robím pre moje deti, má väčšiu cenu než akékoľvek iné zamestnanie, v ktorom by som mohla byť užitočná pre spoločnosť. Ale predsa sú chvíle, keď sa v mysli túžobne vraciam k rokom v škole, či v práci a snívam o hmatateľnejšom úspechu. Ženy, a je ich väčšina, ktoré poznám v svojom okolí, nepatria medzi tie vyzývavé, sebecké ženy túžiace po kariére. Častokrát sú to ženy viery, hľadajúce to najlepšie pre svoje rodiny, aj za cenu veľkých osobných obetí.
Keď mala naša dcéra rok a sedem mesiacov, odišla som pracovať. Hoci ma práca bavila a moja mamka sa dokázala výborne o malú postarať, predsa mi pukalo srdce vždy, keď som od nej musela odísť. Nepracovala som pre osobné uspokojenie, ale pre nedostatok finančných prostriedkov, pretože sme v tom čase stavali náš dom. Nie vždy môžeme ovplyvniť svoje hmotné zabezpečenie, pretože žijeme v rôznych okolnostiach a každý z nás si nesie svoj kríž.
Niektoré matky sa obetujú tým, že ostávajú doma, iné tým, že chodia do práce. Viem len to, že ak dobrovoľne a s láskou prinášame obety a pracujeme pre dobro našich rodín, Boh nás za to požehná. Kristus nám vraví: „Ak pšeničné zrno nepadne do zeme a neodumrie, ostane samo. Ale ak odumrie, prinesie veľkú úrodu. Kto miluje svoj život, stratí ho, a kto svoj život nenávidí na tomto svete, zachráni si ho pre večný život“ (Jn 12,24-25).
Som šťastná, že som spokojná v úlohe manželky a matky na plný úväzok. Páči sa mi táto tichá služba, ktorou ma Boh poveril a som hrdá na to, že som nenahraditeľným, i keď často neviditeľným srdcom nášho rodinného života. Tak ako kedysi moja mama, pred ňou jej mama a ako toľké mamy na celom svete i ja teraz stojím v kuchyni pri sporáku a okolo mňa plynie život našej rodiny. Pridám zeleninu do polievky a priviniem si moje najmenšie k sebe. Materstvo vo všetkých jeho podobách je skutočne úctyhodné povolanie a som rada, že ho môžem žiť.
Martina Gondová
Aj keď sa nám zdá, že Vianoce boli iba nedávno, predsa už ubehlo veľa času a začala sa pôstna doba. Všetci dobre vieme, že počas Vianoc sa naše deti opäť zapojili do Dobrej noviny a preto sa duchovný otec rozhodol, že všetkým účastníkom tejto milej akcie pripraví počas jarných prázdnin malý výlet. Cieľom boli Vysoké Tatry.
Ráno sme vyštartovali z Víťaza o 8:00 a našou prvou zastávkou bol Lendak. Navštívili sme tamojší kostol sv. Mikuláša zo 14. stor., v ktorom sa práve konala poklona. Krátko sme sa pomodlili a potom hybaj do neďalekej Belianskej jaskyne. Čakanie na vstup sa neobišlo bez guľovačky, a samozrejme, urobili sme si spoločnú fotografiu do archívu. Jaskyňa, ktorá bola objavená už v 18. stor., sa páčila všetkým, veľkým aj malým. Kým sme prešli všetkých 860 schodov v dĺžke 1 370 m, poriadne sme sa zapotili. Obdivovali sme hudobnú sieň, sintrové vodopády a skoro sme zobudili aj jedného spiaceho netopiera.
Naša druhá zastávka bola v Tatranskej Lomnici, kde sa deti vyšantili na bobovej dráhe. Potom sme sa vybrali k hotelu Hubert, pretože tu chovajú koníkov a iné zvieratká, no a to deti predsa vidieť museli. Zase sa to neobišlo bez guľovačky, najhoršie obstál duchovný otec.
Po takej polhodinke sme sa vydali na cestu domov, a veru, bolo už načase. Bolo vidno, že deti sú už unavené, ale najviac sme boli unavení my, dospeláci. Zastavili sme sa ešte v Tescu na malé nákupy a potom sme nabrali kurz – Víťaz.
Šťastní z vydareného výletu sme dorazili domov. Verím, že deti boli plné zážitkov a že to bolo pekné poďakovanie za ich námahu počas Vianoc.
Eva M.