Značka: Spektrum 2012 – 1

ÚVODNÉ MOTTO:
Múdri ľudia vedia, že pravá láska dokáže čakať.
Najlepšia a najkrajšia Božia cesta je – nechať si sex až do manželstva.
Je potrebné pomáhať mladým, aby žili v čistote, pokiaľ príjmu naše rady.
Ale verím, že modlitbou za nich nič nepokazíme.

Už viac rokov rozmýšľam nad mladými ľuďmi, modlím sa za nich a nie je mi ľahostajná krása a najmä čistota ich tela a duše.
Keďže sa často stretávam s mladými – poznávam ich názory, sledujem ich konania a hlavne jednania v ich vnútornych vzťahoch – som často konfrontovaný s ich mnohými problémami. Na vzniknuté problémy žiadajú odpoveď alebo hneď konkrétne riešenie problému.
A tak v zmysle služby a priateľskej pomoci rád by som hľadal odpovede na ich problémy a možno aj z vlastnej životnej skúsenosti tiež dobré rady, ak budem o ne požiadaný.

A preto sa pýtam: “MÁŠ PROBLÉM?

Ak ste už niečo pokazili a Duch Svätý vás usvedčil z hriechu, uvedomte si, že Boh vám dá nový začiatok, pokiaľ dokážete prežiť pokánie a tento nový začiatok chcete. Ale musíte po ňom túžiť!

Vaše fyzické panenstvo alebo panictvo je už možno stratené, ale panenský stav znamená viac než telesná stránka veci. Je to postoj a spôsob myslenia. Prejavuje sa v tom, ako sa pozeráte na seba aj na druhých.
Ide o to, aby ste do svojho života prijali Božie odpustenie, potom odpustili sami sebe a uverili, že je naozaj možné zmeniť zlé zvyky a návyky a prijať pre svoje rany Božie uzdravenie.
To, že ste v minulosti urobili chybu, ešte neznamená, že rovnaké omyly musíte dookola opakovať. Je treba sa pokúšať vstať a ísť ďalej, aj napriek slabostiam, ako ostať ležať v bahne hriechu a plakať. Plač vám nič nepomôže! Ktosi povedal: “Minulosť zmeniť nemožno, preto treba vylepšiť svoju budúcnosť”. Alebo iný pohľad: “Nemudruj o minulosti, nesnívaj veľmi o budúcnosti, ale chop sa okamihu a uč sa od tejto chvíle!”

A možno vám pomôžu niektoré dobré rady:

1. Treba sa pevne rozhodnúť, že od dnešného dňa sa zachovám v čistote tela a duše pre moje budúce šťastné manželstvo. A verte, že to s pomocou Božou dokážete.

2. Je potrebné sa vyhýbať ľuďom, miestam, veciam a rôznym situáciám, ktoré oslabujú vaše sebaovládanie. Vždy je rozumné sa jednoducho nestýkať s ľuďmi, ktorí nás zvádzajú a oberajú o pokoj duše.

3. Nájdite si múdro spôsoby, ako prejaviť svoju lásku a ocenenie trochu inak ako telesným spôsobom.

4. Vyhýbajte sa tesným objatiam, vášnivým bozkom a všetkému, čo vedie ku zmyselným myšlienkam a chovaniu. Čokoľvek mimo krátkeho a prostého bozku sa rýchlo môže stáť nebezpečím.

5. Uvedomte si, že každý môže znovu začínať. Boh dáva šancu a ponúka pomoc každému a teda aj vám. Keď sa zameriate na svoje rozhodnutie zmeniť váš zlý stav a naštartujete sebaovládanie, podarí sa vám skrotiť vaše nutkanie a hriešne túžby.

Lebo kto rešpektuje Kristove zásady – je v Kristovi a je novým stvorením.
Daj nám všetkým, Pane, silu, aby sme mohli pred Tebou v pokore stáť už čistí a mohli žiť pri Tebe bez strachu.

rubriku pripravil MUDr. Blažej Vaščák, Široké

Milý duchovný otec tejto farnosti, drahí moji rodáci, milí veriaci! Aký je len nám milý dom našich rodičov, dom nášho otca, našej matky. Nemalo by nám byť milé toto miesto, tento oltár, tento chrám Boží, kde býva Otec otcov a Brat bratov? Vždy, keď nás osud odvlečie preč z nášho rodiska, ako sa len radi vždy späť vraciame a radi si pozrieme, čo všetko sa zmenilo, čo sa vylepšilo, čo sa skrášlilo. Podobne, pozrime sa dnes na tento otcovský dom všetkých tu bývajúcich farníkov, Víťazancov, aby sme sa ho naučili milovať a naďalej ho často, s radosťou a s vierou navštevovať.

Každého, kto vchádza do katolíckeho kostola, na prvý pohľad musí upútať svätostánok. Veď všetko len k nemu smeruje, už večná lampa, vyvýšené miesto na to všetko upozorňuje, že oltár je niečo zvláštne. Oltár, ako ho sami vidíte, nestojí hneď na zemi, ale na stupňoch, tým sa zobrazuje a zdôrazňuje dôstojnosť kňazského úradu, najmä však totožnosť obety omše svätej s krvavou obetou na vyvýšenej Kalvárii. Obetný stôl znázorňuje Ježiša Krista, preto ho kňaz dvakrát pri každej svätej omši, na začiatku i na konci, bozkáva. Bozkom akoby chcel vsať do seba samého Ježiša, akoby ho chcel zobrať do náručia a potom pri pozdrave „Pán s vami…“, roztvoriac ruky, chce im toho istého Spasiteľa darovať. Oltár je prikrytý (kedysi bol príkaz s troma) ľanovými, bielymi plachtami, majú chrániť najsvätejšiu krv pred zneuctením, keby odkvapla na oltár, alebo keby sa náhodou kalich prevrátil. Tieto plachty majú pripomínať tie pocity, v ktorých hrobe bolo zabalené Ježišovo telo. Musia byť vždy krásne a čisté. Cirkev predpisuje, aby na oltári pri svätej omši bol kríž. Má byť taký veľký, aby ho mohol vidieť kňaz i ľud. Aby kňaz pri svätej omši nezabudol, že sa tu deje to isté, čo na kríži na Kalvárii. Musí sa naň podľa predpisov starších sedemkrát pozrieť, aby si pripomenul, čo koná. Na oltári sú svietniky so sviecami, pri každej svätej omši v čase pokoja musia horieť dve sviece. Majú byť voskové, takto sú obrazom Krista, on je ako znak a oni sú plodom panenských včiel, čiže sám je plod panenskej Matky. Sám Kristus sa nazval Svetlom sveta. Nad svätostánkom veľmi často býva obyčajne vyobrazený pelikán. Je to zvláštny vták, vzor otcovskej a materinskej lásky. Keď jeho mláďatá nemajú potravu, zobákom si roztrhá hruď a svojou krvou a telom kŕmi svoje mláďatá. Takýto je aj Ježiš Kristus. I on denne na slovo svojho sluhu – kňaza – otvára svoje rany na rukách, nohách a v srdci, v boku a svojou krvou i telom z nich sýti svoje dietky pri svätom prijímaní.

Takto teda príbytok Boží, kresťanský oltár. Už 50 rokov tu stojí tento oltár, tento chrám Boží. Zásobáreň bohatstva, dobroty Božej. Stojí tu a pozerá na váš život. Ej, keby vedel hovoriť. Videl tu všeličo, videl, ako sme sa pri svätom krste premieňali zo synov tmy na synov Božích. A koľkokrát pri ňom váš duchovný pastier, váš duchovný otec, na začiatku nebohý Peter Adamčák, keď si už nevedel s vami rady, keď videl, že jeho slová padajú na tvrdé kamene vašich sŕdc, ronil nad kalichom horké slzy bôľu a prosil a iste stále prosí tam v nebi za svoje ovečky. Koľkokrát pri svätej omši zabudol na seba, na otca, matku, brata, sestry, známych, na svojich rodákov a myslel len na vás, ktorí ste mu vlastne boli ako ľudia cudzí. Koľkokrát prosil, keď prišlo nešťastie na poli, povodne, búrky, suchota a keď sa vás iným spôsobom dotkla spravodlivá ruka Božia. Koľkokrát vtedy prosil: „Ušetri, ušetri Pane svoj ľud, ktorý si svojou krvou vykúpil.“

A koľko už tento oltár videl. Koľko novomanželov radostne kľačalo na jeho stupňoch a vážne na Boha si prisahalo vernosť až do smrti. Koľkých kajúcich hriešnikov vítal, ktorí sa tu po svätej spovedi hrnuli, aby sa ukázali ako malomocní a oslobodení od svojej duševnej choroby pred Božským Spasiteľom. Ale videl i to, za čo sa budú mnohí hanbiť a zodpovedať pred večným sudcom. Videl, ako mnohí odhodili od seba posvätné rúcho milosti Božej a zašpinili si neverou a najrozličnejšími hriechmi svoje svedomie. Videl, ako niektorí už pri prvej svätej spovedi a potom jedno za druhým prijímali svätokrádežne sviatostného Spasiteľa, zamlčujúc nejaký ťažký hriech. S hrdosťou pozoroval, ako sa títo novodobí Judáši blúdili a blížili sa k stolu Pánovmu a tu pred hriechmi svojimi nehodnými posmeškami prijímali sväté prijímanie, zrádzajúc svojho Majstra. S úžasom pozeral, ako je možné, že ten muž, tá žena, ktorí tu pred Bohom na svätom kríži prisahali, že sa budú až do smrti milovať, už za niekoľko rokov, ba vari mesiacov si z Boha robia posmech. Tí, ktorí sa nemali nikdy opustiť, v nijakom protivenstve utekajú od seba a hľadajú si iné náhrady na ukojenie svojich pudov.

A dnes tento oltár, jubilujúci a vynovený chrám, ďakuje všetkým tým, ktorí si krstnú nevinnosť, získanú pred jeho tvárou zachovali, ďakuje tým, ktorí často pristupovali k jeho stolu, ďakuje všetkým svojim služobníkom kňazom, ktorí tu so Spasiteľom obetovali vždy aj seba samých. Ďakuje všetkým tým, ktorí nezabudli na svoju manželskú prísahu. No dnes oblečený ako nevesta na svadbu ďakuje všetkým, ktorí s láskou obetovali svoje dary, svoj um i prácu svojich rúk na jeho skrášlení, na jeho obnovení.

Máme dosť záznamov, aj kalendáre, ktoré svedčia aj o vašej láske, o vašej viere. Spomínam na svoju mladosť spred 20 rokov, že som bol tiež na tejto brigáde. Bol som po maturite a o mesiac som išiel na vojenčinu. Rovnal som staré klince, ktoré boli už raz použité, aby boli ešte raz použité. Ale čože je to klinčeky rovnať, keď som videl iných, ktorí dokázali väčšie veci.

Včera mi prišiel časopis Spektrum a tam som našiel ten obraz. Veža vystavaná hore a dvaja, síce rodom zo Širokého, ale tu sa akosi spojili s nami, Víťazancami a niesli kríž hore bez istenia. Tak ako zlatý klinec na náš kostol, ktorý už zďaleka hlása, akí sú tu ľudia. A nezabúda sa poďakovať ani za všetky Veroniky, súčasné i v minulosti, ktoré horlivo sa starali a ozdobovali tento chrám Boží. Spolu s týmto všetkým je však aj výstrahou pre tých, ktorí sa akokoľvek proti nemu prehrešili. A dnešnou omšou, jej cieľom je poďakovať sa mu za všetky dobrodenia, ktoré ste a ktoré sme my všetci z tohto oltára dostali a odprosovať za všetko, čo sa mu na nás celý tento čas nepáčilo a odprosiť ho dnes i za celý náš život.

Náš milý, náš 50 rokov jubilujúci chrám Boží z nás robí opravdivých kresťanov a nemôže sa kresťan nazývať, kto nikdy nepríde, aby sa tu pomodlil so svojimi bratmi a setrami, kto nedokáže si priznať, že je tiež len chyby robiacim človekom. A kto nedokáže vo sviatosti pokánia zmyť svoje viny, veru nestačí hovoriť len: „Pane, pane,…“ a „skutek utek“. Je treba počúvať slovo Božského Majstra a plniť jeho prikázania, ísť za jeho príkladom. Z milosti Božej sme sa svätým krstom stali všetci kresťanmi, ale potom je náš kostol našou otcovskou strechou, kusom nášho domova. Tu je zapísaná história nášho života – curiculum vitae celých našich rodokmeňov. Tu sme sa stali Božími deťmi, pri prvom svätom prijímaní sme pocítili prvé záchvevy lásky k Pánu Ježišovi, tu v chráme sme sa tak často hľadali a nachádzali posilu, pokoj a mier duše. Tu v chráme, pred očami Božími a pod žehnajúcou rukou kňaza sa spojili mladé srdcia k spoločnému životu. A keď nám smrť urvala otca alebo matku, alebo inú drahú bytosť, vtedy v chráme sme sa modlili s Cirkvou nad ich telami a posilňujúc v sebe nádej na nové úžasné večné stretnutie na veky bez konca.

Milujte, drahí moji rodáci, Víťazania, prosím Vás, túto svätyňu, toto srdce nášho Víťaza, o ktorom sám Pán Ježiš hovorí: „Toto miesto som si vyvolil, aby naveky s vami zostalo moje srdce.“ Akí sme šťastní, ktorí sme vlastnoručne stavali tento stánok Boží, chrám ako svedectvo viery Božieho ľudu.
Víťazanom na väčšiu česť a slávu Božiu.
Amen.

Snímky z interiéru rozostavaného kostola urobil v deň svojich 20. narodenín – 10. júla 1959 autor homílie dp. Ján Biroš. Snímky boli urobené jeho vlastným aparátom značky Altisa, kúpeným za ušetrené peniaze, ktoré ako študent gymnázia dostával od svojich rodičov ako vreckové.

6. a 9. 1. – požehnávanie nových príbytkov

•

11. 2. – 19. Svetový deň chorých, udeľovanie sviatosti pomazania chorých
13. 2. – 7. valentínska púť do Krížovan, sv. omšu slúžil jasovský opát Martin Štrbák, Opraem
20. 2. – finančnou čiastkou sme pomohli pri kúpe nového organa do kostola Sťatia Jána Krstiteľa v Sabinove – Víťaz 503 €; Ovčie 269 €

•

7. 3. – fašiangové a pracovné stretnutie horliteľov Ružencového bratstva, zhodnotenie roka 2010
13. 3. – kostol sv. Ondreja navštívili pútnici z farnosti Prešov-Solivar
26. 3. – kostol sv. Ondreja navštívil nový košický arcibiskup, metropolita Mons. Bernard Bober

•

10. 4. – navštívil nás kaplán Univerzitného pastoračného centra v Košiciach Štefan Novotný, prispeli sme Víťaz 741 €, Ovčie 318 €

•

1. 5. – odpust sv. Jozefa, robotníka, sv. omšu slúžil ražňanský farár Pavol Bugoš
14. 5. – púť detí do Levoče; púť veriacich s Rádiom Lumen do Sanktuária Božieho milosrdenstva v Krakove
29. 5. – prvé sv. prijímanie v Ovčí – 11 detí

•

5. 6. – prvé sv. prijímanie vo Víťaze – 31 detí
11. 6. – kostol sv. Ondreja navštívili veriaci z farnosti Petrovany

•

2. – 3. 7. – putovanie k Levočskej Panne Márii
23. – 25. 7. – putovanie k sv. Anne; kostol sv. Ondreja navštívili veriaci z Červenice pri Sabinove a z farnosti Podhorany

•

2. – 4. 8. – trojdňový denný tábor pre 35 detí
6. 8. – sv. omša v prírode na kopci Sľubica
14. 8. – finančne sme pomohli pri dostavbe nového kostola v Teriakovciach – Víťaz 1 101 €, Ovčie 406 €
25. 8. – miništranti z Ovčia obsadili prvé miesto vo futbalovom turnaji v Hendrichoviach a získali Putovný pohár miništrantov v Sabinovskom dekanáte

•

10. 9. – kostol sv. Ondreja navštívili veriaci zo Stropkova
17. 9. – modlili sme sa ruženec v rádiu Lumen, čomu predchádzala svätoondrejovská púť vo farnostiach Kojatice, Pečovská Nová Ves, Šemša, Valaliky, v kláštore dominikánov a v Dóme sv. Alžbety
18. 9. – požehnanie obnovenej kaplnky sv. Ondreja v Ovčí, smerom na Hrabkov
24. 9. – kostol sv. Ondreja navštívili veriaci z Hanušoviec nad Topľou
25. 9. – požehnanie obnovenej kaplnky Svätej Rodiny vo Víťaze pri dome Valentína Pacovského, smer Široké

•

2. 10. – posledná sv. omša v Doline k úcte sv. Huberta; slúžil poručík HaZZ pre východné Slovensko Marcel Senderák • putovanie na odpustovú slávnosť Ružencovej Panny Márie do Obišoviec
8. 10 – pomohli sme pri generálnej oprave kostola sv. Martina v Bertotovciach – Víťaz 1 444 € a Ovčie 969 €
10. – 16. 10. – Zlatý týždeň pri príležitosti 50. výročia požehnania kostola sv. Jozefa, robotníka • sv. omšu v nedeľu slúžil Mons. Stanislav Stolárik, pomocný košický biskup
22. 10. – miništranti z Ovčia vybojovali tretie miesto na futbalovom turnaji o pohár arcibiskupa Košickej arcidiecézy v Košiciach
23. 10. – vystúpenie rockovej skupiny Kerygma

•

20. 11. – prispeli sme na dostavbu kostola Mena Panny Márie v obci Stuľany – Víťaz 1 390 €, Ovčie 706 €
28. 11. – 10. výročie posvätenia kostola sv. Ondreja, apoštola
29. 11. – sv. omša v Dóme sv. Alžbety v Košiciach, kde sme si uctili pozostatky sv. Ondreja, apoštola
30. 11. – Rok sv. Ondreja sme zakončili sv. omšou v kostole sv. Ondreja, apoštola na Vyšnom konci, ktorú slúžil pomocný biskup Spišskej diecézy Mons. Andrej Imrich

•

4. 12. – slávnosti ku cti sv. Barbore v Ovčí predsedal Mons. Stanislav Stolárik; zároveň sa požehnal obnovený oltár, nový bohostánok, obraz Božieho milosrdenstva a uložila sa natrvalo relikvia bl. Zdenky Schelingovej
11. 12. – putovanie na vysielaciu sv. omšu pre detí z Dobrej noviny do Sečoviec
31. 12. – Te Deum – ďakovné sv. omše na konci roka 2011

-re-

Boli pokrstení:
Boli zosobášení:
Predišli nás do večnosti:

Boli pokrstení:

Štefan Pecha, nar. 10.8.2009 (Dolina);
Laura Lacková, nar. 30.5.2010 (Dolina);
Svetlana Pokutová, nar. 21.9. (Dolina);
Ilona Tulejová, nar. 15.10. (Richnava);
Lukáš Pecha, nar. 12.11. (Dolina);
Mária Lacková, nar. 27.11. (Dolina);
Anežka Pokutová, nar. 16.12. (Dolina);
Natália Magdová, nar. 26.1.2011 (Ovčie);
Anabela Anna Ondzíková, nar. 12.2. (Víťaz);
Jamie František Kubinec, nar. 27.2. (Ovčie, Írsko);
Boris Ivanko, nar. 28.2. (Ovčie);
Imrich Pokuta, nar. 16.3. (Dolina);
Ivana Lacková, nar. 18.3. (Dolina);
Félix Humeňanský, nar. 28.3 (Ovčie);
Simeon Januv, nar. 18.4. (Víťaz);
Oliver Kováč, nar. 1.5. (Víťaz);
Bianka Mária Novotná, nar. 10.5. (Víťaz);
Vanesa Uličná, nar. 26.5. (Víťaz);
Marek Adamkovič, nar. 19.6. (Víťaz);
Andrej Blizman, nar. 22.6. (Víťaz);
Katarína Kandráčová, nar. 22.6. (Víťaz);
Matúš Kuzmiak, nar. 8.7. (Víťaz);
Lukáš Sedláček, nar. 10.7. (Měčíchov, Česko);
Ján Štefaňák, nar. 8.8. (Ovčie);
Marko Štofila, nar. 16.8. (Víťaz);
Vivien Veronika Novotná, nar. 8.9. (Víťaz);
Kevin Jozef Čonka, nar. 15.10. (Dolina);
Mário Macko, nar. 21.10. (Dolina);
Daniela Juhásová, nar. 29.10. (Víťaz);
Samuel Lacko, 14.11. (Dolina);
Marína Kraková, nar. 18.11. (Pezinok)

Boli zosobášení:

22.1. František ULIČNÝ (Víťaz) & Lucia MAGDOVÁ (Víťaz);
19.2. Anton PRIBULA (Prešov) & Tatiana BANYÁSZOVÁ (Prešov);
5.3. Ján SURA (Spišský Štvrtok) & Michaela JENČOVÁ (Víťaz);
7.5. Rastislav JENČA (Víťaz) & Zuzana JENČOVÁ (Víťaz);
21.5. Marek MIHALČIN (Vranov nad Topľou) & Lýdia ULIČNÁ (Bardejov);
4.6. Štefan ŠUSTER (Hrišovce) & Adriana BALOGOVÁ (Ovčie);
11.6. Lukáš SILVAY (Záhradné) & Mária BEDNÁROVÁ (Víťaz);
11.6. Martin MERTINKO (Kluknava) & Anna KUZMIAKOVÁ (Víťaz);
25.6. Pavel MELICH (Krupina – Chicago) & Helena PAVLÍKOVÁ (Víťaz – Chicago);
25.6. Gabriel Kevin CASEY (Írsko) & Gabriela MIHÁĽOVÁ (Víťaz – Írsko);
20.8. Martin GURČÍK (Široké) & Ľubica ČECHOVÁ (Víťaz);
27.8. Kristián KOŠÚT (Košice) & Ivana KRIŠTOFÍKOVÁ (Víťaz);
27.8. Milan ONDRIA (Ovčie) & Jaroslava KRÁĽOVÁ (Ovčie);
3.9. Patrik ČECH (Hermanovce) & Lenka JACOVÁ (Ovčie);
1.10. Pavol ULIČNÝ (Košice) & Dominika NOVOTNÁ (Víťaz);
15.10. Lucia BALOGOVÁ (Víťaz – Londýn) & Anthony AUSTEN (Londýn);
12.11. Mária POLAČKOVÁ (Víťaz) & Gabriel TOMAŠOV (Hrišovce)

Predišli nás do večnosti:

5.1. Helena Čigarská rod. Balogová 77 r. (Ovčie);
10.1. Mária Jenčová rod. Galdunová 77 r. (Víťaz);
11.1. František Hudák 39 r. (Ovčie);
14.1. Filoména Kundríková rod. Andrejkovičová 71 r. (Víťaz);
16.2. Valentín Baloga 87 r. (Ovčie);
17.2. Mária Pacovská 75 r. (Víťaz);
25.2. Ján Štofaník 72 r. (Víťaz);
1.3. Veronika Hudáková rod. Šimčíková 74 r. (Ovčie);
2.3. Katarína Miháľová rod. Humeňanská 78 r. (Víťaz);
18.4. Apolónia Galdunová rod. Kollárová 99 r. (Ovčie);
20.4. Jozef Jenča 73 r. (Ovčie);
4.5. Apolónia Jenčová rod. Uličná 84 r. (Ovčie);
25.6. František Čigarský 83 r. (Ovčie);
5.7. Valentín Uličný 64 r. (Ovčie);
12.7. Dezider Lacko 49 r. (Víťaz-Dolina);
13.7. Valentín Magda 55 r. (Ovčie);
13.7. Žofia Kleščová rod. Pribulová 67 r. (Ovčie);
19.7. Apolónia Bednárová rod. Novotná 92 r. (Víťaz);
25.7. Ján Jenča 82 r. (Ovčie);
4.8. Ladislav Horváth 60 r. (Ovčie);
5.9. Štefan Šimčík 68 r. (Ovčie);
9.9. Štefan Čech 69 r. (Víťaz);
12.9. Štefan Stahovec 71 r. (Víťaz);
13.9. Albert Blizman 72 r. (Víťaz);
22.9. Regína Uličná rod. Jenčová 74 r. (Víťaz);
6.10. Regína Baronová rod. Balogová 73 r. (Ovčie);
27.10. Katarína Kovaľová 22 r. (Víťaz);
31.10. Ján Uličný 89 r. (Víťaz);
13.12. Alžbeta Jánošová rod. Kovaľová 82 r. (Víťaz);
13.12. Helena Jenčová rod. Salanciová 66 r. (Víťaz);
19.12. Helena Čechová rod. Magdová 87 r. (Víťaz);
25.12. Ondrej Čech 55 r. (Víťaz);
25.12. Viktor Baloga 71 r. (Víťaz);
31.12. Oľga Godlová rod. Dudová 82 r. (Ovčie)

-re-

– 1. 1. 2012 – začali sme nový kalendárny rok 2012 s Pannou Máriou Bohorodičkou

– 6. 1. – koncert Malá vianočná hudba v podaní niekoľkých členov Symfonického orchestra Slovenského rozhlasu – Ad Gloriam Dei

– 8. 1. – Nedeľa Krstu Pána – ukončili sme vianočný čas; začal čas obdobia do začiatku pôstneho obdobia, tzv. fašiangy • v kostole sa uskutočnili vianočné pastorále s našimi deťmi z Materskej škôlky a so speváckym zborom Chorus Via Musica z Prešova

-re-

Zo skúseností vieme, že dodržiavanie nášho týždenného spoločného času vyžaduje tri nasledujúce rozhodnutia:

1. Spoločný manželský čas – treba plánovať. Obaja, manžel i manželka, sa musia pozrieť do svojho diára a nájsť každý týždeň najvhodnejší čas. Ten bude závisieť od toho, či máme deti; koľko majú rokov; či pracujeme doma alebo niekde ďalej. Treba zvážiť, čo nám najlepšie vyhovuje. Keď už máme staršie deti a každý z nás svoju prácu, zistíme možno, že najvhodnejší je pre nás taký dvojhodinový obed (možno). Zapíšeme si ho do diára a prikladáme mu takú istú dôležitosť, ako každému inému pozvaniu, či pracovnému stretnutiu. Keďže obaja môžeme byť zaneprázdnení, môžeme si naplánovať náš spoločný čas na tri mesiace vopred, na každý týždeň, pričom si každý do svojho diára poznačí meno toho druhého, podobne ako pri iných stretnutiach.
Predstava plánovania spoločného času s manželom či manželkou sa môže zdať neprirodzená. Je to však prvá vec, ktorá môže tíško vykĺznuť z láskyplného vzťahu. Iste nie je naším úmyslom jeden druhého zanedbávať. Je to skôr rutina nášho každodenného života, čo nám kradne čas, ktorý sme predtým trávili spolu.

2. Druhým rozhodnutím je urobiť tento spoločný čas našou prioritou. To znamená, uvedomiť si jeho dôležitosť v porovnaní s mnohými inými dobrými vecami, ktorým by sme sa vo voľnom čase mohli venovať – ako je návšteva rodiny, návšteva u nás doma, večierok, futbalový zápas s priateľmi, alebo stretnutie v našom spoločenstve či v kostole. Ak je ešte pre nás náš spoločný čas tou najvyššou prioritou – je to mocný prejav našej lásky.

Ako mladí manželia sme v tomto často zlyhali. Keď nás pozývali na nejakú akciu, zdalo sa nám neslušné povedať, že sme si ten večer vyhradili pre nás dvoch. Takže teraz namiesto „máme večer iba pre seba“, hovoríme „žiaľ, máme veľa povinností,“ bez toho, aby sme povedali, čo konkrétne robíme. Ak náhodou dostaneme zaujímavé pozvanie, ktoré koleduje s naším manželským časom, máme dohodu, že ho neprijmeme bez konzultácie s tým druhým. A obyčajne urobíme zmenu, len ak v tom týždni nájdeme pre seba vhodnú alternatívu, aby sme o svoj spoločný čas neprišli.

3. Tretie rozhodnutie je chrániť tento čas. Vyrušovanie vie náš spoločný čas zmariť. V zajatí nás môže držať náš telefón. Niektorí z nás nedokážu nereagovať alebo krátko odpovedať. Treba uvažovať nad kúpou odkazovača alebo vypnutím telefónu. Pre iných je hlavným votrelcom televízia. Tá dokáže každý týždeň ľahko pohltiť množstvo hodín, ktoré by sa inak dali stráviť vzájomným rozhovorom. Moc televízie ako úniku zo vzťahov v rodine, je určite veľká a jej vplyv na manželské zdieľanie je zničujúci. Televízia vyrastá z kultúry osobného uspokojovania a túto kultúru aj šíri. Ak je televízia problémom, treba s tým niečo urobiť. Vykážte ju z obývačky. Alebo vyhláste svoj dom za zónu bez televízie.

Snažme sa zorganizovať si náš pravidelný týždenný čas na miestach, kde nenarazíme na ľudí, ktorých poznáme. Potreby príbuzných a priateľov sú dôležité, ale žiadna z nich nie je taká dôležitá, ako potreba investovať čas do nášho manželstva.

Čím viac sme zaneprázdnení, tým dôležitejším a nevyhnutnejším sa tento spoločný čas stáva. Z času na čas sa jeden alebo druhý z nás ocitne pod tlakom iných naliehavých potrieb, ale pokušeniu zrušiť náš spoločný čas sa odoláva oveľa ľahšie, ak sme presvedčení o jeho dlhodobom prínose. Samozrejme, že sa vyskytnú týždne, keď to naozaj nie je možné, ale presvedčíme sa, že dva týždne bez možnosti spoločne si oddýchnuť a primerane komunikovať je v manželstve príliš dlhá doba. Rýchlo zistíme, že sme bez vzájomného kontaktu a často aj bez nálady. Naopak, po spoločne strávenom čase zažívame pocity pohody: týždeň sa zdá byť vyváženejší, sme menej ustarostení o životné potreby a lepší voči sebe navzájom i voči deťom.

Spoločný deň:

Každé 3 až 6 mesiacov si môžeme naplánovať spoločný deň mimo. To je čas na rozhovory o veciach, na ktorých prediskutovanie nemáme pri každodennom zhone ani čas ani energiu. Je to čas, keď sa obzeráme späť, aby sme videli, čo funguje dobre a čomu treba venovať väčšiu pozornosť, bilancujeme financie, hľadíme dopredu na naše budúce ciele a snívame o nových nápadoch pre naše manželstvo a rodinný život. Takýto deň, raz za pár mesiacov, nám pomáha vyhýbať sa nahromadeniu nesplnených povinností vo väčších záležitostiach. Tieto dni sú pre nás zvláštne a radostné. Ideme na prechádzky, dáme si spoločný obed a veľa času venujeme rozhovoru. Niekedy si zapisujeme ciele, ku ktorým sa chceme neskôr vrátiť.

Dovolenka:

Musíme si starostlivo zvážiť, ako a kde strávime našu dovolenku a brať pritom do úvahy naše rozdielne potreby a preferencie. Nečakať, čo sa prvé naskytne, alebo hneď prijať prvé pozvanie ísť s niekým iným. Aj dovolenku si treba rozumne naplánovať. Niektorí boli na dovolenke, ktorú si vopred nepremyslel, a po návrate si uvedomili, že potrebovali dodatočnú dovolenku na to, aby sa z predchádzajúcej zotavili.

Mini medové týždne:

Dva či tri dni, aspoň raz do roka, niekde osamote, bez našich detí, môže mať prekvapivo oživujúci vplyv na váš vzťah. Ak nemáte rodinu, ktorá by sa vám postarala o deti, čo tak vystriedať sa s priateľmi, ktorí majú deti v rovnakom veku? Ak by bol pobyt mimo domova príliš drahý, môžete zostať aj doma (no bez vašich detí) a venovať sa niečomu celkom inému ako obvykle. Prípadne si s priateľmi, ktorí bývajú v inej časti krajiny, vymeňte na tento čas svoje domovy. Týchto pár dní raz za rok vnímame ako mini medové týždne. Ich prínos môže dať viac a vynahradí úsilie vynaložené na ich zorganizovanie.

MUDr. Blažej Vaščák, Široké

Milí čitatelia, dnes si povieme o poslednom princípe, vďaka ktorému si môžeme oveľa efektívnejšie zorganizovať svoj čas – viacej stíhať, menej sa unaviť.

5. Obmedzenie časových prestávok

– počas dňa nás neustále vyrušujú a odtrhujú od práce, z čoho potom vznikajú neplánované prestávky. A typickosť prestávok je predĺženie (zväčšovať sa), „narastať“. Spomeňte si, určite niečo podobného sa vo vašom živote už stávalo: zaoberali ste sa niečím, a tu zrazu – zvoní telefón. Beriete slúchadlo a začínate rozhovor. Váš známy vám položil ťažkú otázku, a ja si uvedomujem, že rozhovor ma môže pripraviť o 5 – 6 minút. Pokračujúc v telefónnom rozhovore, vstávate a idete si urobiť čaj (zajedno čaj vypijete, aby ste nestrácali čas). Rozhovor sa skončil skôr, než čaša čaju, ale tu sa k vášmu pitiu čaju rozhodol pridať váš syn. S ním ste si tiež trošku pohovorili; naspäť sa vracajúc k svojej práci na vás zavolala vaša žena a poprosila vás dostať niečo z vrchnej poličky v kuchyni…

Záver: k svojej prerušenej práci ste sa vrátili o pol hodiny… Veľmi dôležité je naučiť sa znížiť zbytočné výpadky (prestávky) na minimum. Napríklad: môžeme vyhradiť „nedotknuteľný“ čas alebo práce (úlohy). Vypnite v tomto čase telefón, alebo poprosíte niekoho z vašich, aby ho dvíhal za vás, poproste tých, ktorí sú vedľa vás, nevyrušovať vás. Odstráňte všetky faktory, ktoré môžu byť potenciálnymi prekážkami: hlad, smäd, hudba, fyziologické potreby, zatvorte ostatné programy, okrem tých, ktoré sú vám potrebné pre vašu prácu.

Tieto princípy, ktoré sme vymenovali, jasne, že sa nevyčerpáva arzenál prostriedkov efektívneho organizovania a využívania svojho času. Existujú špeciálne tréningy ohľadom Time managmentu, tlačia sa nové knihy a vytvárajú sa nové teórie. Ale v jadre všetkých prístupov efektívneho riadenia času je uvedomenie si svojej systémy hodnôt a priorít, uvedomenie si svojej misie, svojho povolania, umenie oddeliť podstatné a dôležité od druhoradého. O tomto sme už hovorili v prvých článkoch nášho cyklu a týmto aj chceme zavŕšiť rozhovor o organizácii svojho času ako o prostriedku zvládania stresu.

O tom bude aj nasledujúci príbeh. Na harvardskej univerzite sa raz jeden učiteľ počas prednášky rozhodol potvrdiť svoje slová názorným príkladom. Prednáška bola na tému organizácia času. Vytiahol spod stola vedro a vrece s veľkými kameňmi a naplnil nimi to vedro. Potom sa ich opýtal: „Je vedro plné?“ Študenti odpovedali: „áno“. Učiteľ sa ich opýtal: „Ste si istí?“ Potom vybral spod stola vrece s malými kamienkami a vysypal ich do vedra, kde už boli veľké kamene. Malé kamienky zaplnili voľné miesto medzi veľkými kameňmi. Potom sa ich opýtal ešte raz: „Je vedro plné?“ Teraz už študenti odpovedali trošku váhavo: „Asi áno.“ „Dobre!“, odpovedal učiteľ a vybral spod stola vrecko s pieskom. Vysypal piesok do vedra a tým sa zaplnil priestor medzi veľkými a malými kameňmi. Po tomto sa študentov opýtal ešte raz: „Je vedro už plné?“ Auditórium bolo ticho. „Dobre!“, odpovedal učiteľ. Vytiahol krčah s vodou a nalial do vedra až po samý kraj.


Potom sa pozrel na študentov a opýtal sa ich: „Podľa vás, aké poučenie môžeme vyvodiť z toho, čo sme práve videli?“ Niekto zo študentov dvihol ruku a povedal: „Ponaučenie spočíva v tom, že bez ohľadu na to, koľko máš práce, nakoľko si zaneprázdnený, ak sa pousiluješ, vždy môžeš stihnúť urobiť ešte niečo naviac.“ „Nie“, odpovedal učiteľ, „podstata je v tom, že ak tie veľké kamene nepoložíš do toho vedra ako prvé, tak potom ich už tam nikdy nepoložíš!“

Želáme vám všetkým požehnané vykročenie do nového roku s úmyslom správne si zadeliť svoj čas a nestrácať ho na zbytočnosti. Máme v rukách veľké dary: svoj život a svoj čas. Nech vás Ježiš Kristus – náš Víťaz a Spasiteľ- vedie a žehná!

Miroslav a Lilia, Sankt-Peterburg

Tak čo? Bol aj u vás Ježiško? Určite Vám doniesol veľa krásnych darčekov. Len dúfam, že ste sa Mu za ne nezabudli poďakovať 🙂

Vianočné prázdniny nám ubehli rýchlo ako voda a opäť sme sa vrátili do našich starých známych školských lavíc, ktoré počas prázdnin zívali prázdnotou.
Dúfam, že ste si počas prázdnin dobre oddýchli a načerpali veľa nových síl do skrášľovania polročného vysvedčenia.

Určite ste si aj vy dali pár novoročných predsavzatí. Či už v znení: „Budem viac počúvať rodičov/pani učiteľku“ alebo „Nebudem sa biť s bratom či sestrou“ alebo „Budem sa viac učiť.“

Nech už sú akékoľvek, želám Vám, aby ste pri ich napĺňaní nezleniveli a aby Vám snaha polepšiť sa vydržala po celý rok 🙂

Zo zvyšných písmen v osemsmerovke poskladajte riešenie.
JAKUBOV, KRISTOVI, MRAVNOSTNÝ, MYRHOU, PLACKA, PLACHTU, ROZBIL, SÚPERA, TLAČIL, TRAKTOR, TRHNUTIE, UVEDENÝ

stránku pripravila: Lenka Novotná

Radi sa pozeráte na televízne seriály, najmä na tie z tureckej produkcie, ktoré sú na Slovensku už niekoľko mesiacov na televíznych obrazovkách komerčných televízii? Tak si láskavo prečítajte tuto úvahu, ktorú Vám týmto mailom preposielam.

Nie je to tak dávno, čo nás na televíznych obrazovkách šokoval turecký seriál Tisíc a jedna noc z prostredia súčasného Konstantinopolu. Ideovým zámerom majiteľov komerčných televízii bolo takouto formou pripraviť pôdu pre rast a rozvoj multikulturalizmu na Slovensku. Na Slovensku sa objavuje stále viac hlasov, ktoré volajú po legalizácii islamu v Slovenskej republike a uznaní islamu za jedno zo štátom uznaných náboženstiev na Slovensku. Naša krajina tlaku islamizácie zatiaľ odoláva a patríme k posledným krajinám v Európe, v ktorých nestojí ani jedna mešita s minaretom. No a toto niektorým hlásateľom multikulturalizmu doma a najmä spoza hraníc prekáža.

Stúpenci multikulturalizmu majú takú obrovskú moc, že ich zvrátené myšlienky o rôznorodej Európe plnej rôznych ázijských a afrických národov sa stávajú v západných krajinách realitou a pre nás nočnou morou. A práve teraz sa z ničoho nič objaví seriál, ktorý nám ukazuje tureckú spoločnosť ako spoločnosť vyspelú, kultúrnu, ba dokonca tolerantnú. Opak je ale pravdou, kým na začiatku 20. storočia žilo na území dnešného Turecka (východná Trácia a Malá Ázia) niekoľko miliónov kresťanov, dnes netvoria v Turecku ani jedno percento obyvateľov. Turci jednoducho niekoľko miliónov kresťanov v 20. storočí na svojom území vyvraždili a niekoľko miliónov násilne vyhnali zo svojich domovov, kde ich predkovia žili niekoľko tisícročí (hlavne Gréci na pobreží Malej Ázie a Arméni). V Turecku sa kresťania stále stávajú objektom násilia. Kresťan v Turecku je vystavaný permanentnému tlaku násilníckych moslimov, ale aj tlaku tzv. sekulárneho tureckého štátu, ktorý je v podstate moslimský.

O to viac šokuje slovenského diváka uvedenie tureckého seriálu Sultán, ktorý je glorifikáciou sultána Sulejmana (Solimana) Nádherného, s ktorého postavou majú naši predkovia veľmi zlé skúsenosti. Šok je o to väčší, že sa tak stalo v adventnom čase, krátko pred Vianocami. Sulejman bol jednoducho odporný sadistický vrah a zločinec, typický orientálny despota, ktorý rozsieval skazu a smrť ďaleko od príbytkov násilníckych osmanských Turkov. Okrem toho žil roztopašným a zhýralým životom. Zneužíval zajaté kresťanské panny vo svojich háremoch, ktoré nútil konvertovať na islam. Často to boli nevinné mníšky zo zničených kresťanských kláštorov, ktoré zajali janičiari ničení kresťanských kláštorov v Európe. Hordy sultána Sulejmana zničili aj krásnu katedrálu v Ostrihome nad Dunajom a na ruiny premenili množstvo kresťanských chrámov na území Uhorska i Balkánu.

Sulejman sa do našich dejín zapísal aj katastrofálnou pohromou, ktorá sa stala v bitke pri Moháči 29. augusta 1526. Následky tejto pohromy uvrhli našu krajinu do zaostalosti a orientálnej svojvôle tureckých despotov. Od tohto obdobia sa traduje zaostávanie strednej Európy za západnou časťou kontinentu. Otrasnou sa stala najmä víťazná Sulejmanova prehliadka spojená s barbarstvom najhrubšieho zrna po víťazstve nad kresťanskými vojskami. Turci vtedy postínali hlavy zajatých vojakov, ale aj padlých vojakov a navŕšili ich na obrovskú hromadu, pred ktorou víťazne pochodovali. Orientálny strach a skazu rozsievali na našom území takmer 150 rokov. Napichovanie malých detí na kopije, štvrtenie obetí, bezbrehé znásilňovanie, vypaľovanie bezbranných dedín, plienenie kostolov…

Toto sú činy slávneho sultána Sulejmana, ktorého obrazy zo života idú režiséri multikulturalizmu približovať slovenskému divákovi. Turecký seriál ide glorifikovať vraha, zločinca, smilníka a beštiálneho sadistu. Obávam sa, že o niekoľko rokov bude niekto glorifikovať postavy nacistických a komunistických zločincov. Oslava sultána Sulejmana má možno opodstatnenie v Tureckej republike, ale určite nie v krajinách, ktoré sa stali obeťami tureckej agresie v 14. až 20. storočí. Slovenský divák by mal tento seriál, oslavujúci islam a zločiny beštiálneho vraha Sulejmana, jednoducho ignorovať. Je to len jedna zo zákerných ciest, ako popularizovať islam a Turecko v očiach slovenského diváka.

Nedajme sa oklamať! Ak sa raz prebudíme do moslimského stredoveku, možno už bude neskoro.

Kliment Uhrecký

Po dvadsiatich šiestich rokoch som strávila celé tieto vianočné sviatky opäť vo Víťaze u mojich rodičov. Keď som sem 23. decembra cestovala, vôbec som necítila vo svojom vnútri, že Vianoce sú tu. Bola som unavená a vystresovaná.

U našich som sa vyspala, oddýchla som si a na druhý deň nastal klasický „Štedrý večer“. My sme ho strávili v komornom duchu. Boli sme pri stole štyria: mamka, otec, sestra a ja. Všetci dospelí, nikam sme sa neponáhľali, nič nás nerušilo, skrátka „pohodička“. Po večeri koleda cestou k vianočnému stromčeku, prskavky, darčeky, to všetci poznáte.

Pokojne, s dostatočným časovým predstihom, (aby som si mohla sadnúť), som išla na polnočnú svätú omšu. Za posledné štvrťstoročie som mala možnosť byť prítomná na jej slávení v niekoľkých rôznych chrámoch na Slovensku, v mestách aj na vidieku. Ale nikde, naozaj nikde, sorry, som sa však necítila tak príjemne, slávnostne, sviatočne a vianočne ako tu, medzi vami. Iste, v tom bol aj kus nostalgie a spomienky na mladosť a detstvo. No bola to hlavne originálna „víťazská“ atmosféra, aká nie je nikde inde. Samozrejme, že rokmi sa všeličo zmenilo, zvonku aj zvnútra, to teraz nechcem rozoberať. Chcem sa s vami podeliť len s jedným mojim zážitkom a postrehom. Priznám sa, že som vás počas tých troch dní Vianoc, počas svätých omší, trochu pozorovala a aj vďaka vám som si tieto Vianoce užila a precítila Ježiškovo narodenie v mojom srdci.

Tým, ktorí boli pre mňa pred rokmi silnými ujami a tetami sa spomalil krok, pribudli vrásky a obeleli im vlasy, niektorí si pri chôdzi pomáhajú barličkou. Moji rovesníci dozreli na vážených a zodpovedných otcov a mamy a pribudlo mnoho krásnych mladých ľudí a spokojných malých detí s peknými tváričkami a šibalskými očkami. Môžete povedať, no a čo má byť, veď je to prirodzený kolobeh života. To je pravda, ale sálal na mňa z vašich tvárí pokoj, pohoda. Vo víťazskom kostole boli skutočné Vianoce, bol tam živý Ježiško a živé kresťanské spoločenstvo. Mamičky sa milo usmievali na svoje deti a na manželov, otcovia pôsobili silou opory a istoty pre svoje manželky a deti, deti boli spokojné v objatí bezpečného náručia svojich rodičov. Prirodzene, že sa trocha vrteli a hrali, ale boli spokojné. Starší zahĺbení do Božieho slova ticho prežívali Jeho prítomnosť. Všetci ste pôsobili ako jednotné silné zdravé kresťanské spoločenstvo.

Vy to vnímate iste ako samozrejmosť, ale zďaleka to tak nie je všade. Víťazania boli vždy horliví a pracovití kresťania, zapájali sa do aktivít cirkevného života. A vidno výsledky. Nielen, že máte krásny kostol a výstavnú farskú budovu, to je tiež dôležité, ale nie prvoradé, ale žijete svoju vieru. Ja mám taký silný pocit. Aj tí prisťahovaní mladí sú zjednotení v tomto duchu. Na mňa to všetko pôsobilo ako zázrak. A som presvedčená, že je to najhodnotnejší zázračný Boží dar pre vás. Za vašu usilovnosť, vernosť, horlivosť a úprimnú oddanosť Bohu. Zasial do vašich sŕdc pokoj a lásku, ktorú si navzájom prejavujete, posielal k vám vždy dobrých pastierov.

Aj teraz máte milého sympatického kňaza, z ktorého cítiť láskavý prístup a ľudskú spolupatričnosť. Vidno na vás spokojnosť, väčšina vyzeráte krásne, zdravo, máte pekné príbytky, netrpíte zásadnými materiálnymi nedostatkami… Jasné, že bez vašej osobnej pracovitosti, usilovnosti a šikovnosti by to tak nebolo. Ale zdravie, šikovné ruky, dobrých a láskavých ľudí okolo seba máte z Božej milosti, z Jeho vôle, je to Jeho dar a odmena za vašu vernosť a horlivosť. Nie je to samozrejmosť. Vážte si to a buďte Bohu vďační a naďalej verní vo svojej viere a láske k Nemu.
Na záver vám všetkým chcem poďakovať. Za to, že aj pre mňa ste vytvorili krásnu vianočnú atmosféru, nikde inde neznie tak nádherne a jednotne Tichá noc, nikde inde som tak silno nepocítila jednotu veriacich pri slávení liturgie.

Vďaka, že mi Boh doprial s vami prežiť tieto vianočné sviatky. Prajem vám, aby ste naďalej pestovali v sebe živú vieru, aby ste nepustili do svojich sŕdc pýchu. Chcem vás poprosiť, aby ste Božie dary a milosti, ktorými vás štedro obdarúva, nikdy nebrali ako samozrejmosť.

Danka Skačanová, rod. Velčoková, rodáčka z Víťaza