Mesiac: máj 2005

Duchovná obnova pre animátorov
Cez víkend 22. – 24. apríla 2005 sa animátori Oblastného centra v Sabinove stretli v Bijacovciach. Pod duchovným vedením pátra Pavla Nogu sme sa priblížili viac k Ježišovi a Márii. Páter je rehoľný kňaz, lazarista, ktorého mnohí poznáme aj z Víťaza, kde pred rokom bol v našej farnosti na duchovnej obnove.
V Bijacovciach sa stretli mladí z Víťaza a Medzian. Pestrý program v piatok a sobotu pre nás pripravil páter Pavol. Svätá omša, adorácia, spoločná modlitba, sviatosť zmierenia, prednášky nás povzbudili na duchu; super zoznamovačka, super test na stopercentné spoznanie pováh – len pre odvážnych, tance, volejbal, hry, dobré jedlo nám dali tela sily. A v nedeľu sa nikomu nechcelo ísť domov, lenže škola volá a my sme sa rozhodli, že sa tam určite ešte vrátime; dokonca sme túto svoju túžbu nechali aj v kaplnke. Vďaka Ocko a Mamka!

Vladka, Lucia, Anička, Miša, Veronika, Eva

– páter Šimon Tyrol viedol duchovnú obnovu Ružencového bratstva vo Víťaze. Členovia Ružencového bratstva boli účastní prednášok, sv. omší, modlitieb svätého ruženca a krížovej cesty. Bol to čas milosti pre všetkých, ktorí sa jej zúčastnili. Kráľovná posvätného ruženca, oroduj za nás!
– odpustovú sv. omšu ku cti sv. Jozefa, robotníka, patróna nášho farského kostola, slúžil dôst. pán Allan Tomáš, farár v Zbudskom Dlhom. Ďakujeme mu za povzbudzujúce slová. Sv. Jozef, oroduj za našu farnosť!

Máte radi rozprávky? Tak určite poznáte princov a princezné? Páčia sa vám? Mne sa z rozprávok vždy páčili najviac princezné.
Vo Svätom písme v prvom Petrovom liste som čítala: „Ale vy ste vyvolený rod, kráľovské kňazstvo, svätý národ, ľud určený na vlastníctvo, aby ste zvestovali slávne skutky toho, ktorý vás z tmy povolal do svojho obdivuhodného svetla“ (1Pt 2,9).
V rozprávkach sú princezné a princovia deťmi kráľa. Preto, že Ježiš je Kráľ, aj vy ste princezné a princovia. Pri krste vás kňaz pomazal olejom a hovoril: Všemohúci Boh, Otec nášho Pána Ježiša Krista, oslobodil ťa od hriechu, znovuzrodil ťa z vody a z Ducha Svätého a začlenil ťa medzi svoj ľud. Teraz ťa poznačuje krizmou spásy, aby si bol údom Krista kňaza, proroka a kráľa a mal život večný. Amen.
Čo si myslíte, čo pre nás znamená toto pomazanie? Vo svete sú dve kráľovstvá. Jedno Ježišovo a druhé satanovo. A týmto pomazaním sme sa všetci stali obyvateľmi Kristovho kráľovstva. Myslíte si, že satan je s tým spokojný? Určite nie. Ten bude každého, kto sa snaží byť dobrým človekom a kresťanom pokúšať. Dokedy? Stále. Ale my sa musíme snažiť žiť opatrne. Kto nám v tom pomôže? Sú to dobré vnuknutia a kto nám ich stále dáva, je ……… a ……………. To si už vylúštite v doplňovačke. Nájdite odpoveď a prineste ju na sv. omšu.
Prežite požehnaný máj s Máriou, našou Mamkou ako princovia a princezné Ježišovho kráľovstva, a nielen máj, ale celý svoj život. Ako kráľovná neba nám v tom všetkým pomôže.

Eva Balogová

V duchu tohto citátu z evanjelia (Mt 2,2) sa nieslo tohtoročné Arcidiecézne stretnutie mládeže, ktoré sa uskutočnilo v jednu krásnu sobotu v Košiciach a na ktorom sme, samozrejme, nemohli chýbať ani my – birmovanci. Odchod bol naplánovaný na 7:15 h ráno, takže sme si museli privstať skôr; veľmi sme sa tešili aj napriek tomu, že neprišiel náš očakávaný poschodový autobus. Zastavili sme sa ešte v Ovčom, Hendrichovciach a potom cieľ – Košice.
Po registrácii sme sa premiestnili na chór krásneho veľkého kostola v Košiciach na Terase, odkiaľ sme boli účastní na sv. omši, ktorú celebroval náš otec arcibiskup s mnohými kňazmi a ktorou sa začal proces skúmania života a svätosti Anky Kolesárovej. Svätou omšou sa však ešte nič neskončilo, práve naopak, po obedňajšej prestávke sa začali rôzne prednášky. Najviac mladých bolo práve na prednáške o. Pavla Hudáka o láske a priateľstve. Jej účastníčkou som bola aj ja, naozaj ma veľmi zaujala. Aj štýl, akým nám to vedel duchovný otec podať – humorne, ale veľmi trefne a poučne. Posledným bodom bolo vystúpenie skupiny, o ktorej som doteraz síce ešte len málo počula, ale bola celkom fajn; niektorí si pri jej vystúpení aj zatancovali. Pred cestou domov, ktorú sme si spríjemnili spevom, sme sa ešte odfotili, posilnili sa od nášho duchovného a „frčali“ sme späť – smer Víťaz.
Myslím si a dúfam, že mi každý z birmovancov dá za pravdu, že to bol úžasne prežitý deň, ktorý by sme si radi zopakovali. Tak čo, uvidíme sa opäť o rok?

Monika Krankotová ml.

Ó, sladká Panna Mária, bez hriechu počatá, Matička všetkých kresťanov, pros za nás u Najsvätejšej Trojice – u Boha Otca, Syna i Ducha Svätého. Veď nás s Jozefom, svojím najsvätejším ženíchom a neopúšťaj nás, aby sme v ustavičnom velebení a chválení, uzmierení a vďakyčiniaci nadovšetko milovali nášho večného Boha a na Tvoju a Jozefovu prosbu boli prijatí na milosť a dosiahli večnú blaženosť. Skrze neoceniteľné zásluhy nášho Pána Ježiša Krista, ktorý žije a kraľuje s Bohom Otcom v jednote s Duchom Svätým, Boh po všetky veky vekov. Amen.
Predobrotivá Matička naša, Panna Mária, k Tebe voláme: koľko bolesti, sĺz a smútku pretrpelo Tvoje Nepoškvrnené srdce. Ó, Mária, pros za nás a za celé ľudské pokolenie, ktoré toľko uráža Božiu spravodlivosť, Boha Otca, Ducha Svätého a Tvojho najmilšieho a najmilosrdnejšieho Syna, nášho Pána a Spasiteľa Ježiša Krista, prítomného v Najsvätejšej Oltárnej sviatosti, kde ustavične žije a kraľuje. Ó, Mária, stánok a zdroj milostí, pre Tvoje prehorké slzy chceme Ťa toľkokrát prosiť a všetkým hriešnikom vyprosovať milosť pokánia. Naša drahá Matička, Ty si kráľovná všetkých duší, v ktorých prebýva Tvoja láska, Tvoj Syn – On prebýva vo všetkých živých svätostánkoch pastierov – kňazov a veriacich duší, ktoré Ho dnes prijali v najsvätejšej obete a budú Ho denne prijímať až do konca sveta. Amen.
Ó, sladká Panna Mária, Matka naša a Matka svätej Cirkvi, ochraňuj živý svätostánok najvyššieho veľkňaza, viditeľnú hlavu svätej Cirkvi, Svätého Otca Benedikta XVI. a všetky živé svätostánky cirkevných hodnostárov a kňazov po všetky časy až do konca sveta. Vypros im ó, Mária, nech sú ochránení a posilňovaní ustavičnou modlitbou veriaceho ľudu, aby osvietení Duchom Svätým im zverené stáda priviedli do večnej blaženosti.

-re-

Panna Mária, chceme sa Ti poďakovať, že si sa prihovorila u nebeského Otca za nás všetkých, aby nám doprial prežiť s radosťou veľkonočné sviatky zmŕtvychvstania Pána Ježiša Krista, hoci sme v našich srdciach cítili bolesť Sv. Otca. On nás vedel povzbudiť, i keď sa už pripravoval rozlúčiť sa s týmto svetom, a zvlášť s nami veriacimi i neveriacimi. Jeho posledné slová z Vatikánu: „Radujte sa, lebo aj ja sa radujem!“ Už sa tešil na stretnutie s nebeským Otcom v nebi.

Akú mám naňho spomienku? Keď navštívil Slovensko, najprv pozdravil levočskú Pannu Máriu. Z jeho milého srdca vrúcne zaznel hlas. Keď sme to počuli, naše srdcia museli plakať; videli sme v ňom nebeského Otca. Na jeho príhovor nikdy nezabudneme, na to, čo nám vštepil do našich sŕdc. Chceme kráčať tou cestou. Hovoril nám: „Milujte sa navzájom, lebo potrebujete jeden druhého. Majte lásku, lebo láska vás privedie k šťastnému a požehnanému životu. Podeľte sa jeden s druhým. Cítime sa bohatí, keď máme dobrých ľudí okolo seba. Boh žehná vaše kroky!“, to boli jeho slová.
V roku 1990 sa uskutočnil zájazd ku Sv. Otcovi. Boli sme celá rodinka. Nebohý manžel navrhol, aby sme zobrali kroje. Keď sme sa obliekli a prišli na Svätopeterské námestie v Ríme, prišiel pán biskup Hrušovský a povedal: „Kde sú Slováci? Chyťte sa ma, vy v tom peknom kroji.“ Kráčali sme v sprievode so spevom „Celá krásna si Mária“ do auly. Pri dverách nám ukázali, kde si máme sadnúť, aby nám Sv. Otec mohol podať ruku. Aj sa tak stalo, ruku nám podal. Nebyť tých krojov, nedostaneme sa tam. Prežili sme niečo nádherné, nedá sa to opísať. Keď prichádzal Sv. Otec na svoj stolec, začala hrať hudba. Cítili sme zimomriavky po celom tele. Keď pozdravoval Slovákov, levočskú púť k Panne Márii, my sme odpovedali: „Sv. Otče do Levoče!“; bola to nádhera. Vykonali sme si generálnu spoveď. Sv. omša bola v cyrilometodskej kaplnke; pán biskup Hrušovský hovoril v kázni, že Slováci tak dobre spievajú, že múry popukajú. Na koho sme sa pozreli, každý mal slzy v očiach. Boli to slzy radosti.
13. mája 1917 sa zjavila Panna Mária trom deťom vo Fatime, aj atentát na Sv. Otca bol spáchaný 13. mája 1981, o 64 rokov neskôr. Svoju záchranu pripisoval Sv. Otec Panne Márii, ona ho ochránila. O rok sa jej išiel poďakovať do Fatimy. Aj my máme pevne veriť v ochranu Panny Márie. Pohreb nebohého Sv. Otca sme prežívali, akoby nám zomrel otec v rodine. Máme veľký žiaľ v srdciach a v modlitbách stále naňho myslíme, aby nám vyprosil milosť u Pána Boha. Nech odpočíva vo svätom pokoji!
V závere chcem poďakovať za všetkých veriacich z Ovčieho nášmu duchovnému otcovi, za jeho povzbudivé slová na každej sv. omši. Odchádzame radostne do svojich domovov, že máme správneho kňaza – čo má na srdci, to nám aj povie. Prajeme mu veľa zdravia, Božieho požehnania a nech bude dlhé roky medzi nami. Sme šťastní, že ho máme.

Mária Tobiášová

Matička Kristova, Kráľovná mája,
patrí Ti po Bohu česť a chvála.
Májové kvety Ti k nohám skladáme
a vrúcne modlitby k nebu posielame.
Ty naše prosby zbieraš do batôžka,
voňavé fialky k nim kladieš,
si starostlivá Matka,
preto každú nájdeš.
S láskou ich zanesieš
k svojmu Synovi,
vyprosíš milosť každému hriešnikovi.
Milosrdný Ježiš k nám ruky vystiera,
lúče svojej lásky zo srdca vysiela.
Vime, teda, vence
májových modlitieb
a prosme Máriu, ten nebeský kvet:
„Opatruj nás, Matka,
chráň celý svet,
nech je raz v nebi z nás
tiež voňavý kvet.“

Mária H.

Keď som robila poslednú nástenku k Veľkej noci, rozmýšľala som o budúcich dôležitých udalostiach, na ktoré pri nástenke nezabudnúť. Prvou udalosťou, ktorá mi na mesiac máj napadla, boli narodeniny Svätého Otca. Ako pre mnohých ďalších aj pre mňa bol a je dôležitým človekom na ceste môjho života a mojej viery; od stretnutia v Čenstochovej cez Paríž a Rím na stretnutiach s mladými, ktoré sú stále v mojom srdci. A potom nezabudnuteľné stretnutia na Slovensku vo Vajnoroch, Košiciach, Bratislave a špeciálne pre mladých v Nitre. Nebolo to hneď po stretnutiach, ale v ďalšom svojom živote som pocítila, ako ma Svätý Otec vedie. V bežných každodenných udalostiach.

Najhlbší v mojom srdci je zázrak lásky, ktorý som ja a viac ako milión mladých prežila v roku 1997 v Paríži. Sedeli sme pod Eifelovou vežou úplne v poslednom koridore a mohli sme pápeža vidieť len cez televíznu obrazovku; pocítila som od neho takú veľkú lásku, akoby tam bol iba kvôli mne. Nielen ja, ale mnohí z nás. Jeho láska nás naplnila takou veľkou radosťou, že sme pomaly ani spať nemohli od radosti. Boli by sme na nohách aj 24 hodín denne. Až nás na to, aby sme si aj trochu pospali, museli upozorniť naši otcovia biskupi, ktorí tam boli s nami. Poviete si, že to nie je dôležité. Ale je, lebo domáci Francúzi nám hovorili, že tou radosťou sme prinášali Krista im, kresťanom, aj ostatným. Pretože u nich je v Cirkvi málo mladých ľudí.
V čom spočíva tajomstvo nášho Svätého Otca? Raz sa nás na to spýtal na víkendovej duchovnej obnove jeden pokorný kňaz. My sme hádali: v jeho nábožnosti, v tom, že skutky, ktoré robí, majú v sebe takú veľkosť, obsiahnu celý svet … Potom nám to prezradil: Svätý Otec bol človekom, ktorý dáva nádej. Každé jeho gesto, keď pobozkal dieťa, sklonil sa nad chorým, objal človeka na vozíčku, podal ruku bolo gestom nádeje pre celý svet. Ja sa s tým tiež stotožňujem a som ti, Bože, zo srdca vďačná za Veľkého Jána Pavla II., nášho poľského Karola Wojtylu.
„S náročnosťou života rastie túžba po vnútornej modlitbe, ktorá umožňuje v hĺbke vlastnej duše stretnúť sa s Bohom.“ Ján Pavol II.

Eva Balogová

Aj dnes po jeho smrti sa stále pýtam: Bol to len človek a Boží služobník? Myslím si, že to bol Bohom vybraný svätec, s ktorým mal Boh svoje plány už od detstva.

Smrť Karola Wojtylu ma zasiahla, lebo som ho poznal osobne, hoci on mňa nie, ale určite mal rád aj mňa tak ako všetkých ľudí na tejto planéte. Spýtate sa: ako osobne? Tak, že som ho prvýkrát videl v Prešove v roku 1995; vtedy som mal 14 rokov a bol to pre mňa fantastický zážitok: stáli sme pred športovou halou, pršalo a kričali sme: „Nech žije Svätý Otec!“, „Ďakujeme!“ a mnoho iných oslovení. Bolo to super a stálo za to tam ísť. Bolo tam strašne veľa ľudí a všetci – veriaci či neveriaci – mali jedno spoločné: ten človek každého zaujal, každého oslovil, proste vyžaroval zo seba pokoj, ktorý nám ľuďom chýba; on ho mal.
A ďalší môj zážitok bol spred dvoch rokov z Rožňavy, keď sme skupina veriacich z Víťaza putovali za ním. Bolo to krásne stretnutie, lebo ten „starý dedko na vozíčku s veľmi podlomeným zdravím“ opäť pritiahol k sebe kopec ľudí z celého Slovenska – mladých, starých, chorých a opäť to bolo krásne stretnutie, na ktoré nikdy v živote nezabudnem. Dá sa zabudnúť na veľa vecí, ale na Jána Pavla – osobnosť, ktorá pohla dejinami a aj našimi životmi – nezabudnem. Vždy si v srdci uchovám pamiatku na nášho pápeža, ktorý bol jedinečným človekom tak ako je jedinečným Boh. A som rád, že keď zomrel, svet sa na chvíľu zastavil; jeho pohreb bol krásnym vyvrcholením jeho života a jeho snaženia sa vo svete; pritiahol k sebe celý svet.
Česť jeho pamiatke a sláva jeho menu!

JOKY

V mojom srdci je stále živá spomienka na Sv. Otca, na osobnosť, ktorá hýbala celým svetom. Keď si spomeniem, ako sa v roku 1990 prevalila bariéra tej strašnej totality, zorganizovali sme v Ovčí zájazd do Ríma. Bolo nás dosť do autobusu a boli sme veľmi šťastní, že uvidíme Sv. Otca ako hlavu celej cirkvi na vlastné oči. Všetci boli natešení, keď prišiel deň odchodu. Naše ženy si zobrali so sebou kroje, aby si ich obliekli na audienciu.

Keď sme sa šťastne dostali do Ríma, sprievodcom nám bol o. biskup Hrušovský. V tom čase bolo na audiencii asi tritisíc Slovákov. Kroje našich žien každý obdivoval. Otec biskup Hrušovský sa nás ujal v aule, kde bola audiencia a vybralpre nás veľmi dobré miesto. Keď Sv. Otec pozdravoval všetky štáty, Slovensko bolo medzi prvými; každý štát mal pripravený pozdrav pre Sv. Otca. My, Slováci sme spievali pápežskú hymnu a keďže nás bolo veľa, ostatní sa obzerali: tá hymna bola ozaj pekná. Po čase bolo v novinách, že Slováci spievali, až múry praskali. Keď Sv. Otec prechádzal cez aulu, mali sme veľkú možnosť pobozkaťaj prsteň; bola to najväčšia radosť. Zastavil pri nás so slovami: „Slováci, Slováci, nikdy nezabudnem na to krásne stretnutie, keď ste všetci skandovali Svätý Otče do Levoče!“
Mala som aj to šťastie byť v Košiciach na svätorečení troch košických mučeníkov. Tam sme túžobne očakávali Sv. Otca. Keď prichádzalo lietadlo, bola to preveľká radosť. Tretie stretnutie so Sv. Otcom som zažila v Rožňave. Ten zážitok a očakávanie vidieť Sv. Otca sa nedá slovami vyjadriť. Lenže v Rožňave sme videli, že náš Sv. Otec bol vyčerpaný. Keď sa skončila sv. omša a mal už odchádzať, nejedna slza sa ľuďom vyronila z očí, lebo bolo vidieť, že Sv. Otec je už unavený a vyčerpaný. Lenže vydržal do posledného dychu ako Pán Ježiš na kríži.
Keď sme sa dozvedeli, že Sv. Otec je vážne chorý a zomiera, zostala som zmeravená: čo budeme teraz robiť ako ovce bez pastiera? Dva týždne sme boli ako siroty. Nech mu milostivý Pán Boh odplatí za všetko, čo urobil pre celú zemeguľu. Bože, daj, aby sme ho spoznali medzi svätými. Ó, Bože, buď k nám dobrotivý a ochraňuj svoju svätú Cirkev, za ktorú Tvoj Syn Ježiš Kristus zomrel na kríži; ale na tretí deň svitlo nedeľné ráno a prišlo naše vykúpenie. Aleluja!

H. H.