Mesiac: júl 2005

– v sobotu 11. júna prežili birmovanci krásny deň v Prešove na Lajf-e 2005. Bol to deň piesne a tanca, chvály a vďaky Pánovi za všetko, čo od neho máme. Duchu Svätý, príď a naplň nás, birmovancov, svojou láskou!
– v utorok 21. júna sme putovali za Michalom Jenčom, farárom v Hnúšti. Boh nám dal krásny deň. Boli sme spolu pri Eucharistii, pri obedňajšom stole a nakoniec aj v biskupskej rezidencii rožňavského biskupa Mons. Eduarda Kojnoka. Vďaka, Bože, za všetko!

Bratia a sestry, čitatelia Spektra! Dňa 16. 10. 2011 farský kostol sv. Jozefa, robotníka oslávi 50-te výročie svojej posviacky. Oslávime to, ak nám Boh dá dožiť sa toho dňa.

Pri lepšom pohľade na kostol či spredu, zozadu, z jedného alebo druhého boku skonštatujeme – oprava je nutná. 50 rokov je dosť. Človek zostarne a zostarne aj kostol. Kostol je vizitkou veriacich. Podľa interiéru a exteriéru kostola sa dajú spoznať veriaci. Buď sú starostliví, alebo im je jedno ako kostol vyzerá. Nepochybujem o vašej láske ku kostolu. S láskou ste ho postavili, s láskou doňho kráčate. S láskou sa oňho staráte. Teraz je ten správny čas, aby sme ho s láskou opravili … Začali sme osvetlením. Slúži nám, vďaka Bohu! Teraz je najvyšší čas dať novú krytinu. Eternit doslúžieva. Na štyroch miestach nám dážď už kvapká na hlavu. Vďaka vám krytinu – medený plech už máme zakúpený. Oslovili sme tri firmy do súťaže s užším výberom: fy Švestav z Brezovičky, fy Tomajko z Levoče a domácu fy pána Petra Uličného, ktorý prikrýval aj horný kostol sv. Ondreja. Konkurz vyhrala domáca firma aj pre daný rozpočet (necelých 1.050.000,-Sk) a aj pre skúsenosť s firmou pri oprave spomínaného kostola na „Vyšnom konci.“ Ak nám Boh požehná, s prácou začneme po sv. Anne. Už teraz vás prosím, modlite sa za toto dielo, aby sme ho zvládli, aby sa nič nečakané neprihodilo, aby bolo na chválu Božiu, nám a našim deťom na radosť a úžitok. A ešte o jednu vec prosím: oslovte svoje deti, ktoré tu vyrástli a žijú po šírom svete a stále cítia s rodným Víťazom, svojich priateľov, ľudí dobrej vôle, ktorí sú užasnutí, keď prídu do Víťaza a poproste ich v mojom mene, ak chcú priložiť ruku k tomuto dobrému dielu, nech nám prispejú na toto naše konto: Poštová banka, číslo účtu: 12590861/6500 Veľká vďaka!Boh nech požehná každého, kto nám pomôže pri tomto našom spoločnom diele. Dopredu už ďakujem všetkým: za vašu zaangažovanosť pri tomto diele, za každé vaše povzbudivé slovo, za to, že žijeme tu ešte ako bratia a sestry, ktorí majú jedného Otca na nebesiach, ktorého chválime v našej „malej katedrále“.Sv. Jozef, oroduj za nás!

duchovný otec

Pýtate sa, čo to je? No predsa názov mládežníckeho stretnutia, ktoré sa uskutočnilo 11. júna v Prešove, na ktorom sme boli aj my – birmovanci z farnosti Víťaz.

Všetko sa to konalo v prešovskej mestskej hale pod záštitou spoločenstva Rieka života. Program začal o 10:00 h spoločnými spevmi, tancami, do ktorých sa okrem nás živo zapojil aj náš duchovný otec a hovoreným slovom, pri ktorom sme sa mohli lepšie zamyslieť nad podstatou nášho bytia a aj prehodnotiť náš doterajší život. O 12:00 bola sv. omša, ktorú celebroval páter Zamkovský, po nej obedňajšia prestávka a neskôr opäť program – spev, tanec, drums dancing. Príhovory mali aj írsky reverend a páter Zamkovský, myšlienka ktorého ma najviac oslovila: „My nie sme produktom náhody, každý z nás je Bohom chcený, každý z nás je Bohom milovaný, potrebný, …“ Celé Lajf-ko bolo zakončené adoráciou, pri ktorej sa páter modlil za nás všetkých, zvlášť za niektorých zúčastnených alebo chorých. Bola som už na viacerých mládežníckych akciách, no táto aj napriek v závere nepriaznivému počasiu bola, povedané v našej reči, „sila“.Teraz máme v birmovaneckých stretkách dvojmesačnú pauzu, no už teraz som zvedavá, čo si pre nás na september pripraví náš podnikavý duchovný.

Monika Krankotová ml.

Stanislav Kundek & Erika Pacovská ♥16. 7. 2005 vo Víťaze o 15:00
Ing. Anton Bača & Mgr. Mária Jenčová ♥ 16. 7. 2005 vo Víťaze o 16:30
Ing. Tomáš Kolář & Mgr. Stanislava Uličná ♥ 30. 7. 2005 vo Víťaze o 14:30
Marián Forgáč & Mgr. Mária Čechová ♥ 30. 7. 2005 vo Víťaze o 16:00
Ing. Martin Magda & Ing. Gabriela Uličná ♥ 6. 8. 2005 vo Víťaze o 15:00
Marcel Magda & Zuzana Ondrová ♥ 13. 8. 2005 vo Víťaze o 14:30
Slavomír Baloga & Alžbeta Baranová ♥ 13. 8. 2005 v Ovčí o 16:00
Jozef Magda & Ľudmila Čigarská ♥ 20. 8. 2005 v Ovčí
Emil Javorský & Terézia Humeňanská ♥ 17. 9. 2005 v Ovčí.

Pane, aká som šťastná,
že mám konečne dovolenku.
Dovolenka ma musí
priblížiť k Bohu;
moja duša má tiež právo
osviežiť sa.
Daj mi otvorené oči,
aby som videla krásu sveta.
Daj mi bdelé srdce,
aby som počas týchto pokojných dní
vnímala ešte viac než inokedy
Tvoj hlas.
Naplň ma radosťou,
daj mi okúsiť z bohatstva
tohto sveta, ktorý si stvoril.
Chcem sa s Tebou stretnúť
v nádhere a kráse sveta,
v dôstojnosti hôr,
v šume bystrín,
v nekonečných rovinách,
v rozsiahlych moriach,
v cudzích krajinách.
Chráň ma
na všetkých mojich cestách.
Pomôž mi, aby som Ti
za všetkých okolností
zostala verná a vrátila sa
k svojej práci osviežená
a s novými silami.
Ľudia idú za slnkom,
morom, voľnou prírodou,
ale ja hľadám Teba,
Pána svetov — Stvoriteľa.

Lucia G.

… tak by sa dal charakterizovať príchod letných prázdnin v amerických rodinách. Deti sa samozrejme veľmi tešia na zaslúžené prázdniny a pre rodičov začína obdobie stresu, čo s deťmi počas prázdnin.

Škola tu končí začiatkom júna a začína okolo 10. augusta. Bohatšie rodiny si najímajú platené „opérky“, teda opatrovateľky detí. Dať deti na starosť babkám, s tým som sa tu nestretol. Rodiny si v mnohých prípadoch pomáhajú s opatrovaním detí navzájom. Veľa rodín si dopredu predpláca prázdninové kempy, tie sú väčšinou pri základných školách. Niektoré sa začínajú ako v bežné vyučovacie dni ráno a končia okolo piatej poobede. Na mesiac to rodinu stojí od 300 do 500 dolárov. Iné prijímajú deti od deviatej iba do jednej poobede. Je samozrejmosťou, že v cene nie je zahrnutá strava. Program je  pre deti veľmi zaujímavý. Je vyplnený všetkými možnými športovo-záujmovými aktivitami, kultúrnymi krúžkami a návštevami rôznych  odpočinkovo-relaxačných zariadení, ako napr. vodné parky, zoologické záhrady, bazény a pod. Veľmi populárne sú kempy pri cirkevných školách, lebo tieto majú najzaujímavejší program a sú pomerne najlacnejšie. Nie je pravidlom, že deti sa venujú  náboženským aktivitám, ale troška sa dotýkajú aj tejto oblasti. Učia sa napr. zborovému kostolnému spevu a pri nedeľnej sv. omši sa potom prezentujú. Zaujímavý program majú tu presbyteriánske kempy. Tie sú najlacnejšie. Poplatok na týždeň je iba 10 dolárov, ale každý deň rodičia prispievajú na rôzne dotácie, poväčšine pre nemocnice a detské domovy. Tak napr. v pondelok  každé dieťa donesie nepoužité zubné kefky a pasty. Ďalší deň konzervované potraviny v dohodnutej hodnote, na ďalší deň, tiež podľa dohody, rodičia, resp. deti prinesú hračky a pod. Keďže naše mesto Jacksonville je prímorským rekreačným mestom, veľa kempov je  prispôsobených možnostiam, ktoré je možné praktizovať  v súvislosti s  využitím mora. Je teda samozrejmosťou plavecký kemp, kemp výučby surfingu alebo kemp plavčíkov – záchranárov. Pri všetkých druhoch kempov je samozrejmé, že rodičia si zabezpečujú prívoz a odvoz detí. Ďalšou populárnou formou sú podobné kempy ako boli u nás pionierske tábory. Deti odchádzajú do týchto kempov poväčšine na tri týždne. Najobľúbenejšie sú zrubové tábory. Ide v podstate o najjednoduchšie zrubové domky hlboko v lesoch a ďaleko od civilizácie. Ich zariadenie je veľmi primitívne: drevené postele ako u nás v chlapčenských kolibách, žiadne skrine, iba police. Posteľné prádlo, paplóny a vankúše si deti prinášajú z domu. Program je zameraný na rýdzi skauting a la western: teda jazda na koňoch, streľba šípmi, plávanie v rieke či  v jazierkach, žiadne televízory ani videá, varenie na otvorenom ohni, teda zábava, akú ponúka  iba zabudnutá indiánska kultúra. Je to iba veľmi stručné  charakterizovanie prázdnin detí  základných škôl. Je tu omnoho širšieSPEKTRUM možností.U teenagerov je to väčšinou veľmi jednoduché. Prázdniny … tvrdá alebo menej tvrdá práca v prvej polovici prázdnin a v druhej  odchod kdesi veľmi ďaleko, buď v Amerike alebo v prípade  majetnejších do sveta. U študentov vyšších stredných škôl a univerzít je normálne, že si berú letné semestre, teda pokračujú v štúdiu a prácu pridajú k tomu. Tak je to napríklad aj v prípade mojej dcéry. Aby sa nepovedalo, tak nejaký ten troj-štvordňový výlet na spestrenie, napr. do New Yorku alebo do Orlanda. Práve sa začínajú vytúžené a zaslúžené prázdniny deťom a mládeži i u nás na Slovensku. Dovoľte mi teda, „prázdninári“, popriať Vám, aby ste ich užili v zdraví, pohode a fantastickej letnej nálade. Nepokazte si ich úrazmi a predovšetkým naberte veľa síl do ďalšieho školského roka. To Vám z úprimného srdca praje

Ondrej Foriš, dočasne žijúci s rodinou na Floride

Počas školského roka ste boli super a aj tí, ktorí vám pomáhali hľadať správne odpovede na otázky detského kútika.

Teraz sú pred vami prázdniny, ale tie určite nie sú „prázdne dni“ – preto si aj počas nich urobte nejaký „malý plán“, aby ste počas nich nabrali sily. Nech je vaším heslom ČAU: Č – čistota, A – apoštolát, Ú – úsmev. To je pozdrav všetkých detí, ktoré majú radi Ježiša.Na voľné chvíle vám ponúkam niekoľko úloh, pri ktorých si môžete oddýchnuť. Prajem vám požehnané dni, v nich veľa pekných chvíľ pri modlitbe a pri sv. omši s Ježišom, s tými, ktorých máte radi; veľa slnka na oblohe a ešte viac v duši.

Vtipy

„Nevieš, mamička, kde mám ten žltý sveter?“ pýta sa Janko. „No predsa tam, kde si si ho položil.“ „No hej, ale pod stolom už nie je.“

Zdenka sa vrátila z prvých prázdnin na dedine a oznamuje rodičom: „Viete, že krava nedáva mlieko vo vrecúškach, ale že ho musia ťahať z rukavice?“

„Otecko, počula som, že veľké ryby jedia sardinky.“ „To je pravda.“ „A ako si otvárajú konzervy?“

U lekára: „Tak čo, dedko? Predpísaná medicína bola dobrá?“ „Že či, pán doktor, skvelá! Vnúčikovi po nej prešiel kašeľ, mne lámka a so zvyškom starká umyla okná.“

Eva Balogová

Verím preto, lebo cítim, že je niečo medzi nebom a zemou. Že existuje niečo okolo mňa, čo nemôžem uchopiť. Čomu nemôžem porozumieť. Niečo, pri čom Descartesovo: „Cogito, ergo sum!“ (Myslím, teda som!) nestačí. Aj preto verím.Moja viera nie je nič alibistické. Neverím preto, aby som hľadal niekoho, kto za mňa vyrieši moje problémy. Kto mi zabezpečí bezstarostný život, plný radosti a úspechov. Viem, že taký život je pri všetkej snahe iba utópiou. Už viem, že tak ako noc strieda deň, tak aj smútok strieda radosť, nešťastie strieda šťastie, slzy prichádzajú po úsmevoch … Verím aj preto, lebo cítim, že je nado mnou niekto, kto na mňa dáva pozor. Kto je mojím anjelom strážnym. Kto ma ochraňuje na mojich životných cestách a necestách. Kto mi vedie ruku, dáva silu vstať, keď padnem, dáva silu pokračovať v nesení môjho kríža, dáva nádej, že sa karta obráti a hádam bude lepšie.Verím aj preto, lebo súhlasím s názorom, že každý z nás je slabý. Súboje často prehrávame a prehrávať budeme. Na tom sa nedá veľa zmeniť. Vždy by sme sa však mali pozrieť hore. To nám pomôže.Verím aj preto, lebo ma už život naučil, že šťastný život nie je iba o božskom živote plnom bohatstva, rozkoše, rozmaru. Šťastný život môže človek prežívať aj vtedy, keď sa nedarí. Aj vtedy, keď padne a ocitne sa dolu. Keď ten jeho kríž je akýsi ťažký. Aj vtedy môžeme žiť šťastný život. Záleží iba od toho, čo si zo skúšky odnesieme. Akou optikou sa na náš život pozrieme. Či pochopíme, že ak chceme vyjsť z kopca na druhý kopec, musíme nutne najskôr zísť do doliny …Verím aj preto, lebo cítim, že mi viera pomáha: hľadať a identifikovať to naozaj hodnotné a trváce v mojom živote. A nehnať sa za tým, čo nepotrebujem. Verím tomu, že sa oplatí veriť …

Jozef Bednár – http://blog.sme.sk

Veriaci z Ovčia sme sa dohodli, že si urobíme výlet a pôjdeme navštíviť nášho rodáka, duchovného otca Michala Jenču, ktorý pôsobí vo farnosti Hnúšťa.

Uskutočnilo sa to v utorok. Nebeský Otec nám dal pekný slnečný deň, za čo mu vďačíme. Cesta bola príjemná, duchovní otcovia Oliver a Peter sa spolu s nami modlili sv. ruženec a tak sme s radosťou cestovali odovzdajúc sa do ochrany Panny Márie a sv. Krištofa. Šťastlivo sme pricestovali do Hnúšte. Duchovný otec Michal nás aj s mamkou veľmi pekne privítali. Ponúkol nám občerstvenie, porozprávali sme sa. Poďakovali sme mu; za jeho štedrosť nech ho Pán Boh žehná vo vinici Pánovej. V Hnúšti majú pekný kostol sv. Kríža, blízko kostola tiež pekne upravenú faru. Sv. omšu sme mali o 11. hodine. Slúžili ju duchovní otcovia Michal, Oliver a Peter, radosť bola počúvať ich povzbudivé slová. Cítili sme sa ako na odpuste: vrúcny spev od srdca, aj slzy radosti. Bola to nádhera. Myslím, že z nás mal radosť aj Pán Ježiš a jeho matka Panna Mária. Za výborný obed a starostlivosť ďakujeme pani starostke Šimčíkovej. Potom sme cestovali do Rožňavy navštíviť sídelného biskupa Eduarda Kojnoka – s radosťou nám poukazoval knižnice, knihy v rôznych jazykoch. Ukázal nám aj miestnosť, kde oddychoval nebohý Sv. Otec, keď tu bol na návšteve aj špeciálny výťah, ktorým sme sa zviezli. Porozprával nám zážitky z detstva. Poďakovaním sme sa rozlúčili a s pomocou Božou sme šťastlivo docestovali domov. Bože, za všetko, čo sme prežili, ďakujeme. Máme ťa radi. Klaniame sa Ti.

Mária Tobiášová

Na milé a láskavé pozvanie duchovného otca Petra Čorbu sme na sviatok Božského Srdca Ježišovho, teda v prvý piatok júna, navštívili Krížovany a ich nedokončený chrám. Chcem sa s Vami podeliť o môj osobný dojem.

Kostolík vyzerá zvonku dokončený. Keď som vošiel dovnútra, čosi nedefinovateľné akoby mi povedalo: „Toto je môj dom.“ Počas sv. omše ma prenikla zvláštna bázeň – pôsobivá homília nášho duchovného otca Olivera o Božskom Srdci Ježišovom i kľačanie na drsnom betóne počas premenenia. Cítil som tu skutočnú prítomnosť Pána Ježiša na provizórnom obetnom stole, ktorý osvecovalo denné Božie svetlo, skutočná prítomnosť Ducha Svätého. Košík predo mnou a myšlienka: „Pomôž, koľko môžeš, dokončiť môj dom.“ Pripomenul som si všetky tie dobrá a milosti, ktoré mi Pán Boh daroval za celý môj doterajší život. To „pomôž mi“ ako môjmu sv. patrónovi znie stále. Zaumienil som si anonymne pomôcť každý mesiac.Záverečné poďakovanie duchovného otca Petra, kde vyzdvihol najmä veľké obety Krížovancov i ich prekvapivé pohostenie po sv. omši ma veľmi milo dojalo. Verím, že každá dobrá myšlienka je zhora a tak predkladám návrh, aby sme pokladničku pri lurdskej Panne Márii, teda kľúč od nej darovali nášmu „kaplánovi“ Petrovi. Označme ju dar pre kostol Božského Srdca Ježišovho v Krížovanoch.Verte my, nebudeme chudobnejší a určite to trocha pomôže, aby Krížovanci boli do zimy v teplejšom kostole. Verím, že nebude proti nikto, kto cíti s Cirkvou a jej poslaním. Veď štedrého darcu miluje Pán Boh. Oslovila ma bratská spolupráca týchto, môžem povedať našich dvoch kňazov (kde na okolí viete o podobnej?). Som presvedčený, že starší skúsenosťou a mladší elánom a spolu ako Kristovi apoštoli sú prospešní a potrební nám, Božiemu ľudu na ceste spásy.P.S.: Verím, že sa duchovný otec Peter s otcom Jurajom modlia aj za nás v Medžugorí, keď vyjde júlové číslo Spektra.

účastník