Trampoty v manželstve

Čo musia mať manželia?

– dobrú hlavu, pretože ju často stratia,

– dobré zuby, pretože musia často kadečo prehrýzť,

– dobrý chrbát, pretože toho musia často veľa uniesť,

– dobrý žalúdok, pretože musia často stráviť tvrdé sústa,

– dobré nohy, pretože ich často tlačia topánky hneď na mnohých miestach.

Jednoducho trpezlivosť patrí k hlavnej výzbroji, ktorú si manželia nesmú zabudnúť vziať so sebou na spoločnú životnú cestu.



Veľa zla urobila nesprávna interpretácia prísnych morálnych zásad cirkvi. Tradične sa tí, čo si zvolili život v celibáte „pre nebeské kráľovstvo,“ považovali za tých, čo si vybrali „svätejšiu cestu“. Často dochádzalo k nesprávnemu chápaniu, ako by tí, ktorí sa oženia, či vydajú a žijú sexuálnym životom, boli menej svätí alebo dokonca nesvätí!

Ak by bol sex nečistý a nesvätý, jeho obetovanie Bohu by bolo svätokrádežou. Ale pretože sex jej jedným z najcennejších pokladov, ktoré Boh ľudstvu dal, jeho darovanie naspäť Bohu je jedným z najúprimnejších prejavov vďaky vzdávania za tento veľký Boží dar. Iným prejavom vďačnosti je jeho prijatie z Božích rúk a jeho žitie ako prejav manželskej zmluvy.

Názor, že Cirkev učí, že pohlavný styk môžeme mať iba vtedy, keď chceme dieťa je veľkým omylom a nezmyslom!

Sex je veľmi krehký tovar, lebo je taký cenný a vzácny v očiach Krista a Cirkvi. Preto s ním musíme zaobchádzať veľmi opatrne. Na pôdu sexu sa môžu odvážiť vstúpiť iba tí, ktorí sú na to patrične disponovaní. Keď Cirkev hovorí o sexe, stará sa vlastne o náboženstvo. Sex je predsa náboženská udalosť. Podľa zosnulého Svätého Otca Jána Pavla II. hovoríme o celom diele stvorenia a vykúpenia vtedy, keď hovoríme o „veľkom znaku“ sviatosti manželstva.

Sex nás priamo vťahuje do tajomstva kresťanstva. Nepochybujme: „Vari neviete, že vaše telá sú Kristovými údmi?“ (1Kor 6, 15).

Manželia tým, že sa stávajú „jedným telom“, vytvárajú domácu cirkev, cirkev v malom. Preto môžeme s kľudným svedomím povedať, že cirkev nám nelezie do postele! Kresťanskí manželia prinášajú cirkev do spálne sami!

Sex je posvätný, je svätý viac, ako by naše padnuté žiadosti mohli túžiť. A preto, ak si myslíme, že sex je lepší bez Boha, veľmi sa mýlime! Sex je prejavom radosti manželov. Radosť zo sexu – vo všetkej veľkoleposti orgazmu – má byť radosťou z milovania láskou, ako miluje Boh a má byť ochutnávkou radosti neba – vecného zavŕšenia manželstva Krista a Cirkvi. Kristus nám dáva poznať svoj plán so sexom skrze Cirkev, aby nám priniesol radosť a nie, aby radosť ubil!

Ak chcete zažiť najúžasnejší a najradostnejší sex, aký sa len dá, otvorte Kristovi doširoka dvere – vrátane dverí svojej spálne. My máme slobodu učenie Cirkvi prijať alebo odmietnuť. Posolstvo o sexuálnej morálke pochádza od Boha. Boh stvoril sex. On vie, prečo a načo ho stvoril a vie, akú veľkú radosť prináša, keď k nemu človek pristupuje zodpovedne a s úctou. A naopak, aké veľké trápenie nám prináša, keď ho zneužívame!!!

Mnohí ľudia sú takí infikovaní sexom, že pre „stromy nevidia les“. Cirkev cíti silnú potrebu približovať a hlásať pravdu o sexe všetkým ľudom.

Sexualita nie je iba niečo biologické, ale dotýka sa aj „najhlbšieho bytia ľudskej osoby“. A to do takej miery, do akej je oklieštené naše chápanie sexuality a ako je oklieštené aj naše chápanie samých seba. Zamyslime sa nad tým, ako je sex prepletený s tajomstvom života; bez sexu by nebolo života. Ani my by sme tu neboli!!!

Najhlbšia pravda o sexualite zjavuje v skutočnosti najhlbšiu pravdu o živote je: Božou milosťou sme povolaní mať účasť na Jeho živote tým, že budeme milovať láskou, akou miluje On – toto povolanie je vryté do našich tiel – mužov a žien. Je hlboko vryté do našej sexuality.

Sexuálne nutkanie nás privádza k najsilnejším pohnútkam a túžbam ľudského srdca. Podľa toho, ako ho nasmerujeme, majú tieto pohnútky a túžby veľkú moc konať dobro alebo zlo. Sexuálne nutkanie stvorené Bohom nám bolo dané ako inštinkt lásky, ktorý nás vedie k životu. Keď ho však odtrhneme od zdroja lásky a života (teda od Boha), má tendenciu stať sa inštinktom žiadostivosti, vedúcim k smrti!

Sexuálne postoje a správanie majú potom moc nasmerovať jednotlivcov, ale aj celé národy a spoločnosti k úcte k životu alebo k jeho úplnému zneváženiu a môžeme si byť istí, že keď sa spoločnosť nakazí žiadostivosťou, nemôže byť ničím iným ako kultúrou smrti.

V USA pre ukojenie svojej žiadostivosti sa denne zabije, podľa dostupných štatistík, vyše 4 000 nenarodených detí!!! A to je iba začiatok.

Zvrátená sexualita plodí množstvo spoločenského zla: od chudoby rodín bez otcov a vzrastajúceho výskytu pohlavne prenosných chorôb /napr. AIDS/ až po novorodencov nájdených v odpadkových košoch a stúpajúce násilie medzi dospievajúcou mládežou – toto všetko má svoje korene v rozklade sexuálnej morálky, ktorá apriori chráni rodinu ako základný článok ľudskej spoločnosti.

Akou cestou idú sexuálne postoje a správanie, takou ide aj manželstvo. Akou cestou ide manželstvo, takou potom ide aj spoločnosť. Ak nebudeme žiť v prvom rade podľa pravdy o svojej sexualite, nikdy nevybudujeme civilizáciu lásky a kultúry života.
Verím, že sme podstatu tejto témy všetci správne pochopili a že sa aj v svojom manželstve budeme podľa toho riadiť.

A pre tých, ktorí radi o učení Cirkvi pochybujú, môžeme odkázať: ak je Cirkev „posadnutá“ sexom, tak je to preto, lebo je „posadnutá“ bránením dôstojnosti a vyváženosti ľudského života a Božieho plánu s ľudstvom, ktorý má naša sexualita zjavovať tomuto svetu.

MUDr. Vaščák Blažej, Široké

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.