Mesiac: júl 2009

– 19. 6. – navštívili sme svätyňu Božského Srdca v Krížovanoch

– 30. 6. – začali sme úpravu interiéru v kostole sv. Jozefa, robotníka

– 5. 7. – opäť sme prosili Levočskú Pannu Máriu o ochranu; mnohí k nej putovali pešo alebo na iných dopravných prostriedkoch, ako je zvykom v tomto kraji

– 18. 7. – sv. omša na Sľubici bola prejavom vďačnosti Pánu Bohu za starostlivosť o svoje deti

-re-

Ovčie, 25. júl o 16:00 h
Matúš Repeľ, syn Jozefa a Márie rod. Sabolovej, bývajúci v Solivare a Adriána Čigarská, dcéra Jozefa a Marty rod. Duricovej, bývajúca v Ovčí

Víťaz, 8. august o 15:00 h
Matej Jenča, syn Mateja a Anny rod. Kráľovej, bývajúci v Ovčí a Daniela Iskrová, dcéra Štefana a Moniky rod. Nehylovej, bývajúca vo Víťaze

Víťaz, 15. august o 14:30 h
Peter Kucharik, syn Alojza a Márie rod. Jančušovej, bývajúci Župčanoch a Jaroslava Jenčová, dcéra Jána a Evy rod. Čechovej, bývajúca vo Víťaze

Víťaz, 15. august o 16:00 h
Ondrej Nehila, syn Jozefa a Anny rod. Stinčíkovej, bývajúci v Sabinove a Lenka Stašíková, dcéra Pavla a Márie rod. Berthótyovej, bývajúca vo Víťaze

Víťaz, 22. august o 15:30 h
Michal Bednárik, syn Pavla a Marty rod. Jenčovej Bednárikovej, bývajúci v Ovčí a Katarína Uličná, dcéra Václava a Regíny rod. Galdunovej, bývajúca vo Víťaze

-re-

Čo musia mať manželia?

– dobrú hlavu, pretože ju často stratia,

– dobré zuby, pretože musia často kadečo prehrýzť,

– dobrý chrbát, pretože toho musia často veľa uniesť,

– dobrý žalúdok, pretože musia často stráviť tvrdé sústa,

– dobré nohy, pretože ich často tlačia topánky hneď na mnohých miestach.

Jednoducho trpezlivosť patrí k hlavnej výzbroji, ktorú si manželia nesmú zabudnúť vziať so sebou na spoločnú životnú cestu.

Antikoncepčný styk nemôže byť nikdy aktom autentickej lásky. Láska nie je hocičo. Láska nie je tým, čím by sme chceli, aby bola. Láska nie je iba intenzívny pocit alebo zdieľanie rozkoše. Láska je žitím podľa obrazu, na ktorý sme boli stvorení. Láska je dobrovoľným, úplným, verným a plodným odovzdaním seba samého podľa vzoru Krista. Pohlavný styk s použitím antikoncepcie toto všetko popiera.

Vezmime si manželov, ktorí sa naozaj rozhodli hlboko prežívať to, čo znamená obnoviť si svoje sľuby prostredníctvom pohlavného styku, a sú pevne v rozhodnutí, nikdy tieto sľuby neporušiť (tak, ako by mal byť rozhodnutý každý manželský pár). Predpokladajme tiež, že majú oprávnený dôvod rozvrhnúť si narodenie svojich detí alebo dokonca už nemať ďalšie dieťa. Čo majú urobiť, aby neporušili svoje manželské sľuby?

Vždy, keď sa pár rozhodne milovať, musí hovoriť „ÁNO“ svojim manželským sľubom. Ale manželské páry nie sú povinné milovať sa. V skutočnosti sa počas manželstva vyskytne mnoho dôvodov, keď by sa pár aj chcel milovať, ale má dobrý dôvod sa toho zdržať. Jedným z takýchto dôvodov je choroba manžela/manželky. Ďalším je obdobie krátko po pôrode. Alebo pár býva u rodičov a steny sú príliš tenké. Prípadne majú dobrý dôvod nemať ďalšie dieťa. Toto všetko sú dobré dôvody nemilovať sa, aj keď by obaja chceli. Ak má pár dobrý dôvod nemať ďalšie dieťa a ak je pevný vo svojom predsavzatí neporušiť svoje manželské sľuby (tak, akoby mal byť každý manželský pár), jediná vec, ktorú by mohol urobiť, by bolo využiť svoju slobodu povedať „NIE“ a zdržať sa pohlavného styku. Ľudská dôstojnosť a význam pohlavného styku určujú jedinú akceptovateľnú formu kontroly počatia – sebakontrolu. Vernosť manželským sľubom znamená, že manželia nesmú nikdy vedome urobiť nič, čím by sterilizovali akýkoľvek pohlavný styk.

Ak sa pár po skončení obdobia plodnosti rozhodne milovať, následná neschopnosť otehotnieť nie je dôsledkom ich vlastného zásahu, ktorým by tento akt sterilizovali. To, že žena neotehotnie, je výsledkom Božieho rozhodnutia nepriniesť na svet nový život, čoho dôkazom je to, ako manželku Boh stvoril. Výsledkom Božieho rozhodnutia je aj to, že žena nie je počas svojho fertilného obdobia plodná trvale. V skutočnosti veľkú väčšinu času plodná nie je.

Vráťme sa ale k manželskému páru, ktorý sa rozhodol nikdy neporušiť svoje manželské sľuby. Pretože majú oprávnený dôvod neotehotnieť, rozhodnú sa z úcty pred významom sexu sexuálne abstinovať. Predpokladajme, že v určitej fáze ženinho cyklu sú schopní posúdiť, že milovanie nebude mať za následok graviditu (tehotnosť). Čo myslíte? Budú robiť niečo zlé, ak sa rozhodnú milovať práve vtedy? Ak žena neotehotnie, bude to preto, že oni sterilizovali pohlavný akt alebo to bude preto, že sa Boh rozhodol nepriniesť na svet nový život, čoho dôkazom je spôsob, akým stvoril manželkino telo.

Toto je základným princípom prirodzeného plánovania rodičovstva (PPR). Páry, ktoré už ako snúbenci prešli dobrou prípravou a boli správne vyškolené, dokážu modernými metódami PPR posúdiť plodné obdobie manželkinho cyklu s takmer 99-percentnou spoľahlivosťou. Ak majú oprávnený dôvod neotehotnieť, zvolia si počas týchto dní sexuálnu abstinenciu. Počas neplodných častí cyklu sa môžu, ak chcú, milovať a nijako tým neporušia svoje manželské sľuby. Skutočnosť, že výsledkom pohlavného styku nebude gravidita, je Božie dielo, nie ich vlastné.


Niekto môže namietať: Aký je už len rozdiel medzi tým, či sterilizujem pohlavný styk ja alebo iba počkám, kým je prirodzene neplodný? Na túto otázku môžeme odpovedať protiotázkami: Aký je rozdiel medzi samovraždou a prirodzenou smrťou? Aký je rozdiel medzi umelým a spontánnym potratom? Podobne ako v týchto príkladoch je priepastný rozdiel aj medzi tým, či sterilizujete pohlavný styk sami alebo prijímate Bohom dané neplodné dni.

Ján Pavol II. povedal: „Antikoncepciu treba považovať za hlboko hriešnu a vždy a za každých okolností neospravedlniteľnú“. Myslieť si alebo hovoriť opak je rovnaké ako tvrdiť, že v ľudskom živote môžu nastať situácie, v ktorých je legitímne neuznať Boha ako Boha.

Máme teda slobodu sami vziať do vlastných rúk sily života alebo táto moc patrí Bohu a jedine Bohu? Kým na túto otázku odpoviete, dôkladne sa nad tým zamyslite, lebo vaša odpoveď určuje vaše miesto vo vesmíre.

U viacerých mladých ľudí vyvstáva otázka: Či nie je odmietanie sexu ešte viac proti manželským sľubom ako tzv. „chránený styk“? Tu je namieste okomentovať výraz „chránený styk“. Ak pre vás manžel/manželka predstavuje hrozbu, pred ktorou sa musíte chrániť, že vybudujete nejakú formu bariéry, niečo nie je v poriadku. Nemôžete oddeliť svojho manžela/manželku od svojej plodnosti. Telo vyjadruje osobu. Odmietnuť plodnosť vášho manžela/manželky znamená odmietnuť jeho/ju samého/samú.

Pravá manželská láska si vyžaduje úplné odovzdanie sa. Nie je v nej nijaký priestor na záchranné siete. Odmietanie sexu môže byť samozrejme aj porušením vašich manželských sľubov, napr. ak ho odmietame z hnevu na manžela/manželku, z nenávisti voči deťom či z nejakého iného negatívneho dôvodu. Avšak manželia, ktorí sa vzájomne dohodli na sexuálnej abstinencii, pretože na to majú oprávnený dôvod, konajú z lásky a v dokonalom súlade so svojimi manželskými sľubmi. Keď sa manželia rozhodnú prevravieť (cez pohlavný styk), majú a musia hovoriť pravdu. Ak majú dobrý dôvod nehovoriť, je správne zostať mlčať. Nič však nemôže ospravedlniť klamanie použitím ochrany.

MUDr. Vaščák Blažej, Široké

Drahí čitatelia, pokračujeme v rozprávaní o tom, ako znížiť napätie vo vzťahoch, ako predísť zbytočným konfliktom a urobiť vzájomnú komunikáciu viac pozitívnou.
Pravidlo č. 5. Opis svojho vnútorného emocionálneho stavu znižuje napätie vo vzťahoch, zbližuje ľudí. Opieranie sa iba o rozum, racionálnosť, popieranie emócií a pocitov vzdaľuje ľudí od seba a privádza k úplnému rozpadu vzťahov.

Prv než prejdeme k hovoreniu o konkrétnych spôsoboch prejavenia svojich pocitov, bolo by dobré pripomenúť si niekoľko myšlienok, ktoré možno nájsť v knihách amerického kňaza Johna Powela. Podľa neho existujú dva typy komunikácie. Prvý z nich hovorí o podelení sa s emóciami a pocitmi. Druhý typ komunikácie zahŕňa v sebe podelenie sa s myšlienkami, hodnoteniami, hovorenie o plánoch a spoločných riešeniach – je to rozprávanie o veciach, ktoré sa týkajú sféry intelektuálnej a praktickej.

Pre ľudí, ktorí chcú vybudovať vzájomné vzťahy na láske, priateľstve, blízkosti v prvom rade je nevyhnutné dosiahnutie emocionálnej jasnosti – t.j. oveľa vážnejším je pre nich prvý typ komunikácie. Napätie, hádky a rozdelenia vo vzťahoch vždy vznikajú následkom emocionálnych problémov. Dvaja ľudia, ktorí majú dobrý vzťah, majú sa radi, majú úctu jeden k druhému, môžu sa dohovoriť prakticky vždy, v hocijakej veci. Rozličnosť ich názorov nebude prekážkou na ceste ich lásky dovtedy, pokiaľ jeden z nich alebo obaja nepocítia emocionálne napätie.

Emocionálnu jasnosť a otvorenosť možno nazvať profilaktikou v problémových vzťahoch rôznych skupín medzi manželmi, medzi rodičmi a deťmi a medzi priateľmi.

Keď hovoríme o svojich emóciách a pocitoch, otvárame sa druhému človeku a vpúšťame ho do svojho vnútorného sveta, vyjadrujeme mu dôveru. Tým samým dávame možnosť druhému viac sa dozvedieť o nás. Napríklad, rozpoviem vám o nejakom mojom neúspechu, ale nepoviem vám, čo som pri tom pociťoval. Vám nezostane nič iné, len tušiť, čo sa asi odohrávalo v mojom vnútri, opierajúc sa o svoju osobnú skúsenosť. Čo sa týka neúspechu, možno sa zlostiť na seba, na okolnosti. Možno sa ľakať negatívnych následkov. Niektorí ľudia po neúspechu majú chuť všetko vzdať a niektorí to skúšajú znova.

To, čo si vy predstavíte o mojej reakcii, vždy bude málo podobné tomu, čo som prežil v skutočnosti. Preto to najlepšie, čo môžem urobiť pre dosiahnutie vzájomného pochopenia – povedať vám o svojich pocitoch a emóciách. A pozvať vás urobiť to isté, podeliť sa so svojimi vnútornými pocitmi.

Existuje niekoľko spôsobov, ktorými môže vypovedať partner partnerovi o svojich pocitoch. V krátkosti predstavíme dva z nich – priamy a metaforický spôsob vyjadrenia pocitov.

1. Priamy spôsob. Hovoríme o tom, čo cítime: „Som prekvapený…“ „Som zarmútený…“ „Som znechutený…“ „Mám strach…”.

Aké chyby najčastejšie ľudia robia, ak hovoria o svojich pocitoch? Po prvé, často zdrojom svojich pocitov nazývame niekoho alebo niečo mimo nás: „On ma tak vytočil…” „Ona ma tak nahnevala…” „Nekonečná zima a dážď ma privádzajú do depresie…”

Zabúdame, že pocity sa rodia v nás, my nesieme zodpovednosť za nich i za to správanie, ktoré bude po nich nasledovať. Vraviac, že niekto alebo niečo je zdrojom našich pocitov, tým samým sa zbavujeme zodpovednosti za ne a spolu s týmto zavrhujeme aj možnosť niečo zmeniť. Ak na emocionálnom stupni sa cítim zajatcom vonkajších udalostí, vtedy sa zbavujem možnosti vysporiadavať sa s negatívnymi pocitmi. V skutočnosti, čo môžem urobiť so smutným jesenným počasím?

Druhá veľmi častá chyba, ktorej sa dopúšťame, keď vyjadrujeme svoje pocity – nie sme dostatočne konkrétni. Napríklad, niekto povie: “Je mi zle…” Ale veď zle mi môže byť pre nejakú konkrétnu príčinu, závisí od človeka a situácie. Takéto vyjadrenie svojho vnútorného stavu nie je celostné a preto ani nepomáha lepšiemu pochopeniu jeden druhého v dialógu.

2. Metaforický spôsob. Často na sebe zakúšame, že je v nás nie jeden, ale niekoľko pocitov naraz, ktoré je veľmi ťažko opísať jedným slovom. Preto môžeme použiť metaforickú formu opísania svojich pocitov. Maľujeme obraz, rozprávame o udalosti, ktorá je pre nás symbolickým opísaním nášho vnútorného stavu: „Cítim sa ako odsúdenec na sude…”, „Cítim sa ako prváčik, ktorý ešte len začína chodiť do školy…”, „Cítim sa ako hlupák…”.

Metaforické opísanie svojich pocitov je efektívne, keď kreslíme obrazy, keď hovoríme o situáciách, ktorým rozumie spolubesedujúci a ktoré dobre pozná veľká časť ľudí. V každom štáte, kultúre existujú príslovia, porekadlá, ktoré možno využiť na metaforické opísanie svojho vnútorného stavu, svojich pocitov. Napríklad v Rusku hovoria: „Trasie sa ako aspenový list“, slovenský ekvivalent: „Trasie sa ako osika”. „Hádže sa ako ryba o ľad”, slovenský ekvivalent: „Hádže sa ako divý”. „Ani ryba ani mäso”, slovenský ekvivalent: „Ani ryba, ani rak”. Vidíme, že nie všetky tieto porekadlá, príslovia rovnako zvučia a nie všetky môžu byť správne pochopené v tej alebo onej kultúre či štáte. Preto, keď používame metaforické opísanie svojho vnútorného stavu, treba mať na pamäti práve tento rozdiel.

Naučte sa deliť sa so svojimi pocitmi, zariskujte byť otvorenými. Veď práve otvorenosť na emocionálnej úrovni nám môže priniesť jednotu, hlbšie poznanie a prijatie jeden druhého.

Lilia a Miroslav, Sankt-Peterburg, Rusko

Ahoj deti,
Už ste počuli tento príbeh? Kde bolo, tam bolo, bol raz jeden kráľ, ktorý sa rozhodol odmeniť toho umelca, ktorý by namaľoval najlepší obraz zobrazujúci pokoj. Veľa umelcov sa snažilo cenu získať. Kráľ pozorne sledoval všetky namaľované obrazy, ale len dva z nich sa mu páčili a z nich musel jeden vybrať.

Na prvom obraze bolo namaľované pokojné jazero. Jazero bolo perfektným zrkadlom tichých do neba týčiacich sa okolostojacich hôr. Nad nimi sa skvela modrá obloha s mäkučkými vankúšikmi bielych oblakov. Všetci, ktorí tento obraz videli, ho považovali za dokonalý obraz pokoja.

Na druhom obraze boli tiež namaľované hory. Lenže tie boli skalnaté a pusté. Nad nimi bola namaľovaná rozhnevaná obloha, z ktorej pršalo a blesky sršali. Na okraji vrchu sa rútil spenený vodopád. Obraz vôbec nevyzeral pokojne.
Ale keď sa kráľ pozrel na obraz pozornejšie, uvidel za vodopádom drobný krík rastúci v pukline skaly. V kríku si vtáci postavili hniezdo. Tam, uprostred ruchu nazlostenej vody, uvidel kráľ v hniezde uvelebenú vtáčiu matku v úplnom pokoji.

Čo myslíte, ktorý obraz cenu vyhral? Kráľ odmenil druhý obraz. A viete prečo? „Pretože“, vysvetľoval kráľ, „pokoj neznamená byť na mieste, kde nie je hluk, žiadne problémy a kde sa nepracuje ťažko. Pokoj znamená byť uprostred toho všetkého a napriek tomu si zachovať pokoj v srdci. To je skutočná definícia pokoja.“

Nezáleží na tom, čo sa okolo nás deje. Boh nás obdaruje pokojom uprostred každej výzvy, treba len veriť, že On je Boh.

Úloha:
Urobte si koláž, ktorá zobrazuje príbeh, v ktorom Ježiš utíšil búrku na mori. Vystrihnite si tieto obrázky, vymaľujte ich a prilepte na výkres. Z farebného papiera poskladajte loďku a prilepte ju na výkres.

stranu pripravila: Mgr. S. Kolářová, Víťaz

Druhá skupina sú plniči. Ich názov je od slova plniť si povinnosť. Plnenie povinnosti nastáva tam, kde chýba láska. Ich znalosti z katechizmu sú veľmi „veľké“ a na rozdiel od chodičov si raz do roka splnia aj povinnosť ísť na sv. spoveď a k sv. prijímaniu vo veľkonočnom čase. Keby mali aj znalosti gramatiky a logiky, určite by si všimli aj spomínanú definícu. Je tam napísané: „Aspoň raz v roku sa vyspovedať…“, nie je tam písané: „Iba raz v roku sa vyspovedať…“. Myslím, že kontakt s týmto textom nehrozí ani tejto skupine.

Tretia skupina sú jednoročiaci. Ide o podguráženú skupinu neviazane baviacich sa a tým aj rušiacich ľudí na polnočnej sv. omši. Polnočnú berú iba ako nálepku na to, aby celý rok mohli hovoriť, že sú kresťania. Po niekoľkých absolvovaných polnočných omšiach dokážu zahmkať Narodil sa Kristus Pán alebo Tichá noc.

Štvrtá skupina sú chóristi. Je to skupina ľudí, ktorým nestačí prízemná viera v lodi kostola – chcú byť bližšie pri Pánu Bohu. Väčšinou sa opierajú o zábradlie chóru a z vtáčej perspektívy pozorujú módne výkriky tunajších veriacich. Z Božieho slova veľa nepočujú, lebo majú veľa práce s pozorovaním módy, ale zato vedia, kto v kostole chýbal. Škoda, že v snahe po Božej blízkosti nepristupujú bližšie k Bohu cez sv. prijímanie, ale snažia sa tromfnúť tých z Babylonu. Istý diakon zamkol pred sv. omšou chór v domnení, že budú v lodi kostola. Pomýlil sa. Odišli domov. Ak do tejto skupiny patria nejakí mladí, tak majú v odľahlej časti chóru iný druh „zábavy“. Ten sa vyberá podľa telesnej potreby, a to: buď dobiehajú spánkový deficit po prebdenej noci, hrajú karty alebo dnes hrajú na mobile nejaké hry či píšu sms-ky.

Piata skupina sú kolesári. Tých poznáte veľmi ľahko. Ich do kostola vozia. Niežeby mali nejaké problémy s mobilitou, ale ich do kostola vozia na krst, lebo sú malí. Na svadbu, lebo sa vydávajú. Na krst svojich detí, aby deti neprechladli. A na ich vlastný pohreb, lebo už nemôžu kráčať sami. Táto skupina trpia nevyvrátiteľným bludom, že sú dokonalými katolíkmi. Istá žena z tejto skupiny raz hovorila: „My sme hlboko veriaca rodina. Vlani sme pochovávali dedka s pánom farárom“. Či uložili vedľa dedka aj pána farára, to zbožná duša neprezradila.

Šiesta skupina občasníci. Od slova občas, tu a tam. Sú to zväčša „vedeckí“ ateisti, ktorí do kostola nechodia zo zásady. Za určitých podmienok sú ochotní upustiť z tejto zásady, napr. ak ich nejaký ich priateľ kolesár (z vyššej skupiny kolesárov) požiada o to, aby boli krstným rodičom ich dieťaťu. Vtedy sľubujú, čo sa žiada, vyznávajú, čo treba, ale vedia, že to nikdy nedodržia. V takom prípade by to mal vedieť aj kňaz. Svoju zásadu porušia aj v tom prípade, ak je prietrž mračien a na okolí nie je otvorená nijaká krčma, iba kostol. Vtedy tam vbehnú ako vlak do tunela a podľa toho sa aj správajú. Nadávajú na tmu, dážď…

„Všetko o sv. omši“ pre mladých od známeho autora – nášho rodáka Vladimíra Baluchu, CM

8. jún bol pre nás radostným dňom. Nielen preto, že môj prvorodený vnuk mal 19 rokov, ale aj preto, že sa v Bratislave otvorilo nové štúdio rádia Lumen. A to, čo najviac spôsobilo túto radosť bolo, že štúdio nesie meno Jozefa Murgaša, nášho vynálezcu bezdrôtovej telegrafie.

Slávnosť posviacky štúdia začala sv. omšou v kostole sv. Františka z Assisi v Karlovej Vsi, ktorú celebroval bratislavský arcibiskup Stanislav Zvolenský za prítomnosti ďalších dvanástich kňazov. Moderátorom bol riaditeľ rádia Lumen Juraj Spuchľák.

Štúdio rádia Lumen je umiestnené v Gymnáziu sv. Františka. Po jeho vysviacke bol prvý príhovor do éteru, ktorý pozdravili aj poslucháči rádia Lumen.

Želáme novému štúdiu, aby prinášalo správy pre poslucháčov, ktoré obohatia dušu človeka. Ale aj poslucháčov, ktorí budú spätnou väzbou posúvať dopredu redaktorov a tak v spoločnosti Slovenska vytvárať pokojné prostredie, ktoré tak veľmi chýba v tomto svete. Boh žehnaj všetkým, ktorí sa o toto dielo zaslúžili.

Anna a Joseph Biros, Bratislava

Srdečný pozdrav z Anglicka,
z nášho katolíckeho kostolíka „St. Mary & St. Modwen“
s poľským kňazom Wlodzimierzom Pajakom, SChr.
všetkým čitateľom Spektra želajú:

František, Ján, Václav, Marek a Martin

Martin Uličný, Víťaz

Ráno, keď začínam svoju modlitbu, snažím sa pozerať na kríž, na Ježišovu tvár. Pri tomto pohľade sa snažím vnímať utrpenie, ktorým prešiel náš Spasiteľ. Z filmu Umučenie sa mi v mysli premieta celá krížová cesta, no hlavne bičovanie! Trvá to však iba chvíľku, lebo moje myšlienky ihneď zaletia do reality. Príde mi na rozum množstvo problémov, ktoré som zažil alebo ma ešte len čakajú v práci, v rodine, v bežnom živote.


Dnes ráno som zistil, že môj čistý a sústredený pohľad na Pána Ježiša trval iba štyri sekundy. Prečo iba štyri sekundy vydržím pozerať na tú ubolenú tvár? Sú to výčitky svedomia alebo iba povrchnosť pri modlitbe, s ktorou bojujem v poslednej dobe? Je to povrchnosť alebo sa nedokážem sústrediť na podstatu môjho bytia – na môj vzťah k Pánu Ježišovi? Je pravda, že v mojej rannej modlitbe sa nachádzajú prosby za zomrelých v mojej rodine, za zdravie mojich blízkych. Môj pohľad na kríž však okamžite vystrieda realita, obava o prežitie, obava o rodinu, obava o prácu. Štyri sekundy! Aký je to časový úsek v dnešnom veľmi rýchlom a uponáhľanom svete? Je to nič! Teda môj vzťah s Ježišom trval „nič“!

Skúsili ste sa už aj vy zamyslieť nad tým, koľko vydržíte pozerať sa do Ježišovej tváre? Ak nie, vyskúšajte si to, lebo náš vzťah s Pánom Ježišom, to je naša Viera, Nádej a aj Láska!

EM

Znova sú tu prázdniny. Čas dovoleniek, oddychu. Školopovinné deti čaká 65 dní „sladkého ničnerobenia“. Tieto dni začínajú liturgickým sviatkom Navštívenia Panny Márie a tento sviatok môže naplniť prežívanie nasledujúcich dní oddychu. Možno sa pýtate prečo? Nuž preto, že tento sviatok oslavuje hlbokú túžbu človeka po stretnutí.
Každý z nás sa chce stretnúť s druhým človekom tak, že to v našom vnútri poskočí radosťou, lebo spoznáme tajomstvo druhého človeka a zjednotíme sa s ním. Keď sa ľudia skutočne stretnú, tak ich to zmení, vyjdú zo stretnutí iní. Stretnutie ich premieňa. To nám chce ukázať sv. Lukáš. Mária sa vydáva na cestu, aby navštívila Alžbetu. Nemá žiadne zvláštne zámery, neplánuje, či jej bude pomáhať alebo jej niečo povie. Chce ju jednoducho navštíviť. Stačí jej človek. S ním sa chce stretnúť. (Existujú v našom živote skutočné stretnutia? Ľudia sa stretávajú napr. na káve, aby sa mohli porozprávať, „vykecať“ – od druhého teda niečo chceme. Chceme nie jeho, ale niečo od neho. Máme s ním nejaké zámery. Mária nemá žiadne zámery. Chce sa stretnúť ako človek s človekom.)

To, čo sa odohralo medzi Máriou a Alžbetou by sa malo odohrať v každom stretnutí. Jeden prebúdza v druhom dieťa a to poskočí radosťou. Človek prestáva druhého vnímať ako konkurenta, prestáva mať strach, nie je nútený druhému v niečom imponovať, získať ho, zobrať pre seba. Prestáva mu záležať na tom, kto si zo stretnutia viac odnesie. Žiaden nič nestratí, každý zo stretnutia načerpá a premení sa. Tento sviatok je preto obľúbený, pretože každý z nás túži po takomto stretnutí. Tento sviatok nám dáva nádej, že i my sa môžeme stretať tak, že prebudíme druhého k životu. Ak by sa nám to podarilo, potom by sme sa oslobodili od nutnosti druhému dokazovať niečo o sebe, od strachu z odmietnutia.

Mária sa vydáva na cestu. Vstáva a vychádza sama od seba, opúšťa svoj dom, kde sa cíti v bezpečí. Odvažuje sa vykročiť na vlastnú cestu, ktorá ju vedie do neznáma. Je bez opory rodičov. Musí prekonávať vysoké pohorie. Medzi nami a druhými často bežia hory predsudkov a zábran, myšlienok: „Neviem, či budem mať čas, či návšteva príde vhod, či nebudeme na ťarchu, či nájdeme správne slová, atď…“

Ak sa máme skutočne s niekým stretnúť, musíme zdolať tieto hory obáv a prekážok, prekonať svoju pohodlnosť. Myslím, že keby sme sa dokázali stretať ako Mária a Alžbeta, bolo by to úžasné. Určite počas prázdnin stretneme veľa ľudí. Nech v nás rezonuje tento sviatok a pokúsme sa o to, aby sme v druhom dokázali prebudiť dieťa, ktoré poskočí radosťou.

Na prázdniny vám ponúkam pár múdrych myšlienok, ktorými sa môžete počas letných slnečných dní inšpirovať:

– Snaž sa, aby ľudia po stretnutí s tebou odchádzali vždy trošku šťastnejší. Matka Tereza
– Najkrajší je ten, kto si zvykol byť dobrým. Tagore
– Som malý štetec, ktorý si Ježiš vybral, aby maľoval svoj obraz v srdciach. sv. Terezka Ježiškova

Modlitba svätej Terezky

Nech dnes pokoj a mier kraľuje v Tvojom vnútri. Dôveruj Bohu, že sa nachádzaš presne na tom mieste, kde si mal byť. Nesmieš zabúdať na nekonečné možnosti, ktoré vyplývajú z tvojej viery. Použi vďaku, ktorej sa ti dostalo a uži si ju s láskou, ktorú si dostal/a… Buď spokojný/á s vedomím, že si dieťa Božie… Nechaj, aby sa jeho prítomnosť vliala až do tvojich kostí a dovoľ svojej duši slobodne spievať, tancovať, chváliť a milovať. On je pre každého z nás a zároveň aj v každom z nás. Amen.

spracoval Ján Velčok, Víťaz