Neľahko sa nám ráno veru vstáva, keď za oknami ešte tma pretrváva.
Ale jeseň taká býva, častejšie sa nám večer zíva.
Aj slnko za hory skôr zájde, sused k susedovi na návštevu nech zájde.
V tom unáhlenom svete
vy to dobre viete,
ako sa to teraz žije,
že sa už brat
s bratom nenavštevuje.
Potešiť sa môžete spolu, keď si zasadnete
k spoločnému stolu.
Nech večer
vám príjemne uplynie,
nech láska v srdci
nezahynie.
Veď jej vo svete
tak málo býva,
kdeže sa tak asi skrýva?
Ľahko sa však
ona obnoví,
kto si k sebe
cestu otvorí.
Po tej ceste treba kráčať,
nohy v blate si nemáčať.
Nech nás Pán
po ceste vodí,
nikomu to neuškodí.
Skôr naopak,
hlavu hore,
pozri sa na ranné zore.
Nech ti silu dodajú,
a vo všetkom pomáhajú.
Marta Pacovská, Široké