Drahí čitatelia!
Dnes by sme Vám chceli porozprávať o takom fenoméne, akým je „lokus kontroly” (voľne preložené ako ťažisko, miesto kontroly). V psychológii táto fráza označuje zdroj alebo miesto kontroly nad naším životom. Vonkajší lokus kontroly znamená, že človek verí, že jeho život riadi niečo alebo niekto mimo neho – okolití ľudia (šéf, vedúci, manžel(ka), rodičia, politici), vonkajšie okolnosti, „osud“, Boh. Ľudia s vonkajším lokusom kontroly sú menej sklonní riadiť svoj osud, lebo neveria, že to bude mať nejaký zmysel. Títo ľudia neveria v možnosť vplývať na život a meniť ho podľa seba.
Často môžeme počuť slová: „No čo už, raz som sa takým narodil, nič sa nedá robiť.” Toto je jasný príklad závislosti na okolnostiach. Paradoxné je, človek pri tom vníma svoje vlastné kvality, či už duševné alebo fyzické, ako niečo vonkajšie, nezávislé od neho, ako niečo, čo je vopred zadané a nemenné. Je známe, že pri vedeckých výskumoch bola odhalená spojitosť medzi obezitou a vonkajším lokusom kontroly. Dá sa predpokladať, že obézni ľudia sú menej schopní mať nad sebou kontrolu, a pri jedení viac zaváži aróma, druh jedla, či ponuka priateľov zajesť si s nimi len tak, než vlastná potreba hladu. Väčšina fajčiarov, ako sa ukázalo, tiež patrí k ľuďom s vonkajším lokusom kontroly. Sú závislí na svojich cigaretách a vôbec nepremýšľajú o tom či prestať fajčiť, alebo sa nejakým iným spôsobom starať o svoje zdravie. Zvyknú napríklad hovoriť: „Veď je to jedno, či fajčím alebo nie, vzduch je aj tak znečistený!“
Naproti tomu, vnútorný lokus kontroly svedčí o našej istote kontrolovať udalosti vo svojom živote. „Môj život – to je výsledok môjho konania“ – povie človek s vnútorným lokusom kontroly. Vnútorný lokus kontroly, teda pocit, že mnoho vecí v mojom živote závisí odo mňa, nám pomáha vyrovnávať sa s mnohými problémami a stresujúcimi situáciami a chrániť si tak svoje zdravie.
Svoje životy môžeme riadiť v oveľa väčšej miere, než si vieme predstaviť. Samozrejme, bolo by nerozumné domnievať sa, že môžeme kontrolovať „všetky“ udalosti nášho života. Tak ako vo všetkom i tu je potrebné nájsť zlatú strednú cestu. Niektoré udalosti dokážeme ovplyvniť, iné však nemáme vo svojej moci. A nie všetci ľudia badajú tento rozdiel. Mnohí sa domnievajú, že majú úplne všetko pod kontrolou, zatiaľ čo niektorí veria, že nemôžu kontrolovať vôbec nič. Toto sú dva extrémy. Najefektívnejšou cestou sa ukazuje pozícia spoluautorstva. My všetci sme spoluautormi nášho života. Spolu s ostatnými ľuďmi a Bohom vytvárame jedinečné a unikátne dielo – náš život.
Lokus kontroly sa formuje a vyvíja počas dlhej doby a nedá sa zmeniť v priebehu jedného dňa. Tak ako veľa iných vlastností, aj lokus kontroly je do istej miery získaným od rodičov. Avšak uvedomením si svojho stavu sa pred nami otvára cesta k zmenám. Vyvstáva hneď otázka, ako sa dá diagnostikovať lokus kontroly? Samozrejme, je možnosť urobiť si špeciálny test. To však vôbec nie je nevyhnutné. Je skôr dôležitejšie sledovať seba samého, svoje reakcie a ich prejav v situáciách úspechu i sklamania. Človek s vonkajším lokusom kontroly pripisuje ako svoje úspechy, tak i zlyhania vonkajším činiteľom a okolnostiam. „No vieš, urobil som dobre tú úlohu preto, lebo za jej nevyplnenie by som dostal pokutu.“ „Ja som to neurobil, lebo som na to nemal čas.“ Človek s vnútorným lokusom kontroly povie: „Nezvládol som to preto, že som si nesprávne rozvrhol povinnosti; že som sa dostatočne nesnažil.“
Na náš lokus kontroly (vonkajší, alebo vnútorný) poukazuje náš postoj v rozličných sférach života. Čo si myslite, lídrami sa ľudia narodia, alebo sa nimi stávajú vďaka tvrdej práci? Mať dobreho šéfa – je to čistá náhoda, alebo výsledok budovania vzťahov? Môžu jednoduchí občania vplývať na vládou prijaté rozhodnutia? Dlhovekosť – je to dedičný faktor, alebo výsledok absencie zlých návykov? Nezhody v rodine – je za tým nesprávny výber partnera, alebo nedostatok úsilia zlepšiť situáciu?
Vnútorný lokus kontroly – to je zodpovednosť za svoje úspechy i za svoje zlyhania. Zodpovednosť, ktorú pociťujeme za svoj život, vytvára priestor pre aktívny zásah do deja, vytvára schopnosť vynakladať úsilie a niečo meniť. Zodpovednosť, aktívnosť, ochota vynakladať úsilie, to všetko rodí a živí nádej. Potom sa aj ťažké situácie nevidia beznádejnými a v duši sa nerodí clivosť, ale želanie bojovať a vstať na odpor. Ten, kto v sebe cíti schopnosť aspoň trochu riadiť a meniť svoj život, býva podstatne zdravší než ten, ktorému tento pocit chýba.
Naše spoluautorstvo s Bohom v budovaní vlastného života môže nadobúdať rozličné podoby. V každej situácii, v závislosti od okolností a nášho stavu, si vyberáme tú najvhodnejšiu formu.
Spolupráca – to je pochopenie toho, že za mnohé zodpovedám ja sám (sama). Boh mi dal všetko potrebné pre úspešný život. Boh mi daroval život, jedinečný svet, do ktorého som sa narodil, obdaroval ma schopnosťami a talentami, aby som svet prírody a svet ľudí, urobil ešte viac krajším a lepším. Som povolaný Bohom k spolupráci, obraciam sa k Nemu s prosbou dať mi potrebnú silu a podporu a nasmerovať ma.
Pokora – je potrebná na to, aby si človek uvedomil, že v živote mnohé závisí od Boha a prírodných síl. Preto sa k Nemu obracia za pomocou, prosí Ho, aby zasiahol do toho, čo sa v jeho živote deje, a prosí Ho o silu prijať to, čo zmeniť nemôže.
Úloha spoluautorstva rodí zvláštny dialóg s Bohom – modlitbu: modlitbu vďakyvzdania, chvály, prosby, nádeje.
Záver tohto článku by sme chceli nahradiť modlitbou amerického protestantského teológa a pastora Reinholda Niebuhra:
„Pane, daj mi vnútorný pokoj, aby so prijímal to, čo nemôžem zmeniť. Daj mi odvahu meniť to, čo môžem zmeniť. Daj mi múdrosť, aby som vždy vedel rozoznať jedno od druhého.“
Táto modlitba vystihuje podľa nás veľmi presne vnútorný lokus kontroly, teda schopnosť niesť zodpovednosť za vlastný život.
Miroslav a Lilia, Sankt Petersburg
