Tak ako mnohí iní aj naše ružencové bratstvo využilo možnosť evanjelizovať prostredníctvom modlitby sv. ruženca v éteri rádia Lumen. Stalo sa tak 15. októbra.
Zišli sme sa pred kostolom, nie však v hojnom počte, pretože ešte niekoľko miest v autobuse bolo prázdnych. Z toho bol sklamaný hlavne duchovný otec, ktorý vzhľadom na množstvo členov v ružencovom bratstve očakával, že sa budeme v autobuse tlačiť. Ale čo už? Na začiatku našej cesty sme sa pomodlili a duchovný otec nás požehnal. Cesta do Košíc rýchlo ubehla. Počas nej sme dostali inštrukcie týkajúce sa modlitby sv. ruženca a vyskúšali sme si piesne, aby sme boli zosúladení.
Našou prvou zastávkou v Košiciach bol cintorín, kde sme navštívili hrob dona Kočíka. Zapálili sme sviečky, položili kvety, pomodlili sme sa za jeho dušu a s hlbokou úctou sme zaspievali: „Odpočinutie večné daj, mu Pane a svetlo večné nech mu svieti, nech odpočíva v pokoji. Amen.“ Veľmi ma dojalo to jednoduché miesto, kde odpočíva.
Po tejto návšteve sme pokračovali do kostola dominikánov. Pred kostolom vyhrávala country hudba. Azda to bola skúška, ako to prijmeme. Vchádzame do kostola. Bolo to pre mňa úžasné prostredie – ten pocit. Modlila som sa: „Pane Ježišu, prichádzame k Tebe takí, akí sme. Uzdrav nás, pretvor nás, posilni nás na tele, mysli aj duchu.“ Vládla tam atmosféra pokoja, tepla, ticha a hlavne bolo všade cítiť Božiu prítomnosť.
Začali sme sláviť sv. omšu. Po nej nasledovali vešpery, ktoré sa modlili dominikáni a do ktorých sme sa s radosťou zapojili aj my. Potom dominikáni zaspievali loretánske litánie v latinskom jazyku. Bol to veľmi krásny zážitok, nedá sa to vyjadriť slovami. To musí zažiť každý sám.
Nasledovali prípravy na modlitbu sv. ruženca. Prišiel medzi nás páter Šimon Tyrol, ktorý sa zjavne radoval, že nás opäť vidí. Pozdravil sa s nami, dal nám posledné inštrukcie a povzbudil nás. Technik rozložil mikrofóny, pripravil kľakátko a my sme si ešte na skúšku zaspievali. V prázdnom kostole sa náš spev nádherne ozýval. Potom sme v tichosti čakali na znamenie, ktorým sa naša modlitba sv. ruženca v éteri rádia Lumen začala. Bola to úžasná atmosféra, v ktorej bolo cítiť trému, ale hlavne radosť a vzrušenie z toho, že nás naši blízki a množstvo ďalších ľudí teraz počúva a modlí sa s nami. S Božou pomocou a s pomocou našej drahej Matky sme to zvládli. Povzbudením nám boli hlavne slová nebohého Sv. Otca Jána Pavla II.: „Nebojte sa!“ a tiež slová z piesne: „Zlož svoju starosť na Pána a On sa už postará!“
Po skončení nás páter Tyrol požiadal, aby sme ešte zaspievali a tak sme neváhali a pustili sa do spevu. Srdečne nám poďakoval za účasť aj za dary, ktoré sme do rehole priniesli a rozlúčil sa s nami. Posilnení a povzbudení vo viere, plní zážitkov a dobrého pocitu z toho, že sme pre naše Slovensko niečo urobili, odchádzali sme domov.
Helena Šutková, Víťaz