Mária a Eucharistia

Raduj sa, duša, raduj, bo v nebi matku máš.
Keď ťarcha kríža tlačí, tak skloň sa pod jej plášť.
Ona ťa miluje, s láskou sa k tebe skláňa.
Matka tiež vyprosí dar sĺz a pokánia.

Slzy už stekajú, odplavia každý bôľ,
zo srdca odchádza hnev, závisť, nepokoj.
Cez ruky Márie, to Ježišova láska zázraky robí v nás
a puto hriechu praská.

Za každý dotyk milosti ti patrí vďaka, Mária,
za cestu k láske jedinej, ktorou je Eucharistia.
Vyprosuj Matka pokoru, Ježiša s láskou prijímať,
na seba začať zabúdať a všetku lásku blížnym dať.

A.M.

Eucharistia – jasle a kríž

Jasle a kríž – dva znaky Kristovej lásky k nám ľuďom na zemi. V jasliach Pán Ježiš začal dielo našej spásy a na kríži ho dokončil. Nemôžeme ich od seba oddeľovať, vždy patria spolu. Jasle sú vlastne krížom k Ježišovmu vzrastu. Znamená všetku ľudskú biedu, do ktorej Kristus vstúpil svojím narodením. Kríž je znázornenie všetkého ľudského utrpenia, ktoré Ježiš prijal na seba. Stal sa mužom bolesti, aby sme sa my mohli stáť ľuďmi radosti. Sú znameniami našej spásy.

Eucharistia je opravdivý pokrm pre nás slabých a biednych. Kto ho požíva, prekonáva biedu a stáva sa bohatým, prekonáva smrť a stáva sa nesmrteľným. Keď nám to Božské dieťatko dáva takú veľkú milosť a lásku, že sa k nám tak veľmi uponížilo, narodilo sa v biednej a opustenej maštali, o čo viac aj my si musíme s pokorou uznať našu nehodnosť k nemu. Prejavom lásky nech je naša túžba spojiť sa so sviatostným Spasiteľom, aby sme získali pomoc a silu do nášho každodenného života, nepodľahli utrpeniam a nadobudli väčšiu trpezlivosť. Za jeho lásku sa mu najkrajšie odvďačíme, keď ho budeme prijímať v Eucharistii s čistým a pokorným srdcom. Neodmysliteľné miesto patrí Panne Márii, veď Ona je „eucharistickou ženou celým svojím životom“ – ako ju nazval Svätý Otec Ján Pavol II. Boží Syn potreboval byť človekom, aby mohol byť prostredníkom medzi Bohom a ľuďmi. Toto telo mu poskytla Mária, keď sa v jej lone „Slovo stalo telom“. Mária je prítomná ako Matka Cirkvi pri každom z našich eucharistických slávení. Na sviatok Bohorodičky ma oslovil žalm: „Bože, buď nám milostivý a žehnaj nás“. Keď je náš Pán Boh k nám taký dobrotivý, tak aj my ľudia mu máme byť povďační za Jeho veľkú lásku k nám.

Pane Ježišu, chcem byť Tvojou úplne, aby som pocítila Tvoju blízkosť. Už teraz otváram svoje srdce. Srdce radostné i ranené. Daruj mi, Ježiš, Tvoju lásku a uzdrav moje srdce. Amen. Všetkým čitateľom Spektra prajem hojnosť Božích milostí, pokoj a lásku.

M. Bednáriková

Ecclesia de Eucharistia III.

Cirkev putujúca na tejto zemi je povolaná udržiavať a napomáhať tak spoločenstvo s Bohom, ako aj spoločenstvo medzi veriacimi. Na tento cieľ jej slúži Božie slovo a sviatosti, predovšetkým Eucharistia, z ktorej Cirkev „stále žije a rastie“ a v ktorej zároveň vyjadruje samu seba. Nie náhodou sa výraz communio stal jedným z pomenovaní tejto vznešenej sviatosti (communio znamená prijímanie, ako aj spoločenstvo).
V Eucharistii viac než vo všetkých ostatných sviatostiach je tajomstvo spoločenstva také dokonalé, že vedie k vrcholu všetkých dobier: tu je vrcholný bod všetkých ľudských túžob, lebo tu dosahujeme Boha a Boh sa spája s nami v najdokonalejšej jednote. Cirkevné spoločenstvo eucharistického zhromaždenia je spoločenstvom s vlastným biskupom a s rímskym pápežom. Biskup je totiž viditeľným princípom a základom jednoty vo svojej partikulárnej cirkvi.
Eucharistia tvorí spoločenstvo a vychováva k spoločenstvu. Svätý Pavol napísal korintským veriacim, ako veľmi sú ich roztržky, ktoré sa objavujú pri eucharistických zhromaždeniach, v protiklade s tým, čo slávia – s Pánovou večerou. V dôsledku toho ich vyzval, aby sa zamysleli nad pravou podstatou Eucharistie a tak sa vrátili k bratskému duchu. Sv. Augustín píše: „Kristus Pán posvätil na obetnom stole tajomstvo nášho pokoja a našej jednoty. Kto prijíma tajomstvo jednoty, ale nezachováva zväzky pokoja, neprijíma sviatosť vo svoj prospech, ale ako dôkaz proti sebe samému.“
Ak chceme objaviť intímny vzťah medzi Cirkvou a Eucharistiou v celom jeho bohatstve, nemôžeme zabudnúť na Máriu, Matku a vzor Cirkvi. Mária nás naozaj môže viesť k tejto Najsvätejšej sviatosti. Ona je „eucharistická“ žena celým svojím životom. Ak je Eucharistia tajomstvom viery, že nás núti plne sa odovzdať Božiemu slovu, nikto nám nemôže byť v podobnom postoji takou pevnou oporou a vodkyňou ako Mária.
Mária uskutočňovala svoju eucharistickú vieru ešte skôr, ako bola Eucharistia ustanovená, a to pre samotnú skutočnosť, že ponúkla svoje panenské lono na vtelenie Božieho Slova. Od Márie sa žiadalo, aby uverila, že ten, ktorý sa v nej počal pôsobením Ducha Svätého, bol Božím Synom. V kontinuite s vierou Panny Márie sa od nás žiada, aby sme uverili, že ten istý Ježiš, Boží Syn a Syn Márie, sa stáva s celým svojím božsko – ľudským bytím prítomný pod znakmi chleba a vína. Mária v tajomstve vtelenia anticipovala (predišla) aj eucharistickú vieru Cirkvi. Keď pri navštívení nesie v svojom lone Slovo, ktoré sa stalo telom, istým spôsobom sa stáva svätostánkom – prvým svätostánkom v dejinách – kde Boží Syn, ešte neviditeľný ľudským očiam, umožňuje Alžbete adorovať ho cez Máriine oči a hlas.
Mária si celým svojím životom v Kristovej blízkosti, a nielen na Kalvárii, osvojila obetným rozmer Eucharistie. V Eucharistii sa Cirkev plne spája s Kristom a s jeho obetou, osvojujúc si Máriinho ducha. To je skutočnosť, ktorú si môžeme prehĺbiť čítaním Magnifikatu v eucharistickej perspektíve. Eucharistia totiž, tak ako Máriin chválospev, je predovšetkým chválou a vzdávaním vďaky. Eucharistia je nám daná, aby náš život, tak ako Máriin, celý sa stal magnifikatom!
V pokornom znamení chleba a vína, prepodstatnených na jeho telo a krv, Kristus kráča s nami ako naša sila a robí nás svedkami nádeje pre všetkých. Ak si pred týmto tajomstvom myseľ uvedomuje svoje limity, srdce ožiarené svetlom Ducha Svätého tuší, ako sa správať, ponoriac sa v adorácii do lásky bez hraníc.

spracoval OS

Duchovná obnova Ružencového bratstva vo Víťaze

Program:

8. 4. 2005 (piatok)
17:30 ruženec
18:00 sv. omša (prednáška)

9. 4 .2005 (sobota)
9:00 – 12:00 ruženec, prednáška, prestávka, litánie k Ružencovej Panne Márii, prednáška
12:00 – 14:30 obedná prestávka
14:30 – 15:00 prednáška
15:00 – 16:30 krížová cesta, diskusia
16:30 – 18:00 prednáška, ruženec
18:00 – sv. omša

10. 4 .2005 (nedeľa)
7:30 – sv. omša (ukončenie)
10:30 – sv. omša (ukončenie)

Stalo sa

– 26. februára sa uskutočnil Zimný farský deň v Levočskej doline. Vyše 50 lyžiarov a sánkarov strávilo krásny oddychový deň uprostred prírody na zasneženom kopci. Vďaka, Bože, za krásny deň.
– 4. marca sme sa rozlúčili a na poslednej ceste odprevadili kňaza, vdp. Viktora Gregu, rodáka z Víťaza. Sv. omšu a pohrebné obrady vysluhoval Mons. Bernard Bober za prítomnosti 34 kňazov. Odpočinutie večné daj mu, Pane a večné svetlo nech mu svieti, nech odpočíva v pokoji.
– 8. marca so svojimi vlastnoručne urobenými krížmi, na ktorých boli známe a neznáme tváre ľudí, kráčali deti krížovou cestou za Pánom Ježišom.
– 11. marca sa birmovanci aktívne zúčastnili na krížovej ceste, pri ktorej rozjímali o utrpení, smrti a nádeji zmŕtvychvstania Pána Ježiša.
– 19. marca sme posvätili sochu sv. Jozefa, ženícha Panny Márie v Ovčí.
– 25. marca na Veľký piatok sa uskutočnila krížová cesta od kostola sv. Ondreja na obecný cintorín. Bola venovaná nenarodeným deťom, keďže tento deň je dňom modlitieb za nenarodené deti.
– 25. marca sme začali novénu k Božiemu milosrdenstvu, ktorá sa završí posvätením obrazu Božieho milosrdenstva.
– 2. apríla sa naši birmovanci zúčastnili na Arcidiecéznom stretnutí mládeže v Košiciach na Terase, na ktorom sa slávnostne otvoril proces blahorečenia Anky Kolesárovej.

Ján Chryzostom Korec: O poslaní kňaza

Stojte pri svojom kňazovi, dajte mu pocítiť svoj záujem a modlite sa za neho! Modlite sa! Ako sa modliť? Ľudsky opravdivo! Hoc aj slovami nasledujúcej modlitby:

Pane, ďakujem ti, že náš kňaz žije medzi nami a s nami a že je tu pre nás všetkých. Ďakujem ti za všetky jeho dary a prednosti. Daj, aby som sa nepohoršoval pre niektoré jeho chyby. Možno to tak musí byť, že ani on nie je celkom bez nich. Ľudia dokonalí ťažko znášajú krehkých a nerozumejú dobre ľuďom slabým, ktorí potrebujú ohľaduplnosť. Prosím ťa za nášho kňaza a za všetkých kňazov, aby prekonávali svoje chyby, aby nejasali, keď sa im niečo darí a aby nestrácali odvahu pri nezdaroch. Tvoje kráľovstvo nepozostáva z úspechov ani z neúspechov – spočíva v láske!

Viem, naši kňazi by museli byť vlastne géniovia, aby na všetko stačili. Majú byť učenými teológmi i vychovávateľmi malých detí. Majú byť špecialistami v rodinných otázkach pre mladých manželov. Majú byť hlbokými psychológmi pri vedení mládeže. Musia byť vzorom taktu, múdrosti a trpezlivosti v spovednici. Pri návštevách v rodinách musia pozorne počúvať, na úrovni diskutovať a byť duchaplní, aby ich nepovažovali za obmedzencov. Pri reči s neveriacimi majú prejaviť znalosť vecí občianskych, kultúrnych i politických, majú byť zbehlými historikmi, majú poznať vedy, literatúru, majú byť … – kým ešte???
Čakáme od kňazov, že na ulici budú mať oči všade a nezabudnú odpovedať na každý
pozdrav. Čakáme, že sa budú usmievať, kedykoľvek nás stretnú i keď sú azda polomŕtvi od
únavy. Čakáme od nich, že každú nedeľu budú v dokonalej kondícii ako rečníci, speváci a mystici – a cez týždeň dobrí elektrikári či zámočníci, aby si opravovali kostoly a kaplnky alebo auto, ktoré im vypovedáva, keď sa náhlia k chorému. Pane daj, aby sme svojich kňazov, týchto „univerzálnych špecialistov“ správne posudzovali v ich vyčerpávajúcom, neľudskom dennom programe! Daj, aby sme pochopili, že je dosť, ak z dvadsiatich špecializácií rozumejú dobre polovici či štvrtine.
Daj, Pane, aby sme ti neprestávali byť vďační za to, že sa títo muži vôbec odhodlali stať našimi farármi či kaplánmi, spovedníkmi a duchovnými vodcami. Vďaka, Bože, že si im dal odvahu ku kňazskému životu! A že my, vďaka tejto ich odvahe, môžeme sa sýtiť Chlebom života, zakladať dobré rodiny, dávať do poriadku svoje duše, žiť zo sily Evanjelia a v pokoji zomierať.
Daj, nech sme nášmu kňazovi preto aj niečo viac než len ustavičnými kritikmi. Pane, daj, aby som bol nášmu kňazovi viac než ustavičným kritikom aj ja osobne! Daj, aby som mu odpúšťal jeho občasnú podráždenosť z únavy i jeho malé ľudské omyly. Nech pochopím, že ja musím znášať len jedného kňaza, ale on má na starosti všetkých farníkov – toľko pováh a toľko želaní!
Pane, daj, aby som bol voči kňazovi niekedy aj trocha pozorný, aby nevidel okolo seba len ľahostajnosť, nepočul len šomranie, neskusoval len nepriateľstvo! A napokon daj, aby som bol vytrvalý v modlitbe za kňazov a aby som im pomáhal. Vtedy budú všetci cítiť, že tvoríme jednu Božiu rodinu – Cirkev.

prevzaté z časopisu Duchovná obnova

Výchova – prevencia krádeží u detí

S krádežami u detí a maličkých má problém nejeden rodič. Veľmi často vystavujeme svoje deti tomu, že im nechávame na dosah ruky rôzne príťažlivé a žiadané veci, ligotavé a lákavé predmety či chutné ovocie a sladké dobrôtky, ktoré túžia ochutnať, ohmatať alebo si ich privlastniť či nebodaj ukradnúť. Je to neraz veľká chyba nás – rodičov a vychovávateľov. Nikdy nesmieme dať príležitosť dopustiť sa nejakého priestupku. Základný cieľ výchovy spočíva v tom, že deťom pomáhame stať sa pánmi vlastného života a správania.

Rozvoj autodisciplíny je otázkou dozrievania a prechádza rozličnými štádiami. Prvý krok, ako nájsť riešenie problematického správania, spočíva v dôkladnom pozorovaní, čo sa stane, keď veci nejdú tak, ako majú.

Väčšinu situácií charakterizujú tri fázy – /tri C/:
(C 1) Contesto = súvislosť /kontext/
(C 2) Comportamento = správanie
(C 3) Consequenza = následok
C 1 = súvislosť – fáza „predtým“ – je to kontext, v ktorom sa uskutočňujú fakty; C 2 = správanie detí; C 3 = následok – je to, čo sa stane alebo to, čo deti dosiahnu ako výsledok vlastného problematického správania.

Väčšina rodičov koná vo fáze C2 a C3 veľmi inštinktívne. Napríklad vždy, keď matka prichádza so svojou dcérkou do obchodného domu, čaká ju boj. Dievčatko zoberie balíčky cukríkov vyložené pri pokladni. Matka sa tak dostáva pred alternatívu: vrátiť balíčky späť na pôvodné miesto alebo zaplatiť úlovok s nejakou karhavou výčitkou. V tomto prípade: kontext – je obchod; správanie sú vrtochy dieťaťa, následok /vždy nepríjemný/ je ustúpiť alebo hádať sa.

Preventívny systém výchovy pozýva zvážiť najmä C1: Mama sa musí rozhodnúť, čo robiť skôr, kým príde k pokladni alebo skôr, ako pôjde do obchodu. Napríklad môže sa na určitý čas rozhodnúť nebrať dievčatko do obchodu, kým sa nebude správať tak, ako si želá mama.

Najmä rodičia preadolescentov si musia všímať kontext a nakoľko je to možné, majú ho mať pod kontrolou – teda chovanie ich detí v pubertálnom veku, až kým deti nie sú schopné konať a robiť zodpovedne samy. Napokon aj dospelý človek sa má naučiť vyhýbať sa príležitostiam. Preventívne je dôležité odstrániť každý kontakt so zlom či so zlým návykom.

V oblasti výchovy sa nesmie prihodiť to, o čom hovorí bájka: Jedna ovca objavila dieru v plote a utiekla. Bola šťastná, že odišla. Vzdialila sa a stratila. Vtedy zbadala, že ju stále prenasleduje vlk. Bežala a bežala, ale vlk ju stále sledoval, kým ju pastier nezachránil. S láskou ju priniesol do ovčinca. No pastier aj napriek upozorneniam dieru v plote neopravil!

Preto obaja rodičia pri výchove majú určiť jasné pravidlá, pravidelne kontrolovať ich zachovávanie.

MUDr.Vaščák Blažej

CHRISTOS VOSKRESE! VOISTINU VOSKRESE! KRISTUS VSTAL Z MŔTVYCH! NAOZAJ VSTAL!

Rozmýšľala som, ako sa vám v úvode prihovoriť. A zo srdca mi stále vytryskuje tento krásny veľkonočný pozdrav gréckokatolíkov. Vo veľkonočnom období, namiesto pozdravu Pochválený buď Ježiš Kristus!, sa pozdravia takto. Je taký krásny preto, že v sebe skrýva najväčšiu radosť kresťanov. Náš Pán, Kráľ, Spasiteľ … vstal z mŕtvych, naozaj vstal. Po tom, ako obetoval svoj život za všetkých ľudí na svete, zomrel, ale na tretí deň vstal.

Aleluja, aleluja, aleluja, aleluja! Radujme sa všetci, z tej radostnej zvesti, Kristus dnes z mŕtvych vstal a hrob prázdny zostal. Diabla premohol, nebo otvoril. Zvíťazil, zvíťazil, zvíťazil! Túto pieseň naučil moju mamu a mnohých mladých pred viacerými rokmi duchovný otec Peter Adamčák. Od nej som sa ju naučila ja, veľmi sa mi páči, preto si ju rada spievam hlavne na Veľkú noc. Duchovného otca Adamčáka poznáte aj vy, možno z rozprávania vašich rodičov alebo starých rodičov.

Rozmýšľala som, koľkých kňazov si pamätám, koľkí sa počas môjho života u nás vystriedali. Som za každého z nich Bohu vďačná. Z ich posvätených rúk som mohla prijať sviatosti. Na toho, ktorý ma krstil si nepamätám, nikto z nás, kto bol pokrstený ako bábätko. Len naši rodičia nám povedali jeho meno. Na prvom svätom prijímaní sme boli už trošku starší a tak si toho kňaza už dobre pamätáme. Birmovanci sa stretnú už s otcom biskupom pri slávnosti, na ktorej im udelí sviatosť birmovania alebo, inak povedané, sviatosť kresťanskej dospelosti. Mne a mnohým ľuďom z našej farnosti udelil v roku 1981 sviatosť birmovania kapitulný vikár, vtedy sme biskupa nemali.

Prečo vám o tom píšem? Štvrtá veľkonočná nedeľa je nedeľou Dobrého pastiera. Kto je Dobrý pastier? V jednom podobenstve Ježiš hovorí svojim apoštolom o dobrom pastierovi: „Ja som dobrý pastier. Dobrý pastier položí svoj život za ovce“ (Jn 10, 1-11).

Pán Ježiš po svojom zmŕtvychvstaní na štyridsiaty deň vystúpil na nebesia a na päťdesiaty deň nám zoslal Ducha Svätého. Ale pretože nás má veľmi rád, nechcel, aby sme tu na zemi zostali bez Jeho milostí. Preto na spravovanie a stály vzrast Božieho ľudu, teda všetkých pokrstených, Kristus Pán ustanovil vo svojej Cirkvi rozličné služby. Tie sú zamerané na dobro celého tela, lebo my všetci tvoríme tajomné Kristovo telo. Títo služobníci, ktorí majú posvätnú moc, slúžia svojim bratom, aby všetci, čo patria do Božieho ľudu, … dosiahli spásu.

Pán Ježiš túži po každom z nás, aby sme raz všetci prišli do neba. Ale táto naša cesta má veľa nástrah, prekážok, ktoré stavia zlý duch – satan. Preto všetci potrebujeme Božiu milosť – takú Božiu pomoc cez sviatosti a tie môžu udeľovať iba vysvätení kňazi. Najvyšším kňazom je náš Svätý Otec Ján Pavol II. Je Kristovým zástupcom a pastierom celej Cirkvi. Najmä teraz, keď prežíva svoju chorobu a všetci sledujeme, ako sa mu darí, podporujeme ho svojimi modlitbami, aby mal potrebnú silu. Potom sú biskupi a kňazi.

Na nedeľu Dobrého pastiera si pripomíname všetky tieto povolania. Môžeme sa za nich v tento deň viac modliť, aby boli vždy kňazmi podľa srdca Ježišovho a obetovať za nich obety.

Poďme spolu urobiť darček pre nášho duchovného Otca Olivera.
Podľa predlohy si obkreslite vtáčika. Najlepšie na výkres. Zo zbytkov látky si na predlohu s pomocou lepidla prilepte kúsky látky podľa vlastnej fantázie môžete mu z látky nalepiť oči a zobáčik mu urobíme z dreveného štipca na prádlo. A vtáčik je hotový. Týmto darčekom môžete obdarovať duchovného otca v nedeľu 17. apríla keď bude nedeľa Dobrého pastiera.

Otázka na svätú omšu pre vás: O kňazstve je napísaná kniha Dar a tajomstvo. Zistite, kto ju napísal a odpoveď prineste na sv. omšu. CHRISTOS VOSKRESE! VOISTINU VOSKRESE!
KRISTUS VSTAL ZMŔTVYCH! NAOZAJ VSTAL!
Požehnané dni vám všetkým.

Eva

Dokončenie rozhovoru s Mons. M. Gavendom – III. časť

Náš farský časopis vydávame šiesty rok. Cítime určitý útlm našich prispievateľov. Možnože málo oslovujeme našich čitateľov. Poradíte nám niečo?
Buď dať anketu, niekedy sa „vyplaví“ veľa vecí, rozdať lístky čitateľom, čo by čakali, čo navrhujú.

Mali sme anketu a nezabralo to. Z 500 anketových lístkov sa vrátilo 7.
Skúste vypátrať, čo by ľudia chceli; tá ponuka by mala rezonovať na to, čo potrebujú. No vždy musí byť niekto, kto je tým animátorom, ktorý to ťahá. Aj na sebe vidím, že neraz aj mám nejaký nápad, no keby to zo mňa „nevydolovali“, tak to nenapíšem. Pomerne veľa článkov mi vychádza, no väčšina sa rodí krvopotne, až keď čas veľmi tlačí a vtedy človek zmobilizuje svoje sily.

Keď sa môžem vrátiť k vášmu stretnutiu v Ljubljane: ako jedna z priorít bola označená potreba osobného kontaktu a ústretovosti voči pracovníkom v tlači, rozhlase, televízii. Môžete to konkretizovať?
My už inštitucionálne do svetských médií neprenikneme, napr. žeby sa arcibiskup Sokol, ktorý má na starosti médiá v rámci biskupskej konferencie, dohodol so šéfredaktorom Markízy na tom, že zaradí jednu náboženskú rubriku. To nejde a nepôjde nikde v Európe. A tu je dôležité mať osobné kontakty, napr. v SITE alebo TASR a povedať: „Je sobota, viem, že nemáte čo dať a my tu máme zaujímavú tému“ a pustiť to do spravodajstva. Alebo brnknúť programovému riaditeľovi TA3, povedať: „Máme tu kardinála Tomka, je ochotný ísť do štúdia, beriete ho za hosťa?“ To je ten osobný kontakt. Alebo pár hodín dopredu viem, že o 12:00 h bude pápež menovať nového biskupa pre Slovensko. Na menovanie biskupa máme už pripravený celý systém – pripravíme krátky životopis, naskenujeme fotografie a 12:02 h už to je v Rádiožurnále a agentúrach. Tým, že je to trhák a mám tam známeho, tak to ide v hlavnom žurnále. Toto sa tam chcelo povedať – je nevyhnutné vytvárať si osobné kontakty, vďaka ktorým sa dá v svetských médiách cirkevná tematika ako-tak prezentovať.

V novembri minulého roka v Košiciach vyhlásil otec arcibiskup Tkáč diecéznu synodu Košickej arcidiecézy. V Banskej Bystrici už beží a podľa jedných záverov bolo aj v KN uvedené, že sa pracuje na pastorácii prostredia: je potrebné ísť na miesto, kde človek žije, ktoré ho ovplyvňuje, kde zažíva úspech a sklamanie. Máte aj vy také skúsenosti?
Osobne áno. Málo sa pohybujem v klasických cirkevných štruktúrach, v škole, v spovednici … Som stále medzi ľuďmi. Na vládnej recepcii vo vládnom hoteli Bôrik jeden človek potreboval spoveď, nuž som ho vyspovedal rovno tam, vonku na terase. Taktiež som spovedal v rýchliku, kde ma jeden človek spoznal a poprosil o spoveď počas jazdy. Nemám s tým problém. Verím, že aj synoda tomu pomôže – dostať sa viac medzi ľudí. V košickej je viac než polovica synodálnej komisie laikov, nielen kňazi. To prinúti zaoberať sa témami, ktoré rezonujú v  každodennom živote, že tam donesú niečo zo života. Je to experiment, my nemáme so synodami dlhé skúsenosti. Košickí sa poradia s bystrickými, nastúpia na ich skúsenosť a posunie sa to ďalej. Je to niečo, čo sa momentálne „varí.“ Výsledky ešte nevieme.

Prišli ste k nám v prvú adventnú nedeľu. Ako vy prežívate nedeľu?
Nedeľu sa vždy snažím prežiť pastoračne, väčšinou v nejakej farnosti medzi veriacimi. Páči sa mi v Petržalke, kde je kostol uprostred blokov; z tých domov sa ako riečky stekajú ľudia na omšu a podobne sa zase rozídu. Cez advent si vždy dám nejaké predsavzatie z 3 oblastí: vzťah k Bohu, k sebe, k druhým. Vianoce trávim väčšinou v službe. Komentoval som v televízii polnočné, dvakrát som bol na vianočnú noc v rozhlase, v nočnej pyramíde s tými, čo sú v službách, v nemocnici, opustení … Urobili sme takú „éterickú rodinu“, kde sme sa rozprávali cez rozhlas; navodilo to úžasnú atmosféru. Veď moja mediálna farnosť sú práve poslucháči.

Čo vás v poslednej dobe potešilo, povzbudilo?
Hovorí sa, že pesimista – to je len dobre informovaný optimista. Napriek tomu, že mne sa tie informácie sypú z každej strany, cítim sa skôr optimista. Veľmi často vidím, že Boh si poslúži zlým na dobré, napr. niekto ma ako hovorcu „zhodí“, ale nechtiac mi spraví veľkú reklamu. Nie mne, ale Cirkvi alebo tej myšlienke. To sú víťazstvá Prozreteľnosti obyčajne tam, kde by to človek najmenej čakal. „Veľký režisér“ dokáže aj to, čo sa zdá ako prehra premeniť na dobré.

Vaše záverečné slovo pre našich čitateľov?
Ste vo farnosti Víťaz, tak vám všetkým prajem, aby ste víťazili nad zlým v sebe a pri konaní dobra, aby ste robili rekordy. Aby víťazil aj Váš časopis a nachádzal si čoraz viac čitateľov vo farnosti Víťaz.

za rozhovor ďakuje A. Blizmanová

Rozjímanie o krížovej ceste a o Veľkej noci

Tak ako som rozjímal o viere, tak rozjímam i o krížovej ceste, lebo jedno s druhým súvisí, jedno bez druhého nemôže byť. Keby nebolo kríža a krížovej cesty, nebolo by ani viery, ani spásy. Veľkým prameňom sily by pre nás mala byť krížová cesta. Ona nám zobrazuje 14 zastavení, posledné hodiny nášho Pána Ježiša Krista krátko pred smrťou.

Len sa vžime do tejto cesty kríža, ako Ježiš trpí, klesá pod ťarchou kríža, napomína plačúce ženy, stretáva sa so svojou Matkou alebo už celkom vysilenému pomáha Šimon z Cyrény niesť kríž. Koľko matiek by aj v dnešnej dobe zaplakalo nad svojimi deťmi. Ale Ježišova Matka nenarieka, všetko si uchováva vo svojom srdci a doprevádza svojho Syna až na popravisko na Kalváriu. Rozjímajme aj nad jeho slovami v Getsemani, keď sa obrátil k svojmu Otcovi: „…, ale nie moja vôľa, ale Tvoja nech sa stane“. Tieto slová by sme si mali opakovať stále. Mali by sme sa zamyslieť nad jeho zmŕtvychvstaním, že jedného dňa aj my vstaneme, že raz prestane aj to svetské hašterenie, nenávisť, klamstvo, pýcha či závisť. Ako sa budeme červenať pred Pánovou tvárou, či nie viac ako spolu ukrižovaní lotri na Golgote? Spomeňme si na ich krátky rozhovor, ako vyznel dopad ich tragédie. Prvý: „Čo si ty za Mesiáš? Zostúp z kríža! Zachráň seba i nás … !“ Druhý ho zahriakuje: „Ani ty sa nebojíš Boha? My spravodlivo trpíme, lebo sme si to zaslúžili. Tento nič zlého neurobil.“ A tak víťazí svojím srdcom vedľa Pravdy, ktorá trpí nevinne a modlí sa za mučiteľov. V ňom sa ozve aj víťazstvo srdca: „Pane, spomeň si na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva!“ „Ešte dnes budeš so mnou v raji“, tak zaznievajú Ježišove slová v celých dejinách. Len my ľudia sme veľmi citliví na slobodu rozhodovania. Nanovo privolávame: „Zostúp z kríža …!“ Nestaviame sa proti Pravde? Nie sme horší ako lotor po ľavej strane? Neustále sa mu vysmievame, dokonca ani v kostole si nevieme udržať svoj jazyk na uzde; nečudujme sa deťom. Bez prestania ho pribíjame na kríž. Koľko urážok dnešného skazeného sveta musí Ježiš znášať tak, ako nikdy predtým. Máme ešte odvahu povedať: „Pane, spomeň si na nás, keď prídeš do svojho kráľovstva?!“ Zamyslime sa každý sám nad sebou a porovnajme, ku ktorému lotrovi patríme alebo ktorému sa podobáme.

Prežívame veľkonočné obdobie. Mnohí sme si splnili pred Veľkou nocou povinnosť sv. spovede, ale v mnohom to nestačí, ak nebudeme žiť skutočný život kresťanov katolíkov. Vrátim sa ešte na začiatok pôstu k Popolcovej strede: „… prach si a na prach sa obrátiš!“ Zamyslime sa niekedy nad tým, že sme len obyčajný prach, z toho prachu sme boli stvorení a naše hriešne telo sa raz vráti do prachu zeme? Priznáme si, akí sme slabí a malicherní, že sme len z toho prachu, ten prach niekto vymodeloval a stvoril človeka? Musela to byť nadprirodzená sila, ktorej hovoríme Boh. Preto má Boh človeka veľmi rád takého, aký je. Práve On poslal svojho Syna z lásky k nám, aby za nás trpel a aby človeka aj spasil.

Lenže človek už od počiatku stvorenia sa dal zlákať inému Bohu – predstaviteľovi tmy a otroctva hriechu. Aj v dnešnej takej vychválenej dobe, akoby sa človek nevedel nájsť, stále čosi hľadá. Nestačí mu len veriť v jedného Boha, ale vyhľadáva to, čo mu najviac vyhovuje, len aby sa vyhol desiatim Božím prikázaniam. Uverí všelijakým bludom, reklamám, televízii, ba aj pomýleným politikom. Zabudli sme na štyridsiate roky, ako sa za druhej svetovej vojny zdravilo Zig Heil? Dnes zvlášť mladí ľudia aj z Víťaza, vychádzajúci z baru okolo tretej hodiny nadránom, takéto pozdravy vykrikujú, obzvlášť na našej ulici; počul som to, nie je to hanba? Alebo „od rozkošu sa psy besnia“? Neprajem našim mladým tie roky, neprajem tých politikov, ktorí po druhej svetovej vojne takisto sľubovali a ľudia naleteli. A čo bolo potom, to neprajem nikomu. Aké prenasledovanie začalo, veľa ľudí pre vieru stratili aj svoje vlastné životy.

Chceme to aj teraz? Nepoučili sme sa? Potom už bude neskoro nariekať. Aj dnešní pohrobkovia ľavice či liberáli sú im podobní. Veď im záleží iba na jednom, ako ľudí nalákať aj cez supermarkety a odviesť ich od Boha, od viery. Alebo sme už takí slepí a hluchí? Alebo tak sa máme dobre, že nám už Boha netreba, že si vystačíme aj bez Neho? Načo je nám potom pôst, načo očakávame Veľkú noc a jeho slávne zmrtvýchvstanie, len tak pre parádu, zo zvyku? Napadli ma znova Ježišove slová z Getsemany: Ó, Bože, nie naša vôľa, ale Tvoja nech sa stane.“ Urob s nami, čo chceš, lebo si to zaslúžime ako lotor napravo či naľavo. Lenže Ježiš plnil Otcovu vôľu, šiel na smrť, aby zahubil diabla. A aká je naša vôľa? Či chceme znova volať: „Ukrižuj?“

Salanci Adolf