Značka: Spektrum 2008 – 5

– 4. 5. – odpustová slávnosť patróna našej farnosti sv. Jozefa, robotníka. Slávnostným kazateľom bol dekan – farár v Sabinove PhLic. Ladislav Cichý

– 11. 5. – v nedeľu Zoslania Ducha Svätého prijalo 5 prvoprijímajúcich detí v Ovčí Pána Ježiša prvýkrát do svojho srdca

– 18. 5. – v nedeľu Najsvätejšej Trojice 29 detí vo Víťaze prvýkrát pristúpili k Pánovmu oltáru a prijali Pána Ježiša pod spôsobom chleba a vína

– 22. 5. – v prikázaný sviatok Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi sa konala procesia z kostola sv. Jozefa do kostola sv. Ondreja

– 30. 5. – na sviatok Najsvätejšieho Srdca Ježišovho sme putovali do kostola v Krížovanoch, kde sme prosili i odprosovali Božské srdce

– 31. 5. – zasvätili sme sa opäť Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie

-re-

sobáš 14. 6. – Víťaz, 15:30 – Peter STAŠÍK, syn Mikuláša a Márie rod. Strakovej, bývajúci vo Víťaze a Terézia ULIČNÁ, dcéra + Jána a Daniely rod. Bednárikovej, bývajúca vo Víťaze

§
sobáš 21. 6. – Ovčie, 15:00 – Ján ŠTEFAŇÁK, syn Jána a Moniky rod. Valkovej, bývajúci v Krompachoch a Lucia TOMKOVÁ, dcéra Vladimíra a Edity rod. Čigarskej, bývajúca v Ovčí 149

§
sobáš 5. 7. – Víťaz, 15:00 – Tomáš ČARNOGURSKÝ, syn Zdenka a Žofie rod. Babjakovej, bývajúci v Karvinej (Česko) a Martina JENČOVÁ, dcéra Vladimíra a Marty rod. Kollárovej, bývajúca vo Víťaze 436

§
sobáš 12. 7. – Víťaz, 15:30 – Peter KANDRÁČ, syn Štefana a Emílie rod. Rašovskej, bývajúci v Prešove a Bibiána GREJTÁKOVÁ, dcéra Antona a Margity rod. Jenčovej, bývajúca vo Víťaze 86

§

-re-

Čo musia mať manželia?

– dobrú hlavu, pretože ju často stratia,

– dobré zuby, pretože musia často kadečo prehrýzť,

– dobrý chrbát, pretože toho musia často veľa uniesť,

– dobrý žalúdok, pretože musia často stráviť tvrdé sústa,

– dobré nohy, pretože ich často tlačia topánky hneď na mnohých miestach.

Jednoducho trpezlivosť patrí k hlavnej výzbroji, ktorú si manželia nesmú zabudnúť vziať so sebou na spoločnú životnú cestu.

Učenie cirkvi o sexe v manželstve je radostnou zvesťou. Je radostnou zvesťou, lebo je pravdou o láske a pravá láska je naplnením človeka. Učenie cirkvi o sexe a manželstve je však aj výzvou. Pretože pravda o láske je vždy výzvou.

Keď hľadáme pravý význam sexuality, dotýkame sa podstaty nášho bytia ako muža a ženy. Ak chceme objaviť pravdu o svojej sexualite, sme vyzývaní čeliť skutočnosti svojho človečenstva – dobru a zlu. To nás zákonite vedie ku krížu. Pretože Kristus nám ukázal zmysel života tým, že nám ukázal pravdu o láske. „Milujte sa navzájom, ako som ja miloval vás“ (Jn 15,12).

Tieto Ježišove slová zhŕňajú zmysel ľudského života a sexuality. Sexuálna mravnosť je vo svojej podstate vyjadrením Božej lásky našimi telami, preto mohol pápež Ján Pavol II. povedať: „Keď“ žijeme podľa pravdy našej sexuality, napĺňame skutočný zmysel svojho bytia a jestvovania.“ Aj opak je pravdou. Keď nežijeme podľa pravdy našej sexuality, úplne nám uniká zmysel nášho bytia a existencie. Prichádzame o pravú radosť a šťastie. Polemiky o sexuálnej morálke sú v podstate polemikami o najhlbšom zmysle života. Cirkev vždy hlásala, že Kristus neprišiel na svet iba preto, aby nám ukázal zmysel života, ale prišiel aj preto, aby nám dal milosť prekonať strach, zranenia, sebectvo a hriech, aby sme mohli žiť život v plnosti. Skutočná láska existuje. Tento prísľub nám ponúka Cirkev vo svojom učení o sexe a manželstve. Toto je radostná zvesť, je to úžasná zvesť! Preto je tak veľmi potrebné, aby sme jasne pochopili Božie zjavenie o podstate ľudskej sexuality. V Božom pláne je sex omnoho úžasnejší, ako by sa mohlo človeku prisniť. Je to neuveriteľné.

Povolanie k „snubnej láske“ zjavenej skrze našu sexualitu je základným prvkom ľudskej existencie vo svete. Je výsostne dôležitá. Ak nepochopíme pravdu a zmysel svojej sexuality, nepochopíme kresťanstvo. Láska Boha k jeho ľudu je v celom Starom zákone opisovaná ako láska ženícha a nevesty. V Novom zákone sa Kristus vteľuje do tejto lásky. Prichádza ako Nebeský ženích, aby sa naveky spojil so svojou Nevestou – s nami. Môžeme teda povedať, že od večnosti bolo Božím plánom „oženiť sa“ s nami (Oz 2,19) a preto vryl Jeho obraz priamo do našej podstaty muža a ženy. Boh stvoril človeka na svoj obraz a podobu, konkrétne „ako muža a ženu“ (Gn 1,27). Sme obrazom Boha tým, že sa dopĺňame pohlaviami. Ako muž a žena zviditeľňujeme Božie tajomstvo. Čo je neviditeľným Božím tajomstvom? Sv. Ján to vystihol: „Boh je láska“ (1Jn 4,8). Tento verš v nás evokuje Božiu lásku k nám.

Ešte predtým, ako Boh miloval nás, bol Láskou sám v sebe vo vzťahu troch osôb Trojice. Boh je sám v sebe životodarným spoločenstvom osôb. Otec sa od večnosti dáva v láske Synovi. A Syn, večne prijímajúci dar Otca, sa dáva naspäť Otcovi. Láska medzi nimi je taká skutočná, taká hlboká, že je ďalšou večnou osobou – Duchom Svätým. Sme povolaní milovať ako miluje Boh v životodarnom spoločenstve osôb. A robíme to špecificky ako muž a žena. Muž bol vo svojej podstate stvorený, aby sa dával žene. Žena bola vo svojej podstate stvorená, aby tento dar muža prijímala, a to do seba a seba dávala opätovne mužovi. A láska medzi nimi je taká skutočná, taká hlboká, že ak Boh chce, môže z nej vzniknúť ďalšia ľudská bytosť.

Pohlavný styk má byť účasťou na samotnom Božom živote a láske. Pohlavný styk zjavuje (zviditeľňuje) niečo z neviditeľného tajomstva Boha. Boh je čistý duch, v ktorom niet miesta pre rozdielnosť pohlaví. Milovať a byť milovaný láskou, akou miluje Boh, je najhlbšou túžbou ľudského srdca. Boh ju do neho vložil, keď nás stvoril na svoj obraz, nič iné nás neuspokojí a nič iné nás nenaplní! Toto stelesňujeme ako muž a žena!

Sex je taký nádherný, taký úžasný, taký skvelý, že má vyjadrovať Božiu slobodnú, bezhraničnú, vernú a plodnú lásku. Takú lásku môžeme iným slovom nazvať – manželstvo. Áno, sex má byť vyjadrením manželských sľubov. V ňom sa slová manželských sľubov stávajú telom. Preto sa pohlavný styk nazýva „manželské objatie“. Nevesta a ženích sľubujú pri oltári, že sa dávajú jeden druhému slobodne, bezhranične, verne a plodne až do smrti – sľubujú si vernosť, nerozlučiteľnosť a otvorenosť pre deti. V tú noc potom v manželstve uskutočňujú svoj sľub. Svojimi telami vyjadrujú to, čo vyjadrili pri oltári hlavou a srdcom. To znamená, že sľub završujú, napĺňajú, zdokonaľujú, spečaťujú, obnovujú. Manželia nie sú len obrazom Božej lásky v rámci Trojice, ale zobrazujú aj lásku medzi Bohom a celým ľudstvom.

Manželstvo kresťanov je mocou ich krstu aj sviatosťou. To znamená, že je živým znakom, ktorý skutočne vyjadruje jednotu Krista a Cirkvi a má na nej účasť. Týmto znakom sú manželské sľuby, ktoré manželia žijú v celom svojom manželskom živote, zvlášť v manželskom spojení „v jedno telo“! Citujúc sv. Pavla: „Preto muž zanechá otca a matku a pripúta sa k svojej manželke a budú dvaja v jednom tele.“ Toto tajomstvo je veľké. Kristus zanechal svojho Otca v nebi. Zanechal dom svojej Matky na zemi, aby svoje telo vydal svojej Neveste, aby sme sa s Ním mohli stať „jedno telo“.
Kde sa stávame „jedným telom“ s Kristom? Najkonkrétnejšie v Eucharistii. Znovu môžeme použiť sexuálnu lásku ako analógiu Božej lásky. Eucharistia je analogicky sviatostným zavŕšením tajomného manželstva Krista a Cirkvi. Manželstvo naplnené a zavŕšené intímnym spojením nás pripravuje na pochopenie Kristovej lásky. Sv. Pavol nepreháňal, keď povedal, že to je „veľké tajomstvo“. Mohol dať Boh našej sexualite ešte väčší význam? Mohol ju stvoriť ešte krajšiu a nádhernejšiu?

Boh nám dal sexuálnu túžbu, aby bola silou, ktorá nám umožní milovať tak, ako miluje On, aby sme mohli mať účasť na Božom živote a naplniť zmysel svojho bytia a existencie. Boh vdýchol svoju lásku do človeka. Človek je bytosť povolaná žiť TO vzťahu lásky S Bohom. Človek prijal lásku od Boha a je povolaný deliť sa o Božiu lásku s inými.

MUDr. Vaščák Blažej, Široké

Nedávno som sa zúčastnila Míle pre mamy v Sabinove, kde mamky dostali pekné balíčky od organizátoriek a jeho súčasťou bol pestrý kultúrny program. Napríklad profesor Indigo z divadla Maska predstavil človeka budúcnosti – homo futuro. Homo futuro mal velikánsku hlavu od všetkých informácií, ktoré bude musieť vstrebať, vlasy horšie ako seno od farbenia a melírov, obrovské očiská od neustáleho pozerania na monitor a telku, ušiská veľké ako svet od počúvania MP3 prehrávača a obrovitánske prsty od nekonečného písania smsiek…, no totálny des.

Míľa pre mamy sa uskutočnila pri príležitosti Dňa matiek. 1. júna bol Deň detí. Oslavuje sa v mnohých krajinách sveta. Na Slovensku sa slávi od roku 1952. Zistila som, že myšlienka Medzinárodného dňa detí vznikla na Svetovej konferencii pre blaho detí v Ženeve vo Švajčiarsku v roku 1925. Po konferencii viacero vlád zaviedlo vo svojich krajinách tento sviatok s cieľom urobiť deťom radosť a zároveň poukázať na problémy, týkajúce sa detí vo svete.

O chvíľu je koniec roka,
tak som pre vás pripravila niekoľko učiteľských breptíkov:

Deti, bežte domov to znamená, že máš ísť, nie bežať!
Na koniec rady ťa nepostavím, tam už niekto stojí.

Ako vidíte, teraz nič nevidíte, ale prečo nič nevidíte, to uvidíte hneď.
Deti, ostala nám sekundička času, tak si otvorte zošity,
napíšeme si malú päťminútovku.

Človek, keď ťa chce klasifikovať, aby mal pol oka a dve srdcia.
Hláste sa hlasnejšie.
Na učenie nikdy nie je neskoro. Tak ja ešte počkám.

Úloha: Viete, na čo sa najviac tešia deti? Doplňte chýbajúce slovo pesničiek do tajničky a dozviete sa to.

1. Moje malé ………, chcem aby svietilo.
2. …. je deň, toto je deň, ktorý dal nám Pán.
3. Malá Lucka zobúdza sa, keď …….. hreje.
4. Búvaj ….. krásne, uložené v jasle.
5. Čakajú ťa nástrahy tohoto …..
6. …… s nami, kráčaj Pane.
7. Keď Pán ….. bol maličký, nikdy neleňošil.
8. Kríž je …… spásy, kríž ten drevený.
9. ….. Kristovej lásky nech ožiari nás.
10. Prikázal Boh dávno pustej pláni, aby dala ….
11. My kráčame s …….. za Pánom Ježišom.
12. … je Pánom džungle.
13. Učiň ma Bože svetielkom, ….. by jasným plamienkom.
14. ….., ktorý sa premieňa v Pánovo telo.
15. Zhoď svoju ……. na Pána.
16. Žiť, žiť … lásku žiť.
17. Kto ……. žmurkajúce hviezdy.
18. Keď si šťastný, …….. rukami.
19. Akým ……… je Ježiš, kríže naše nesie On.

stranu pripravila: Mgr. S. Kolářová, Víťaz

Každé dieťa sa vie naučiť spať.
Od dojčaťa po školopovinné dieťa.
Ako sa môžete vyhnúť problémom so spaním a ako ich možno riešiť.
Kniha o zaspávaní a prespávaní nocí.

Ak je reč o „poruche spánku“ u dieťaťa, väčšinou sa tým myslí: dieťa ťažko zaspáva alebo sa v noci viackrát budí, možno aj oboje. Cez deň je nevyrovnané a umrnčané, lebo málo spalo. Trpia hlavne rodičia. Aj ich spánok je prerušovaný. Často nemôžu ihneď zaspať a dohnať chýbajúci spánok.

Chceli sme vedieť presnejšie: Koľko detí prespí v rôznych vekových skupinách a ako vystresovane sa cítia ich matky?

Cca 500 matiek detí vo veku 6 – 8 týždňov až 4 roky sme sa opýtali v poradni na spánok ich ratolestí. Výsledok určite nemožno preniesť na všetky deti. Ukazujú sa však tendencie, ktoré potvrdili aj ďalšie výskumy.

Prvá schéma ukazuje: Menej ako polovica detí pravidelne prespávala. Najčastejšie to fungovalo vo veku jedného roka (52%), veľmi zriedka u dojčiat mladších ako 6 týždňov (6%). Väčšina rodičov akceptuje, ak musia vstať v noci iba raz. Horšie je to, ak ich deti zobudia viackrát.

Druhá schéma ukazuje: Takmer polovica šesťtýždňových dojčiat, tretina štvormesačných a stále štvrtina dvojročných detí sa zobudila viackrát za noc. Až vo veku štyroch rokov bol tento problém oveľa zriedkavejší (pod 10%).

Aj počas našich konzultácií sme sa stále presviedčali: len zriedka sa vyriešia problémy so spánkom samé od seba. Ak dojča v šiestich mesiacoch ešte neprespí noc, budú rodičia s veľkou istotou ešte aj o rok v noci „v pohotovosti“. A ešte k niečomu dochádza dosť často: deti už týždne či dokonca mesiace bez problémov prespávali, zmenili však svoje správanie, napr. po prekonaní choroby alebo po dovolenke a nočný kľud pominul.

Asi nikoho neprekvapí, že rodičia sú po nekľudných nociach vystresovaní. Hlavne matky, ktoré museli v noci stávať viac než dvakrát, pociťovali silný až extrémne silný stres a únavu. Len málo matiek „zlých spáčov“ sa považovali za pokojné a vyrovnané. Matky „dobrých spáčov“ sa naopak len zriedka považovali za vystresované a unavené. Najviac si užívali matky obdobie okolo 4. mesiaca: v tomto veku uvádzali nízke hodnoty stresu v porovnaní s ostatnými vekovými skupinami.

Čo môže byť krajšie ako bábätko, ktoré už nadviazalo kontakt so svojím okolím – usmieva a smeje sa, načúva – a to pokojne ležiac na chrbte! Pominulo obdobie trojmesačných kolík. Dieťa už tak veľa neplače. Nevie ešte loziť a vyparatiť nejakú neplechu. A v priemere spáva 15 hodín. Aj ak to so spánkom ešte celkom neklape, tomuto maličkému stvoreniu dokážu rodičia všetko odpustiť.

Odovzdanosť či obetovanie sa vlastnému dieťaťu môže byť istý čas niečo veľmi pekné a príjemné. Máme tú skúsenosť, že takmer všetky matky a mnohí otcovia sú ochotní obetovať sa. Ale skôr či neskôr majú právo tiež na svoju kvalitu života. To prospeje nielen matke, ale aj dieťaťu a ostatným členom rodiny.

1. kapitola v skratke:

• Problémy so spánkom sú veľmi rozšírené
„Naše dieťa neprespáva – čo máme robiť?“ Mnohých rodičov páli tento problém.

• Zlý spánok detí spôsobuje rodičom stres
Matky „dobrých spáčov“ sa väčšinou cítia vyrovnane a pokojne – matky „zlých spáčov“ sú vystresované a unavené.

• Zlí spáči“ nie sú „problémové deti“
Deti sú učenlivé malé osobnosti. Všetky zdravé deti, staršie ako 6 mesiacov, môžu noc prespať. Ak tak ešte nerobia, môžu sa to naučiť. Dokonca veľmi rýchlo.

2 Čo vieme o detskom spánku?

V tejto kapitole sa dozviete:

• Ako dlho deti priemerne spia
• Ako presne prebieha proces spánku
• Prečo sa veľa detí v noci budí a plače

Ako dlho spávajú deti – ako je spánok rozvrhnutý?

Kto nepozná príbehy hrdých matiek o ich „ľahko zvládnuteľných deťoch“, ktoré od narodenia treba budiť, aby sa najedli a vo veku niekoľkých týždňov prespávajú noci? Takéto deti, rodení „dobrí spáči“ skutočne existujú. Nič ich nevyvedie z miery. Možno ich všade zobrať so sebou. Ani cudzie prostredie, ani hluk či čokoľvek iné im očividne nenaruší ich potrebu spánku.

Rodičia detí, ktoré sú živé a neposedné, nemôžu týmto príbehom uveriť. Ich dieťa nechce evidentne ani za nič niečo prepásť. Možno už v pôrodnici malo z noci deň, stále je v pohybe a reaguje na každý zvuk, zmenu miesta, každú návštevu tým, že nechce spať.

Aj takéto deti existujú. Tieto rozdiely však nesúvisia s výchovou, skôr so zdedenými vlohmi. Často sa spozná jeden z rodičov v dieťati. Ako je len dobre rozmaznaným rodičom rodených „spáčov“ – menej rozmaznaní však nemusia strácať nádej. Aj ich dieťa sa môže naučiť zaspať večer v rozumnom čase a do rána prespať vo svojej postieľke. Krátke prebudenia sú normálne. Dieťa sa môže naučiť ako si poradiť bez toho, aby zobudilo rodičov.

Väčšina detí, ktoré spávajú extrémne krátko, napr. dokopy 9 hodín vo veku 6 mesiacov, sa môže naučiť spať dlhšie. Len veľmi, veľmi zriedka ide o vrodenú poruchu spánku, ktorá dieťaťu skutočne bráni spať a pravidelne ich v noci prebudí na niekoľko hodín. Týmto deťom nepomôže veľmi, ak vôbec nejaká liečba.

Veľmi pravdepodobne však vaše dieťa netrpí neurologickou poruchou, ale je zdravé a schopné naučiť sa spať.

Časy, ako dlho priemerne deti spia – od novorodencov po desaťročné deti – sme prebrali od prof. Ferbera, zhodujú sa však aj s našimi skúsenosťami. Spánok sa rozdeľuje na denný a nočný. U novorodenca je 16 ½ hodiny rozdelených v dlhších či kratších „kúskoch“ rovnomerne na deň a noc. Až postupne sa dojčatá učia rozoznávať deň od noci. Nočný spánok sa predlžuje. Počet a dĺžka spánku cez deň klesá.

Najneskôr v 6 mesiacoch je normálny jedenásťhodinový nočný spánok (bez jedenia!), k tomu jeden dopoludňajší a jeden popoludňajší spánok. A dá sa mu naučiť. 11-hodinový nočný spánok bude sprevádzať vaše dieťa do asi piateho roku života. Čo bude ešte dodatočne potrebovať na oddych, dospí cez deň. Od 2. roku života spí väčšina detí cez deň len raz. Medzi 2 až 4 rokmi si deti zvyčajne odvyknú od spánku cez deň. Od 5. veku života sa spánok postupne skracuje, približne každým rokom o štvrť hodinku.
Ak porovnávate časy so spánkom vášho dieťaťa, musíte vedieť, že jedna hodina rozdielu smerom nahor či nadol od priemeru je úplne normálna. Ak spí dieťa ale niekoľko hodín menej, pravdepodobne nie je niečo v poriadku s jeho spacími návykmi a pri zmene návykov by mohlo spať výrazne dlhšie.

U niektorých detí badať únavu veľmi zreteľne. Šúchajú si oči, sú nepokojné a s ničím sa nechcú hrať. Iné sú cez deň celkom pokojné, majú dobrú náladu a dokážu sa samé dlho zabaviť. Matky si všimnú až po realizácii nášho programu, že aj ich dieťa je s viachodinovým spánkom vyrovnanejšie a spokojnejšie. Možno zistíte, že vaše dieťa spáva dlhšie. Spravidla to nie je dôvod k obavám. Najskôr máte doma, jednoducho vyslovené, „spáča“.

Existuje však vážne ochorenie, ktoré sa okrem iného prejavuje aj nadmernou potrebou spánku. Ide o narkolepsiu. Vyskytuje sa najskôr v školskom veku a je taká zriedkavá, že sa ňou nebudeme v tejto publikácii bližšie zaoberať. Ak vám pripadá spánok dieťaťa nenormálne dlhý, môžete sa preventívne poradiť so svojím pediatrom.

-re-

CENTRE SOCIAL ST. ANTOINE
P. JOZEF HUMENANSKY, RCJ
PERES ROGATIONISTES
B.P. 15
NYANZA
RWANDA – AFRIQUE

Milý Števo a vážení misijní zanietenci na našom drahom Slovensku!

Píšem Vám tento list aj v mene nášho predstaveného pátra Erosa i domorodého Habimana, s ktorým vytvárame spoločenstvo otcov rogazionistov, pôsobiacich v tomto „meste,“ lepšie povedané na tomto území, ktoré bývalo v minulosti sídlom starorwandskej monarchie.

Je tomu presne dvadsať rokov, čo naši misijní predchodcovia z Talianska otvorili tento „detský domov – sirotinec“ v prospech mnohých opustených detí, ktorých rodičia sa stali obeťami nejakého konfliktu či krviprelievania. Vskutku, tuná v tejto krajine „tisícov vŕškov a pahorkatín“ od roku 1959, teda od roku zrušenia monarchie a najmä od roku 1962, teda dátumu prehlásenia nezávislosti: etnické nedorozumenia, boje, trenice, skrátka vojna, nikdy neprestali. Táto situácia potom vyústila v hrôzostrašné udalosti roku 1994, keď masakre, ktoré boli na dennom programe sa premenili na zločin genocídy. Ako tomu bolo vždy počas vojen, najväčšími obeťami boli a sú stále nevinné deti a mládež, a práve preto aj my rogacionisti, verní odkazu nášho svätého zakladateľa patra Hanibala Mária Di Francia, rozhodli sme sa robiť niečo v prospech týchto „zabudnutých obetí“.

Okrem vojen a iných do neba volajúcich nespravodlivostí, ktoré neustále pretrvávajú, no sú starostlivo kamuflované a maskované, ďalším nebezpečným neduhom, proti ktorému musíme bojovať sú choroby a epidémie. Najznepokojúcejšou je AIDS, ktorá sa napriek všetkým snahám a opatreniam nebezpečne šíri a ničí národ. Veľa detí sa rodí poznačených touto imunodefekciou, častokrát po smrti ich rodičov, v mnohých prípadoch „len slobodnej matky“, ktorá sa živila prostitúciou, tieto „neviniatka“ sú do slova a do písmena vyhodené ako „nechutné odpadky na smetisko pomalého zomierania“. Obyvatelia tejto krajiny v srdci afrického kontinentu okrem ďalších hrozných chorôb ako malária, tuberkulóza, cholera, meningitída, trpia chronickým hladomorm. Krajina patrí medzi najchudobnejšie z najchudobnejších v celosvetovom merítku… Teda v týchto podmienkach sa nachádzame; dennodenne sa pokúšame urobiť aspoň niečo dobré a užitočné v prospech tých, čo vám i nám dôverujú a čo nás i vás tak veľmi potrebujú.

Naša činnosť teda spočíva v rôznych projektoch – snahách zmierniť utrpenie tých najzraniteľnejších: okrem sirotinca a materskej školy máme dve asociácie – jednu v prospech detí chorých na AIDS a druhú v prospech dospelých. Spolu sa jedná o viac ako tristo osôb, ktoré sú doprevádzaní v nesení ich „preťažkého kríža“. Ďalší projekt je v prospech mládeže, ktorá je neschopná platiť si štúdiá na základnej, strednej a zriedkavo aj na vysokej škole. Aj táto dobrosrdečná činnosť je vykonávaná v prospech viac ako tristo študentov. Posledná snaha, samozrejme tiež veľmi preveľmi dôležitá, je výchova nových generácií rehoľných a misijných kňazov. Práve v našom centre máme malú skupinku adeptov na kňazstvo z Rwandy i zo susedného Konga (ex – Zaire).

Ako vidíte, naša činnosť je rôznorodá, zodpovedná, ale aj finančne náročná, preto klopeme na vaše štedré srdcia prosiac o pomoc tým, ktorí to potrebujú, za ktorých sa naozaj musíme cítiť všetci aspoň trošku zodpovední.

Tuná sa zastavím v opise nášho „dobročinného diela“, ostatné nechám na vás dúfajúc, že nám napomôžete v jeho pokračovaní a raste. Momentálne sa snažíme vybudovať nejaké školské triedy, aby čo najviac detí mohlo byť alfabetizovaných. Tento krok je fundamentálny a zaručujúci ten základný rozvoj a progres.

Projekt na zásobovanie pitnou alebo lepšie aspoň čistou vodou je tiež strategického, či vlastne životného významu. Tieto všetky snahy vyžadujú investíciu, nech to bude aj pre vás „investícia srdca“ akoby adresovaná Darcovi všetkých darov, ktorý nezabudne odmeniť ani len „pohár osviežujúcej vody“, jeho odplata je vždy stonásobná.

Naše deti, všetci zverenci vás z celého srdca pozdravujú a sľubujú príhovor v ich modlitbách, v konaní dobrých skutkov i v drobných sebazapreniach. Nech vás vždy a všade sprevádza ochrana a príhovor našej starostlivej Matky, Sedembolestnej Panny Márie.

Tento list píšem práve na druhú veľkonočnú nedeľu, nedeľu Božieho milosrdenstva. Učme sa v tejto škole lásky byť dobrými, láskavými, solidárnymi, starostlivými o osud iných…, lebo len tak raz na konci časov aj my nájdeme pri Božskom Srdci Spasiteľa prameň života bez konca a svätosti.

Na záver vám želám hojnosť milostí, radosti, pokoja a aj dobrých nápadov preto, aby ste urobili vašu existenciu ešte viac zmysluplnou a tvorivou.

S úctou vás zdraví a žehná
páter Jozef Humeňanský, RCJ
30. marec 2008, Nyanza

páter Jozef Humeňanský, Nyanza

20. apríla v skorých ranných hodinách sme sa všetci nahlásení vybrali s Božou pomocou do Krakova. Pred kostolom bol pristavený poschodový autobus, do ktorého sme nastúpili i s trochou obavy. Hneď na začiatku sme zistili, že je to príjemné a pohodlné.

Odovzdaní do Božej vôle a pod ochranou Panny Márie s túžbou vyprosiť si milosť sme začali svoju púť, ktorá sa tohto roku niesla v duchu „Rodina, deti a vlasť“. Cesta do Krakova ubiehala veľmi rýchlo. Keď sme vystúpili z autobusu, privítalo nás studené a daždivé počasie, ktoré nás sprevádzalo po celý deň; aj napriek tomu sa z každej strany zhromažďovali pútnici z celého Slovenska. Ako nás informovali členovia rádia Lumen, bolo nás okolo dvadsaťtisíc pútnikov.

Keď sme prišli do chrámu Božieho milosrdenstva, ktorý bol vysvätený Sv. Otcom Jánom Pavlom II. a postavený pre sv. Cirkev, kde jeho kapacita je 5 – 6 tisíc ľudí, bol už skoro zaplnený pútnikmi. Deviatou hodinou sa začala modlitba posvätného ruženca Svetla a príležitosť nielen počuť, ale aj vidieť známe hlasy z katolíckeho rádia Lumen.

Potom sa začala sv. omša. Hlavným celebrantom bol biskup František Tondra, tiež domáci krakovský kardinál Stanislav Dziwisz, ktorý nás srdečne privítal. Začiatok sv. omše patril posviacke slovenskej kaplnky, zasvätenej Sedembolestnej Panne Márii v prízemí Svätyne Božieho milosrdenstva. Ako zdôraznil biskup Stanislav Stolárik, „Poliaci nás už odtiaľ nevyženú, lebo máme tu, ako hovoria, svoju „chyžu“. Pre nespočetný dav pútnikov sa nám ju podarilo nájsť až po skončení všetkých obradov. Na jej stenách možno nájsť znázornených sedem bolestí Panny Márie. Tak nasledovala kázeň, kde bolo zdôraznené, čo znamená zdravá rodina pre spoločnosť. Zdravá rodina znamená zdravý národ, zdravú Európu a zdravý svet. Bola ocenená aktivita duchovnej adopcie za nenarodené deti, ktorá je skutkom reálnej pomoci.

Na konci sv. omše krakovský kardinál adresoval všetkým Slovákom svoju veľkú vďaku: „Nech Boh žehná drahé Slovensko.“ Ďakoval za našu lásku k Jánovi Pavlovi II., ktorý iste teraz hľadí z Otcovho domu a modlí sa za nás. Zdôraznil tiež, že Slováci sú po Poliakoch na druhom mieste na všetkých pútnických miestach, čo ho veľmi teší. Nakoniec pridal: „Obed vám nemôžem zabezpečiť, ale pozývam vás všetkých na čaj. Niečo teplé by sa určite zišlo.“

Po sv. omši bola krátka prestávka. Po nej zamestnanci rádia Lumen nás oboznámili s ďalším programom. Začalo sa svedectvami slovenských rodín: rodičov, ktorí prišli pri autonehode o svoje dve deti; tiež rodičov, ktorým sa narodili siamské dvojčatá, ktoré po oddelení zomreli; ďalej vystúpila rehoľná sestra, ktorá vyučuje náboženstvo, ako je vidieť rozdiel u detí, ktorým jeden z rodičov odchádza za prácou do cudziny. Ďalej bolo možno počúvať spevákov Máriu Podhradskú a Richarda Čanakyho, ktorí boli aj vo Víťaze.

Počas celého programu bola možnosť nazrieť do kaplnky a pomodliť sa pri pozostatkoch sestry Faustíny, cez ktorú Boh prehovoril k svetu. Kladením rúk na relikviu si každý vyprosoval určité milosti. Pred treťou hodinou vystúpil biskup Stanislav Stolárik, ktorý informoval o zriadení slovenskej kaplnky vo Svätyni, ako podal návrh a ako sa zrealizoval.

Modlitbou Korunky k Božiemu milosrdenstvu, ktorú sa predmodlievali naše a poľské sestry, každý z nás ďakoval za nádherne prežitý deň, ktorý hoci bol upršaný, ale aj cez ten dážď bolo cítiť silu Božieho milosrdenstva, ktoré padalo na nás.

Po tomto sme sa začali rozchádzať. Našim orientačným bodom bola žltá zastávka s našim patrónom sv. Jozefom, kde sme sa mali dostaviť k autobusu. Tento daždivý čas urýchlil náš odchod, pri ktorom sme prišli o pár pútnikov. No ich šikovnosťou a zdravým rozumom za pomoci poľskej polície sa včas dostavili až k autobusu. Potom ako jedna rodina sme ďakovali za šťastnú cestu a šťastný príchod domov svojimi modlitbami a pútnickými pesničkami.

Vďaka, Bože, za šťastne prežité chvíle s Tebou.

pútničky Regína a Eva

Rýchle obsadenie miest v autobusoch vo farnostiach signalizovalo veľký záujem o tohtoročnú Púť s rádiom Lumen do Krakova. Moja túžba zúčastniť sa púte bola nakoniec vyslyšaná, ale trochu zvláštnym spôsobom. Deň pred odchodom ma oslovila kolegyňa z práce, že sa v ich farnosti uvoľnili miesta v autobuse a môžem s nimi cestovať aj so synom. Po prvotnom prekvapení moje rozhodnutie ísť na poslednú chvíľu uľahčila aj ďalšia informácia, že vodič autobusu je zo Sabinova, z mojej farnosti. Súhlasila som.

Vyrážali sme hneď po polnoci, aby sme v stanovený čas pred druhou hodinou ráno boli v obci Víťaz. Okrem vodiča sme asi všetci pútnici cestovali takýmto poschodovým autobusom prvýkrát v živote. Cesta ubehla rýchlo bez akéhokoľvek zdržania na hraničnom prechode. V Krakove nás privítal dážď, chladné počasie a pribúdajúci dav veriacich. Po krátkom pobudnutí v kaplnke Božieho milosrdenstva pri pozostatkoch sestry Faustíny sme celú svätú omšu, naša miniskupinka, slávili v bazilike. Ozvučenie bolo vynikajúce. To, že sme svätú omšu a posvätenie našej slovenskej kaplnky nemohli vidieť, sme Bohu ponúkli ako svoju obetu. Všetkých prítomných v bazilike potešilo, keď sa kňazi vracajúci zo sv. omše, ktorá sa konala vonku, pristavili pri nás. Potešili nás slová krátkeho príhovoru krakovského kardinála aj jeho ešte jedno požehnanie.

Po obede sa nám nepodarilo dostať sa ani do slovenskej kaplnky, ani do veže. Svedectvá, pesničky R. Čanakyho a M. Podhradskej, korunku k Božiemu milosrdenstvu sme už absolvovali opäť v bazilike. Pri svätej omši som ďakovala a prosila o tie isté dary, ako prosím pri každej sv. omši, ale predsa len uvedomujúc si, že som v hlavnom meste a mieste Božieho milosrdenstva, o čosi vrúcnejšie som predostrela Bohu najťažšie veci môjho života.

Všetci prítomní sme určite trocha povyrástli aj v pokore, v trpezlivosti, v tolerancii, pretože pri takom množstve ľudí a nepriazni počasia nás dav často posunul na miesto, kde sme nechceli byť a naopak, nedostali sme sa na miesto, kde sme sa dostať chceli. Prijať sa to dalo naozaj len s trpezlivosťou.

Ja som sa púte v Krakove zúčastnila tretíkrát. Môj sedemnásťročný syn, aj keď mal možnosť byť na sv. omši a vidieť súčasného Sv. Otca aj jeho predchodcu, v Krakove a vôbec v Poľsku ešte nebol. Najväčšiu radosť som mala z toho, že aj on radostne prežíval celú púť, atmosféru Svätyne Božieho milosrdenstva, atmosféru Poľska, opačný smer prúdu vody v poľských riekach… Zároveň som si uvedomovala, že zažívam takú „pravú púť“. Cestou v autobuse tam aj späť sa veriaci vymodlili niekoľko sv. ružencov, modlitby k sv. Jozefovi, k sv. Michalovi archanjelovi, spievali krásne mariánske pesničky, ktoré obsahovali najmenej 10 sloh. Štedrosť cestujúcich sa prejavila aj v tom, že v ponuke nechýbalo aj „niečo“ na zahryznutie. Veriacich sprevádzala veselá nálada, veľa smiechu a veru, bolo aj z čoho…

Pán Boh zaplať za možnosť zúčastniť sa tohtoročnej púte do Krakova s farnosťou Víťaz.

Mgr. Anka Radačovská, Sabinov

Úcta k Božskému Srdcu vyplýva z úcty k trpiacemu Ježišovi na kríži a z úcty k Eucharistii. Osobitná úcta k Božskému Srdcu Ježišovmu sa začala javiť už v 12. storočí. Ježišovo Srdce si uctievali svätci ako sv. Anzelm, sv. Bernard, sv. Luitgarda, sv. Mechtilda. O Ježišovom Srdci obdivuhodné veci napísala sv. Gertrúda, sv. Katarína Sienská, sv. Bonaventúra, sv. Albert Veľký, sv. František Saleský.
Najväčším apoštolom Najsvätejšieho Srdca Ježišovho a Srdca Panny Márie bol sv. Ján Eudes. Konal prvé liturgické slávenie Najsvätejšieho Srdca Ježišovho v r. 1672. Tento veľký ctiteľ najsvätejších Sŕdc Ježišovho a Máriinho vyznal o sebe: „V srdci Máriinom našiel som Srdce Ježišovo. Obe srdcia tak úzko súvisia, akoby tvorili jedno jediné srdce. Preto nemôže uctievať Srdce Máriino, kto sa nepriblíži k Srdcu Ježišovmu a zas Srdce Ježišovo nemôže uctievať, kto sa nedá viesť Pannou Máriou. Skrz Máriu k Ježišovi.“

Druhou najväčšou osobnosťou, ktorú použila Božia prozreteľnosť na rozšírenie úcty k Božskému Srdcu Ježišovmu, bola sv. Margita Alacoque. Vo svojom životopise sa priznáva, že sa jej Spasiteľ zjavil skôr, ako vstúpila do kláštora a povedal jej: „Keď si mi sľúbila svoju panenskú čistotu, vyvolil som si ťa za snúbenicu a aby tvoje srdce ostalo čisté od svetského ducha, dal som ťa do opatery svojej Matke, aby ťa vychovala pre moje úmysly.“ Keď teda Spasiteľ chcel, aby sa Margita stala apoštolkou jeho Srdca, dal ju do Máriinej opatery. A Margita uctievala najsvätejšiu Pannu ako svoju matku. Dva roky po vstupe do kláštora r. 1673 mala zjavenie Najsvätejšieho Srdca Ježišovho. Božské Srdce sa jej ukázalo akoby na tróne z ohňa a plameňov. Ovíjala ho tŕňová koruna, nad ktorou bol kríž. Jedného dňa sa jej Ježiš ukázal v nádhere s piatimi ranami, ktoré žiarili jasnejšie ako slnko. Ukázal jej svoje milujúce Srdce a vyjavil jej tajomstvá čistej Božej lásky k ľuďom, ale aj odpoveď ľudí, ktorou je nevšímavosť, nevďak a urážky. A to ho bolí viac ako všetko, čo vytrpel pri svojom utrpení. To ho priviedlo k rozhodnutiu ukázať im svoje Srdce – poklad svojej lásky a milosrdenstva. Dal nám jasne poznať, že jeho veľkou túžbou je byť milovaný ľuďmi. Všetci, ktorí mu chcú preukázať svoju úctu a lásku, budú obohatení týmto božským pokladom, ktorého bohatým prameňom je jeho Božské Srdce. U sv. Margity sa stretávame nielen s poranením boku, účasťou na Kristových smrteľných úzkostiach na ukrižovaní, ale aj s korunovaním tŕňmi. Zomrela vo veku 43 rokov. Prostredníctvom nej a jej duchovného vodcu sv. Klaudia sa rozšírila úcta k Božskému Srdcu Ježišovmu.

Tak ako v minulosti, aj dnes je veľká úcta k Srdcu Ježišovmu a veriaci si s láskou a úctou zasväcujú svoje príbytky Božskému Srdcu. Na stenách nechýbajú krásne obrazy Pána Ježiša a Panny Márie, pri ktorých si vyprosujú potrebné milosti pre svoje rodiny aj pre celý svet. Je milé a pre nás mladých povzbudivé, keď povedia, že sa pred prvým piatkom modlia Deviatnik k Božskému Srdcu. Tretí rok sa u nás modlíme nepretržitú reťaz Deviatnika a obetujeme ju okrem vlastných úmyslov aj za kňazské a rehoľné povolania. Zoznam modliacich sa je vyvesený na nástenke.

Šíriteľom úcty k Božskému Srdcu v dnešnej modernej dobe je aj vdp. Imrich Kováč z Banskej Belej, ktorý sa stará o Bratstvo Božského Srdca a ktorý k nám zavítal v nedeľu Božieho milosrdenstva. Pripomenul nám slová Pána Ježiša sestre Faustíne, že jeho srdce je samé milosrdenstvo, z ktorého sa rozlievajú milosti pre celý svet. Svojou kázňou nás povzbudil k stálej úcte a láske a k šíreniu úcty k Ježišovmu Srdcu. Na záver sme sa spoločne pomodlili modlitbu pri vstupe do Bratstva Božského Srdca. Prihlásili sa aj noví členovia, ktorí chcú mať účasť na odpustkoch, udelených tomuto bratstvu.

Božské Srdce buď s nami, kraľuj, panuj nad nami, nech sa v našej rodine, život viery rozvinie. Kiež nám v tom Srdce Máriino pomáha a Srdce Ježišovo nás vyslyší.

Mária Lutterová, Víťaz

V túto sobotu sa konalo 1. stretnutie členov Ružencového bratstva, ktorým sa začína 9-ročná príprava na oslavu 800-ého výročia schválenia dominikánskej rehole a šírenia modlitby posvätného ruženca.

V krásnom dominikánskom kostole nás privítal promótor Fr. Šimon Tyrol. Redaktor časopisu Svätý ruženec nám porozprával, ako sa tento časopis tvorí. O práci svojej i celého redakčného tímu rozprával s láskou a nadšením. Nás, prítomných, prosil o modlitbu a povzbudzoval nás, aby sme aj my pomáhali pri jeho tvorbe svojimi svedectvami, ako sme cez modlitbu pocítili Božiu lásku, jeho milosť a pomoc. Pani Tóthová nám vo svojom príhovore priblížila históriu vzniku dominikánskeho rádu a modlitby svätého ruženca.

Fr. Tyrol svojim príhovorom otvoril tému o sile modlitby otázkou na nás prítomných. Spýtal sa: „Ako a koľko sa modlíme…?“ Keď nikto neodpovedal, po chvíľke ticha nám oznámil, že ak sa nemodlíme 24 hodín denne, modlíme sa málo a zle! Po tomto zvláštnom úvode nám začal rozprávať a vysvetľovať, v čom je krása modlitby a zvlášť modlitby posvätného ruženca. Zdôraznil, aby sme nikdy neposudzovali, kto sa modlí dobre, pekne a kto zle, lebo nie slová, nie krásny prednes, nie počet Otčenášov a Zdravasov, ale úprimný rozhovor s Bohom ako Otcom, s pokorným a milujúcim srdcom dieťaťa. V tom spočíva krása modlitby. Svojimi slovami nás pozýval k modlitbe posvätného ruženca, lebo cez túto modlitbu Panna Mária vyprosuje pre nás všetkých milosti, aby sme život prežívali ako Božie deti. Vyzýval nás ku spoločnej modlitbe v rodinách, lebo sila modlitby spája všetkých členov, aj keď sú mimo domova. V týchto rodinách vládne láska a vzájomná úcta. Modlitba posvätného ruženca je najlepším prostriedkom na dosiahnutie dvojakého cieľa: naučíme sa dobre modliť a správne žiť. Pri modlitbe však nesmieme zabúdať prosiť Ducha Svätého, aby nás on viedol a posväcoval. Spoločnou modlitbou posvätného ruženca svetla a loretánskymi litániami sme pozdravili Kráľovnú mája. Nasledoval najkrajší a najslávnostnejší bod nášho stretnutia – sv. omša. Tu sme s Pannou Máriou ďakovali, prosili, oslavovali drahého Vykupiteľa Ježiša Krista, jej Syna, nášho brata a učiteľa.

Po skončení sv. omše nás organizátori srdečne pozvali na malé agapé do reštaurácie Veritas. Nech týmto stretnutím je oslávená Najsvätejšia Trojica a nám nech prispeje k večnému spaseniu. Bože, vďaka Ti za tento krásny deň a za toto spoločenstvo.

Žofia, Víťaz