Značka: Spektrum 2012 – 10

-re-

– 25. 11. Nedeľa Krista Kráľa – touto nedeľou sme vstúpili do posledného cirkevného týždňa, pred začatím nového cirkevného roka, ktorý začal prvou adventnou nedeľou

– 28. 11. sme slávili 11. výročie od požehnania kostola sv. Ondreja, a to slávnostnou sv. omšou ráno o 7.00; v ten istý deň sme slávili aj 20. výročie od požehnania farského kostola sv. Jozefa, robotníka o 17:00 h slávnostnou sv. omšou, ktorú celebroval Mons. Alojz Tkáč, emeritný biskup, ktorý presne pred dvadsiatimi rokmi ho posvätil

– 29. 11. sme oslávili taktiež 20. výročie od požehnania kostola Sv. Barbory v Ovčí, a to slávnostnou sv. omšou večer o 17: 00 h., ktorú celebroval Mons. Alojz Tkáč, emeritný biskup, jeho posvätiteľ

– 30. 11. odpust sv. Ondreja sme oslávili v starobylom kostolíku na Vyšnom konci slávnostnou sv. omšou o 18:00 h.; túto omšu celebroval náš rodák Ján Kundrík, ktorý je farárom v Michalovej

– 2. 12. na 1. adventnú nedeľu sme oslávili sv. Barboru odpustovou slávnosťou o 10:30, ktorej je zasvätený kostol v Ovčí

-re-

Nezhody v manželstve sú celkom normálne a v skutočnosti dobrou vecou pre manželov. Tí, ktorí majú úspešné manželstvo, to sú tí, ktorí sa spoločne popasujú so svojimi problémami a dokážu ich prekonať. Hlavnou príčinou hádok sú peniaze, osobné zlozvyky (najmä neupravenosť), deti, domáce práce, sex, rodičia a priatelia. Najbežnejšou formou sporu je zúrivá hádka, nasledovaná totálnym nedostatkom komunikácie.

Manželstvo – to sú dvaja ľudia s odlišným pôvodom, typom osobnosti, túžbami, názormi a prioritami spojení tým najintímnejším možným vzťahom až do konca života. K tomu treba pripočítať vrodenú sebeckosť ľudskej prirodzenosti: túžbu mať to po svojom, chrániť svoje práva, propagovať svoje názory a pretláčať svoje záujmy.

Nesúhlas a konflikt buď posilňujú alebo ničia manželstvo. Keď sa manžel a manželka rozhodnú presadzovať svoju vlastnú cestu a robia všetko preto, aby primäli toho druhého prijať ich spôsob myslenia, výsledkom je obvykle určitý druh “zákopovej vojny”. Zakopeme sa, aby sme bránili vlastnú pozíciu, bránime sa tým, že si držíme toho druhého od tela a príležitostne podnikneme nejaký útok. Jednému z nás sa môže zdať, že v tejto prestrelke vyhráva, ale v skutočnosti obidvaja prehrávame, pretože je medzi nami obrovský vyľudnený priestor, plný ostnatého drôtu a ostnatých slov, nevybuchnutých bômb a nedoriešených vecí. Konflikt zničil našu intimitu.

Nezhody však môžu viesť k rastu – ak sú obidvaja partneri pripravení spoločne sa s nimi popasovať. Riešenie však môže od nás vyžadovať hlbokú zmenu. Musíme obaja zladiť svoj krok. Treba si dobre uvedomiť naše rozdielnosti. Jedinečnosť prispieva ku vzniku konfliktu, ale poskytuje aj vzrušenie a pestrosť. Ak by sme mali na všetko rovnaký názor manželstvo by bolo nudné. Je to o tímovej práci. V našom prístupe k životu objavíme ešte veľa rozdielov, najmä preto, že protiklady sa priťahujú. Podvedome nás priťahuje niekto, kto nám dáva pocit úplnosti, kto má vlastnosti, ktoré nám chýbajú.

Na začiatku vzťahu sa obvykle snažíme vychádzať si navzájom v ústrety. Mnohé páry si dokonca ani neuvedomujú ich základné rozdiely. Zaľúbenosť spôsobuje, že sme veľmi tolerantní a prispôsobujeme naše správanie, aby nám to spolu ladilo. Potom, keď sa “medová fáza” pominie, práve tieto rozdiely, ktoré nás priťahovali, môžu sa stať príčinou konfliktu.

V tomto štádiu vzájomné prispôsobovanie sa nahrádzajú snahy eliminovať rozdiely. Pokúšame sa nútiť nášho partnera, aby myslela, správal sa, tak ako my. Ak radi plánujeme vopred, očakávame, že aj on bude rád plánovať vopred. Ak si každý večer ukladáme oblečenie do šatníka, očakávame od partnera to isté. Ak vytláčame zubnú pastu odspodu tuby, očakávame, že bude náš partner postupovať rovnako. Kladieme požiadavky, manipulujeme, stávame sa podráždení a nahlas prejavujeme našu nespokojnosť. Toto všetko nevyhnutne udúša našu intimitu. Smutné je, že mnohé páry z toho potom vyvodia, že sa nehodia jeden k druhému, ale nie je to tak. Rozdiely Boh vložil do muža a ženy na to, že sa môžu vzájomne dopĺňať a pracovať v náš prospech. Musíme prejsť poznaním od snahy eliminovať ich k vedomému oceneniu našej rozmanitosti.

Pri vzájomnej rozdielnosti si musíme všimnúť:

• Naše rozdielne osobnosti – uvedieme si teraz popis 5 kategórií odlišných typov osobnosti. V každej z tých kategórií máme všetci svoje preferencie, ktoré môžu byť mierne alebo extrémne. Pri extrémnych sa spoznáme pomerne ľahko! Miernu preferenciu je niekedy možné rozoznať iba v porovnaní s naším manželským partnerom. Pri každej z týchto piatich kategórií sa opýtajte sami seba, ku ktorému osobnostnému typu patríte vy a ku ktorému váš partner. Tam, kde sa líšime, musíme zvážiť či tieto rozdiely spôsobujú konflikt, alebo viac vzájomnej úcty.

1. introvert alebo extrovert – táto prvá kategória sa vzťahuje na náš zdroj energie. Extroverti odvodzujú svoju energiu od interakcií s ľuďmi. Väčšinu času chcú tráviť s inými a ožívajú na večierkoch. Rozhovory sú pre nich dôležité, pretože im umožňujú zorganizovať a vyjasniť si myšlienky. Extroverti si sem-tam dokážu užívať aj samotu, ale ak jej je príliš veľa, vyčerpáva ich to emocionálne. Potrebujú stimuláciu z vonkajšieho sveta, aby si “dobili batérie”. Introverti, naopak, odvodzujú svoju energiu z tichej reflexie. Ich prirodzené zameranie je smerom na vnútorný svet myšlienok a ideí. Môžu byť prívetiví, priateľskí a starostliví, ale príliš veľa spoločenských kontaktov ich vyčerpáva a potrebujú čas osamote, aby sa spamätali. Obvykle uprednostňujú niekoľko blízkych priateľov pred množstvom známych a často si zvolia radšej večer strávený doma pred nejakým večierkom. Majú sklon byť tichší a usporiadať si myšlienky skôr, než niečo povedia. Introvert môže oceňovať ľahkosť, s ktorou extrovert nadväzuje vzťahy s takým množstvom rôznych ľudí, zatiaľ čo extrovert oceňuje u introverta jeho tichú hĺbavosť a ľahkú meditáciu.

MUDr. Blažej Vaščák, Široké

Denné domáce problémy sú viac škodlivé pre ľudské zdravie, než globálne zmeny v živote. O tom sme už s vami hovorili. Prečo? Pretože „kvapka za kvapkou aj skalu prevŕta”. Strata peňaženky, príliš hluční susedia, neporiadok v izbe dospievajúceho syna – to sú príklady takýchto ťažkostí, problémov.

„A stvoril Boh človeka na svoj obraz, na Boží obraz ho stvoril, muža a ženu ich stvoril.

Boh ich požehnal a povedal im: „Ploďte a množte sa a naplňte zem! Podmaňte si ju a panujte nad rybami mora, nad vtáctvom neba a nad všetkou zverou, čo sa hýbe na zemi!“

Potom Boh povedal: „Hľa, dávam vám všetky rastliny s plodom semena na povrchu celej zeme a všetky stromy, majúce plody, v ktorých je ich semeno: nech sú vám za pokrm!

Všetkým zverom zeme a všetkému vtáctvu neba i všetkému, čo sa hýbe na zemi, v čom je dych života, (dávam) všetku zelenú trávu. A stalo sa tak.

A Boh videl všetko, čo urobil, a hľa, bolo to veľmi dobré. A nastal večer a nastalo ráno, deň šiesty.“ (Gn 1, 27-31)

Zdravé sebavedomie – je vnútorná skúsenosť nasej osobnej hodnoty, uvedomenie si tej skutočnosti, že máme svoju dôstojnosť.
Naša ľudská dôstojnosť – je to niečo oddelené od toho, čo my sami robíme, ako vyzeráme a čo ostatní ľudia hovoria o nás, alebo to, čo robia pre nás. Pre nás kresťanov ľudská dôstojnosť spočíva v tom, že sme Božími deťmi.

Americky františkán Richard Rohr hovorí, že jedine správne, čo my môžeme urobiť, je uvedomiť si svoje osobné “Ja”, odhaliť to, kým skutočne sme. Naša DNA je Božia. Nie my sme si ju vymysleli a vytvorili, ale bola nám daná. Duchovná cesta je cesta postupného odhaľovania svojho osobného, hlbokého, skutočného – božieho “Ja”.

Sv. Katarína z Janova bežala raz po ulici Janova a kričala: “Moje vnútorné “Ja” je Boh”. Presne toto odhaľuje sebe každý svätý – že v jeho srdci žije Boh.

Odhalenie svojej dôstojnosti v Bohu tvorí základ pre naše zdravé sebavedomie.

Načo je nám dobré zdravé sebavedomie?

Keď máme zdravé sebavedomie, vtedy sa dobre cítime a aj dobre vyzeráme. Avšak, nie je toto najdôležitejšie. Ak máme zdravé sebavedomie, sme priateľskí k ostatným a odpadáva nevyhnutnosť prílišnej starostlivosti a kontrolovania. Vtedy nemáme viac potrebu vystatovať sa, presadzovať sa, stále niekomu niečo dokazovať, mať stálu potrebu si kupovať nové a nove módne doplnky a veci, mať posledný model iPhone a najprestížnejšie vozidlo. Pubertiak (teenager) so zdravou sebaúctou a sebavedomím sa nebude provokatívne obliekať, tetovať sa po celom tele, nosiť náušničky a robiť vylomeniny. Len ak máme zdravé sebavedomie, vtedy sme schopní milovať, byť milovaní a duchovne rásť.

V istom zmysle, zdravá sebaúcta a sebavedomie je svedectvom kresťanského hodnotového systému. Ak máte zlý a pokrivený obraz o sebe, nebudete veriť a dôverovať svojim vlastným rozhodnutiam a stanoviskám (názorom).

Obhájenie si svojho názoru, skúsenosť (zážitok) úspechu sú spojené so sebaúctou.

Ako môžete obhajovať svoje práva, ak sa necítite hoden týchto práv? Ak sa nemáte v úcte a láske, ako si chcete byť istý sebou samým? A nakoniec, ako sa chcete priateliť, alebo vstupovať do blízkych vzťahov s ostatnými, ak vám chýba zdravé sebavedomie a viera v to, že aj ostatní sa chcú s vami priateliť a starať sa o vás?

Nízke sebavedomie bráni prijatiu sociálnej podpory od iných a je priamou cestou k osamelosti (samotárstvo).

Vďaka zdravému sebavedomiu sa môžeme lepšie vyrovnať s náročnými životnými situáciami, sme menej náchylní k stresu a v oveľa menšej miere sa stávame zdrojom stresu pre ostatných. A z toho vyplýva logický zaver: S pozitívnym sebavedomím sme menej náchylní k psychosomatickým ochoreniam.

Sebavedomie detí závisí od toho, aký vzťah majú k nim ich blízki, na prvom mieste, ich rodičia. Preto je veľmi dôležité hovoriť deťom o ich hodnote.

Najbežnejšia chyba, ktorej sa dopúšťajú rodičia voči svojim deťom – ak dávajú znak rovnosti medzi osobou a skutkom. Všetci, alebo skoro všetci rodičia v skutočnosti milujú a budú milovať svoje deti bez ohľadu na to, čo ich deti vykonajú (robia, spáchajú). Alkoholik, narkoman, zlodej, chuligán, dokonca aj vrah – aj tak v materinskom srdci nezhasína láska a nádej. Avšak veľmi veľa rodičov o tejto svojej bezpodmienečnej láske svojim deťom nehovoria. Často počujeme: „Ty si zlý, pretože…“ „Mama ťa nebude mať rada, ak…“. Podmienená láska je najčastejšou a najväčšou chybou vo výchove. Zdravé sebavedomie detí sa formuje na základe bezpodmienečnej lásky vtedy, ak je osoba prijatá, majú ju v úcte, majú ju radi a konanie dieťaťa dostáva adekvátne ohodnotenie: „Synu, mám ťa veľmi rád, ale to, čo konáš, sa mi veľmi nepáči…“.

Zdravé sebavedomie dospelých závisí od kvalitne prežitého detstva – ako sa k nim v detstve správali rodičia a taktiež aj od pozitívnych a negatívnych udalostí v dospelosti. Ešte jeden faktor, ktorý silno vplýva na sebavedomie dospelých je náš spôsob prijatia a hodnotenia svojho detstva a životných udalostí. Vždy tu bude pokušenie vo všetkom obviňovať rodičov, učiteľov a vychovávateľov. A tak isto urobiť záver, že už sa nič nedá zmeniť. Isteže, minulosť už nezmeníš. S ňou sa môžeš len zmieriť a prestať obviňovať.

My môžme zmeniť svoj vlastný postoj. Zdravé sebavedomie je moje rozhodnutie vážiť si seba samého. Narodil som sa, to znamená – mám svoju hodnotu, som milovaný!

Miroslav a Lilia, Sankt Petersburg

ÚVODNÉ MOTTO:
Múdri ľudia vedia, že pravá láska dokáže čakať.
Najlepšia a najkrajšia Božia cesta je nechať si sex až do manželstva.
Je potrebné pomáhať mladým, aby žili v čistote, pokiaľ prijmú naše rady.
Ale verím, že modlitbou za nich nič nepokazíme.

Ak je vám menej než 16 rokov, asi o knižkách o manželstve ešte nemusíte premýšľať, ale ak je vám viac, môžete sa začať pripravovať na skvelý manželský vzťah a prečítať si, čo je potreba k budovaniu zbožného manželstva.

Bez ohľadu na vek je vždy dobre klásť otázky múdrym a života skúseným zbožným ľuďom, ktorých si vážite. Je toho veľa, čo sa môžete o ktorejkoľvek oblasti života dozvedieť od ľudí, ktorí majú pred vami v živote náskok. Pýtajte sa svojich rodičov, starých rodičov, vedúcich mládeže alebo iných dospelých kresťanov, ktorí naozaj žijú pre Ježiša. Dokonca, i keď vaši rodičia neboli v manželstve veľmi úspešní, taktne sa ich pýtajte, čo sa o manželstve (trebárs i skrze svoje chyby) naučili.

Buďte s Ježišom

Najlepší spôsob, ako dobre žiť a pripravovať sa na budúcnosť (či už do manželstva vstúpite alebo nie), je tráviť čas s Ježišom. Jedna manželka sa delila, že keď sa vydala, bol doslova problém – vyhradiť si pravidelný čas na stíšenie a modlitbu, pretože venovala veľa času manželovi. A keď prišli deti, bolo to ešte ťažšie. A to bola dievčina, ktorá mala pred vstupom do manželstva pre modlitbu vyhradený pravidelný čas. Myslím, že keby vtedy nebola tak disciplinovaná, teraz by si žiadny osobný čas s Bohom už vôbec nenašla.

Až príliš mnoho veriacich ľudí pripustí, aby ich partner zaujal miesto Boha. Boh si praje, aby sme sa svojmu manželskému partnerovi patrične venovali, ale predsa chce byť v našom živote na prvom mieste.

Môžete si takúto prioritu stanoviť už teraz, ešte než vstúpite do manželstva. Nájdete svoju spokojnosť v Bohu a naďalej ho opravdivo hľadajte. Pokiaľ nenájdete spokojnosť v Bohu, budete od budúceho partnera očakávať, že naplní tie oblasti života, ktoré môže naplniť jedine Boh. Zvyknite si stretávať sa s Ježišom každý deň pri čítaní Biblie, v uctievaní a v modlitbe.

Chcete byť raz tým najlepším manželským partnerom? Potom sa každý deň stretávajte s tým najväčším človekom, ktorý kedy žil. Pokiaľ nájdete svoju skutočnú hodnotu a naplnenie v Kristovi, ochráni vás to, aby ste teraz nehľadali náhrady v sexe. A v budúcnosti to z manželstva sníme obrovský tlak.

Buďte stále aktívni

Neostávajte sami v dome a neizolujte sa od ostatných. Nepotĺkajte sa s utrápeným výrazom tváre v izbe a nečakajte, až príde vysnívaný princ, či princezná. Boh stvoril tento svet a tento život preto, aby ste sa z neho už ako mladí radovali a chválili ho za neho. Tak si tento život užívajte, ale rozumne a s rozvahou.
Bez ohľadu na to, kto ste alebo v akej ste situácii, možno s istotou povedať, že Boh si praje, aby váš život bol viac než len hľadaním partnera. Pusťte sa do všetkého, čo pre vás Boh má a čo pre každého z nás osobitne pripravil.

MUDr. Blažej Vaščák, Široké

Santa Claus je reklamná fraška a symbol konzumu, tvrdia katolíci. Nemeckí katolíci vyhlásili vojnu Santa Clausovi a označili ho za reklamnú frašku.

Beda ti, Santa Claus! Nemecké katolícke združenie, povzbudené ekonomickou krízou, vyhlásilo vojnu tučnému mužíkovi v červenobielom: pranieruje americký trhový vynález a chce vrátiť pravému hrdinovi, svätému Mikulášovi, jeho právoplatné postavenie. „Chceme, aby si ľudia uvedomili, že Santa Claus, konzumná postava, ktorú vynašiel hračkársky priemysel, nemá takmer nič spoločné so svätým biskupom Mikulášom,“ vysvetľuje Christoph Schommer, ktorý riadi kampaň s názvom Zóna bez Santa Clausa.

Aktivisti boja proti konzumnému štýlu vyzdobili od roku 2002, keď toto hnutie založil jeden nemecký kňaz, obchodné triedy a stánky slávnych vianočných trhov v Nemecku 100-tisíc samolepkami, na ktorých je Santa Claus preškrtnutý červenou farbou, ako je to zvykom na dopravných značkách.

Iniciatívu vraj nemožno brať úplne doslovne, spresňuje Schommer, ktorý má na starosti styk s médiami. Cieľom nie je zabudnúť na Santa Clausa, ale otvoriť ľuďom oči, aby si uvedomili, kto to v podstate je.

Na rozdiel od „uzurpátora“ v červenom kabáte je biskup Mikuláš skutočnou historickou postavou. Žil v 4. storočí v meste Myra v Malej Ázii. Svätec, ktorý bol už za života známy svojou veľkou štedrosťou a dobročinnosťou, je veľmi populárny v mnohých krajinách Európy. V predvečer 6. decembra, keď biskup Mikuláš zomrel, navštevuje (často v sprievode anjela a čerta) deti a rozdáva im darčeky alebo ich napomína pre ich neposlušnosť. Deti sú potom odmenené – podľa zvyklostí – sladkosťami.

Aktivisti hnutia Zóna bez Santa Clausa chcú svätému Mikulášovi vrátiť jeho bývalé čestné postavenie aj preto, že podľa nich stelesňuje také hodnoty, ako je solidarita a láska k blížnemu, kým jeho „bratranec“ podľa nich nie je nič iné, ako výraz konzumnej spoločnosti.

Ak tučný mužík v červenobielom, ktorého podobu bola podľa niektorých vymysleli v 30. rokoch pre reklamu Coca-Coly, prináša darčeky všetkým, bohatým i chudobným, potom svätý Mikuláš prichádza na pomoc tým, ktorí to potrebujú.

K hnutiu sa dokonca pripojili aj protestanti, ktorí majú k uctievaniu svätých výhrady: nemecká luteránska cirkev zverejnila manifest nazvaný: Ako sa svätá legenda zmenila v reklamnú frašku.

Podľa Schommera by jeho aktivitám mohla súčasná finančná a ekonomická kríza len prospieť. „Tradičná nákupná horúčka v predvianočnom období ochabla a spotrebitelia naznačujú záujem o posolstvá tých, ktorí sa búria proti Santa Clausovi,“ myslí si. „Investovanie na burze vás môže v okamihu ožobráčiť, ale posolstvo svätého Mikuláša, myšlienka, že dávať druhým vás obohatí a nikomu nezoberie, je večné,“ zdôrazňuje katolícky aktivista.

prevzaté od SITA, AP

Ani sme sa nenazdali a už je tu advent, ktorý nám pripomína, že Vianoce sú za dvermi. Určite viete, že Vianoce nie sú len o darčekoch, stromčeku, ale je to najmä spomienka na Ježišovo narodenie. Každopádne Vám prajem, aby boli šťastné a najmä veselé!

VIANOCE

Darček vzácny
pod stromčekom
previazaný
krásnou stužkou,
na stole je
miska s hruškou
a s medovým domčekom.
Ľudia sa obdarúvajú,
láskou sa zahŕňajú.
Vonku tancuje
vločka s vločkou,
Nový rok sa blíži
krôčkom.

1. Ako sa volá stavba, v ktorej sa slúžia sväté omše?
2. Čo nesmie chýbať na vianočnom stole?
3. Aké zvieratko sprevádzalo Jozefa a Máriu na ceste do maštale?
4. Čo ozdobujeme na Vianoce?
5. Vieš, ako sa volalo mesto, kde sa narodil Ježiš?
6. Ako sa volala Ježišova mama?
7. Na čo sa tešia najviac deti cez Vianoce?
8. Čo zapaľujeme na adventnom venci?

stránku pripravila: Helenka Terpáková

Nedeľou (2. 12. 2012) sa začalo adventné obdobie. Adventné obdobie začína vždy prvou nedeľou medzi 27. novembrom a 3. decembrom a končí po západe slnka na Štedrý večer. Adventná predvianočná príprava sa spomína v Ríme už za pápeža Leva I. Veľkého (440-461), ale svoju definitívnu formu nadobudol advent v 8. – 9. storočí. V r. 1362 Urban V. (1362-1370), ktorý aj po svojom zvolení za pápeža žil ako benediktínsky mních, zaviedol pre advent pôstne pravidlá. Advent (z latinského „adventus“ – príchod) znamená príchod Krista, na ktorý sa majú veriaci pripraviť. Inak, Vianoce boli známe už aj v predkresťanskej dobe. Pôvodné rituály sa viažu k roľníckym oslavám zimného slnovratu a neskôr k príchodu narodenia Božieho Syna. Začína sa teda príprava na Vianoce, spojená s očakávaním narodenia Ježiša Krista. Niektoré zo symbolov pretrvali, iné pod vplyvom zmeny životného štýlu stratili svoj význam. V období očakávania príchodu boli zakázané spoločné zábavy, svadby, nesmelo sa ani tancovať. S jedlom sa šetrilo, ukončili sa práce okolo hospodárstva, čo zodpovedalo životnému štýlu našich predkov a začalo sa s upratovaním a opravovaním vnútra domov.

Východné (pravoslávne) cirkvi vrátane gréckokatolíkov nazývajú pôstné obdobie pred Vianocami Filipovka, pretože sa začína po sviatku svätého Filipa. Je o niečo dlhší ako advent – jeho trvanie je pevne stanovené na štyridsať dní.

Symbolom adventu je adventný veniec. Kruh je symbolom súdržnosti. Kedysi sa vencami ozdobovali len kostoly a chrámy, no niekedy v 19. storočí sa preniesol aj do našich príbytkov. Pravdepodobne prvý adventný veniec vyrobil nemecký evanjelický pastor Johann Heinrich Wichern v roku 1860. Bol učiteľom a deti sa ho stále pred Vianocami vypytovali, koľko času ešte zostáva do Vianoc. Raz im priniesol koleso z voza. Pôvodne malo slúžiť ako svietnik pri spoločnom stole. Drevené koleso však deti ozdobili vetvičkami jedličky aj farebnými stuhami a Johann na ňom zapálil prvú sviečku. Pôvodne potom každý deň na ňom zapaľoval jednu sviečku. Dnes sú to už len štyri, v nedeľu. Každá zo štyroch adventných nedelí má svoje tradičné označenie. Prvá nedeľa je železná, druhá bronzová, tretia strieborná a posledná – štvrtá nedeľa je zlatá. Táto môže pripadnúť aj priamo na Štedrý deň.

Prvú zo štyroch adventných sviečok sme už teda na adventnom venci zapálili. Postupne do Vianoc sa zapaľuje jedna sviečka za druhou.

prevzaté z internetu

Bolo chladné decembrové ráno a v jednom malom mestečku sa ľudia práve pripravovali na Vianoce. Za oknami bolo počuť vianočné pesničky z magnetofónu, ktoré miestami rušil krik a buchot dvermi, odvšadiaľ sa šírila vôňa čerstvo upečených medovníčkov a z oblohy začali padať prvé snehové vločky. Všade panovala skoro pokojná sviatočná atmosféra.

Túto pohodu však narúšala jedna maličkosť. Už pekných pár rokov tu v zime ľudia žili bez svetla. Cez deň bolo vždy zamračené a v noci jednoducho tma. Žiadny, ani najmenší náznak slnka. Svetlo zmizlo zo dňa na deň a nikto netušil kam. Po meste sa pošuškávalo, že ho niekto ukradol. Ďalší vraveli, že odišlo samo od seba, lebo nemohlo svietiť na stále zamračených ľudí, ktorí čoraz častejšie zabúdali na úsmev. Nech to už bolo akokoľvek, všetci sa so situáciou zmierili a nesnažili sa proti tomu nič urobiť.

V prvú adventnú nedeľu sa obyvatelia mestečka, ako zvyčajne, vybrali do kostola posvätiť adventné vence. Aké však bolo ich prekvapenie, keď po príchode do kostola zistili, že veľkému adventnému vencu pri oltári chýba jedna svieca. Po omši sa na to opýtali samotného farára. Ten im s úsmevom odpovedal: „Jedna zo sviec sa rozhodla ísť hľadať slnko, preto zostali len tri.“ Všetci naňho nechápavo hľadeli a ťukali si na čelo, že pán farár nutne potrebuje lekára. Otočili sa a odkráčali domov, rozmýšľajúc o tom, čo sa to v kostole deje. No neskôr, v návale pracovných povinností na celú udalosť zabudli a ďalej sa ňou nezaoberali. To stratené slnko bude určite len záležitosťou atmosféry a globálneho otepľovania, tak načo robiť paniku?

Lenže svetlo neprichádzalo ani počas nasledujúcich dní a svieca naďalej chýbala. Táto udalosť začala vŕtať v hlave školákovi Lukášovi. „Ako je možné, že u nás slnko nesvieti a v ostatných mestách áno?“ Túto otázku si kládol vždy pri pohľade z okna na oblohu posiatu chuchvalcami sivastých mrakov. Musí predsa existovať spôsob, ako situáciu zachrániť a prebudiť tak v našom meste ozajstný život. Lukáš sa zamyslel a do internetového vyhľadávača začal písať heslá ako „globálne otepľovanie“, „zatmenie slnka“ alebo jednoducho „počasie“. Neprišiel však na nič svetoborné. Ale nechcel sa len tak vzdať. V škole sa na to opýtal učiteľa fyziky. Lenže ani tento starší a skúsenejší odborník nevedel prísť na to, čo sa deje. „Chlapče, ak mám byť úprimný, nezaujíma ma to. Je to určite len záležitosť počasia. Mám dôležitejšie starosti.“

Lukáš nechápal ako môžu ľudia tento stav brať tak ľahkovážne. Všetci predsa potrebujeme slnečné svetlo! Rozhodol sa napísať významným vedcom do Nemecka. O pár dní mu prišla odpoveď. „Všetko je v poriadku. Nie je dôvod robiť zbytočnú paniku. Stav erupcií na slnku je viac-menej ustálený, nie je na ňom vidieť žiadne zmeny. Tie oblaky sú určite len tlaková níž.“ Lukáš tomu neveril a začal si postupne zapisovať počasie. Žiadne zmeny. Žiadna zmena teploty, približne rovnaký tlak, biopredpoveď stále na trojke. Nemohol tomu uveriť. Počasie sa predsa musí nejako meniť! Doma o svojom pokuse povedal rodičom. „Ale prosím ťa, to nemáš čo robiť?“ kyslo sa zatváril otec spoza rozčítaných novín. „Nechaj ho. Možno mu tie pokusy pomôžu a raz dostane cenu za výskum roka. A až potom uvidí, ako sa peniažky dokážu sypať,“ zatrilkovala mama a ponáhľala sa ku kaderníčke.

„Nikto ma nechápe,“ vzdychol si Lukáš a vyšiel hore do svojej izby. Zažal nočnú lampu a pustil sa do knihy o astronómii, ktorú si popoludní vypožičal z knižnice. No opäť nebol o nič múdrejší. Prevaľoval sa na posteli a tuho premýšľal, ako prísť na príčinu tohto zvláštneho stavu.

Zrazu dostal nápad. Pán farár predsa spomínal niečo o tej zmiznutej sviečke. To môže byť kľúčom k rozlúšteniu záhady! Naradostený z toho, že možno konečne nájde nejaké riešenie, zavrel oči a spokojne zaspal.

Na druhý deň ráno vstal veľmi zavčasu, aby ho zastihol po rannej svätej omši ešte v sakristii. Počkal, kým sa prezlečie a len čo za sebou farár zatvoril dvere, Lukáš mu zatarasil cestu.
„Prepáčte, ja… Hm… Volám sa Lukáš Horňák a chcel by som sa s vami na chvíľu porozprávať. Nezdržím vás dlho.“ Farár sa usmial. „V poriadku, Lukáš, počúvam. Čo máš na srdci?“ „Viete, ide o to, že… Je mi to trochu trápne hovoriť takto… Totiž, mám pocit, že to, že u nás tak dlho nesvieti slnko, nie je záležitosť vesmíru,“ rozpačito sa pozrel na svoje topánky. Farár prikývol. „Rozumiem. Ale… Ako ti môžem v tejto súvislosti pomôcť?“ Lukáš sa naňho váhavo pozrel. „No… Zaujalo ma to, čo ste vtedy v nedeľu povedali o tej sviečke. Že prečo nie je na venci.“ „Aha, jasné,“ rozosmial sa farár. „Vieš, chlapče, to som povedal len metaforicky, na znak toho, že je u nás v meste tak smutno. Keby som vedel príčinu toho, prečo je vonku tak, ako práve je, ver, že by som urobil aj nemožné, aby som to zmenil.“ No Lukáš sa nevzdal: „Prečo teda sviečka nie je na venci?“ Farár sa zadíval kamsi do diaľky a potichu odpovedal: „Pretože ja verím, že toto všetko sa raz zmení…“ Lukáš horúčkovito rozmýšľal, ako má ďalej postupovať. „Počujte, kde je vlastne tá sviečka teraz?“ „Dal som ju k jasličkám na bočnom oltári. Prečo?“ Farár sa nechápavo pozrel na chlapca.

Lenže Lukáša už nebolo. Náhlivo otvoril dvere kostola a ponáhľal sa k jasličkám. Bola tam. Krásna, lesklá, tmavomodrá adventná svieca. Blikotavo svietila a svojím plamienkom rozsvecovala malú, tmavú, studenú maštaľku. Lukáš sa zahľadel do jasličiek, kde uvidel Svätú rodinu obklopenú anjelmi, pastiermi, zvieratami a slamou. Na slame ležal malý Ježiško, ku ktorému prichádzali Traja králi s darmi.
V tom mu to všetko do seba zapadlo ako kúsky puzzle. „Už to mám!“ vykríkol. V prázdnom kostole sa jeho hlas ozýval na všetky strany. Dlaňou si zakryl ústa a ponáhľal sa vonku. V rýchlosti narazil do farára, ktorý ho tam stále čakal. „Už to mám! Viem, prečo nemáme svetlo!“ „Naozaj? Ako si na to prišiel?“ No Lukáš mu neodpovedal a ponáhľal sa domov. Ešte v ten deň obvolal všetkých svojich kamarátov a kamarátky, pretože chcel zorganizovať svoj veľkolepý plán.

O tri dni neskôr ľudia v meste nechápavo hľadeli na to, ako desať detí rozdáva bezdomovcom chlieb, pečivo, teplý čaj a obnosené šatstvo. Všetci sa čudovali, prečo to všetko dávajú zadarmo a nepýtajú si za to peniaze. Tu Lukáš vystúpil dopredu a hrdo vyhlásil: „Pýtate sa, prečo tieto veci rozdávame úplne zadarmo ľuďom, ktorí nám za ne nič nemôžu dať späť? Mýlite sa. Pretože ten šťastný úsmev, ktorým nás obdarujú za každú maličkosť je viac, než stojí ktorákoľvek z týchto potrebných vecí. Veď aj slnko na ľudí svieti bez toho, aby si za to niečo pýtalo späť. Zamysleli ste sa v posledných rokoch nad tým, prečo je v našom meste tak pochmúrne a smutne, bez náznaku slnečného svetla? Pretože ste sebeckí, zabudli ste sa usmievať a myslíte len na seba!“ nahnevane vykríkol. Všetci rozhorčene krútili hlavami, aké je to chlapčisko nevychované. V tom pribehla jeho mama a ťahala ho preč. „Lukáš, čo to stváraš?! Nerob nám hanbu! Takto sa slušne vychovaný chlapec nespráva!“ „Mami, je to pravda! Ty to nechápeš! Vy všetci to nechápete, pretože ste zaslepení vlastným egom!“ Ľudia sa čudovali, kde sa to v ňom berie.
•
Už-už k nemu chceli zavolať lekára, no zrazu sa dopredu pomedzi ľudí predral samotný pán farár. „Nechajte ho!“ zvolal. Všetci k nemu obrátili zrak. „Ten chlapec má pravdu. Iné vysvetlenie neexistuje. Prečo mu nechcete dať šancu?“ Lukáš sa na pána farára vďačne pozrel. „Ale čo máme robiť? To máme všetko rozdať? Veď nebudeme mať z čoho žiť!“ zvolal ktosi spomedzi ľudí. „To od vás nikto nežiada. Skúste začať maličkosťami. Skúste nahradiť zamračenú, namrzenú tvár malým úsmevom, skúste viac pomáhať, viac sa tešiť. Je veľa spôsobov, ako situáciu v našom meste urovnať.“ Ľudia pomaly kráčali k svojim domovom a rozmýšľali nad slovami pána farára.

Nasledujúce dni sa opäť niesli v duchu predvianočných príprav. Všade bol zhon, len v tomto mestečku bolo akési zvláštne ticho. Už spoza okien nebolo počuť krik a búchanie dvermi. Obchody upravili svoje otváracie hodiny a pracujúci rodičia sa svojim deťom začali viac venovať. Takto to trvalo niekoľko dní, lenže žiadna zmena sa neudiala. Po slnku ani stopa. A to bolo rovných sedem stupňov. Všetci pomaly strácali nádej, ale nový životný štýl si rýchlo osvojili a páčil sa im.
•
Na Štedrý deň si o piatej všetci posadali k stolu. Aj Lukáš si sadol k rodičom a mladšej sestričke. Bol veľmi smutný, že sa po dlhých dňoch snaženia nič neudialo. Ale nestrácal nádej a veril, že táto námaha nevyjde nazmar.

Počas večere ich však náhle vyrušil hlasný výkrik susedovej malej dcérky. Ponáhľali sa zistiť, čo sa deje. A neuveriteľné! Dievčatko zbadalo na oblohe malý pás slnečného svetla. Lukáš privrel oči. Bol to jasný záblesk slnečného svetla! Predieralo sa pomedzi veľké tmavomodré oblaky. Ľudia začali naradostene vykrikovať, objímali sa a plakali od šťastia. Aj Lukášovi sa po tvári skotúľala slza. Tak predsa to nebola márna snaha.

Pri polnočnej omši sa pozorne zadíval na jasličky pred oltárom. Už pred nimi nesvietila svieca z adventného venca, ale dopadalo k nim svetlo z lustra, ktoré ich nádherne osvetlilo svojou žiarou. Pán farár na Lukáša šibalsky žmurkol a usmial sa. Lukáš sa rozhliadol okolo seba. Ľudia okolo neho boli ako v tranze. Usmievali sa a vyzerali veľmi spokojne. Aj on sa usmial, opäť sa pozrel k jasličkám a v duchu ďakoval malému Ježiškovi, že ľuďom doniesol do sŕdc svetlo, po ktorom tak veľmi túžili.

Lenka Novotná, Víťaz

Ako dobre vieš, moje narodeniny sa blížia. Každý rok sa koná oslava na moju počesť a myslím si, že tak bude aj tento rok. Počas týchto dní veľa ľudí nakupuje darčeky. Rozhlas a televízia vo svojich reklamách upozorňujú svet na každom kroku na moje blížiace sa narodeniny.

Je krásne vedieť, že najmenej raz ročne si niektorí ľudia na mňa spomenú. Ako iste vieš, oslava mojich narodenín začala už pred mnohými rokmi. Spočiatku ľudia chápali a boli vďační za všetko, čo som pre nich urobil. Teraz sa zdá, že nik už nepozná skutočný dôvod osláv.

Rodiny a priatelia sú spolu, zabávajú sa, ale nepoznajú význam osláv. Spomínam si, že aj vlani bola usporiadaná takáto slávnosť na moju počesť. Slávnostná tabuľa bola plná delikates, ovocia a rôznych maškŕt. Výzdoba bola vskutku fantastická a všetko to dopĺňali nádherne zabalené darčeky. Chceš však niečo vedieť? Bol som oslávenec, ale nebol som pozvaný.

Keď prišiel deň D, prišiel som, ale nechali ma vonku, pred zabuchnutými dverami. A ja som tak veľmi chcel byť s nimi. Popravde, neprekvapilo ma to, pretože v posledných rokoch všetci predo mnou zatvárajú dvere.

Nepozvaný, ale predsa som sa rozhodol potichučky vojsť. Postavil som sa nebadane do rohu miestnosti a sledoval som. Všetci jedli, pili, podaktorí aj opití, rozprávali oplzlé vtipy a nesmierne sa na všetkom bavili. A naviac, keď do miestnosti vstúpil veľký tučný muž oblečený v červenom s dlhou bielou bradou. Vyzeral ako opitý, sadol si do kresla a všetky deti sa rozbehli k nemu, kričiac: „Santa Claus, Santa Claus!“, akoby táto oslava bola na jeho počesť!

O polnoci sa všetci začali objímať. Tak som roztvoril svoju náruč čakajúc, koho by som objal. A vieš čo? Nikto ma neprišiel objať. Ľudia si začali rozdávať darčeky, otvárali ich plní očakávania. Keď už boli všetky otvorené, nesmelo som sa obzrel, či tam snáď nebude aspoň jeden aj pre mňa. Veď ako by si sa cítil ty, keby na tvojich narodeninách boli obdarovaní všetci okrem teba – oslávenca?

Vtedy som pochopil, že som nechcený, nepozvaný a preto som rýchle odišiel. Každý rok sa sviatok mojich narodenín zhoršuje. Ľudia pamätajú len na jedlo, pitie, zábavu, ale na mňa akosi zabúdajú.

Bol by som rád, keby si mi tieto Vianoce dovolil vstúpiť do svojho života. Potešilo by ma, keby si uznal skutočnosť, že pred vyše dvetisíc rokmi som prišiel dobrovoľne na tento svet obetovať svoj život na kríži, aby som ťa zachránil. Dnes jediné, čo chcem je, aby si tomu veril celým svojím srdcom.

Rád sa s tebou o niečo podelím. Keďže ma mnohí nepozvali na svoje párty, budem mať svoju veľkú vlastnú grandióznu oslavu, akú si nikto nevie predstaviť. Stále ešte prebiehajú prípravy. Dnes som poslal mnoho pozvánok a toto je jedna z nich aj pre teba. Chcem vedieť, či prídeš, aby som ti rezervoval miesto a napíšem tvoje meno zlatými písmenami do veľkej knihy pozvaných. Iba tí zapísaní budú pozvaní na párty. Tí, ktorí neodpovedia na pozvánku, zostanú vonku.

Vieš, ako môžeš odpovedať na toto pozvanie? Je to jednoduché, pozvi aj ty všetkých, na ktorých ti záleží. Budem na vás všetkých čakať na tohtoročnej oslave.
Uvidíme sa čoskoro… Milujem ťa!

Ježiš