Mesiac: január 2006

1.1. 2005– Bohorodičky Panny Márie.
6. až 9. 1. – požehnávanie príbytkov vo Víťaze a v Ovčí.
9. 1. – stretnutie členov Ružencového bratstva v Ovčí s dekanátnym horliteľom Petrom Hatalom.
24. 1. – celodenná poklona Sviatosti Oltárnej.
6. 2. – Valentínska púť birmovancov do Krížovian.
26. 2. – Farský zimný deň – Levočská dolina – lyžovačka.
4. 3. – pohreb rodáka, kňaza, Viktora Gregu.
25. 3. až 2. 4. – novéna k Božiemu milosrdenstvu.
2. 4. – zomrel Svätý Otec Ján Pavol II.
2. 4. – birmovanci na Arcidiecéznom stretnutí mládeže v Košiciach na Terase.
2. až 4. 4. – Večeradlo – Inštitút Nepoškvrneného srdca Panny Márie vo Víťaze a v Ovčí.
3. 4. – posvätenie obrazu Božieho milosrdenstva.
8. až 10. 4. – duchovná obnova Ružencového bratstva vo Víťaze s pátrom Šimonom Tyrolom.
19. 4.– zvolený 265. pápež Benedikt XVI.
1. 5. – odpustová slávnosť sv. Jozefa, robotníka vo Víťaze. Dp. Allan Tomáš, farár v Zbudskom Dlhom.
8. 5. – púť veriacich na Večeradle v Gaboltove.
11. 5. – rekolekcie kňazov Sabinovského dekanátu za účasti pomocného biskupa Mons. Stanislava Stolárika.
20. 5. – celodenná poklona Sviatosti Oltárnej.
22. 5. – prvé sv. prijímanie v Ovčí.
26. 5. – Najsvätejšie Kristovo Telo a Krv – procesia okolo kostola, oltáriky.
3. 6. – odpust Najsvätejšieho Srdca Ježišovho v novom kostole v Krížovanoch.
5. 6. – prvé sväté prijímanie vo Víťaze.
11. 6.- birmovanci na podujatí LAJF 2005 v Športovej hale v Prešove.
21. 6. – výlet z Ovčia do Hnúšte, kde pôsobí rodák, kňaz Michal Jenča a návšteva biskupa Rožňavskej diecézy Mons. Eduárda Kojnoka.
30. 6. – Te Deum – ukončenie školského roka 2004/2005.
2. 7. – pešia púť na odpustovú slávnosť Návštevy Panny Márie v Levoči.
23. až 26. 7. – odpustová slávnosť k sv. Anne v Kluknave.
25. 7. – začatie výmeny krytiny na kostole sv. Jozefa, robotníka.
31. 7. – vystúpenie speváckej skupiny Melódia z Považskej Bystrice vo Víťaze.
20. až 21. 8. – púť do Krakova a Čenstochovej zorganizovaný Ružencovým bratstvom vo Víťaze.
31. až 29. 7. – začiatok prístavby a nadstavby kaplnky Narodenia Panny Márie v Doline.
24. 8. – návšteva Rodiny Nepoškvrnenej vo Vrícku a betlehema v Rajeckej Lesnej.
26. 8. – výlet s deťmi do Markušoviec, Smižian, Levoče a Spišskej Kapituly.
27. 8. – sv. omša na Sľubici. Dp. Jozef Halčin, farár v Margecanoch, dp. Peter Čorba, farár v Krížovanoch, dp. Oliver Székely, farár vo Víťaze.
8. 9. – odpust Narodenia Panny Márie v Doline.
10. 9. – ukončenie výmeny strešnej krytiny na farskom kostole.
18. 9. – účasť na Eucharistickom kongresu v Bratislave – Petržalke.
2. 10. – Dolina – sv. Hubert, patrón poľovníkov. Dp. Pavol Kuľa, farár v Slatvine.
8. 10. – výstup a sv. omša na Roháčke.
15. 10. – modlitba sv. ruženca v éteri rádia Lumen.
22. 10. – birmovanci na stretnutí mladých vo Vysokej nad Uhom.
11. 11. – koncert spevokolu Cantica Christiana z Krompách.
30. 11. – odpustová slávnosť sv. Ondreja. Dp. Peter Čorba, farár v Krížovanoch.
4. 12. – odpust sv. Barbory v Ovčí. Dp. Jozef Leščinský, prednašajúci na Teologickej fakulte v Košiciach.
6. 12. – navštívil nás sv. Mikuláš.
11. 12. – účasť detí „Dobrej noviny“ na sv. omši s pomocným biskupom Mons. Bernardom Boberom v Stropkove.
25. až 26. 12. – 8. ročník Dobrej noviny
31. 12. – Te Deum.

Nech Vám radosť žiari z očí celučičký rok a nech šťastie sprevádza každý deň Váš krok

Rok 2005 sa z kalendárov i zo školských zošitov odkotúľa do dejín, lebo svoju vládu v nich prevzalo číslo 2006. Predstavte si, že v Taliansku vyhadzujú z okien hrnce, v Dánsku ľudia skáču zo stoličiek, v Škótsku spievajú pieseň Staré zlaté časy … Na začiatku nového roka ľudia robia všelijaké zvláštne veci. V mnohých krajinách, aj na Slovensku si ľudia dávajú rôzne predsavzatia, sľuby, že zmenia svoj život malým, ale dôležitým spôsobom. Skúste sa aj vy zamyslieť nad svojimi predsavzatiami a vyplniť tento zoznam. A nezabudnite nám ich poslať do redakcie. Tešíme sa.

Vaša Chrumka

Vianoce vo všeobecnosti sú pre každého radostné; len výnimečne a náhodou sú pre dakoho smutné. Každý sa im teší a raduje; veď predsa v nich sa pamiatka narodenia Spasiteľa sveta obnovuje. Na pamiatku a dôkaz tej všeobecnej radosti stroja sa veľmi drahé i menej skvostné stromky vianočné. V bohatých domoch u veľkých pánov postavujú ho do salónov, v skromnejších domoch a rodinách do najkrajšej chyže; chudoba, ktorá len jednu jedinkú chyžu má, stavia ho na naj­poprednejšom mieste. Tak sa niesla až do posledného okamženia, že s rodinkou Kysuckých bude tá výnimka, že u nej budú toho roku smutné Vianoce. Otec tej rodinky odcestoval ešte pred troma rokmi za more: Doma nechal ženu s troma deťmi. Od toho dňa, čo sa rozlúčil s domácimi, nedal o sebe žiadneho chýru. Loď, na ktorú sadnul, aby ho odviezla do kraja lepších životných po­merov, na mori stroskotala. Na šťastie v nešťastí uchránil si tak život, že sa dostal na inú loď, ktorá ho sebou vzala do Ázie. Preto rodina nič o ňom nevedela a jeho listy nemalý toho šťastia, žeby sa k rukám ustarostenej rodinky boli dostali. Rodina Kysuckých bola chudobná, ale usilovná. On rád by bol niečo zarobiť, ale tu v kraji nikde nič sa neukazovalo. Rozmyslel si, že pôjde do Ameriky, aby tam dačo na staré dni prigazdoval. Ale skade vziať na cestu tisíce? Predali roľu i kravu, aby sa za tie peniaze previezol do nového kraju. Ostavším doma ostala len chudobná strecha, pod ktorou bývali. Prvé dva roky prežila rodinka ako tak, lebo matka bola obratná a pracovitá práčka, chodila prať do lepších domov a takto pre svoje troje detí i pre seba vyrobila. Ale, ako sa to veľmi často ujde pri praní: poprestýdaly jej nohy a ruky, tak že sa v nich lámka ozývať začínala. Teraz už musela aj na po­časie ohľad brať, nemohla už vždycky a za akýchkoľvek časo­vých okolností pozvanie do pratia prijať. Takto ale čím ďalej tým hlasnejšie začala z každého kúta domu bieda a nedo­statok kričať. Potrebné hábočky deťom, kým mala zo svojich prešívala; ale obuv, tú už len kúpiť musela. Preto včo mala cennejšieho, popredala. Troje zdravých detí potrebovalo každodenne jesť. Nikde ničoho nič, ani chleba, ani peňazí, ani dreva. Niekoľko zemiačkov by bolo, ale omasty na ne ani za gram nieto. Med­zitým obrovským krokom blížia sa Vianoce. Dietky Ich už spomínajú a matku otázkami obliehajú: „Mamičko, či nám Ježiško nič neprinesie? Deťom súsedovie prinesie vraj stromček a všeličo iného. Nám nič?“ Matka si bôľne z hlboká vzdychla. Hoc aj bola sama v srdci rozžialená, nechcela zarmútiť aj dietky, preto im odpove­dala, že azda nezabudne ani na nich Ježiško, aby sa len modlili za otecka, ktorého už sotva kedy uvidia. Tu sa odvrátila tvárou bokom, aby dietky nevideli, že ju slzy obliali. Po večery, ktorá z pečených, suchých zemiakov pozostávala a po vrúcnej modlitbe s dierkami, po jednom ich poukla­dala na nočný odpočinok. Keď dietky zaspali, vrhla sa pred obrazom Rodičky Božej a začala vykladať svoje žiale a svoje biedy: Ah, preblahoslavená Matičko, zmiluj sa a oroduj za nás i za môjho muža u Tvojho Synáčka. Zmiluj sa nad nami, Ježišu Kriste, aby sa nám navrátil čím skorej otec, jestli je niekde na žive. Vyslyš nás a poteš nás na tie sviatky, v ktoré sa okrem nás, každá rodinka tešiť a radovať bude. Druhé deti budú mať na Vianoce koláče, budú hodovať a tešiť sa darom v teplej izbe, ja s mojimi deťmi budeme sa triasť od hladu a zimy. Iné dietky budú mať všelijaké hračky, moje otrhané hábočky. Nie, my nebudeme vedieť, že sú Vianoce. Uvarím deťom niekoľko zemiačkov, pritom sa pomodlíme a bude. Nestalo sa tak. Drahý Ježiš nedopustil, aby tá nábožná rodinka také smutné Vianoce mala. Preto tak riadil a spravoval kroky otca v ďalekej cudzine, aby odtiaľ práve na Vianoce dorazil. Prišla „Vilia.“ Najstarší chlapček pýta sa matky: „Mamič­ka, vy nič nehotujete, nič nepečiete na sviatky. U susedov smažia, pečú, behajú, kupujú, znášajú. Vy nič?“ „Nič, chlapiatko. Vidíš, nemáme krajciara. Otecko na nás alebo zabudnul, alebo už ani nežije; jasom nezdravá, nemôžem zarobiť, preto nemáme začo kupovať a piecť. Preto ale na večer budem vám niečo pekného rozprávať.“ Aspoň takto chcela mat­ka synčeka potešiť a uspokojiť. Keď sa zvečerilo, matka prikryla stôl skromným obrúskom a predložila dietkam chudobnú večeru. Dietky prihovárajú matke: „mamička, teraz to nevyzerá tak u nás na Vianoce, ako keď nám otecko doma bol.“ Matka sa nemohla zdržať sĺz, vyšla von. Keď si tam žiaľom uľavila a slzy s tvári poutierala, vrátila sa dnuká, vzala najmenšie z detí do materského lona a začala im rozprávať o Ježiškovi, že jaký ešte chudobnejší bol on, keďže sa v betlehemskej maštaľke narodil, v ktorej bola akiste väčšia zima, ako u nás. Čo takto s dietkami rozprávala, neočakávane ktosi zaklopal na dvere. „Mamička, riekne chlapec, niekto klopal na dvere.“ „Daj pokoj, synáčku, možno že si dakto s nami žartuje“ – pokra­čovala ďalej v rozprávke. Keď sa klopanie silnejšie opakovalo, vstala matka, vzala svetlo a išla s ním k dverám, aby sa klopajúcemu do očú po­zrela. Keď dvere, otvorila, skríkla od radosti na deti, lebo v príchodzom poznala svojho manžela, otca dietok. Radosť s oboch strán neopísateľná. Otecko prišiel. Po radostnom uvítaní rovno ku stolu stú­pal a zložil naň dva veľké balíky. Dietky sa túlily k otcovi, ruky mu mäkušily a bozkávali, od radosti skackali. Otec ale po jednom bral na ruky, pritískal k srdcu, hladkal, bozkával. Po radostných objímaniach prehovorí otec vážne a pýta sa: „ženička milá a detičky drahé, tak chudobne vy svätvečer Bo­žieho narodenia slávite?“ „Tak veru, drahý mužu môj, lebo mám lámku v rukách i v nohách, nemohla som si ničoho vyrobiť.“ „Netráp sa, žena moja. Mňa Pán Boh v šírom ďalekom cudzom svete tak hojne požehnal, že ti vôbec nebude treba chodiť nádenníčiť. Tu máš peniaze, nakúp čoho treba, aby sme mali všetkého tak, ako sa to o Vianociach sluší. Ja som sa všemožne usiloval, aby som sa do sviatkov domov dostal, aby sme mali spolu radostné Vianoce.“ „Ó áno, milý otecko, – volali dietky, – keď len Vás zasa máme, už aj preto máme dosť radostné Vianoce.“

M. Vašková (prevzaté z časopisu Svätá rodina, č. 12, december 1923)

Ako som spomínal v predchádzajúcom čísle nášho časopisu, chcem priblížiť mladým ľuďom tých veriacich, ktorých denne stretávajú, ale málo ich poznajú. Dnes vám chcem predstaviť osobu, s ktorou sa spolu rozprávame pred každou sv. omšou. Kto by to mohol byť? Františka Jurčišinová. Na túto nenápadnú ženu by nik nepovedal, že sa už niekoľko rokov v našom kostole predmodlieva posvätný ruženec pred začatím sv. omše. Sú to slová veľmi zrozumiteľné a jasné.

Svoju podobizeň vôbec nezmenila, vyzerá tak ako na školských fotografiách. Má iba maličké vrásky krásy na tvári, ktoré zdobia každého staršieho človeka. My starší si veľmi dobre pamätáme, ako jej bujné vlasy ako mladej devy boli obopnuté veľkou mašľou, ktorá jej zakrývala celé plecia. Mašľa bola prichytená malým želiezkom, ktoré chlapci zhotovovali, aby tak ukázali svoju šikovnosť. Roky sa míňali, zaľúbila sa do statného mládenca Vinca. Ako to už býva, aj tento pár si založil rodinu a Pán im požehnal štyroch synov, na ktorých sú rodičia hrdí. Rodina sa časom rozrástla o deväť vnukov a dvoch pravnukov. Františka sa starala o svoje deti a postarala sa s radosťou aj o svojich rodičov až do ich smrti. Spolu so svojím manželom oslávili 52 rokov manželstva. Prežívali však aj krušné chvíle – v r. 1992 manžela dobodal býk. Za svoj život vďačí pani Márii Magdovej (Motýľovej), ktorá počula volanie o pomoc a zalarmovala ľudí. Ako sám hovorí, lekári nechceli uveriť, že v takom stave prešiel cestu dlhú asi 2,5 km. Čo na to hovorí pani Františka? Nie je jej veľmi do reči, ale aj v tomto boji sa vrúcne modlila k Bohu, aby mu pomohol; človek dokáže veľa, ale silu mu dáva, ako my veríme, sám Boh. Pani Františka sa predmodlieva posvätný ruženec plných 32 rokov. Je to veľa či málo? Myslím si, že je to dosť dlhá doba. Niet pohrebu, aby sa nemodlila za zomrelého, prosila všemohúceho Boha o odpustenie jeho hriechov a prijatie do nebeskej slávy. Vie sa prispôsobiť všetkým kňazom, riadi sa ich pokynmi a oni sú s ňou spokojní. Odkiaľ berie námety modlitieb? Zúčastňuje sa mnohých pútí, kupuje katolícke časopisy, doma študuje a prispôsobuje ich domácim podmienkam. A čo našej Františke popriať do budúcnosti? Hlavne pevné zdravie, aby sme ešte dlho mohli počuť jej zvučný hlas. Aby mala radosť zo svojej rodiny.

Imrich Jenča, Víťaz

V úvode chcem priať všetkým čitateľom Spektra do nového roku veľa zdravia, šťastia a Božích milostí, aby nás Božia ruka ochraňovala od všetkého zlého. Náš kostol oslavoval 13. výročie a zároveň sme slávili aj odpust sv. Barbory, patrónky nášho kostola, ktorá stále oroduje za nás u Pána.

V našej dedine v Ovčí sme prežili veľa trápení a ťažkostí; to všetko začalo už v roku 1975. Kostol bol starý, na spadnutie, bolo už v ňom zakázané slúžiť duchovné obrady. Za totality bolo veľmi ťažko stavať kostol. My sme postavili a všetko sa muselo zbúrať. Druhýkrát sme postavili, ale bol povolený len pôvodnej veľkosti. Bol to zase len malý kostolík. Vďaka duchovnému otcovi Jozefovi Dugasovi, ktorý nás stále povzbudoval, sa starý kostol znovu zbúral; bolo to veľké trápenie, ťažká robota a veľké náklady. Doba bola veľmi ťažká, ale všetci sme túžili po väčšom kostole. 18. apríla 1992 sa začalo sa s búraním. S Božou pomocou 15. augusta na sviatok Nanebovzatia Panny Márie bol kostol už pod strechou. Všetci sme sa tešili a najmä duchovný otec. 29. novembra 1992 bol kostol konsekrovaný otcom arcibiskupom Alojzom Tkáčom. Bohu vďaka má kostolík už 13 rokov, je veľký, priestranný, je v ňom všetko, čo je pre kostol potrebné. Stojí na dobrom mieste. Naši chorí môžu prísť do kostola aj autami. Okolo kostola je vytvorené priestransvo na parkovanie. Pri tom všetkom sme pohľadmi na cintorín spojení aj s tými, ktorí nás predišli do večnosti. Pri kostole stojí kaplnka lurdskej Panny Márie. Za tých 13 rokov sa udialo veľa duchovných slávností. Konali sa v ňom misie, bol v ňom vysvätený za kňaza misionár P. Jozef Humeňanský, náš rodák, ktorého vysvätil otec arcibiskup Alojz Tkáč. Zažili sme aj smutnejšie slávnosti, keď zomrel kňaz, náš rodák Ondrej Galdun – nech odpočíva v pokoji! Pri všetkých slávnostiach sa schádza veľa kňazov a sestričiek; z našej dediny je 9 sestričiek sv. Kríža. V kostole je dosť miesta na sedenie. O všetko sa stará náš kostolník Michal Jenča. Nesmieme zabudnúť aj na dobrého dona Kočíka, ktorý zahynul tragickou smrťou. Postavili sme mu pomník pri kostole, ktorý nám ho pripomína, aj keď je pochovaný na košickom cintoríne. Nech ho Pán Boh príjme do večnej slávy, nech oroduje za nás u Pána.
Vo vnútri kostola sme chceli mať všetko. Vďaka aj sponzorom, ktorí pomáhali pri doplnkoch v kostole ako je krížová cesta. Starú krížovú cestu sme darovali na biskupský úrad. Je umiestnená na chodbe biskupského úradu. Lavice zo starého kostola sme darovali do pútnického kostola sv. Joachima a Anny. Sme radi, že ešte poslúžia pútnikom. Sv. Joachim a Anna, orodujte za nás! Sme šťastní, že máme aj dobrého kantora, ktorý nás doprevádza pri bohoslužbách. Najviac sa tešíme na sviatky – Vianoce či Veľkú Noc. Vždy si nájde čas, pre náš zbor. Ďakujeme preto aj zboru za ich ochotu a čas pri nacvičovaní piesni, ktoré nás vždy povzbudia. Ďakujem aj nášmu duchovnému otcovi, ktorý nás vedie ako pastier svoje ovečky i za jeho povzbudzujúce slová, ktorými nás vždy rozosmeje. Toto všetko píšem preto, lebo som v tomto kostolíku strávila 13 rokov pri jeho upratovaní. Nech tie roky budú na chválu Božiu. Nech vás Pán Boh žehná v novom roku 2006 a novonarodené Božie dieťatko navráti všetkých, ktorí sa od neho vzdialili.

Helena Hudáková, Ovčie

Vianočné sviatky sme prežili s veľkou radosťou: modlili sme sa sv. ruženec a chodievali do kostola na prístrešie, kde sme sa duchovne obohacovali.

Keď sa staval stromček, spievali sme vianočné piesne. Cítili sme taký pokoj. Pýtali sme sa sami seba, z čoho máme takú radosť? Darčeky boli primerané, ale ani na Ježiška sme nezabudli. Aj jemu sme venovali darček, lebo on je našim požehnaním. Keby sa Ježiško nenarodil, nikdy by nebolo toľko radosti na svete. Všetci ľudia sa mu tešia a očakávajú ho s veľkou láskou. Aj keď Panna Mária s Jozefom si vytrpeli pri jeho narodení, predsa získali od Nebeského Otca veľkú priazeň stať sa matkou a pestúnom Božieho syna. Vianočná atmosféra v kostole i milé a povzbudivé slová duchovného otca prenikali naše srdcia. Nech Boh ich slová i pekný vinš vyslyší. Chceme sa poďakovať aj pánu kantorovi za jeho snahu, aj Ježiško sa tešil, keď počúval pekný spev na jeho chválu a narodenie. Nezabudli sme ani na našich najdrahších, ktorí už nie sú s nami zapáliť sviecu a v duchu sa s nimi spojiť aj pri štedrovečernom stole. Navštívili nás koledníci, ktorým sme prispeli na africké deti. Nech sa aj oni potešia, lebo my sme mali na stole čo ochutnávať. Nezabudli sme sa poďakovať: Česť a chválu Pánu Bohu vzdávam, keď od stola nasýtený vstávam. Chváľte Pána všetky národy, lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky. V novom roku si prajeme, aby Ježiško bol po celý rok v našich srdciach, aby sme si navzájom pomáhali a vážili si jeden druhého, lebo to sa Nebeskému Otcovi veľmi páči, má z nás radosť. Ďakujeme mu za všetko, čo nám dáva pre náš život.

Mária Tobiášová, Ovčie

Pri pohľade na Betlehem sa nám v našej duchovnej predstave vyjavia udalosti zázračnej noci, kedy na svet prišlo svetlo. Každá postava alebo vec tejto udalosti má svoju symboliku. Vhĺbme sa teda do tejto duchovnej symboliky.

Betlehemská hviezda – Svetlo – Boh prichádza zhora. Je to teda udalosť narodenia Ježiša Krista, príchod svetla na tento svet. Syn Boží sa stal človekom, aby ľuďom daroval hodnosť Božích detí. Týmto nám Boh daroval znovuzrodenie, aby sme boli spasení. Jaskyňa – bola to vlastne maštaľ, kde boli jasle, do ktorých bol uložený Spasiteľ sveta. Jaskyňa pripomínala hrobku a jasle smrť Ježiša Krista. Ježiško je zabalený do plienok. Plachty po jeho vzkriesení sú ponechané v hrobe ako dôkaz jeho vzkriesenia. Už tu ho môžeme vidieť ako obetného baránka z Betlehema. Vôl a osol – zvieratá, ktoré boli v jaskyni, aby ohrievali svojím dychom malé dieťa. „Vôl si pozná gazdu a osol jasle svojho pána; Izrael nepozná, môj ľud nepochopí. Beda hriešnemu národu, ľudu s ťažkou vinou, plemenu zločincov, synom skazeným. Opustili Pána, zhrdli Svätým Izraela, odcudzili sa“ (Iz 1,3-4). Zamyslený Jozef – muž premýšľania. Je to starostlivý muž s vážnou tvárou plný lásky a porozumenia. Apokryfy nám opisujú v maštali aj postavu pastiera – diabla, ktorý prichádza pokúšať Jozefa. Chce ho presvedčiť, že palica, ktorú drží v ruke, nemôže vypučať, tak nemôže starec ako je on mať syna. Nahovára ho, že Panna nemôže mať dieťa. Lenže po týchto slovách palica vypustila výhonky a zakvitla. Jozef zvíťazil nad pochybnosťami a pokušením a okolo hlavy sa mu zjavuje svätožiara. Panna Mária kľačí. Ruky má prekrížené a modlí sa – premýšľa o podivných veciach. Stala sa matkou samého Boha. Vedľa jasiel stoja dve ženy. Vraj jedna z nich uverila, ale tá druhá nie. Tej, čo neuverila, vyschla ruka. No keď sa dotkla Ježiškových plienok, ruka sa jej uzdravila. Niekde sa ženy opisujú ako pôrodné baby, ktoré poslal Herodes, aby zabíjali novonarodených chlapcov, ale oni ho nepočúvli. Sú tam aj mudrci, ktorí doniesli dary: zlato, kadidlo a myrhu. Dary sa tak stali symbolom kráľovskej hodnosti, božstva a budúceho utrpenia. Tejto mimoriadnej udalosti sa zúčastnili aj anjeli, ktorých Boh stvoril práve pre svojho Syna. Ony spievajú a chvália Boha. Pastieri s údivom počúvajú radostnú zvesť anjelov o narodení Mesiáša. Je to fascinujúce zobrazenie celej radostnej udalosti, ktoré v ľudských dejinách nemá obdobu. Človek ľahko verí tomu, čo vidí, čoho sa môže dotýkať. No uveriť v to, čo nevidí, čoho sa nedotýka je už problém. Prijať živého Boha to je predovšetkým viera a pravá viera je aj bolesť, problém a trpkosť každodenného života.

spracoval Ján Jenča

Na sviatok sv. Martina zavítal do našej farnosti miešaný spevácky zbor Cantica Christiana z neďalekej farnosti Krompachy. V našej akusticky príjemnej „katedrále“ zneli piesne od klasických chrámových až po spirituály. Za seba aj za veriacich sa chcem poďakovať zboru najmä za duchovný zážitok. Pri tejto príležitosti sme oslovili dirigenta zboru.

1. Kedy a kto založil váš spevácky zbor a kto ho vedie v súčasnosti? Spevácky zbor CANTICA CHRISTIANA pri rímskokatolíckom farskom kostole sv. Jána apoštola, evanjelistu vznikol v roku 1990 z iniciatívy pána Jána Lörinca, ktorý ho vedie aj v súčasnosti.
2. Čo vystihuje meno vášho speváckeho zboru? Cantica Christiana znamená v preklade kresťanský spevokol.
3. Koľko členov tvorí zbor? Zbor má 42 členov. Tvoria ho ženy aj muži, pričom všetci sú amatéri.
4. Aké piesne tvoria váš repertoár? Repertoár zboru obsahuje necelých 200 skladieb. Je zameraný na sakrálne skladby našich i svetových hudobných skladateľov (W. A. Mozart, F. Schubert, G. Verdi, Ch. Gvonod, T. L. de Victoria, A. Grečaninov, M. Sch. Trnavský, J. G. Bella a iné), skladby neznámych autorov, skladby národné – hymnické, afro-americké spirituály a ľudové piesne.
5. Máte aj nejaké obľúbené skladby, ktoré radi spievate? Obľúbené skladby sú najmä mariánske, vianočné a koncertné.
6. Kde všade ste už vystupovali? Zbor účinkuje prevažne počas liturgických obradov, ale aj na koncertoch pri rôznych sviatkoch (vianočné, mariánske), na pútiach (v Uhornej a v Levoči), na diecéznom eucharistickom kongrese v Rožňave, na prehliadkach sakrálnych zborov (v Levoči, v Spišskej Novej Vsi), na svadbách a pohreboch. Účinkovali sme aj pri tretej návšteve Sv. Otca na Slovensku v Rožňave. Zahraničné vystúpenia: v roku 1995 Florencia, Assisi, Rím, audiencia u Sv. Otca, Čenstochová, Krakov.
7. Čo vás priviedlo do našej farnosti? Priviedla nás túžba účinkovať aj v blízkych farnostiach s nacvičeným repertoárom pri príležitosti 15. výročia založenia zboru. Nech teda vaše piesne aj naďalej pohládzajú naše duše.

rozhovor pripravil: MM

Prostredníctvom Spektra, nášho farského časopisu, chcem vám všetkým odovzdať milý a srdečný pozdrav od našej Žofky. Mala som tú milosť, že jej predstavená mi dovolila prísť na Karmel. Bolo to dojímavé stretnutie. Jej srdce bolo plné radosti a lásky. Oči jej žiarili, no boli v nich aj slzy, ktoré chceli vyjadriť veľmi veľa. Pre mňa osobne to bol nezabudnuteľný okamih, keď som si pri pohľade na Žofku za mrežami uvedomila, že život bosých karmelitánok v dnešnej dobe je veľkým tajomstvom, nad ktorým je hodno zamyslieť sa. Žofka vás všetkých zo srdca pozdravuje a ďakuje za vaše modlitby. Prosí o nich aj naďalej. Ani ona na nás nezabúda a denne sa za nás obetuje. Má vás rada. Všetkým vo farnosti praje tie najkrajšie požehnané Vianoce, aké ste v živote kedy mali a do nového roka 2006 vám vyprosuje Božiu milosť.

sestra Damiána

Před více než 2000 lety se odehrála událost, která natrvalo poznačila lidské dějiny. Dnes se minulost dělí na to, co bylo před ní a po ní. Příchod Božího Syna na svět přinesl pravé světlo do tmy tohoto světa. Toto poselství nám připomínají Vánoce, které slavíme již od 4. století každý rok. Vánoční zvyky byly přidávány později jako rozvinutí tajemství Boží lásky k lidem.

Označení svátků vánočního cyklu má původ v slovanských jazycích v latinském termínu. Latinský název pro Vánoce je Nativitas a znamená narození, natalis dies – den narození. Ve Francii se dodnes Vánocům říká Noël. Český výraz Vánoce nejspíš pochází ze staroněmeckého Wihnahten. Wiha jako světit a nacht jako noc, tedy „Svatá noc“. Čas „svatonoční“ v liturgii připomíná narození Krista a první události zjevující jeho poslání. Vánoční doba v křesťanských církvích trvá od prvních nešpor (večerní chvály) před slavností Narození Páně do svátku Křtu Páně. Když říkáme, že tyto svátky se slavily dřív jako pohanský svátek boha Slunce, o to víc by měly křesťanské země slavit Vánoce jako svátky pravého světla, „slunce spravedlnosti“, skutečného Mesiáše a Vykupitele, Syna Božího Ježíše Krista, jeho vtělení a narození pro tento svět a nás všechny. Dárky, štědrost a nádherná atmosféra v rodinách o Vánocích je starý lidový zvyk. Principem darování je darovat něco ze sebe, přijetí darů od jiného člověka je přijetím něčeho, co v jistém ohledu charakterizuje vztah dárce k obdarovanému člověku v duchovní podstatě. Darování v předvečer Narození Páně (na Štědrý den) přišlo k nám pravděpodobně z německých oblastí v časech reformace. Tyto dary dostaly název Christkind (Ježíšek), který ohlašuje svůj příchod nejčastěji zvoněním (rolničky). Slavnost samotných vánočných svátků má vigilií (půlnoční mše svatá) a oktáv (osm dní po slavnosti Narození Páně, které se slaví tak slavnostně, jako samotná slavnost Narození). V oktávu se slaví dny sv. Štěpána, sv. Jana, sv. Mláďátek, Svaté Rodiny, slavnost Bohorodičky Panny Marie. Pravda Betlémské noci je jednoduchá a radostná: „Dnes se nám narodil Spasitel, Kristus Pán.“ Opravdu šťastným může být pouze ten, kdo ji pokorně přijme jako tehdy pastýři. I v průběhu letošních Vánoc nám ji místo andělů připomenou a oznámí různí koledníci. Když klekneme před jesle našeho Pána, vyznejme, že to malé dítě je náš veliký Král. Takový je Bůh našeho života. Bezbranný a všemohoucí současně. Respektující naši svobodnou vůli, ale stejně tak nabízející nekonečné Milosrdenství. Otevřeme této dobré novině dveře našeho domova, zejména našich srdcí. „Přivítejme svého Pána, hrejme a zpívejme našemu Bohu …“ To vše Vám přeji a od Něho vyprošuji.

Mikuláš Uličný, farní vikář ve Vlašimi