Keď sa človek ocitne v ťažkej životnej situácii a postihne ho veľké utrpenie, alebo tragédia logicky sa začne pýtať na príčiny tohto stavu. Či je už to kresťan, ateista, moslim, alebo vyznávač polyteistického náboženstva, každý si praje aby dostal od niekoho, alebo niečoho odpoveď prečo práve on, prečo práve jeho rodina, prečo taká veľká rana od osudu.
Je to už dosť veľa rokov dozadu, čo som aj ja musela čeliť takýmto otázkam od človeka, ktorý nebol síce kresťan, ale nedovolím si tvrdiť ani to, či bol alebo nebol ateista. Hovoril však o Bohu dosť pohŕdavo. Keď ho postretlo nešťastie a trápenie, hromžil ešte viac: „Ó ten váš predobrý Boh a vy ho nazývate, že je milostivý a všemohúci, veríte rozprávkam, ktoré ste si sami vymysleli. Ako môže existovať Boh, keď existuje na svete utrpenie, choroby a bolesť. Ako môžete tvrdiť, že Boh nás ľudí miluje, keď dopúšťa všetko to zlo. Prečo tomu nezabráni, keď dokáže všetko?“
Iste uznáte, že pohotová reakcia na takéto „tromfy“ proti Bohu, si vyžaduje aby bol človek zrelý a silný vo viere. Ťažko sa dá argumentovať, keď naozaj nenájde sa nikto na tomto svete, kto by dokázal spochybniť, že svet je plný strašného utrpenia a zla, a narážame na neho každý deň. Poďme sa teda na tento problém pozrieť z hľadiska ponímania sveta cez rôzne filozoficko náboženské smery. Ateizmus rozhodne tvrdí, že Boh neexistuje. Polyteizmus, teda viera vo väčší počet bohov odmieta, že Boh je všemocný, pretože je len jedným z množstva uctievaných božstiev. Idealizmus je názor, že realita je niečo, čo existuje len v našej mysli a preto idealizmus odmieta existenciu zla, pretože vyhlasuje, že je len ilúziou našej mysle. A napokon kresťanstvo, tvrdí, že Boh existuje, je dobrý, všemocný ale, že existuje aj zlo. Boh nás však nenechal tápať v úplnej temnote. Stvoril vesmír a túži po tom, aby sme ho poznali. Práve preto sme tu všetci na tejto zemi. Praje si, aby sme sa spoliehali na jeho silu, lásku, konečnú spravodlivosť, svätosť a súcit. Áno, Boh na rozdiel od nás, vie čo sa stane zajtra, budúci týždeň, budúci rok alebo desaťročie. Hovorí: „Ja som Boh a iného niet; Boh, a niet mi podobného. Od začiatku oznamujem budúcnosť a odpradávna, čo sa ešte nestalo.“(Iz 46, 9-10) Vie čo sa stane vo svete a čo je ešte dôležitejšie, vie k čomu dôjde vo vašom živote a je ochotný stáť pri vás, pokiaľ sa rozhodnete dať mu vo svojom živote miesto. Hovorí, že môže byť „naše útočište a sila aj najistejšia pomoc v súžení.“(Žalm 46,2) Musíme však vynaložiť úprimnú snahu a hľadať ho. „Budete ma hľadať a nájdete ma; ak ma budete hľadať celým svojim srdcom, dám sa vám nájsť.“(Jer 29, 13-14)
Boh nás stvoril ako slobodné bytosti a jeho hlavný zámer spočíval v jeho túžbe zdieľať s nami vzájomnú lásku. On vytvoril ten najlepší svet, aký len mohol, nemôže však ani jedného z nás ľudí donútiť k tomu, aby sme si slobodne volili dobro, nehrešili a zo svojej slobodnej vôle ho milovali. Keby nás k tomu nútil, boli by sme iba bábky a celý svet iba akýmsi planetárnym bábkovým divadlom. Boh teda nemohol slobodným bytostiam znemožniť to, že si vyberajú zlo, inak než ich zničením slobodnej vôle. Preto sa ľudia stávajú otrokmi alkoholu, drog, výherných automatov, nezmyselného nakupovania atď, atď). Slobodná vôľa, je súčasťou nášho bytia, našej podstaty. A keby chcel Boh odstrániť zlo, musel by odstrániť aj slobodnú vôľu.
Boh však vybavil človeka schopnosťou rozhodovať sa. Dovoľuje nám aby sme ho odmietli, aby sme s ním nemali žiadny vzťah. Mohol by nás síce k tomu aby sme ho milovali donútiť, ale aký by to bol vzťah? Bola by to iba vynútená, plne ovládaná poslušnosť. Samozrejme, že z hĺbky svojej duše voláme: „Ale Bože, ako si mohol dopustiť túto hroznú katastrofu? Prečo musela zomrieť táto mladá matka, mladý otec, prečo tak trpí nevinné dieťa?“ A ako by mal podľa nás Boh jednať? Chceli by sme aby ovládal činy ľudí? A koľko smrti, chorôb, či iného utrpenia by mal dovoliť? Koľko smrti by mal dovoliť napríklad v prípade teroristického útoku? Bolo by nám milšie, keby Boh obmedzil počet zavraždených z tisícok „iba na stovky“? A znova sme pri slobodnej vôli. Terorista si zvolil zlo a Boh mu v tom nemohol zabrániť, lebo aj terorista má tiež slobodnú vôľu. Boh však nie je vydaný ľuďom na milosť. Práve naopak. To my sme odkázaní na tú jeho. A keď nám niekedy pripadá, že nemáme šancu určitý problém zvládnuť napríklad žiť bez manžela, bojovať s ťažkou chorobou dieťaťa, alebo seba samého, treba povedať, že máme veľmi milostivého a láskavého Boha, môžeme čerpať u neho útechu a spoliehať sa na jeho slová: „Priblížte sa Bohu a on sa priblíži k vám. Obmyte si ruky, hriešnici, a očistite si srdcia, vy, čo máte rozpoltenú myseľ. Precíťte svoju úbohosť, žiaľte a plačte.
Pokorte sa pred Pánom a on vás povýši.“(Jak 4, 7-10). Mnohí z nás, vlastne všetci, sa občas rozhodneme brániť Bohu aby naplnil svoje zámery. Ale keď chceme byť v svojom srdci celkom úprimní, musíme si priznať, že keby sme sa chceli postaviť tvárou v tvár Bohu, museli by sme to urobiť iba s vedomím vlastnej hriešnosti. A keď sa začneme na Boha obracať v modlitbe, nezaskočí a nezaráža nás snáď vedomie, že Boh dobre vie o našich myšlienkach, činoch a sebectve? Svojim životom a jednaním sme sa Bohu odcudzili. Často si žijeme, akoby sme dokázali život celkom dobre zvládať aj bez neho. Biblia hovorí: „Všetci sme blúdili ako ovce, išli sme každý vlastnou cestou.“(Iz 53,6) A výsledok? Náš hriech nás oddelil od Boha a na náš život to má ďalekosiahlejší dopad. Lenže dieťa, ktoré cíti bolesť, nepotrebuje ani tak vysvetlenie dôvodu prečo ho to bolí, ako skôr láskyplné uistenie, že všetko prebolí a všetko bude v poriadku. A toto uistenie človeku ateizmus nemôže poskytnúť. Ateizmus ani trochu nezmenšuje utrpenie, proste len odmieta akúkoľvek nádej. V kresťanskom svete však Boh už so zlom niečo urobil a to prostredníctvom svojho Syna, Ježiša Krista. Nie je to tak, že by bol len povedal: „Dobre, fajn. Ja som vás stvoril, tak sa pripravte, že budete za svoje hriechy trpieť.“ Dal nám určitý kľúč, určitú zálohu, ktorá nám zaručuje, že Boh má dobré dôvody prečo zatiaľ dopúšťa prítomnosť zla, ale zároveň predstavuje aj prísľub dobrých vecí v budúcnosti.
Tým, že sa Boh objavil na zemi v ľudskej podobe nám ukázal, že mu môžeme dôverovať. A čo robil, keď tu bol? Trpel! Prestál utrpenie, ktoré si vôbec nedokážeme predstaviť. Niesol trest za hriechy celého sveta! Za všetko zlo, ktoré kedy bolo spáchané od vzniku ľudstva, zaplatil práve on. Takéto utrpenie presahuje medze nášho chápania. Bol nevinný a predsa na seba vzal trest, ktorý sme si zaslúžili my. A prečo? Z Lásky! Je to ako keby bol povedal: „Viem, že nechápete, prečo dovoľujem, aby existovalo zlo, zatiaľ to nemôžete pochopiť, ale to len preto aby som vám ukázal, že mi môžete dôverovať, preto budem trpieť s vami.“
Niekde hlboko v duši vieme, že musí existovať aj lepšie miesto pre život, kde už nebude srdcervúce trápenie a bolesť. A Boh skutočne to lepšie miesto pre nás má, a dokonca nám ho sám ponúka. A v tom novom svete Boh „zotrie z očí každú slzu a už nebude smrti ani žiaľu; ani náreku, ani bolesti viac nebude.“ (Zjv 21,4)
Nech už sa vo vašom živote bude diať čokoľvek, ťažkosti, kríže, utrpenia a rôzne protivenstvá, Boh je vždy ochotný stáť pri vás, pretože všetko čo sa deje vo svete má v konečnom dôsledku pod kontrolou. Pokiaľ mu patríte, môžete sa spoľahnúť na jeho sľub. „Vieme, že tým čo milujú Boha, všetko slúži na dobré; tým, čo sú povolaní podľa jeho rozhodnutia.“ (Rim 8,28) Ježiš povedal: „Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam. Ale ja vám nedávam, ako svet dáva. Nech sa vám srdce nevzrušuje a nestrachuje….Vo svete máte súženie, ale dúfajte, ja som premohol svet!“ (Jn 14,27 -16,33) Ježiš nás nikdy neopustí a nikdy sa nás nezriekne.
Martina Gondová, Víťaz