Konfliktom s najbližšími sa vyhnúť nedá a nie vždy je ľahké nájsť v sebe pre nich dostatok lásky. Väčšina manželstiev máva svoje obdobie sucha. V našom vlastnom manželstve objavujeme, že prítomnosť Boha je v ňom prameňom života. Keď dvaja manželskí partneri zveria svoje životy do Božích rúk a požiadajú ho, aby bol v centre ich manželstva On, ich vzťah je potom napájaný zvnútra a vyživovaný z vonkajšieho zdroja.

Niektorým prítomnosť Boha v manželstve prinesie obnovenie dôvery, iným láskavý záujem, ktorý nahradí sebectvo a u iných spôsobí zmenu deštruktívneho správania. Treba sa modliť, aby sa Boh znova dostával do centra nášho manželstva. Boh nás napĺňa láskou a drží naše manželstvo pokope.

Boh je najlepším uzdravovateľom konfliktu. Poznáme mnoho manželských párov, ktoré by už dávno neboli spolu, keby Boh nebol v srdci ich manželstva. Či sme vystavení veľkým prekážkam alebo len menším problémom každodenného života, ak je Boh v strede, je to obrovský rozdiel. Sú štyri dôvody, prečo je to tak.

1. Manželstvo je dar od Boha

Keď Adam prvýkrát uvidel Evu, povedal: ”Toto je teraz kosť z mojich kostí a mäso z môjho mäsa“ (Gn 2, 23). Tieto krásne slová hovoria o stotožnení sa, intimite, oslave a pocite úplnosti.

Často bez toho, žeby sme si to uvedomili, sa po niekoľkých rokoch, či dokonca mesiacoch manželstva ocitneme v polohe, kedy si navzájom všímame len chyby toho druhého a stávame sa kritickými. Ak sa však namiesto toho sústredíme na to, aké dobré je byť partnerom jeden druhému, pokúsime sa vidieť silné stránky toho druhého a ďakovať za ne Bohu, posilní to našu lásku.
V našej mysli by nikdy nemala tkvieť otázka: Prečo som si zobral/a práve môjho manžela/ku a nie… kohokoľvek iného? Ak však budeme Bohu za nášho manžela/ku neustále ďakovať, budeme schopní si jeden druhého oveľa viac vážiť. Kritika a nevďak iba zvýrazňujú slabosti toho druhého. Ak vnímame nášho manželského partnera ako dar od Boha, dokážeme mu byť za neho vďační.

2. Biblia vyžaduje vzájomnú úctu

Ježišovo učenie o manželstve pochádza z čias, keď sa žena považovala za menejcennú a od muža sa očakávalo, že jej nanúti svoju vôľu. Podľa rímskeho práva mal manžel absolútne právo nad svojou domácnosťou, ženou, deťmi a otrokmi. Jeho manželka nemala žiadnu ochranu pred zneužívaním, ktoré umožňovala jeho fyzická sila.

Učenie nového zákona bolo revolučné: “Muži, milujte manželky, ako aj Kristus miluje Cirkev a seba samého vydal za ňu”; “A tak sú aj muži povinní milovať svoje manželky, ako vlastné telá” (Ef 5, 25-28).

V Pavlových pokynoch sa odrážala výnimočná úcta a starostlivosť, ktorú ženám preukazoval samotný Ježiš. Ježiš dal mužovi aj žene rovnakú hodnotu. Toto výrazne ovplyvnilo manželský vzťah. Nasledovať Ježišov príklad znamená rešpektovať jeden druhého a vážiť si navzájom svoje názory. Vylučuje to nadradzovanie vôle niektorého z partnerov pri rozhodovaniach, ktoré ovplyvňujú oboch.

3. Boh je zdrojom lásky

Mnoho ľudí vstupuje do manželstva s nerealistickými očakávaniami voči svojmu manželovi, alebo manželke. Ale skúsenosti nám ukazujú, že žiadny človek nemôže tieto potreby úplne naplniť. To dokáže iba Boh. Manželia, ktorí sa zoberú v očakávaní, že ich partneri naplnia ich najhlbšie potreby, budú nakoniec sklamaní.

Biblia nás povzbudzuje, aby sme sa veľkými očakávaniami obracali na Boha a volali k nemu o lásku, trpezlivosť, nádej, odpustenie, povzbudenie, alebo čokoľvek iné, čo nám chýba. Kresťanský model znamená prijať lásku prostredníctvom úzkeho, osobného vzťahu s Bohom a potom si ju navzájom darovať.

4. Boh prináša do manželstva harmóniu

V našom manželstve sa snažíme predkladať dôležité rozhodnutia a nezhody Bohu a hľadať jeho cestu vpred. Stále pozorujeme, že modlitba prináša do manželstva veľkú harmóniu. Biblia nás ubezpečuje o sile spoločnej modlitby dvoch ľudí, alebo modlitby jeden za druhého.

To nie je len prísľub telesného uzdravenia, ale aj uzdravenia našich vzťahov. Stane sa, že máme medzi sebou nezhody a zdá sa nám, že neexistuje východisko. Modliť sa s integritou znamená žiadať Boha, aby nám dal múdrosť a ukázal nám jeho východisko. Po spoločnej modlitbe sme často prekvapení, ako zrazu dokážeme oceniť stanovisko toho druhého a vidíme aj tretiu možnosť, ktorá nám predtým vôbec neprišla na um. Modliť sa v čase konfliktu je ťažké. Avšak sme nútení prehodnotiť naše postoje a pocity, ktoré na nás doliehajú.

Modlitba nejde dokopy so zúrivosťou a nenávisťou. V čase nezhody sa dokážeme modliť spolu iba vtedy, ak sa aj inokedy spolu modlievame. Rozdiely a nezhody nemusia zničiť manželstvo. V skutočnosti môže byť ich výsledkom posilnenie a rozvoj nášho vzťahu.

Vedome žiť v Božej prítomnosti – uvedomovať si jeho prítomnosť všade okolo nás, v nás a s nami v našom manželstve – a prosiť ho o jeho múdrosť a lásku. Boh nás spojil jeho láskou a vždy pre nás nájde aj východisko. Veľmi často diskutujte o vzájomných rozdieloch a modlite sa spolu za jednotu, aby ste boli jedno srdce a jedna duša.

MUDr. B. Vaščák

Je pochopiteľné, že každý človek má právo vyjadriť svoj názor. A to platí aj v manželstve. Lenže nie každý je pripravený a vie v slobode vyjadrovať svoje pocity a tiež svoje názory.

Zatiaľ, čo počas konfliktu zvyknú byť niektorí ľudia hluční a hašteriví, iní sa stávajú tichí a utiahnutí. To síce môže udržiavať mier, ale takáto reakcia neprispieva k intimite v maželstve. Kým extroverti sa často potrebujú naučiť ovládať sa v prejavovaní svojich citov a venovať čas počúvaniu toho druhého, introverti zas musia byť pripravení vyjadriť svoj názor a naučiť sa otvorene hovoriť o svojich pocitoch. Keď si obaja manželia vybudujú dôverný vzťah k Bohu – získajú novú sebadôveru, ktorá im dovolí slobodnejšie sa prejavovať. V takejto Božej atmosphere a v jeho prítomnosti sa celkom inak riešia manželské nezhody a je daná sloboda nesúhlasiť s názorom druhého, ak nie je správny. Mení sa aj spôsob jednania v prípade konfliktu. Už sa nenechávajú “kvasiť” naše problémy pod povrchom, náš vzťah je už úprimný a umožňuje vyjadrovať naše rozličné pohľady.

Ďalej je potrebné vyhýbať sa vzájomnému obviňovaniu. V manželstve existujú dve vety, ktorým sa treba za každú cenu vyhnúť a nikdy ich nespomínať: “Ty vždy” a “Ty nikdy”. Múdrosť, ktorá sa v tomto jednoduchom pravidle ukrýva nemusí byť hneď docenená, ale tieto dve vety môžu sa ľahko použiť v zápale boja na obvinenie a zneváženie toho druhého: “Nikdy si ani prstom nepohol, aby si mi pomohol”. “Vždy chodíš domov neskoro”. “Nikdy nemyslíš na mňa, iba na seba”. “Vždy iba telefonuješ”. “Ty vždy hovoríš, že ja nikdy neupratujem”.

Ak sa počas konfliktu pristihneme, že hovoríme “nikdy” a “vždy”, pravdepodobne sme sa prestali zameriavať na problém a začali sme útočiť na charakter toho druhého. Používanie slova “Ty” v spojení “nikdy” alebo “vždy” je vo všeobecnosti veľmi výbušná kombinácia.

Vety v ktorých používame “ja” a “mne” a ktoré vyjadrujú naše vlastné pocity sú užitočnejšie než obviňovanie nášho partnera. Predchádzajúce vyjadrenia by sme mohli preformulovať do oveľa príťažlivejšej a láskavejšej podoby: „Som vyčerpaná a skutočne by som ocenila, keby si mi pomohol s upratovaním”. „Cítim sa osamelá a chýbaš mi, keď sa vraciaš domov tak neskoro večer”. „Cítim sa nesvoj, lebo mám dojem, že nemáš o mňa záujem keď sme spolu.” „Cítim sa zranený, keď toľký čas tráviš telefonovaním a so mnou sa ani neporozprávaš.”

Takýmto spôsobom prejavím aj zdôrilosť – životodarnú zložku lásky. Slovná potýčka sa môže veľmi ľahko zmeniť na šermiarsky zápas, len s tým rozdielom, že neláskavé slová zanechávajú hlbšie rany, ktoré sa liečia dlhšie ako rany fyzické. A vieme, že keď sme nahnevaní, odvážime sa povedať, čo si v skutočnosti myslíme. A väčšinou si dlho pamätáme veci, ktoré nám iní povedali v hneve. Musíme si dávať pozor, aby sme nevyťahovali staré spory, a hlavne vyhýbať sa krutým poznámkam na adresu toho druhého. Dokonca aj vtedy, ak nás samých partnerove slová rania, musíme odolať pokušeniu odplácať (vtedy robím radosť diablovi). Sebaovládanie tvorí časť ceny za opravdivú lásku. Pamätajme, že žiadna sporná otázka, akokoľvek sa nás dotýka, nie je dôležitejšia než náš manželský vzťah. Aj biblia nám pripomína potenciál a váhu našich slov – zraňovať alebo uzdravovať: “Vaša reč nech je vždy milá, soľou korenená, aby ste vedeli ako mate každému odpovedať (Kol 4, 6). Vaša miernosť nech je známa všetkým ľuďom, Pán je blízko” (Flp 4, 5). Nikde to nie je také dôležité, ako v manželstve.

A je potrebné vedieť aj ustúpiť. Je málo vecí, ktoré by boli ťažšie ako priznať si, že sme sa mýlili. Zúfalo sa často snažíme ospravedlňovať sa, ukázať, že máme pravdu a obhájiť sa. Každý z nás má v sebe ukrytého obhajcu, ktorý sa stavia na našu obranu, keď sa ocitneme v konfliktnej situácii. Tento vynikajúci rečník je pripravený prezentovať nás v tom najlepšom svetle.

Často sa nám zdá, že ak si priznáme omyl, stratíme tým zo svojej pozície. No ak sa rozhodneme, že nie vždy musíme zvíťaziť, a pokúsime sa namiesto toho pozrieť sa na problém očami partnera, on už nebude cítiť potrebu brániť sa. Ustúpiť, a ak je potrebné, povedať prepáč, nás môže stáť trochu pýchy, ale získame šťastnejšie manželstvo. Ak nám príde zaťažko prehrať v hádke, mali by sme to niekoľkokrát skúsiť a sami uvidíme, čo sa stane.

Pamätajme si, že každému vzniknutému problému a konfliktu v manželstve musíme čeliť spoločne. Do manželstva si prinášame z našich rodín všeličo možné, dobré zvyky, ale aj zlé návyky. Na riešenie vzniknutých situácií máme svoje pohľady aj skúsenosti, ale konečné riešenie problémov môže byť veľmi náročné a zamotané.

A preto, ak máte v manželstve nejaký nevyriešený konflikt skúste prediskutovať nasledujúce otázky:

1. Čo je hlavným problémom, ktorý spôsobuje konflikt?
2. Kedy by bolo o ňom diskutovať?
3. Vypočuli sme si navzájom svoje stanoviská?
4. O akých možných riešeniach môžeme uvažovať?
5. Ktoré riešenie by sme mali skúsiť ako prvé?

MUDr. B. Vaščák, Široké