„Veď nerobím dobro, ktoré chcem, ale robím zlo, ktoré nechcem.“ Rim 7, 19
Telesné cvičenia sú zdravé!
„No hej, to je každému jasné …“- tak nejako by znela vaša odpoveď, drahí čitatelia.
Samozrejme, všetci vedia, že telesný pohyb prospieva zdraviu. Aspoň o tom všetci hovoria. No v skutočnosti len málokto dokáže tieto slová aj reálne uskutočniť, a čo je ešte horšie, len niekoľkí vedia aj s istotou vysvetliť, aké sú ozajstné účinky fyzickej aktivity. Pozrime sa preto teraz spolu na telesné aktivity optikou znalostí o strese, ktoré máme z predchádzajúcich našich úvah.
Keď už máme predstavu o stresovej reakcii, a vieme, že počas nej sa organizmus nachádza v stave pripravenosti k útoku, alebo k úteku, môžeme si utvoriť obraz o tom, aký úžitok nám prinášajú telesné cviky. Počas telesných cvičení totiž využívame presne ten istý fyziologický potenciál nášho tela, ktorý náš organizmus vytvára počas stresovej reakcie. Pravidelná fyzická aktivita trénuje srdce, pľúca a cievy a preto napomáha rýchlemu obnoveniu normálneho arteriálneho tlaku, pravidelného pulzu a dýchania. Ďalej pomáha spaľovať kalórie, čím predchádza vysokému krvnému tlaku, ochoreniu srdca, diabetu a iným chorobám, ktorých príčinou je prebytok tuku v organizme. Taktiež urýchľuje a skvalitňuje spracovanie potravy v ľudskom tele.
Športové cvičenia posilňujú svalstvo a zlepšujú jeho zovňajšok, rozvíjajú fyzickú odolnosť, zlepšujú držanie tela a schopnosť pohybovať sa rýchlo a skoordinovane. Keď športujete, lepšie rozumiete svojmu telu. Napríklad, ľahšie rozoznáte svalové napätia. Ba čo viac, keď vaše telo tréningami a cvičeniami nadobúda stále lepšiu formu, zvyšuje sa aj vaše sebavedomie. Telesné cvičenia zmenšujú váš sklon k stresu, keďže pomáhajú odvrátiť pozornosť od každodenných starostí. Fyzické aktivity vyžadujú bezprostrednú koncentráciu na tej činnosti, ktorú konáme, a preto sa len ťažko dá myslieť popri cvičeniach aj na problémy a starosti. To je prejav tzv. výberového vnímania, kedy nie všetky informácie, ktoré vnímame aj ďalej spracovávame.
Telesné cvičenia majú teda vplyv aj na psychický stav. Vďaka fyzickému tréningu a lepšiemu pocitu z vlastného tela sa človek cíti sebaistejší. Cvičenia ďalej zlepšujú vitalitu a tiež práceschopnosť, preto zdraví ľudia sú menej chorí, podliehajú menšiemu riziku nešťastných udalostí a sú tiež lepšie motivovaní k vyššiemu pracovnému výkonu. Cvičenia taktiež odstraňujú depresívne stavy a znižujú celkové znepokojenie. Fyzická aktivita zdokonaľuje vašu schopnosť riadiť svoj život, vďaka čomu miznú aj príznaky stresového správania sa. Počas športovania sa v organizme uvoľňujú špeciálne látky, tzv. neurotransmitery, spomedzi ktorých možno spomenúť najmä endorfíny. Tie potláčajú prejavy bolesti a vyvolávajú pocity spokojnosti. Organizmus produkuje počas cvičenia aj iné látky, ku ktorým patrí napr. dopamín. Dopamín sa považuje za antidepresívum. Existuje množstvo dôkazov o tom, že zlepšenie psychického stavu v súvislosti s telesným cvičením je založený na fyziologickom základe.
Je zreteľné, že zdraví ľudia, ktorí nemajú zdravotné či iné obmedzenia, môžu smelo začať športovať s miernou intenzitou cvičení, a to bez toho, aby potrebovali zdravotnú prehliadku alebo predbežné testy. Ostatným, ktorí trpia nejakými ochoreniami, sa odporúča pred začiatkom cvičenia konzultácia s lekárom. Nie je nutné stať sa maratónskym bežcom, či bežkyňou, aby vám športové cvičenia priniesli úžitok. Umiernená fyzická aktivita, tridsať až štyridsaťpäť minút denne prináša nesmierny osoh pre vaše zdravie. Touto „umiernenou fyzickou aktivitou“ sa rozumie aj prechádzka, rýchla chôdza, bicyklovanie či jazda na korčuliach. Každý môže vyťažiť zo športu to pozitívne, a znížiť tak vplyv stresu na svoj organizmus, odhliadnuc od takých prekážok, akými sú nedostatok času, zlá fyzická kondícia či zdravotné problémy.
Preto, aby pre vás boli telesné cvičenia osožné, je potrebné cvičiť dvadsať až tridsať minút denne, tri- až štyrikrát týždenne. A keďže odolnosť srdcovocievnej a dýchacej sústavy sa počas štyridsiatich ôsmich hodín znižuje, je potrebné po dvoch dňoch cvičení dopriať si oddych. Môžete si vytvoriť plán svojich cvičení i ostatných príjemných povinností. V takom prípade musíte vnímať plánovaný tréning ako povinnosť a niesť zodpovednosť za jeho včasné plnenie, a neodkladať ho dovtedy, kým si nenájdete voľný čas..
„Som zázračne stvorený …“
Dostali sme do daru unikátny mechanizmus – naše telo. Ako s ním zaobchádzame? Môžeme očakávať od človeka úprimnú starosť o svojich blízkych a k okolitému svetu, ak jeho vlastná záhrada chátra? Máme zvyk myslieť si, že slová „zodpovednosť za svoj život“ sa týkajú takých dôležitých udalostí a zvratov, akými sú prijatie na vysokú školu, prijatie do zamestnania, svadba a pod. Nepochybne je to pravda. No okrem tejto, trochu nadnesenej Zodpovednosti, existuje ešte každodenná zodpovednosť. Okrem iného aj za správny vzťah k svojmu zdraviu. Nemyslím si, drahí čitatelia, že ste počas dnešného nášho uvažovania zistili niečo nové. Veľmi by sme si však priali, aby sa dnešná úvaha stala dôvodom k zamysleniu sa nad otázkou: „Keď teda viem, že fyzická aktivita je osožná, prečo je jej tak málo v mojom živote, alebo vôbec nie je?“
Miroslav a Lilia, Sankt Petersburg