Veľkonočný pozdrav z Almaty

O pár minút odchádzam do kostola, kde začne posledná príprava na slávnostnú liturgiu vzkriesenia nášho Pána Ježiša Krista! Keďže príprava na tento okamžik mala svoj čas – 40 dní, v ktorých Pán konal v mojom živote a tiež v živote každého z nás, tak ako sme sa dali do Jeho rúk, nechali sa Ním premieňať, taká je radosť, ktorá nás očakáva práve dnes večer a v nasledujúcich dňoch. Každý z nás má už osobnú skúsenosť zo zmien, hlavne, keď sa nás týkajú osobne a ak to nie je “povýšenie”, často sprevádzané bolesťou, utrpením, smútkom …, ale je to cesta kríža a na konci tejto cesty ja ON, náš Pán Ježiš Kristus a náš Milujúci Otec.

Prosím za seba a tiež za každého z Vás, nech toto “naše premenenie” dokážeme spojiť s Pánom práve dnes v Svätú noc Prechodu! Nech sa dokážeme s našimi 25 katechumenmi ponoriť v dnešnej noci do vody, ktorá nás očistí, ohňom prepáli a zaleje Láskou, ktorá má meno Ježiš. Mám Vás rada a prosím Vás o modlitbu za mňa, za naše sestry tu v Almate a za našich veriacich, posledných pár hodín katechumenov. Naši katechumeni sú zo 7 národností, vo veku od 16 do 65 rokov a Pán, nepozerajúc na tieto rozdiely, všetkým hovorí: „Ty si môj milovaný, v Tebe mám svoje zaľúbenie!”

Ste v mojom srdci a všetkých Vás zvlášť v dnešnú noc odovzdávam do rúk Pána! Kristus vstal z mŕtvych, aleluja! V láske

sestra Alma z Almaty

Drahí Víťazania!

Radi by sme vám priblížili vzácnych ľudí, ktorí žijú a napĺňajú Kristovo posolstvo na tejto zemi, tu v USA.  Judita Smaková prišla do USA pred 60-timi rokmi ako 14-ročné dievča k tete z Púchova, do New Yorku. Jozef Smak, rodom z Majcichova neďaleko Trnavy, keď videl, ako komunisti začali vládnuť na Slovensku, opustil svoju vlasť s ťažkým srdcom a odišiel do Anglicka, neskôr do Kanady a potom do USA, New Yorku.
Mladí ľudia sa schádzali v New Yorku v kostole sv. Jána Nepomuckého a po sv. omši, ako to bývalo zvykom, v hlúčikoch pred kostolom. Novým tváram, ktoré prišli, sa vždy venovala pozornosť, hlavne či nepotrebujú pomoc. Tam sa zoznámili aj naši milí Jucka a Jozef.  Zosobášili sa a časom sa narodili tri deti. Čo je však podstatné a čo by som chcela vyzdvihnúť, to sú ich dobré slovenské srdcia.
Za celé tie dlhé roky, čo žijú v USA, pomáhajú široko rozvetvenej rodine z oboch strán na Slovensku.  Tých balíkov, čo prešlo cez tzv. poľskú cestu, by sa dalo zrátať na desiatky ton. Tu v USA podporujú cirkev, zvlášť misie.  Ľudia v ich okolí ich poznajú ako dobrých misionárov.  Navštevujú chorých, sú veľmi komunikatívni, takže pri stretnutí s nimi veľmi rýchlo zistíte, že sa skutočne snažia žiť ako dobrí katolíci. Jozef už prekročil 80-ku a prekonal ťažké „prefukovanie“ ciev do srdca.  Teraz sa zotavuje pod starostlivým dozorom svojej manželky.

Na veľký sviatok USA, tzv. Thanksgiving Day, ktorý sa slávi v posledný štvrtok v novembri, dostali nepozvanú návštevu – známych z bývalého zamestnania, Jozefovho spolupracovníka s manželkou.  Chcel tam osláviť s nimi svoju 80-ku.  Stalo sa však, že v deň, keď jeho syn, ktorý priletel až z Francúzska a dcéra z Pennsylvánie a chystali oslavu narodenia, oslávenec u Smakových odpadol, sanitka ho odviezla okamžite do nemocnice. Zistilo sa, že všetky cievy k srdcu sú zablokované a museli ho hneď operovať. A pretože po operácii nemohli ísť domov na Floridu, zostali u Smakových a sú tam až doteraz (Išli domov v prvý týždeň januára 2005). Jeho manželka je totiž už dávnejšie pre svoju ťažkú váhu odkázaná na dve palice, takže pred operáciou bola odkázaná na svojho manžela.  No a pani Smaková má vlastne doma nemocnicu s troma pacientami – dvoch mužov po ťažkých operáciách srdca a jednu ženu, ktorá si tiež vyžaduje opateru, lebo sama pomôcť nemôže.  Pritom ešte pomáha svojej dcére s dvoma deťmi, lebo žijú v jednom meste.  To bola aj príčina, prečo sa Smakoví od nás z Pennsylvánie odsťahovali do North Caroliny.

Príbeh, ktorý som opísala, je pre nás príkladom hodným kresťanov a nechceme si ho nechať len pre seba. Chceme sa oňho podeliť aj s vami.  Lebo skutočný prejav kresťana sa preukazuje až vtedy, keď človek potrebuje pomoc. Na Slovensku by to možno nebolo až také neobyčajné, ale tu v USA je to priam hrdinský čin, aký prejavili Smakoví; nezabudli, že v nich bije to dobré slovenské kresťanské srdce – vlastnosť Slovákov známa celému svetu.  Zachovajte si ho aj vy, milí Víťazania, aj v tej zjednotenej Európe.

Ani ja nikdy nezabudnem na milú Máriu Pacovskú, ktorá sa o mňa bez váhania starala po zlomení nohy plných sedem týždňov a tiež nemusela. A zvládla to na jedničku s hviezdičkou. To je prejav kresťana. A mne zostane navždy v srdci hrejivý pocit na všetkých Víťazanov, ktorí mi pomáhali, či už návštevou alebo iným spôsobom, prežiť sedem týždňov v peknej dedinke – Víťaz.      

Anna Biroš

Z emailovej pošty

Na tomto svete je minimálne päť ľudí, ktorí ťa milujú tak, že by pre teba zomreli a minimálne 15 ľudí, ktorí ťa naozaj milujú.
Jediným dôvodom, že ťa niekto nenávidí je to, že chce byť ako ty.
Tvoj úsmev prináša radosť aj tým, ktorí ťa nemajú v láske.
Každý večer na teba niekto myslí predtým, ako ide spať.
Pre niekoho znamenáš celý svet.
Niekto by nemal pre čo žiť, keby ťa nebolo.
Si zvláštny a jedinečný.
Niekto, koho existenciu ignoruješ, ťa miluje.
Aj tá najväčšia hlúposť, ktorú urobíš, slúži na niečo dobré.
Ak si myslíš, že sa k tebe všetci otáčajú chrbtom, dobre sa rozhliadni:
si to predovšetkým ty, ktorý sa otáčaš chrbtom k ostatným!!!
Ak si myslíš, že nemáš šťastie, ak nemáš to, čo chceš, tak to mať nebudeš.
Ak si to nemyslíš, tak to pravdepodobne skôr či neskôr dosiahneš.
Spomínaj na komplimenty, ktoré dostávaš a zabudni na zlé poznámky.
Vždy ľuďom hovor, čo k ním cítiš. Bude ti lepšie, ak to budú vedieť.
Nikto si nezaslúži tvoje slzy či plač a ten, ktorý si ich zaslúži, ťa nikdy nerozplače.
Ak máš najlepšieho priateľa, urob si čas na to, aby si mu povedal, čo pre teba znamená.
Odovzdávaj tieto myšlienky ľuďom, ktorých máš rád. Ak to urobíš, rozžiariš niečí deň a možno zmeníš jeho pohľad na svet k lepšiemu.
Hovorí sa, že trvá minútu, kým si všimneš niekoho zvláštneho, hodinu, aby si si ho vážil, jeden deň, aby si ho miloval a celý život potrebuješ na to, aby si na neho zabudol.
Povedz tieto slová ľuďom, na ktorých nikdy nezabúdaš. Je to len pár viet, vďaka ktorým budú vedieť, že na nich nezabúdaš. Zastav sa na chvíľu a urob si čas na to, aby si ŽIL. TAK NA ČO ČAKÁŠ?

Eucharistia – ovocie lásky kríža

Jadro evanjelia sa sprítomňuje pri slávení Eucharistie, pri ktorej voláme: „Smrť tvoju, Pane, zvestujeme a tvoje zmŕtvychvstanie vyznávame …“ Sv. omša je sprítomnením najväčšieho Božieho činu v dejinách v Ježišovi Kristovi. Ohlasovanie evanjelia a bohoslužba sa v živote Cirkvi prelínajú. Sv. omša je azda najzhustenejšie slovo ohlasovania evanjelia.

Kríž stál na Golgote pred dvetisíc rokmi. Ale láska, ktorá sa dala pribiť na kríž, stále trvá. Ježišove rany sú už dávno oslávené a viac nebolia. Ale Ježišove prebodnuté ruky prosia stále Otca za nás. Úloha a záchrana je už dávno splnená. Ale vernosť, ktorá ju pomohla splniť, trvá ustavične. Ježiš už dávno odišiel z nášho viditeľného sveta, ale stále nám sprostredkuje odpustenie, lásku a nový Boží život.

Kristova obeta kríža ostáva v nebi večnou skutočnosťou. Obeta kríža je živou skutočnosťou aj na zemi. Každý deň sa sprítomňuje vo sv. omši na našich oltároch. Ten istý Kristus, tá istá poslušnosť, tá istá láska a vernosť, tá istá obeta. Komu je drahá obeta na Golgote, tomu musí byť drahé aj jej sprítomnenie na oltári. Nezostala nám nijaká čistejšia služba Bohu ako denne hľadať Krista v jeho obete a spolu s ním sa obetovať Bohu.

Ježiš ustanovil Eucharistiu ako najvyšší prejav svojej lásky, aby zostával prítomný medzi nami svojim životom a svojou smrťou na vrchole svojej lásky. Cez sv. omšu, cez Eucharistiu smieme posväcovať a posilňovať svoje bojazlivé srdcia plodmi lásky jeho kríža.

Ježišov život bol celý nesený láskou k Otcovi i k nám. No celý jeho život sa uberal k smrti ako k prejavu najvyššej lásky, ktorú nemožno ničím prevýšiť: „Nik nemá väčšiu lásku ako ten, kto položí svoj život za svojich priateľov“ (Jn 15,13). Preto smrť na kríži je vyvrcholením celého Ježišovho života. Eucharistiou, sv. omšou sa zúčastňujeme práve na tomto vyvrcholení Ježišovho života.

V Eucharistii, vo sv. omši, zvestujeme smrť nášho Pána Ježiša Krista. No jeho smrť nie je zúfalstvo ani tma. Jeho smrť je láska a sila. Jeho smrť je jeho a naša sláva, je to dôvera a nádej. To naplňuje naše chrámy. Keď slávime „pamiatku Pánovej smrti“, keď ju sprítomňujeme ako obetu lásky, vyznávame súčasne aj Ježišovo zmŕtvychvstanie a slávime ho ako silu lásky a nádeje. Naša bezradnosť zoči-voči smrti sa môže zmeniť v dôveru a odovzdanosť, ak sa odhodláme zomierať s Kristom a ponoriť sa do tajomstva jeho lásky na kríži. Tým vyznáme, že smrť nemá posledné slovo. Naša smrť, ak je spojená s krížom, je prechod s Kristom do tajomstva jeho večnosti.

Ježišova smrť nie je pre nás len historická udalosť, hrdinská smrť, ktorá by nás dojímala ako nejedno zomieranie v tragédiách. Smrť na kríži je udalosť, ktorá stále žije, stále ožíva a stále pôsobí. Bez Ježišovej smrti ako najvyššej lásky, ktorá otvára večnosť, ktorá premáha smrť a rodí nádej, by bol náš život stále tmou, sprevádzaný a ohrozovaný zánikom.

Sv. omša je pre nás víťazná sviatosť – sviatosť života. Veď ak sa opravdivo zúčastňujeme na Eucharistii – sme zahrnutí ovocím jeho slávy. Lebo Ježišova smrť je nielen pokorenie a zničenie, ale má aj svoju druhú stranu a tá sa volá víťazstvo a sláva. „Ešte dnes budeš so mnou v raji …“, počul kajúci lotor na Golgote.

V Eucharistii sa zjednocujeme s ukrižovaným, ale aj so vzkrieseným Pánom. V ňom sa zjednocujeme aj my všetci navzájom. Táto naša jednota je jednotou Cirkvi. Eucharistia je ako sviatosť jednoty viditeľným znamením, že patríme k Cirkvi. Kedykoľvek sme vedome na sv. omši a kedykoľvek vedome prijímame Kristovo telo, spečaťujeme svoju príslušnosť k Cirkvi. Stotožňujeme svoj život s Ježišovým, ktorý trpel a ktorý sa z lásky obetoval.

spracoval OS

Vstal z mŕtvych

Pán naozaj vstal z mŕtvych. Aleluja. Jemu patrí sláva a moc na večné veky (Lk 24, 34)! Slávne Pánovo zmŕtvychvstanie je kľúčom k pochopeniu jeho celého života a základom našej viery. Bez tohto víťazstva nad smrťou, hovorí svätý Pavol, bolo by celé hlásanie márne a márna by bola aj naša viera. Okrem toho Kristovo zmŕtvychvstanie je zárukou aj nášho budúceho zmŕtvychvstania.

Boh bohatý na milosrdenstvo, pre svoju nesmiernu lásku, ktorou nás miluje, hoci sme boli pre hriechy mŕtvi, oživil nás s Kristom a s ním nás vzkriesil a daroval nám miesto v nebi v Kristovi Ježišovi (Ef 2, 4-6).

Zmŕtvychvstanie je najvyšším argumentom božskosti nášho Pána. Zmŕtvychvstanie je predovšetkým potvrdením všetkého, čo Kristus robil a učil. Všetky pravdy, aj tie ľudskému rozumu najnedostupnejšie, nachádzajú svoje odôvodnenie, ak Kristus svojim zmŕtvychvstaním podal definitívny dôkaz svoje božskej moci, ktorý bol prisľúbil.

Ježiš Kristus žije. Napĺňa nás to radosťou. Toto je veľká pravda, ktorá dáva zmysel našej viere. Ježiš, ktorý zomrel na kríži, vstal z mŕtvych, zvíťazil nad smrťou, nad vládou tmy, bolesti a úzkosti …, v ňom nachádzame všetko, bez neho je náš život prázdny.

Nech svetlo slávne zmŕtvychvstalého Krista, rozptýli temnotu našich sŕdc a myslí. Prinášajme svetlo zmŕtvychvstalého Krista do všetkých oblastí ľudskej činnosti: do tovární, do laboratórií, do práce v poľnohospodárstve, do remeselníckych dielní, do ulíc veľkomiest i na horské chodníky.

Cez nás nech ho cítia všetci ľudia okolo nás.

duchovný otec

DETI MAJÚ MAŤ ŽIVOTNÝ KOMPAS

Keď sa jedná o mladých dospievajúcich ľudí, zvlášť chlapcov, som presvedčený, že táto najkrehkejšia a najdrahšia časť ľudskej spoločnosti, na ktorej spočívajú nádeje šťastnej budúcnosti, nie je sama o sebe skazenej povahy. Ak sa niekedy stane, že sú skazení už v tomto veku, je to skôr z nerozvážnosti, ako zo zloby. Títo mladíci alebo aj niektoré dievčence potrebujú dobročinnú ruku, ktorá sa o nich bude starať, bude ich zušľachťovať a viesť. V každej rodine má byť jasný „zoznam vecí“, ktorí majú všetci členovia rodiny, teda aj deti robiť alebo podľa daného poriadku vyhýbať sa im. Lebo poznanie presného, jednoduchého a funkčného pravidla patrí k podstate výchovného preventívneho systému. A to je jasný a podstatný prvok, ktorý dnešná výchova najviac potrebuje. Dnešné pokolenie sa nám starším javí ako pokolenie bez kompasu. Žijeme v spoločnosti, v ktorej zlyhali všetky pravidlá. A to nás priviedlo k rozšírenej pálčivej neistote dnešného života. Mládež však uvažuje v realistických termínoch prežitia. Zlyhanie ideológií a strata vplyvu Cirkvi vrhajú spoločnosť do hlbokého relativizmu. Mladí ľudia sa ocitajú pred takmer neriešiteľnou úlohou: nájsť sami v sebe zmysel života. Je to čas morálneho „fušovania“ podľa hesla „zachráň sa, kto môžeš“. Mnohé deti sa cítia zraniteľné, žijú provizórne, klátia sa z jednej skúsenosti do druhej, nasledujú kohokoľvek už len kvôli charizme šikovne sa predstaviť. Európska anketa ich definovala ako generáciu „bez kompasu“. No skutočný problém spočíva v tom, že sú naozaj bez kompasu, lebo im ho nik nedáva. Často ani rodičia, lebo aj oni sami sú plní pochybností a zmätku. Tu treba priznať a pochopiť nutnosť poriadku spočiatku vonkajšieho, ktorý by sa mal stať vnútorným poriadkom. Potreba pravidiel, ktoré sú ako svetové strany, ako východiskový systém, ako piliere budúceho života. Aby tento východiskový systém fungoval, musí mať určité charakterové vlastnosti: Deti musia poznať systém hodnôt, v ktoré veria rodičia, musia dokonale poznať pravidlá, ktoré majú rešpektovať a chápať, že to v sebe zahŕňa presne danú zodpovednosť. A musia to vedieť dopredu. Sú rodičia, ktorí zasahujú až potom, keď sa problém objaví, keď sa už isté správanie zakorenilo. A potom čo? Okrikovanie, hádky, spory, slzy a búchanie dverami či iné nečakané reakcie. Dobrý „poriadok“ musí spočívať na niekoľkých presných, konkrétne uskutočniteľných pravidlách. Pritom treba použiť čo najmenší počet slov, aby posolstvo bolo jasné a zreteľné. Zopakovať desaťkrát za dvadsaťštyri hodín ten istý rozkaz alebo zákaz znamená nedať nijaký rozkaz a nijaký zákaz. Dlhé kázne a poučovanie sú dobré len na to, aby deti prestali rodičov počúvať. Treba sa vyhýbať každej nedôslednosti. Rodičia odovzdávajú hodnoty svojim deťom, keď podľa nich sami žijú. Určite nie tým, že im ich násilne vnucujú. Jeden kreslený vtip, ktorý sa už stal klasickým predstavuje otca, ako dáva výprask svojmu dieťaťu a hovorí: „Dúfam, že toto ťa odnaučí biť svojho bračeka!“ Pravidlá treba periodicky kontrolovať, revidovať a prispôsobovať veku, osobnosti detí a prípadným zmenám okolností. Prípadné sankcie nezaručujú zachovávanie určených pravidiel, i keď sa rodina môže rozhodnúť o nich hovoriť. Ich zachovávanie zaručí iba vzťah medzi rodičmi a deťmi dostatočne živený úctou, pochopením, dôverou a vzájomným rešpektom. Pre rodičov doporučená METÓDA DVOCH STĹPCOV: V školách pre rodičov sa odporúča metóda „dvoch stĺpcov“. Rodičia a deti si zoberú list papiera rozdelený na dve časti zvislou čiarou. Keď sa rodičia dohodnú, napíšu do ľavého stĺpca pravidlá, ktoré považujú za
neodvolateľné a jasne ich deťom vysvetlia. Do pravého stĺpca rodičia spolu s deťmi napíšu, ako sa treba správať v situáciách, ktoré v rodine vyvolávajú konflikty a podráždenosť (dĺžka vlasov, čas vstávania, výzdoba izby, atď.). To sa ponecháva na zodpovednosť detí a už sa o tom nebude diskutovať. Je to malé rodinné zhromaždenie, ktoré sa obyčajne premení na veľmi uspokojujúce stretnutie, i keď občas ľavý stĺpec ostáva melancholicky
prázdny. I keď sa Vám, milí rodičia, nebude veľmi pozdávať táto metóda, nájdite si trocha času a spoločne sa zahrajte s vašimi deťmi na odporúčané „dva stĺpce“.

MUDr. B. Vaščák

Naše Spektrum jubiluje

Čože je to päťdesiatka, spieva sa v jednej piesni. Čo je potom päť rokov existencie akéhosi farského časopisu. Päťdesiat rokov života je naplnených radosťami, smútkom, nezdarom, zdravím, chorobami. Päť rokov je odrobinkou päťdesiatky a čím teda môže byť naplnených?

Na začiatku to bola myšlienka, nápad, odvaha, pokus urobiť niečo pre farnosť, ľudí, zviditeľniť sa v diecéze, ukázať, že farnosť sv. Jozefa, robotníka žije, dýcha a je súčasťou arcidiecézy a univerzálnej Cirkvi. Po prvých číslach nastupuje odhodlanie vytrvať. Nie je dôležité začať, umenie je vytrvať. Tak je to v živote aj s našou vierou. To je potrebné aj pri vydávaní tohto nášho farského časopisu Spektrum. Náš časopis existuje už päť rokov. Patrí sa zapáliť na torte päť sviečok a tešiť sa, lebo ideme ďalej a máme chuť. Oslavujte všetci, ktorí ste sa zapojili článkom, básničkou, zamyslením, postrehom, podnetom, peknou myšlienkou, nápadom pri vytváraní a skvalitňovaní Spektra. Nech oslavuje môj predchodca, ThLic. Juraj Riško, ktorý je otcom tohto diela. Nech oslavuje redakčná rada, skladači čísel, všetci prispievatelia aj tí, ktorí nám fandia a vždy veľmi dychtivo očakávajú ďalšie nové číslo nášho časopisu. Nech s nami oslavujú aj tí, ktorí sú za morom a Spektrum je jediným spojivkom s ich milým, rodným krajom. Aj ja oslavujem, lebo Spektrum sa mi páči a mám ho úprimne rád ako otec, ktorý si adoptuje dieťa a stará sa oňho, venuje mu čas, pozornosť a chce ho vidieť ako mu pribúdajú ďalšie roky života. Milé naše päťročné Spektrum, prajeme Ti nekonečne veľa čísel, aby si rástol na kvalite, aby bolo vždy papiera, ktorý je potrebný k tvojej existencii i atramentu, ktorým píšeme tvoju históriu a dejiny. Ako adoptívny otec ti prajem veľa ochotných „krstných“ ľudí, ktorí ťa budú napĺňať písaným slovom, ktorí sa budú tešiť z tvojho napredovania, rastu a z toho, že žiješ. Nech ťa čo najviac ľudí drží na rukách, kým si malý a keď povyrastieš, nech ťa držia za ruku a sprevádzajú ulicami Víťaza a Ovčia, aby si mnohým známym i neznámym ľuďom v šírom svete priniesol radosť z informácií o nás, ktorí tu žijeme a ty si našou súčasťou.

Nech žije Spektrum!!! Živióóó!!! Mnoho rokov, šťastných rokov, sto rokov!!!!!!!

Snúbenecká škola

Manželstvo ustanovil Boh v raji, keď stvoril muža a ženu (Gen 1,27) a Pán Ježiš ho povýšil na sviatosť. Milosť sviatosti manželstva zdokonaľuje a upevňuje ľudskú lásku a posväcuje manželov. Boh povoláva ľudí na určitú životnú cestu, buď do zasväteného, sviatostného stavu – kňazi, rehoľníci alebo pre manželstvo. Manželstvo je teda aj povolanie a predchádza mu určitá príprava. Je to:

– vzdialená – za tú sú zodpovední rodičia a prebieha výchovou detí v rodine,
– blízka – tá je pre mládež od 15 rokov, aby vedeli, že „byť mladým znamená učiť sa láske“ (mali sme ju s birmovancami),
– bezprostredná – absolvujú ju snúbenci pred prijatím sviatosti manželstva, je to tzv. snúbenecká škola.
Snúbenecká škola je náuka o vzťahoch. Ak sa medzi manželmi vytvoria správne vzťahy, dobre funguje aj rodina, domácnosť a pod. Školu tvorí spoločenstvo 5 – 6 snúbeneckých párov, ktoré absolvujú sedem stretnutí. Šesť máme s nimi my – animátorky a jedno kňaz. Témy, ktoré preberáme:
1. Povolanie do manželstva a manželstvo ako sviatosť.
2. Podoby lásky – láska je to, čo nás spája. Každý po nej túži, chce milovať a byť milovaný. Je stavom, ktorý zahŕňa celého človeka, je putom, ktoré nás spája s Bohom, manželom a deťmi. Aby sa láska rozvíjala a vzrastala, nesmie chýbať obetavosť, vernosť, zhovievavosť, odpustenie a dôvera.
3. Konflikty a ich riešenie. Nie je správne tvrdenie, že iba to manželstvo je šťastné, kde sa manželia nehádajú, kde nemajú žiadne problémy. Keď si nič nevysvetľujeme, keď si nemáme čo povedať, je to znamenie, že si už nerozumieme a „mlčanie lásku zabíja“. Sv. Pavol nás vyzýva: „Hnevajte sa, ale nehrešte! Slnko nech nezapadá nad vaším hnevom.“ (Ef 4,26) V praxi to znamená, že konflikty treba prijať a naučiť sa ich riešiť. K tomu má pomôcť vzájomná komunikácia, manželský dialóg a poznanie rozdielov medzi mužom a ženou.

4., 5. Zodpovedné rodičovstvo a metódy prirodzeného plánovania rodičovstva. „Ploďte a množte sa a naplňte zem.“ (Gen 1,28) Plodnosť je teda Boží dar. Boh dal manželom schopnosť odovzdávať nový život. Dal nám rozum, plodivé schopnosti a normy na ich užívanie. Avšak nikto, ani Boh nenadiktoval, koľko detí má mať kresťanská rodina. Toto rozhodnutie je len a len na manželoch. Cirkev je im nápomocná v tom, že ponúka prirodzené metódy plánovania rodičovstva. Tí, ktorí vstupujú do manželstva, majú morálnu povinnosť poznať tento prirodzený zákon plodnosti.

6. Kresťanská rodina a vzťah rodičov k deťom. Príchodom dieťaťa na svet vzniká rodina. Dieťa potrebuje lásku. Má cítiť, že otec, mama ho majú radi, ale, že aj rodičia sa majú radi. To najväčšie, čo môže otec pre svoje deti urobiť je, ak bude dávať najavo, že ľúbi ich mamu. Deti vychovávame príkladom, nie príkazom. Jeden gram dobrého príkladu zaváži viac ako tona slov.

Dôvodom, prečo sa koná snúbenecká náuka je, že:
– II. vatikánsky koncil dáva priestor laikom, aby boli nápomocní miestnemu kňazovi v oblasti katechézy; máme k tomu udelenú misiu od otca arcibiskupa, takže robíme to s jeho požehnaním,
– vyzýva k tomu Sv. Otec, on vkladá do mladých ľudí nádej pre budúcnosť,
– … lebo vo svete je mnoho zla. Dejú sa veci, ktoré nie sú v súlade s Božím poriadkom – nažívanie pred manželstvom, homosexuálne partnerstvá a zväzky, interupcie, rozvody a pod.,
– nové poznanie, ktoré sa nám dostalo, chceme odovzdať nielen svojim deťom, ale všetkým mladým ľuďom ako orientáciu do ich nastávajúceho manželského života.

Ako vnímame snúbencov, akí sú? Žiada sa nám povedať:
„Sú zlatí“. Túžia po novom poznaní, myslíme si, že prijímajú to, čo sa im snažíme podať v duchovnej rovine a zaiste najviac ich povzbudia príklady, ktoré im predložíme ako svedectvá a skúsenosti. Ale k tomu nech sa vyjadria sami:

Dominika, Marek:
„Na náuku sme chodievali z vlastnej iniciatívy. Táto náuka nás oboznámila, čo môžeme očakávať v manželstve, aké problémy môžu nastať, ako ich máme riešiť. Ako prijať
deti a ako ich vychovávať.“

Marek, Janka:
„Od náuky sme očakávali určitý smer do manželského života a táto náuka to splnila nad naše očakávania. Obdarila nás novými myšlienkami a hlavne skúsenosťami našich animátoriek. Uviedli nám mnoho praktických vecí, ktoré nám pomôžu vstúpiť do manželstva a o ktorých nám ani naši rodičia nepovedali. Sme im za to veľmi vďační. Náš názor je, aby to pokračovalo a aby to absolvoval každý, kto chce vstúpiť do stavu manželského.“

Martin, Monika:
„Prednášky sa nám celkom páčili, aspoň sme si zopakovali poznatky, ktoré sme sa učili a už sme na nich zabudli. Možno by sa malo viac venovať témam ako výchova detí, spoločná domácnosť, ako témam počať, resp. nepočať dieťa. Celkovo to boli príjemné stretnutia.“

Stano, Katka:
„Na snúbeneckých náukách sme sa cítili veľmi dobre. Témy, o ktorých sa rozprávalo, vôbec neboli nudné, naopak, boli veľmi poučné. Páčilo sa nám hlavne to, že boli, ako sa hovorí „k veci“. Poznám jeden pár z inej farnosti, ktorý v rovnakom čase absolvoval snúbeneckú náuku, ale vôbec neboli spokojní s obsahom tém. Keď sme im rozprávali, o čom boli tie naše, tak trochu nám závideli. Sme veľmi radi, že sme tieto stretnutia absolvovali.“

Erika, Peter:
„Sme radi, že sme mali možnosť navštevovať snúbeneckú školu. Nebrali sme to ako povinnosť, to vôbec nie. Tešili sme sa na každé stretnutie. Ďakujeme za vzácne a múdre myšlienky, tie originálne si odnášame nielen v mysli, ale aj „v písanej reči“. Niečo sme vedeli, mnohé sme si ujasnili a dozvedeli sa veľa nového. Sme presvedčení, že informácie nadobudnuté v snúbeneckej škole nám pomôžu v situáciách, ktoré prinesie život. Veľmi nás zaujala téma manželstvo, no i ostatné. Priali by sme si viacej stretnutí. Prebehlo to tak rýchlo. Myslíme si, že takého stretnutia by radi navštevovali aj iné spoločenstvá, ako mladí manželia, rodinky a rodičia dospelých detí. To, ako žiť, nás v škole neučia. Kto nám to povie, ak nie vy „dospelí“? Kladne hodnotíme príklady zo života a obrázkový materiál, otvorenosť pri „chúlostivých“ témach, rozprávanie bez rozpakov – ďakujeme, mladí to chcú vedieť, žiadne skúšanie a domáce úlohy, stretnutia 1-krát v týždni = ideálny časový interval a dobrý výber tém + dokladovanie zo Sv. písma. Navrhujeme lepšie usporiadať sedenie, myslíme si, že by sa zapájali do diskusie viacerí a utvorila by sa komornejšia atmosféra. A aby sa na stretnutiach ukázal duchovný otec.“

Ivan so snúbenicou:
„Na tieto stretnutia sme sa rozhodli ísť dobrovoľne, lebo sa chceme vziať a založiť si rodinu. Naučili sme sa tu veci, ktoré sme veľmi nevedeli a sme radi, že sme mali možnosť byť tu.“

Monika, Pavol:
„Tieto náuky nám dali veľa nových poznatkov do nášho nastávajúceho manželstva, o ktorých by sme sa neboli dozvedeli od našich rodičov, lebo oni nikdy nemali takúto možnosť ako my v dnešnej dobe. Na stretnutia sme chodili veľmi radi a nevedeli sme sa dočkať ďalších. Je to dobre pre každý snúbenecký pár a boli by sme veľmi radi, keby týchto stretnutí bolo oveľa viac. Týmto ďakujeme Pánu Bohu za dar lásky, takisto aj duchovnému otcovi a našim animátorkám.


Vlado, Ivana:
„O tejto náuke som sa dozvedela od priateľov, ktorí sem chodili asi pred rokom. Už z ich rozprávania som sa tešila, kedy tam budem chodiť aj ja so svojím priateľom. Išli sme tam dobrovoľne a nielen preto, že to kňaz vyhlásil v kostole. Nikto nás do toho nenútil. Prvá náuka sa nám zdala taká nezáživná, no časom to bolo čoraz lepšie. Snáď najlepšia téma bola tá o plodnosti. Sme radi, že sme sa takého spoločenstva mohli zúčastniť a dozvedieť sa aj o nových veciach, o ktorých sme ešte ani nevedeli.“

Zuzana, Marcel:
„So snúbeneckou náukou sme boli veľmi spokojní. Dala nám toho veľa o živote, ktorý nás čaká a na ktorý máme byť dôkladne pripravení. Dala nám to, čo by nám asi nikto tak dobre nevysvetlil ako naše dobré a milé animátorky snúbeneckej školy. Mali sme zaujímavé témy, bola pohoda, ale aj sranda. Do
budúcna by sme chceli túto náuku odporučiť aj ďalším mladým ľuďom. Dala nám ešte bližšie spoznať jeden druhého. To, čo nám Boh dal a dáva, nech to ľudia užívajú. Veríme, že nám Pán Boh pomôže a požehná naše manželstvo, na ktoré sa veľmi obaja tešíme.“

K. a T.:
„Na náuku nás upozornil duchovný otec. Spočiatku sa nám to zdalo rýchle rozhodnutie, no teraz, po absolvovaní týchto sedení môžeme z úprimného srdca povedať, že nám to dalo mnoho! A to nielen na konci, ale už po prvom stretnutí sme boli milo prekvapení. Aj napriek určitým predsudkom sme vďační. Prístup bol na dobrej úrovni a z prebratých tém sme si veľa odniesli. Žijeme podľa Božích prikázaní a táto náuka nám ešte viac pomohla. Naozaj vrelo odporúčame!“

Katarína, Ľuboš:
„Myslím, že nielen za seba, ale aj za môjho snúbenca môžem povedať, že na tieto stretnutia sme chodili s radosťou. Aj keď pred prvým stretnutím sme mali tak trošku obavy, čo nás tam čaká, veľmi rýchlo sa naše obavy rozplynuli. Preberané témy boli veľmi zaujímavé, myslíme si, že pre manželstvo veľmi potrebné. Nie som si istá, či sme sa dozvedeli niečo nové najmä pri téme, keď sme sa bavili o tom, či chceme byť v manželstve šťastní. Už oveľa skôr sme prišli na to, že len vtedy môžeme byť šťastní, keď je šťastný ten, ktorého milujeme. Myslíme si, že tých stretnutí bolo trošku málo. Niekedy som chodila na stretnutie s otcom Pavlom Hudákom a myslím si, že tém, o ktorých by sa dalo rozprávať, by bolo viac. Teta nám hovorila, ako to s náukami funguje v Poľsku. Myslím si, že je to dobré, keď sa „školia“ deti, resp. mládež v pubertálnom veku. Ja som sa práve o týchto veciach dozvedela v 15. – 16. rokoch a možno aj práve preto som neurobila tie chyby, ktoré mladí ľudia práve v tomto veku robia. Stretnutia na týchto náukách boli príjemné. Aj vďaka tomu sme sa o týchto veciach dokázali otvorenejšie porozprávať v našom vzťahu. Lebo, čo z toho, keď som o tom vedela ja, vedel o tom môj snúbenec, ale nedokázali sme sa o niektorých veciach porozprávať. Ďakujeme za tých pár stretnutí, za spoločenstvo, ktoré sme tu mohli vytvoriť.“

Čo povedať na záver? Tešíme sa na každý snúbenecký pár, mladých ľudí, ktorí chcú svoju lásku spečatiť vo sviatosti manželstva a tak svoje spojené srdiečka vložiť do mozaiky manželstiev v Božom prostredí, ktorým je Cirkev.

Božena a Ľudka + snúbenci

Deti viete, čo je:

1. konsekrácia?
a) premenenie chleba a vína na Telo a Krv
b) označuje vysvätenie niekoho za biskupa
c) niektoré sväteniny sú konsekrované (pri ktorých sa užíva posvätný olej a ktoré obyčajne biskup, napr. konsekrácia kalicha, konsekrácia kostola a pod.)

2. cingulum?
a) nádoba, v ktorej sú hostie
b) nádobka na víno, z ktorej sa vylieva víno do kalicha pri sv. omši
c) pás alebo povrazec, ktorý sa používa pri bohoslužbách, aby si ním duchovný upravil albu, alebo povraz na rehoľnom rúchu

3. krizma?
a) zmes olivového oleja a balzamu (krizmu svätí biskup na Zelený štvrtok, používa sa pri krste, birmovke, biskupskej vysviacke, svätení oltára, kalicha, zvonov a krstnej vody)
b) zmes vody a vína

c) oltárny kríž

4. adorácia (klaňanie, patrí jedine Bohu – svätým patrí úcta)?
a) bozkávanie kríža
b) umývanie nôh pri bohoslužbe na Veľký piatok
c) klaňanie sa (Bohu)

Odpovede na tieto otázky, ku ktorým môžete pripísať, čo vám dáva prítomnosť Ježiša vo vašom srdci, odovzdajte označené menom do krabice v kostole. Tešíme sa na ne! A rozlúčime sa s úsmevom: Babka prišla do kostola s päťročným vnukom a posadila si ho v lavici vedľa seba. Všimla si, že chlapec uprene pozeral na červené svetlo pred oltárom, až sa naraz opýtal: „Babka, a kedy už prepnú ten semafor z červenej na zelenú?“

Požehnané dni vám praje Eva

Prázdninová prosba.

Ochráň ma, Pane,

pred nezmyselnými dňami nudy,

pred dňami bez modlitby a bez myšlienok na teba,

pred prázdnymi a špinavými rečami,

pred skleslosťou, prostrednosťou, neovládaním sa, ľahostajnosťou.

Prosím ťa,

otvor mi oči pre všetko dobré a krásne,

nech moje ústa nachádzajú slová radosti,

nech sú moje ruky ochotné dávať a pomáhať,

nech s bdelým duchom prijímam pravdu.

Pomôž mi, aby som svojím životom zvestoval teba.

Alfonso Pereira