Autor Spektrum

Hneď v úvode chcem pozdraviť všetkých čitateľov Spektra a svojich rodákov.

Tak ako na mnohých miestach nad mestami a dedinami sa vypínajú kríže, tak aj nad Kokavou sa nám podarilo postaviť kríž. Na tomto mieste už stal jeden kríž, ale ten 3. júla 2006 spadol, lebo bol prehnitý. Na druhý deň som hneď vyzval chlapov k znovupostaveniu. To sa nám podarilo 13. septembra podvečer, práve, keď sa začal sláviť sviatok Povýšenia kríža. Len pre predstavu, hranoly kríža majú rozmery 35x35cm výška je 6,5 m a vodorovne rameno ma 3 m. Dostať kríž na kopec nám dalo zabrať, ale šťastne sme ho postavili. Tento kríž mi pripomína domov – Roháčku, kam sme pravidelne putovali ku krížu. Kríž, ktorý je nástrojom spásy v tomto misijnom kraji, kde je veľa neveriacich ľudí, ľudí, ktorý nepotrebujú Boha, je ozajstným majákom viery.

Ďalej sa chcem zmieniť aj o druhej udalosti v mojej farnosti – o posviacke erbu na filiálke Utekáč. Možno niekto povie niečo zvláštne, ale … Obec má 800 obyvateľov, ktorí boli zamestnaní v sklárni. Väčšina zamestnancov bolo v komunistickej strane a okrem práce nepotrebovali nič, ani Boha. Aj dnes chodí v nedeľu do kostola iba okolo 50 veriacich.

Na posviacku erbu sa však na prekvapenie zišlo viac ľudí, možno aj 200. Na sv. omši sme boli traja kňazi, znova nechýbal môj spolurodák Miško Jenča, ktorý v homílii povzbudil ľudí k pravidelnej modlitbe, ktorá ma vychádzať zo srdca. Po sv. omši sme s obecnými insígniami išli k Obecnému úradu. Mojim snom je opraviť kaplnku v tejto dedinke. Je veľmi dobré, že v tomto misijnom kraji sme s Michalom susedia a vzájomne si pomáhame a stretáme sa pri takýchto udalostiach. Už sa teším na posviacku opravenej kaplnky v jeho farnosti, ktorá bude 15. októbra 2006. V tomto misijnom mesiaci prosím o modlitby za veriacich našich farností.

Jožko Bednárik, duchovný otec, Kokava nad Rimavicou

Postrehy z Afriky v podobe niekoľkých otázok položených pre Dr. ThLic. Gerharda Weaga, prezidenta združenia Live AID.

1. Povedzte nám o združení Live Aid a tiež o tom, ako a kedy ste sa rozhodli pomáhať Afrike.

Moja cesta k tejto misii mala viacero zastávok. Pred viac ako 15 rokmi som bol prvýkrát v Afrike. Veľa vecí, ktoré som tam vtedy videl, sa ma natoľko dotklo – že zmenili celý môj pohľad na svet a na situáciu na Slovensku i v Európe. Prvýkrát som putoval po stopách bl. Charlesa de Foucauld (zakladateľa malých bratov Ježišových) a neskôr som objavil aj komunitu Jeruzalém, ktorá sa venuje modlitbe v tichu púšte a v tichu veľkomesta. Pretože len v tichu môže človek nájsť pretrhnutý kontakt s Bohom, vidím veľkú nádej v posolstve tejto komunity. Po návrate z horúcej Afriky (vtedy 52 stupňové teplo) som bol pozvaný francúzskym priateľom Pascalom pracovať na medzinárodnom misijnom projekte Asociácie Maximiliána Kolbeho pre africké a ázijské krajiny a potom aj na projekte pre Latinskú Ameriku. Nečakala nás však prechádzka letnou záhradou, ale skôr tŕnistá cesta každodenného koordinovania projektu s bojom o každú dobrú vec. Potom sme začali organizovať aj Projekty pomoci a Ekumenické modlitby za Afriku v Čechách a na Slovensku v spolupráci s organizáciou INDE Portugalsko a Centre Lebret Paríž. Zapojili sme do tejto misie aj základné a stredné školy a tiež univerzity, na ktorých som v Trnave a Bratislave učil antropológiu a kresťanskú spiritualitu. Je však zarážajúce, že v Čechách ľudia prispeli na Afriku oveľa viac ako na Slovensku a pritom sa Slovensko považuje za celkom kresťanské oproti ateistickej Českej republike. V sociálnom cítení sa kresťanstvo na Slovensku neprejavuje dostatočne. K Asociácii Live AID môžem povedať toľko, že keď sme boli na prezentácii nášho afrického projektu pre pitnú vodu a pre školy v Bruseli, stretli sme sa s problémami zo strany Európskej komisie ohľadom typu projektov. Povedali sme si, že je potrebné hájiť nielen politické záujmy európskych štátov v Afrike, ale aj obyčajných afrických ľudí a tak sme založili Asociáciu Live AID. Nebolo a nie je to ľahké pracovať akoby z druhej strany, pretože my máme odlišnú mentalitu a kultúru tu v Európe oproti ľuďom v Afrike, ale s Božou pomocou sa dejú aj také veci, že príklad z evanjelia – hora sa presunie z miesta na nové miesto – môžeme zakúšať v našej životnej praxi. Pri tom všetkom nám pomáhajú aj antropologické základy človeka, ktoré platia na celom svete rovnako; a samozrejme aj modlitba ľudí, ktorí o nás vedia a pomáhajú nám.

2. Aká je vaša pomoc a ako ju pripravujete?

Oblasti pomoci, v ktorých uskutočňujeme naše aktivity sú tieto: – etika a ľudské práva, – pomoc pre nemocnice a stáže lekárov, – školy a vzdelávanie – projekty pre deti – adopcia na diaľku, – pitná voda – studne a potrubia, – pokoj a zmierenie pre krajiny vo vojnovom konflikte, – evanjelizácia a medzináboženský dialóg, napr. Deti Abrahámove, – dialóg kresťanov, židov a moslimov, Ekumenické projekty modlitieb za Afriku na Slovensku, projekty pre médiá a regionálne rádiá (TV dokumenty, diskusie o Afrike, stáže novinárov), – ekológia a poľnohospodárstvo. Príprava projektov prebieha vo viacerých fázach. Máme stretnutia s ľuďmi z Afriky, ktorých sa pýtame na situáciu v ich krajine a potom hľadáme spôsob, ako priamo alebo sprostredkovane môžeme pomôcť. Projekty zahŕňajú ľudské zdroje, finančné zdroje a mediálnu prezentáciu, pričom netreba zabúdať na Božiu pomoc zhora, ktorá nás často aj prekvapuje.

3. Hovorili sme o histórii vašej cesty do Afriky. Bude zaujímavé povedať, kde všade projekty združenia robíte?

Krajinami nášho pôsobenia sú Togo, Senegal, Pobrežie Slonoviny, (frankofónne krajiny), Angola, Mozambik (portugalsky hovoriace krajiny), Keňa, Malawi a Juhoafrická republika (anglofónne krajiny), Maroko, Alžírsko, Egypt (arabsky hovoriace krajiny).

4. A aké projekty robíte na Slovensku?

Na Slovensku sú to hlavne workshopy, semináre, detská súťaž Deti deťom – školy školám, modlitbové akcie, finančné a materiálne zbierky, klubové premietanie filmov o Afrike. Robíme aj rozhovory v tlači a rádiách. Prípadne na Slovensku spolu s ďalšími organizáciami koordinujeme pre Afriku európske podporné aktivity za odstránenie hladu v krajinách ako Holandsko, Francúzsko, Španielsko, Portugalsko, Švédsko, Česko, Poľsko, Taliansko, Rumunsko, Írsko, Anglicko, Belgicko či Fínsko, ktoré sú spoluorganizované našimi partnermi v Európe.

5. S akými problémami sa pri vašej činnosti v Afrike stretávate? A čo môžeme my Európania pre Afriku urobiť?

V krajinách Afriky je veľká chudoba. To, čo máme v Európe bežne dostupné – voda, vzdelanie alebo nemocnice – je tam skôr drahým luxusom. Život človeka je skôr každodenným bojom o prežitie, napríklad keď matka rodiny ide 20 – 30 km pešo po vodu a jej deti (8 – 9 detí) ostávajú doma samé, pretože otec je aj dva týždne v teréne, aby niečo ulovil. Takýto život je pre nás Európanov nepredstaviteľný. Nehovoriac o tom, že dnes už aj auto, mobil, práčka či počítač sa v Európe stávajú bežne dostupné, pričom v niektorých regiónoch Afriky ľudia o takýchto veciach ani nevedia, že existujú. I na nás však leží historická záťaž kolonialistov, či už v oblasti biznisu alebo politických vojen. V oblasti kresťanstva je to inkulturácia a dnes aj dialóg kresťanov a moslimov. To je dnes aj celosvetovým problémom, pričom si neuvedomujeme, ako rýchlo sa svet viery mení a my na to musíme adekvátne reagovať. Môžem povedať, že slová tolerancia a zmierenie sú stále aktuálne. Ako to medzi ľudí priniesť je našou každodennou prácou. Na tom sa môžu podieľať ľudia v Afrike i v Európe. Je dobré hovoriť o problémoch Afriky s deťmi a detí s rodičmi. Každá firma, škola, nemocnica či rodina môže pomôcť modlitbou, skúsenosťami či finančne. Pomoc sa však týka všetkých ľudí. Aj blahoslavená Matka Tereza pomáhala všetkým umierajúcim na ulici, bez rozdielu ich rasy či náboženstva. A spomeniem v tomto kontexte aj slová pápeža Benedikta, ktoré adresoval všetkým kresťanom vo svojej encyklike Boh je láska: ,,Cirkev ako Božia rodina musí byť dnes tak ako včera miestom vzájomnej pomoci a zároveň miestom ochoty slúžiť všetkým, ktorí potrebujú pomoc v núdzi, aj keď nepatria do Cirkvi.“

6. Ako možno charakterizovať Afriku?

Afrika bez chudoby pre nás znamená bezpečný svet. Keď sa dnes porovnáva Afrika včera a Afrika dnes, bola Afrika pred 20 rokmi na lepšom stupni vývoja ako dnes. Aj keď má Afrika nerastné bohatstvo a krásne pláže i prírodu, nie je dostatočne rozvinutá. Možno povedať, že jednou z príčin tejto situácie je aj korupcia v Afrike. Ak sa vláda krajiny nestará o svojich ľudí, ale len o seba a o „svojich“, obyvateľstvo krajiny bude trpieť aj v nasledujúcom období. A napr. učitelia budú aj ďalej učiť vonku pod stromom pár dní do roku a žiť len z toho, čo im dajú rodičia detí, tak ako je tomu doteraz.

7. Togo je nový projekt, ktorý prebieha práve na jeseň 2006 v školách a farnostiach na Slovensku. Povedzte nám v stručnosti príbeh tejto krajiny.

Togo je prvá nemecká kolónia v Afrike, malý štát na západe afrického pobrežia. Má 5 miliónov obyvateľov, teda podobne ako Slovensko. Krajina je široká približne 80 km a dlhá asi 800 km, nachádzajúca sa medzi Ghanou a Beninom. Na severe hraničí s Burkina Faso. Hlavným mestom je Lomé, leží pri pobreží a má približne 800 000 obyvateľov. V krajine žijú 2 etnické skupiny ľudí, na severe sú to Kwa – skupina obyvateľov a na severe Volta – skupina obyvateľov, ku ktorým patria aj obyvatelia Kabyé. Hlavným hospodárskym faktorom, ktorý prevláda v krajine, je poľnohospodárstvo a ťažba fosfátov. V roku 1884 bola uzavretá zmluva medzi africkým bádateľom Gustavom Nachtigalom a kráľom Mlapa III. Bagida, v ktorej sa dohodli, že Togo bude patriť k chránenej oblasti Nemecka. V roku 1905 sa z tejto chránenej oblasti stala nemecká kolónia. Po porážke proti Alliierten v roku 1914 sa Togo dostalo pod nadvládu Francúzov a Angličanov. Neskôr bola spravovaním tejto oblasti poverená OSN. Časť tohto územia, ktorá bola spravovaná Angličanmi, sa spojila s Ghanou a zvyšné časti krajiny vytvorili v roku 1960 samostatnú republiku Togo, ktoré bolo nezávislé od Francúzska. Roku 1892 prišli do krajiny nemeckí katolícki misionári. V Roku 1914 ju museli opustiť. Ich miesta v krajine obsadili iní misionári, ktorí prišli po nich hlavne na juhu krajiny. Približne 1,2 mil. obyvateľstva tvoria katolíci. Vzťah medzi štátnou mocou a Cirkvou bol vždy plný problémov, pretože Cirkev nechcela, aby ju niekto kontroloval. Keď v roku 1976 biskup Atakpamé verejne kritizoval režim v štáte, musel štát neskôr aj opustiť. Žiadny z jeho následníkov nemohol byť zvolený do funkcie biskupa, pretože vláda už viac o obnove Cirkvi s Cirkvou nekomunikovala. Pobúrení občania však na protest podpálili viacero kostolov a katedrál. Neskôr, v čase vysviacky nového biskupa v Lomé, vnikli ozbrojení policajti do katedrály, kde ohrozovali 400 prítomných veriacich. Hoci mala katolícka cirkev veľký vplyv na pomerne veľkú časť ľudí v Togu, predsa len polovica z nich naďalej praktizuje a vyznáva náboženstvo Voodoo. Na severe krajiny vynaložili moslimovia spolu s arabskými investormi veľké úsilie na založenie a postavenie mešít. Väčšina ľudí v dnešnom Togu nikdy nezažila iných vládcov okrem Eydama Gnassingbé, ktorý sa roku 1963 dostal k moci. V poslednom období sa v Togu udiali veľké zmeny. Z iniciatívy Cirkvi sa vláda a opozícia dohodli na rokovaniach začiatkom roka 2005 v Ríme, na novom usporiadaní moci v štáte a žiadali aj návrat utečencov späť do krajiny. Chceme týmto ľuďom pomôcť a preto sme zorganizovali zbierku pre Togo a tiež projekt Deti kreslia Afriku. Do neho sa môžu zapojiť všetci prostredníctvom svojej školy, farnosti alebo aj cez web stránku www.liveaid.cz. Dnes je potrebné hovoriť o problémoch v Afrike a riešiť ich, pretože veľa Afričanov imigruje každý rok do Európy a veľakrát sa stáva, že v člnoch na mori nájdu vlastnú smrť a nie lepší život v Európe.

8. Aké sú ďalšie možnosti ako podporiť projekty v Afrike?

Podporiť misie môžete aj objednaním a zakúpením knihy Prorok za mestom na adrese Združenie Live AID, Lazaretská 29, 811 09 Bratislava alebo priamo finančným príspevkom do združenia LIVE AID na č. účtu 0523221793/0900 SLSP.

za rozhovor ďakuje M. T.

Na začiatku nového školského roka ponúkam všetkým mladým, žiakom, študentom a mladým duchom slová kardinála Meisnera, ktoré povedal v Levoči, rok po celosvetovom stretnutí v Kolíne nad Rýnom:
„Je zvláštne, že v Starom zákone mladý človek neznamenal veľa. Tam sa vždy hovorí, že len skúsený starý človek môže vziať osudy ľudí do svojich rúk. Úplne inak je tomu u Ježiša. Najdôležitejšiu úlohu, akou bol kedy človek poverený, ponúka Boh celkom mladej dievčine menom Mária. Žiaden človek svojím „áno“ nezmenil tak svet k dobrému ako Mária.
Potom neskôr, keď išiel Pán s piatimi tisícmi dospelých mužov, ktorí mali prázdne kapsy, na púšť, vyvstala otázka, kde nájsť chlieb na utíšenie tohto veľkého zástupu. Našiel sa mladík, ktorý mal päť chlebov a dve ryby a bol pripravený tú trochu, čo mal, zveriť Učiteľovi do rúk. A všetci dospelí sa nasýtili na účet tohto mladíka.
Inokedy zasa, keď sa učeníci hádali o prvé miesta, postavil Pán doprostred dieťa a povedal: „Ak nebudete ako deti, nevojdete do nebeského kráľovstva.“
Akú neslýchanú hodnotu prisudzoval Ježiš Kristus vám, mladým ľuďom! Počítal s vašou vierou, s vašou tvorivosťou, s vašou šľachetnosťou a veľkodušnosťou.
Milí mladí, nikdy nebudete vedieť dostatočne slovami vyjadriť veľkosť svojho povolania a milosti, ktorú ste dostali! Vy, ktorí ste temer na začiatku svojho života, ste oveľa bližšie stvoriteľskej ruke, než my dospelí. A preto často lepšie a spoľahlivejšie než my cítite, čo Boh od nás ľudí a od sveta žiada. Potrebujeme vás!“
S týmto posolstvom sa úplne stotožňujem a modlím sa za vás, aby ste svoju vieru žili aj v tomto školskom roku, na začiatku ktorého sme sa ocitli. Všetkým mladým žiakom a študentom prajem požehnaný školský rok.

Oliver Székely, farár

– 13. 7. – 21. 8. – generálna oprava filiálneho kostola sv. Barbory v Ovčí. V celom kostole vytiahnutie nových stierok, oprava stropu, vymaľovanie stien troma farbami, svätyňa škrabanou omietkou, nové osvetlenie kostola a liturgické úpravy vo svätyni. Vďaka Bohu za čas milosti na opravu kostola, všetkým darcom ochotných darovať finančné prostriedky, ale aj svoj čas, prácu a pomocnú ruku pri organizovaní a úprave nášmu srdcu milého kostola. Menovite ďakujeme kostolníkovi Michalovi Jenčovi za jeho zaangažovanie sa do tejto obnovy celým svojím srdcom, dušou a silou. Ešte raz veľká vďaka Bohu a všetkým dobrodincom.
– 26. – 30. 7 – prežili sme päť krásnych dní so sv. Annou
– 15. 8. – sv. omša k úcte Nanebovzatej Panne Márii v Doline
– 23. – 25. 8. – generálna oprava zvonov v kostole sv. Jozefa, robotníka vo Víťaze
– 3. 9. – uskutočnila sa obnova ružencového bratstva s požehnaním novej procesiovej zástavy ružencového bratstva
– 8. 9. – sv. omšu v Doline na sviatok narodenia Panny Márie slúžil dp. Ladislav Franc

Čo musia mať manželia?
– dobrú hlavu, pretože ju často stratia,
– dobré zuby, pretože musia často kadečo prehrýzť,
– dobrý chrbát, pretože toho musia často veľa uniesť,
– dobrý žalúdok, pretože musia často stráviť tvrdé sústa,
– dobré nohy, pretože ich často tlačia topánky hneď na mnohých miestach.
Jednoducho trpezlivosť patrí k hlavnej výzbroji, ktorú si manželia
nesmú zabudnúť vziať so sebou na spoločnú životnú cestu.

Možno ste niektorí počuli príslovie: „Lásku vymyslel Boh, ľudia vymysleli peniaze.“ Aké trampoty sú v manželstve aj s peniazmi, to vie kdekto. Hovorme teda radšej o tom Božom vynáleze – o láske manželskej, o láske, dospelej.
Aká je „dospelá“ láska? Kto je vôbec dospelý? Podľa tvrdenia psychológov asi 60 % ľudskej populácie nepresahuje duševnú úroveň dvanásťročných. A sú aj dospelí telom, ktorí duchom uviazli na úrovni sedemročných.
Francúzsky kňaz a vychovávateľ mládeže Louis Evely k tomu hovorí: „V každom z nás sa určitá časť našej bytosti zastavila na úrovni trojročného dieťaťa, iná na dvanástke, iná na pätnástke, iná „zatvrdla“ na dvadsiatke.“ V troch rokoch sú deti úplne konzervatívne. Žiadne zmeny! Aj rozprávky chcú počuť doslova rovnako. Zmien sa boja. Ak sú vyrušené vo svojich návykoch zmenou, reagujú úzkostlivo a agresívne. Koľko takejto trojročnosti sa skrýva vo veľkej časti obyvateľstva!? V dvanástich rokoch je všetko naopak. Deti stavajú vzdušné zámky. Túžia zmeniť svet. Každý polrok sa nadchnú pre niečo iné. Stále sa niekde ponáhľajú. Pätnásťroční mudrujú, za city sa hanbia. Niekedy sa stanú aj necitlivými. Neznášajú kritiku, nevedia si priznať chyby, ale iných kritizujú tvrdo. Celý svet kritizujú. U niektorých to pretrváva.
Aký je stav dospelosti, zrelej povahy? Dospelý vie a pripúšťa, že v niečom je dobrý a v niečom chabý. Že svet je ohavný i veľkolepý. Že sú ľudia veľkí i malí. Zrelosť sa meria podľa schopnosti utrpieť porážku a nezrútiť sa. Ceniť si to, čo mám. Uniesť životné riziká. Zápasiť so svojimi chybami. Vedieť bojovať.
A aká je zrelá láska? Ako viera je prekonaním pochybností, tak je láska prekonaním ľahostajnosti. Keď mi niekto povie: „Mám dokonalú ženu!“, potom mu odpoviem: „To si si ju málo všímal! Ešte ju nepoznáš.“ Ale keď mi niekto povie: „Moja žena má veľa chýb, ale ešte viac dobrého a preto ju mám rád!“, potom mu môžem gratulovať. To je zmysel rozprávania o svadbe v Káne. Už uprostred svadby prežívajú manželia sklamanie – došlo víno. Sami by sa začali bezradne hádať, čia je to vina. Ale pozvali si na svadbu Hosťa – Krista. Oslavujú sobáš ako sviatosť s Kristom. A Kristus pomáha zásoby vína obnoviť. A nielen to. Ukazuje sa, že druhé víno je lepšie. Druhá láska, tá, ktorou milujeme viac druhého ako seba, tá je lepšia než prvá, ešte veľmi sebecká.
Druhé vína – zrelá manželská láska – tá druhého vidí a oceňuje. Pýtam sa manžela: „Pracuje vaša žena?“ „Nie, je doma!“ Koľko je v tej odpovedí nepovšimnutia ženinej práce v domácnosti. Ona má doma pracovnú dobu 80 hodín týždenne! Zrelá manželská láska prácu ženy nielen vidí, ale dbá, aby jej všetci pomáhali. V rozumne zvládnutých situáciách manželská láska dozrieva.
– Dozrieva, keď si uvedomíš, že na všetko sám(a) nestačíš. Našťastie je tu ten druhý, ktorý je ochotný ti pomôcť, že to nie je tvoj konkurent, ale tvoj partner.
– Tvoja láska dozrieva, keď objavíš, že vy dvaja máte od Boha spoločnú úlohu, a to nielen doma vo svojej rodine.
– Tvoja láska dozrieva, keď sa učíš brať seba samého takého, aký si. Snažíš sa byť lepší, vedieť viac, to áno, ale robíš to bez zožierania a závisti voči druhým.
– Tvoja láska dozrieva, keď sa učíš brať druhého takého, aký je. Tvoja žena nie je tvojou žiačkou, aby si ju chcel stále chcel polepšovať. Je to tvoja partnerka. Nepýtaj sa, ako sa ešte musí zmeniť, aby vyhovovala tvojim požiadavkám. Pýtaj sa, čo dobrého vniesla do tvojho života, keď si ťa vzala a čo všetko už na tebe zmenila.
– Tvoja láska dozrieva, keď unesieš kritické slová na svoju adresu: čo druhému na tvojom správaní prekáža, čím narúšaš pekné spolužitie. Keď to nielen unesieš, ale aj o tom popremýšľaš a snažíš sa to napraviť.
– Vaša vzájomná láska dozrieva, keď sa učíte rozvíjať svoj citový život spoločným prežívaním pekných chvíľ. Vzájomným načúvaním. Uvažovaním o názoroch druhého a tiež spoločnou rozpravou s Bohom pri večernej modlitbe.
– Vaša vzájomná láska bude rásť, keď bude mať možnosť postupne dozrievať, keď si vzájomne poskytnete čas na rast. Keď si nebudete klásť detinské ultimáta, ako musí byť ten druhý inakší hneď, teraz, mihnutím oka. Pamätajme si, že dobré veci vznikajú pomalým rastom. Náhle zmeny bývajú skôr katastrofami.
Pamätajte, že vaše manželstvo je Kristova sviatosť nielen tým, že ste mali sobáš v kostole. Je sviatosťou každodennou, je zviditeľňovaním neviditeľného. Je to zviditeľňovanie – odkrývanie Božieho plánu s vami dvoma navzájom a s vašimi deťmi.(Familiaris consortio, čl. 51).
Áno, len trpezlivé dozrievanie na dospelú manželskú lásku umožňuje, aby si manželia vedeli darovať spoločný domov, miesto bezpečia, súkromia, pohody a lásky. Stojí to za to usilovať sa denne o svoje ľudské dozrievania. Nech nám v tom náš Pán Ježiš Kristus pomáha.

MUDr. Vaščák Blažej, Široké

V týchto dňoch sa naša skoro kompletná redakcia zúčastnila 9. ročníka Letného seminára Network Slovakia, ktorý sa konal ako obvykle na Katolíckej univerzite v Ružomberku.Network Slovakia je združenie mladých katolíkov aktívnych v médiách. Bolo založené v roku 1997. Naša redakcia je členom od roku 2002.
Aby sme vám aspoň troška priblížili náplň a atmosféru tohtoročného Letného seminára, prinášame vám niekoľko zaujímavých snímkov.

Martin Magda st., Víťaz

Počas mnohých storočí nebolo nič napísané: Hebreji si podávali dejinné príbehy od otca k synovi a naučili sa ich naspamäť. Spolu s rozprávaniami recitovali naspamäť modlitby, príslovia, poéziu …
Iba niektoré veľké krátke texty boli napísané na kameni alebo na doštičkách z pálenej hliny, tak napríklad desať Božích prikázaní.
Príbehy, ktoré sa predtým podávali iba ústne sa začali spisovať za čias kráľa Dávida a Šalamúna. Prví, čo písali, boli niektorí úrad­níci na kráľovom dvore a niektorí kňazi v chráme. V tom čase sa utvorila skupina veľmi vzdelaných ľudí zvaných zákonníci, ktorí zozbierali, usporiadali a spísali príhody, ktoré poznali o Abrahámovi a o patriarchoch. To isté spravili aj o začiatku sveta, o vyslobo­dení z Egypta a o Mojžišovi …
Väčšina kníh bola napísaná po hebrejsky, čiže v reči, ktorou sa vtedy hovorilo v Pa­lestíne.

15. augusta 2006 sme slávili sviatok Panny Márie nanebovzatej. V tento deň sme sa zamysleli nad jej životom, ktorý prežila v radosti, ale aj v bolesti. Nebeský Otec ju za všetko oslávil a zobral si ju z tohto sveta s telom a dušou do nebeského kráľovstva. Stala sa Kráľovnou neba a zeme. Je našou drahou milujúcou Matkou, ktorá sa o nás stará a chráni naše rodiny.
V sobotu 22. augusta 2006 sa vydávala Petra Kollárová. Svadbu mala v kostolíku sv. Anny. Sv. omšu slúžili náš duchovný otec. Privítal svadobných hostí v Božom chráme a novomanželom sa v kázni prihovoril. Keď to dobre počúvali a vštepili si to do svojich sŕdc, ich manželstvo prinesie dobré ovocie. Hostia boli aj z Holandska aj Švédska. Keď vchádzali do kostola, bola búrka a keď vychádzali z kostola, slniečko pekne svietilo. Aj manželský život je podobný.
Keď som odchádzala domov, stretla som pána Štefana Hamráka z Kluknavy. Varil guláš. Pozval ma, lebo ma poznal. Kedysi býval v domčeku pri sv. Anne so svojimi rodičmi. Jeho otec bol horár, staral sa o kostolík sv. Anny. Bola tam jeho dcéra Anička s nevestou Alenkou a jej deťmi. Pán Boh im zaplať za pohostenie.
Sv. Anna a sv. Joachim, rodičia Panny Márie, orodujte za nás!

Mária Tobiášová, Ovčie

Moja púť do Medžugoria bola dlhá, ale krásna. Veľmi som sa tešila a v duchu som sa pýtala: Čože je to Medžugorie? Nikdy som tam nebola. Dojmy a zážitky ma natoľko dojali, že som od radosti plakala, neviem ako ostatní.

Hneď v prvý deň večer sme boli na sv. omši, pred ktorou sa modlí ruženec radostný, bolestný a po nej slávnostný s pridaním siedmich Otčenášov ako poďakovanie za sv. omšu. Po sv. omši večer o 22:00 h sme s pútnikmi z celého sveta putovali na kopec Podbrdo, kde vizionár Ivan mal mimoriadne zjavenie Panny Márie, Kráľovnej pokoja. Tam sme sa všetci modlili ruženec, každý pútnik vo svojom rodnom jazyku. Cítila som taký úžasný pokoj v srdci, že sa to nedá opísať. Tak vrúcne, úprimne a s odovzdanosťou do Božej vôle som sa ešte nikdy nemodlila ruženec ako vtedy. Posolstvo Panny Márie bolo: „Modlite sa za pokoj, pokoj, pokoj.“ Všetkých nás požehnala a ďakovala nám za našu prítomnosť.
Na druhý deň ráno o pol piatej sme už zase putovali na Križevac. Cestou sme sa modlili krížovú cestu, ktorú sa predmodlieval náš šofér a zároveň sprievodca Vladko Chromek. Cesta bola ťažká, namáhavá, stretávali sme množstvo pútnikov, niektorých aj bosých. Boli sme radi a šťastní, že sa môžeme aspoň troškou obety v duchu ako sv. Veronika, plačúce ženy, Šimon z Cyrény stretnúť s bolestným Ježišom a s lotrom na kríži povedať Ježišovi: „Spomeň si na mňa vo svojom kráľovstve.“
Každé ráno o 8. hodine sme mali slovenskú sv. omšu a po nej bol stále nejaký program s našim sprievodcom. Navštívili sme Oázu pokoja, kde nás milo privítala jedná rehoľná sestra, ktorá nám povedala: „Všetci, čo ste tu, Vás osobne pozvala Panna Mária.“ Bolo to také silné, až som neudržala slzy a rozplakala som sa. V Čenakole sme počula svedectvá dvoch mladých chlapcov, ktorí bolo drogovo závislí a ako sa tam vyliečili vďaka viere v Boha, ako sa Božia prozreteľnosť aj naďalej o nich stará. Na večernej sv. omši sme zažili aj hroznú búrku. Bolo to také strašné, že sme si mysleli, že prišiel koniec sveta. Ľudia sa nebáli, krásne sa modlili, spievali aj keď zmokli. Bolo to krásne.
Zažili sme aj pekné chvíle, keď sme čakali na sv. spoveď. Zo spovednice vyskočil chlapec – černoch celý naradovaný, tancoval a podskakoval. Mal veľkú radosť zo sv. spovede. Pochodili sme veľmi veľa milostivých miest, nedá sa to všetko opísať. Cestou do Medžugoria a aj naspäť sme sa zastavili pri slanom mori. Krásne sme sa tam opálili a aj zaplávali. Bolo to skvelé.
Cesta naspäť ubehla rýchlo. Modlili sme sa, spievali a rozprávali sme si, aké to bolo v Medžugorí. Vypočuli sme si aj svedectvá našich pútnikov. Boli sme fantastické spoločenstvo. Silné svedectvo, na ktoré nikdy nezabudnem, bolo od mladej dievčiny z Košíc, bývalej kalvínky, ktorá pred troma rokmi sa obrátila a konvertovala na katolícku vieru. Okrem iného povedala: „Neviem, či si Vy katolíci, uvedomujete, aký máte úžasný poklad – Eucharistiu – živého Pána Ježiša pod spôsobom chleba a vína a sv. ruženec. Je to veľký dar od Pána Boha, ktorý iné viery nemajú.“ Toto jej vyznanie ma dodnes navádza zamýšľať sa a meditovať nad týmto duchovným drahokamom – Eucharistiou a ružencom.
Nakoniec by som sa chcela za všetky milosti a dobrodenia a za všetkých pútnikov, s ktorými som tam bola, poďakovať Pánu Bohu a Panne Márii, Kráľovnej pokoja. Prajem každému, kto tam ešte nebol, aby neváhal a išiel do Medžugoria. Tie krásne dojmy sa nedajú opísať, sú uložené v srdci a pomáhajú zachovať si pokoj v ťažkých životných skúškach.

Vaša rodáčka Gabika S. z Prešova

Boh je stvoriteľom neba a zeme. Nebo, teda hlavný stan Boží, sa nedá ani predstaviť bez sluhov. Aj keď Boh nepotrebuje službu, je si sám postačiteľný, predsa jeho nekonečná hodnosť vyžaduje, aby bol obklopený sluhami, ktorí budú plniť jeho rozkazy. Tak teda si Boh stvoril veľký počet sluhov, ktorých my voláme anjelmi. Zaplnenie neba anjelmi bolo prvým činom tvoriacej ruky Božej.

Vatikánsky snem hovorí, že Boh stvoril na počiatku času dvojaké tvory: duchovné a hmotné – anjelov a svet a až potom človeka, ktorý je z tela a z duše. O anjeloch hovorí písmo ako o posloch, ktorých Boh vysielal k ľudom, aby ich upozornil na nejaký vážny problém alebo im doručil odkaz. Boh tak posiela anjela k zbožnému Lótovi, aby ho zachránil od pohromy, ktorou trestal Sodomu a Gomoru. Boh posiela anjela k Danielovi, aby ho zachránil od smrti v jame levovej. Posiela anjela do rozpálenej pece, aby zachránil troch mládencov. Boh posiela anjela k Zachariášovi, aby mu oznámil, že sa mu narodí syn Ján. Boh posiela svojho anjela, aby oznámil Panne Márii vtelenie Mesiáša. Anjel prichádza do väzenia k sv. Petrovi a neskôr aj k ostatným apoštolom a mnoho ďalších až do usnutia Panny Márie, keď poslom sa stáva práve ona, Matka Božieho Syna, ktorá cez vybraných ľudí nás napomína, varuje a smeruje na cestu spásy.
Boh stvoril všetkých anjelov v stave milosti. Každý z nich bol dobrým anjelom, ale ešte neboli utvrdení v dobrom a práve preto nemohli vidieť Boha z tváre do tváre. Mali bystrý rozum a slobodnú vôľu a mali Bohu dokázať, že ho milujú a že mu chcú zostať verní naveky.Keď prišiel deň skúšky, Lucifer, jeden z najpoprednejších anjelov, ktorý bol zaľúbený do svojej neobyčajnej krásy a do svojich schopností, odoprel Bohu poslušnosť a strhol na svoju stranu veľké množstvo anjelov, s ktorými chcel zasadnúť na jeho trón. Anjeli verní Bohu, vedení Michalom archanjelom, postavili sa mu na odpor a porazili jeho aj jeho spoločníkov. Po tomto boji nasledoval Boží súd. Bol to súd Božej spravodlivosti, ktorá odsúdila Lucifera a jeho prívržencov na večné väzenie v pekle.
Dobrých anjelov Boh odmenil nebom a priviedol ich pred Božiu tvár. Človek svojím rozumom nie je schopný opísať stav blaženosti anjelov, lebo nie sme schopní pochopiť duchovný svet ľudským rozumom. Sv. Ján, apoštol chcel opísať Božiu slávu, ktorú videl, ale nemohol. Podobne aj sv. Pavol nevedel vykresliť ten obraz, ktorý mu Boh ukázal.
Čo sa týka počtu odbojných anjelov, bol veľký. Vizionári na základe súkromných zjavení tvrdia, že Lucifer strhol so sebou asi dobrú tretinu anjelov. Nebo tým nič nestratilo. Ich miesta neustále zapĺňajú duše verných kresťanov, mučeníkov, ktorí žili v slzavom údolí a prešli do Božej slávy. Môžeme sa pýtať, aké služby nám preukazujú anjeli? Nato nám odpovedá Sväté písmo.
Aj traja anjeli, ktorí sa nazývajú archanjelmi, majú významné postavenie pred Bohom.
MICHAL v hebrejskej reči znamená otázku: „Kto ako Boh?!“ Je to možno aj výkrik, ktorým vodca nebeského vojska porazil Lucifera a jeho prívržencov. V knihe Apokalypsa, čiže Zjavenie apoštola sv. Jána čítame: „V nebi začal boj. Bojoval Michal a jeho anjeli proti drakovi.“
Michal je vodca a knieža nebeského vojska. Sám Boh mu dal hodnosť nad všetkých ostatných anjelov. On je anjel božej slávy. On je aj bielym rytierom Márie, našej nepoškvrnenej Kráľovnej. Preto je ochrancom katolíckej cirkvi, poslaním ktorej je zvelebovať Boha. Preto je aj anjelom súdu a anjelom duší v očistci. Vždy sa zúčastňuje na osobitnom súde, pre Božiu Slávu utešuje umierajúcich a pomáha im vydržať v poslednom boji proti diablovi, ktorý v tejto chvíli zúri a reve. Michal kráča pred našou nepoškvrnenou Kráľovnou, keď navštevuje duše v očistci, keď sprevádza vyslobodené duše do neba. On sprevádza svätých do ich príbytku. Michal vždy kráča pred Nepoškvrnenou, keď prichádza na návštevu na zem. Michal sa vždy zúčastňuje na mariánskych zjaveniach, aj keď jeho prítomnosť nevidia vizionári.
Danielova prorocká kniha nám o ňom hovorí ako o Danielovom pomocníkovi. Michal, jeden medzi prvými archanjelmi, prišiel mi na pomoc. Michal je opisovaný aj ako osobitný ochranca vyvoleného národa: „V tom čase povstane Michal, veľké knieža, čo stojí nad synmi tvojho národa.“ V prvom liste Solúnčanom sa sv. Pavol apoštol zmieňuje: „Keď totiž Pán zostúpi z nebies, na povel, hlas archanjela a Božej trúby najprv vstanú z mŕtvych tí, ktorí umreli v Kristovi.“
O archanjelovi GABRIELOVI sa vo Sv. písme hovorí štyri razy, dva razy v Danielových videniach. Prvým videním je boj kozla s baranom. Kozol predstavuje grécku ríšu, zlomí rohy barana predstavujúceho Perzskú ríšu, potom sám zmizne a prepustí miesto štyrom dravým zverom, symbolizujúcim štyri nástupnícke štáty.
Druhé videnie je o sedemdesiatich týždňoch. V dohľadnom čase príde aj oslobodenie spod útlaku Seleukidovcov a nie je už ani vzdialená doba Mesiáša: „I počul som nad Ulainom ľudský hlas, ktorý volal: Gabriel, vysvetli tam tému videnie! Ešte som hovoril v modlitbe, keď rýchle priletel muž Gabriel, ktorého som predtým videl vo videní.“ Dva razy spomína tiež Lukášovo evanjelium, keď sa v prvej kapitole hovorí o zvestovaní narodenia sv. Jána Krstiteľa a o zvestovaní narodenia Ježiša Krista.
RAFAEL – keď si otvoríme Tobiášovu knihu, je tam opísané, akú službu konal anjel Rafael starému a aj mladému Tobiáš ovi. Je sprievodcom, ochrancom a uzdravovateľom. Jeho meno sa uvádza niekoľko ráz. On je jeden zo siedmich anjelov, ktorí smú predstúpiť pred tvár Boha. Jeho úlohou je ochraňovať ľudí (v podobe mladíka ochraňoval Tobiáša juniora na jeho nebezpečnej ceste), predkladať Bohu ich prosby (zaniesol Bohu Tobiášovu a Sáriinu modlitbu) a uzdravovať chorých (vrátil zrak slepému Tobiášovi, ale aj oslobodil Sáru od zlého démona).
Náuka o anjeloch je pre nás veľmi dôležitá a potešiteľná, lebo pre človeka sú veľkou oporou. Vyprosujú, orodujú, ochraňujú ľudí, ktorí sa k nim modlia a prosia ich o to.

spracoval Ján Jenča, Víťaz